Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš