Cyklistika ľudí spája

Rozhovor s Henkom Cor van der Kwastom, veľvyslancom Holandského kráľovstva na Slovensku.


Ako sa máte?
Veľmi dobre. Je nádherný deň a sedíme na jednom z nádvorí tohto pekného mesta. Bol som v Trnave už niekoľkokrát, veľmi sa mi tu páči.

Rád sa bicyklujete?
Áno. (Smiech…)

Jazdíte na bicykli aj tu na Slovensku?
Áno, pravidelne, štyri-päť krát do týždňa. Robím to pre potešenie a tiež aby som sa udržal v dobrej fyzickej kondícii.

Páči sa vám cyklistika v Bratislave?
Iste. Myslím si, že cyklistické chodníky a možnosti na cyklistiku máte v Bratislave celkom dobré. V hlavnom meste je mnoho cyklistických chodníkov, takže ich pri bicyklovaní čiastočne využívame, čiastočne sú to cesty pre osobné autá, a tiež je veľa veľmi pekných chodníkov popri Dunaji. Oceňujem, že máte špeciálne cesty pre cyklistov na troch mostoch cez Dunaj, vedú popod vozovku pre cestnú dopravu, čo je vynikajúce, bezpečné a dobre navrhnuté.

Kam jazdíte na výlety?
Keď ideme na cyklotúru tak je to popri Dunaji smerom na Budapešť, alebo ideme za hranice do Rakúska. V okolí Hainburgu je dostatok zámkov či iných historických pamätihodností a znovu sa pri hrade Devín vraciame na Slovensko. Veľmi často sa chodím bicyklovať aj na Železnú Studienku.

Aké sú najväčšie rozdiely medzi bicyklovaním na Slovensku a v Holandsku?
Vodiči áut v Holandsku sú viac zvyknutí na cyklistov. Šoféri jazdia oveľa opatrnejšie keď vidia cyklistu, dávajú mu prednosť, či iným spôsobom reagujú ústretovo. To je veľká výhoda. Máme tiež ochranu vyplývajúcu zo zákona, ktorý hovorí, že v prípade nehody má vodič vozidla väčšiu zodpovednosť za jej spôsobenie ako cyklista. Samozrejme, že aj cyklista je zodpovedný za to, ako sa správa, ale keďže ako cyklista ste zraniteľnejší, musia to vodiči zohľadniť. Vidím, že na Slovensku popularita cyklistiky rastie, zrejme za tým bude príklad Petra Sagana. Každú nedeľu môžete vidieť stovky ľudí na bicykloch po celej Bratislave a jej okolí. Vodiči sa tomu musia prispôsobiť. Predtým, ako som prišiel do Bratislavy, som štyri roky pracoval v Ženeve a keď porovnám tieto dve mestá, tak vaše hlavné mesto je pre cyklistov oveľa bezpečnejšie ako Ženeva. Z časti je to preto, že vodiči sú ohľaduplnejší a z časti preto, že tu je viac cyklistických chodníkov ako v Ženeve. Slovensko je pri podpore cyklistiky naozaj aktívne, mohlo by sa urobiť ešte viac, predovšetkým v tých oblastiach, ktoré už sa začali vylepšovať.

Viac by sa mohlo urobiť napríklad v tom, či môžu cyklisti aj chodci využívať ten istý chodník.
To je dobrý postreh. V Holandsku máme veľmi striktne rozlíšené cyklistické chodníky a chodníky pre chodcov. Tento prístup je na Slovensku menej vyvinutý, ale myslím, že je to len otázkou času pretože pre chodcov je dôležité aby mali jasne vymedzenú cestu, ktorú môžu používať.

Keď ste spomenuli cyklistické chodníky po nábreží Dunaja, tie tam predtým neboli a z vlastnej skúsenosti musím povedať, že mi ako chodcovi robí dosť problém, keď spoza mňa rýchlo prejde cyklista, beriem to ako ohrozenie. Asi bude musieť uplynúť času, aby sa obe skupiny dokázali tolerovať.
Súhlasím s tým, že čas je v tomto veľmi dôležitý. Z časti je to otázka mentality a ľudia sa to musia naučiť. To nehovorím preto, že som Holanďan, ale pretože cyklistika je zdravá ak ju robíte denne, je to lepšie pre životné prostredie a je to lepšie pre kontakt s ľuďmi. Keď budeme všetci sedieť v autách, nebudeme sa spolu rozprávať. Ak vy, alebo ja budeme každodenne dochádzať do práce na bicykli, stretneme sa, môžeme sa porozprávať, takže v spoločenskej oblasti to má veľa výhod. A samozrejme cyklistika je lacná, oveľa lacnejšia ako autá. Má veľa predností, ktoré si musia vláda, samosprávne kraje, mestá alebo obce uvedomiť. A je tiež potrebné dať ľuďom čas, aby si zvykli…

Holandsko je veľmi skúsené v oblasti cyklistickej mobility, čo by sa mohlo Slovensko od neho naučiť?
Myslím, že prvou témou je infraštruktúra – oddeliť chodníky pre chodcov a cyklistické chodníky, to je veľmi dôležité. Ďalšou dôležitou vecou je bezpečnosť. Máme zákonnú úpravu, ktorú som už spomínal a tak vodiči vedia, že musia jazdiť ohľaduplne, lebo inak budú pokutovaní. Ľudia tomu veľmi dobre rozumejú aj preto, že často sú v pozícii cyklistu oni sami. Ak jazdíte na bicykli pravidelne a potom si sadnete do auta, tak ste si vedomý tohto rizika, poznáte to totiž z oboch strán. Môj syn chodí tu na Slovensku do autoškoly a bol som pozitívne prekvapený keď povedal, že jeho lektor mu vysvetľoval ako sa má správať k chodcom. Keby to robili všetci bolo by to veľmi osožné.

Bicykle prešli v posledných rokoch dosť zásadnými technickými zmenami keď do niektorých z nich pribudli elektrické pohony. Môžu teda dosahovať vyššie rýchlosti, ale pre vodičov je ťažšie odhadnúť kam a kedy sa ten bicykel pohne. Ak sa vysporiadať s týmto?
Je to kľúčová vec takisto u nás v Holandsku. Vláda preto vytvorila niekoľko kampaní na ovplyvnenie verejnej mienky a mali dva smery. Jeden apeloval na cyklistov, aby si uvedomili, že keď jazdia na elektrickom bicykli tak dosahujú oveľa vyššie rýchlosti ako bežní cyklisti. Myslite na to! A druhá smerom na vodičov: buďte si vedomí, že tieto bicykle sú veľmi rýchle a rátajte s tým. Jazda na elektrickom bicykli nie je zákonne upravená, ale máme tieto kampane. Pozitívom elektrických bicyklov je, že sú vhodné pre starších ľudí, ktorí sa už nevládzu bicyklovať tak ako keď boli mladší, musíte však stále myslieť aj na bezpečnosť.

Mobilita je súčasťou širšej témy v urbanizme, ktorá sa nazýva koncept inteligentných miest. Aké skúsenosti majú holandské mestá a firmy v tejto oblasti?
Niektoré mestá sa s tým už dostali pomerne ďaleko, iné sú len na začiatku. Čo sa týka firiem, tie sa snažia hľadať spôsoby ako z toho profitovať. V holandských mestách došlo k tomu, že stále menej a menej ľudí navštevovalo centrum mesta aby tam nakúpili, či strávili tam voľný čas. Nakupujú buď online alebo sa im do mesta nechce pre vysoké parkovacie poplatky, či pre neustále dopravné zápchy. To nie je dobré ani pre podnikateľov, ani pre život v meste. Čo sa proti tomu dá urobiť? Ani Trnava nebola pred niekoľkými storočiami pre autá a autobusy. Bola vybudovaná pre kone, koče a ľudí chodiacich pešo. Ak z takéhoto mesta urobíte mesto inteligentné tak sa stane ľudskejším, príjemnejším na prechádzky, pretože do niektorých zón autá nemajú prístup alebo je len veľmi obmedzený. Autá ostávajú na parkoviskách na okraji mesta. Tak je to v Holandsku. Taký je vývoj a aj súkromné spoločnosti začínajú uvedomovať, že to môže priniesť veľké výhody.

Našli ste nejaké dobré príklady z oblasti smart cities aj na Slovensku?
Áno. Zapožičanie bicyklov zadarmo, ktoré je v Trnave, máme už mesiac aj v Bratislave a je to veľký úspech. Ak sme hovorili o bicyklovaní popri Dunaji, tak tam na jednom mieste majú tieto bicykle. Jazdíme tade pravidelne a takmer vždy sú všetky požičané. Mnohí ľudia si ich berú na nákupy, turisti pre zábavu a ľahšie spoznávanie mesta. Vybavujem si jeden príklad, ktorý v Holandsku nemáme a je veľmi pekný. Na Železnej studničke je v strede parku miesto na svojpomocnú opravu bicykla. Majú tam stojan kde si môžete bicykel zavesiť, pumpu, kľúče. To je fantastická vec, o ktorej som dal domov vedieť, že je to dobrý nápad. Takisto máte veľmi dobré a časté značenie na cyklistických chodníkoch, viete kam ísť a ako je to ďaleko.

Spolupracujete so Smart Cities Klubom, plánujete prehĺbiť túto spoluprácu?
Určite. Tu, v Trnave je to naša prvá akcia a budeme pokračovať v celkom deviatich slovenských mestách. Sadíme tulipány a robíme cyklojazdy v týchto mestách. Najbližšie sa z Trnavy presunieme do Prešova a potom do Košíc. Smart Cities Klub je vynikajúca a veľká pomoc. Tešíme sa na spoluprácu s nimi!

 

Autor rozhovoru: Juraj Kantorík