Dánsko a Švédsko môžu byť pre Slovensko inšpiráciou, zhodli sa účastníci Smart City Academy

Problematika klimatických zmien, znečistenie ovzdušia a zameranie na celkovú kvalitu života v meste. Inšpiráciu v týchto témach hľadali zástupcovia samosprávy v škandinávskych krajinách. Sami si uvedomujú nielen environmentálne problémy, ale aj slabiny v zavádzaní inovácií a efektívneho riadenia, a aktívne sa nimi zaoberajú. Predstavitelia miest sa preto zúčastnili na študijnej ceste v Dánsku a Švédsku, ktorú zorganizoval Smart Cities Klub v rámci projektu Smart City Academy.

Viaceré škandinávske organizácie pripravili prednášky, v ktorých hovorili o svojich skúsenostiach, výzvach a príležitostiach. Gehl Architects zaujali prístupom k zmene verejného priestoru či zmene v plánovaní mestskej výstavby. Ako uviedol riaditeľ Gehl Architects Kodaň Kristian Villadsen “My v Gehl to vnímame ako misiu, chceme tvoriť lepšie mestá pre ľudí. Aby boli zdravšie, ekologickejšie a udržateľné. Na to potrebujeme najskôr študovať vzťahy medzi životom ľudí a fyzickou formou mesta. A potom hľadáme riešenia ako to využiť.”

O fungovaní samospráv hovorili predstavitelia v Kodani, v Roskilde či v Malmö.  Za prínosnú považuje túto diskusiu primátor Michaloviec Michal Dufinec “Treba poďakovať organizátorom, ozaj klobúk dole, lebo ten program mal hlavu aj pätu. Pre mňa osobne boli najviac prospešné tie prednášky, ktoré organizovalo mesto Kodaň, Roskilde a Malmö kde som sa ako primátor mohol dozvedieť o tom ako vedenie mesta postupovalo v tom aby dosiahlo to čo dosiahlo.”

Počas prijatia na radnici v Roskilde sa účastníci študijnej cesty stretli s projektovým manažérom Mortenom Grinderslevom, ktorý odprezentoval informácie o samotnom Roskilde a znečistení ovzdušia. V Roskilde žije 90 tisíc obyvateľov, z toho je 25 tisíc študentov. Majú 18 škôl a 75 centier starostlivosti o deti. Mestská rada má  31 členov, 8 politických strán a 7 politických výborov. Ako uviedli zástupcovia mesta, celkový rozpočet v Roskilde je jedna miliarda eur. Samospráv v Dánsku je iba 98, čo je dôvod, prečo majú rozpočet výrazne vyšší a majú interné odborné kapacity, ktoré slovenským samosprávam často chýbajú.

Cieľom takejto študijnej cesty je podľa Miloslava Juríka zo Smart Cities Klubu aby primátori miest osobne videli na čo treba myslieť pri plánovaní, ako sa majú ľudia pohybovať po meste, aj to ako využívať verejný priestor ešte pred samotným navrhovaním budov.

Ako funguje doprava v meste si primátori osobne vyskúšali počas cyklojazdy v Kodani aj v Malmö. 70 percent autobusov v metropole Dánska  jazdí na elektrinu alebo bio palivá. Je to mesto cyklistov, vybudovaných je takmer 400 km cyklotrás, 24 cyklomostov a denne jazdí 43 tisíc cyklistov. Ako sa vyjadrila Monica Magnussen, ktorá sa stretla s primátormi: keď sa rozhliadnete po meste budete vidieť, že máme pre bicykle vytvorenú veľmi dobrú infraštruktúru. Idete vo vlastnom pruhu, ktorý je oddelený od áut, tým je to bezpečné a extrémne rýchle. Na jedno auto máme 5 bicyklov a v Kodani bicykluje každý, či mladý, chudobný alebo študent, je to naozaj pre každého.

Účastníci študijnej cesty navštívili aj Bloxhub, najväčší severský hub, centrum udržateľného urbanizmu. Je vybudovaný na princípe, že výzvy globálnej urbanizácie a klimatické zmeny vyžadujú partnerstvo a nové cesty spolupráce. Cieľom je vytvoriť akýsi systém, ktorý spája verejný, akademický aj súkromný sektor. Jakob Norman-Hansen z Bloxhub dodal, že spolupracujú aj s mestom Kodaň, v oblastiach ako klimatické zmeny, pri príprave plánov. “A učíme sa jeden od druhého, jednotlivé mestá v Dánsku ale aj v celej Európe.”

V Malmö delegáciu prijala primátorka mesta, ktorá celé predpoludnie odpovedala na mnohé otázky od účastníkov študijnej cesty. Záver návštevy ukončila ako sprievodkyňa po veľmi starej a mnohými udalosťami opradenej budovy radnice, pred ktorou na počesť delegácie študijnej cesty viala slovenská zástava.

Peter Fiabáne primátor zo Žiliny uviedol, že bolo dôležité zoznámiť sa so skúsenosťami v krajinách ktoré sú objektívne pred nami čo sa týka výstavby miest, riešenia verejného priestoru, odolnosti voči klimatickým zmenám, voči energetickej kríze a verejného priestoru a som rád, že som dostal odpoveď na tieto otázky.

Európska environmentálna agentúra sídliaca v Kodani sa venuje zbieraniu dát a príprave analýz o stave životného prostredia, zmenách klímy či prírodných zdrojov používaných v procese tvorby politík v rámci EÚ. Angelika Tamášová z agentúry si myslí, že to čo robia, vedia využiť aj  na regionálnej a miestnej úrovni. “My sa venujeme aj dobrým príkladom z praxe, verím, že to bude inšpiratívne aj pre účastníkov, môžu vyhľadávať informácie, ktorú sú relevantné.”

So Smart Cities Klubom dlhodobo spoluprace Veľvyslanectvo v Kodani. Mesto považuje za jedno z najzelenších a najekologickejších Ivana Bennárová chargé d’affaires – “ Je dobre, že si prišli pozrieť ako tu funguje mesto, urbanizácia, inštitúcie, ako vzájomne spolupracuje privátny a štátny sektor.”

Študijný pobyt absolvoval po prvýkrát primátor Revúcej Július Buchta. Najviac naňho zapôsobilo zmýšľanie ľudí v škandinávskych krajinách. Čo by chcel aplikovať do praxe je fakt ako samospráva pretvára prostredie pre ľudí a tým mení aj ich zmýšľanie.

Expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer uviedol ako najkľúčovejšiu hmatateľnú skúsenosť kvalitný verejný priestor, ktorý obsahoval mnoho prvkov zelene, vodných prvkov a mobiliáru, čo vyzdvihuje veľmi kvalitný urbanizmus Kodane i ďalších navštívených miest. Mestá sú tak budované pre ľudí a majú tu dostupné všetky možné aktivity, čo bolo vidieť v rámci pekného počasia, ako si obyvatelia Kodane užívajú parky, ihriská či záliv. Tento jav de facto vedie k znižovaniu suburbanizácie a každému z miest sa rapídne zvyšuje počet obyvateľov.

Svoje postrehy opísal Martin Kremler, riaditeľ odboru monitorovania kvality ovzdušia zo SHMÚ: Pri príchode do Kodane ma prekvapila relatívne pokojná doprava s malým počtom áut a na druhej strane rušná cyklodoprava. Pri vystupovaní z autobusu sme si museli pri prechádzaní cyklochodníka dávať veľký pozor aby nedošlo ku kolízii. Je až neuveriteľné, že až 60 percent všetkých ciest v Kodani do práce a do školy sa vykonáva na bicykli. Súvisí to s výborne vybudovanou infraštruktúrou pre cyklistov. Zaujala ma dopravná značka slepej ulice, kde nad klasickým T-éčkom bol úzky biely pás. Ukázalo sa, že ulica je slepá iba pre motorovú dopravu, no nie pre cyklistov. V Kodani som si všimol veľa zelene a vodných prvkov, zaujalo ma viacero väčších kruhových objazdov kde v strede rástli staršie stromy. Cyklochodníky v kruhových objazdoch sú nafarbené na modro, pretože modrá má najdlhšiu životnosť, červenú farbu vyťahá oveľa skôr.

Ako na záver uviedol Peter Wolf, primátor z Dubnice nad Váhom, “Som rád, že sme sa mohli inšpirovať a vypočuť si rady, čo urobili dobre, ale aj kde urobili chyby. Aby sme sa vedeli poučiť a tieto chyby už neopakovať. Všetky príklady dobrej praxe budem zdieľať aj na Slovensku s inými kolegami.”

Sledujte ďalej kanály Smart Cities Klubu a postupne budete zoznamovaní s podrobnejšími skúsenosťami zo študijnej cesty.