Happy Smart Cities | Apríl 2026: Adaptácia na zmenu klímy
Roky sme mali dostatok dát, analýz aj varovaní. Vedeli sme, čo príde. Vedeli sme, čo treba robiť. Napriek tomu sme túto tému odsúvali – pretože nebola dostatočne „urgentná“. Až kým sa nestala realitou.
Aprílové číslo magazínu Happy Smart Cities prináša komplexný pohľad na jednu z najviac skloňovaných tém v oblasti prispôsobenie sa zmenám klímy.
Na zmenu klímy musíme aktívne reagovať
Klimatické zmeny sú globálny problém, ktorý pocítime na lokálnej úrovni. Aj preto sa naň Slovensko musí pripraviť. Súčasťou stratégie je aj program NatAdapt. „Jeho cieľom je posilniť adaptačnú kapacitu celého Slovenska, najmä v oblastiach vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesov, biodiverzity, ľudských sídel a verejného zdravia,“ vysvetľuje Jozef Škultéty, ktorý bol v čase prípravy projektu generálnym riaditeľom Sekcie zmeny klímy a ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR a podieľal sa na jeho formovaní.
👉 Rozhovor o adaptácii na zmenu klímy a projekte LIFE NatAdapt SK (str. 3 – 4)
Brezno pristupuje ku klimatickej zmene zodpovedne
Brezno sa na následky klimatických zmien poctivo pripravuje. Pomôcť naplánovať aktivity a prijať správnu stratégiu má radnici aj projekt Living Labs. „Veríme, že aj vďaka nemu sa nám podarí spoločne s obyvateľmi a zainteresovanými združeniami zrealizovať opatrenia, ktoré mestu pomôžu adaptovať sa na zmeny klímy,“ hovorí primátor Brezna, Tomáš Abel.
👉 Rozhovor s primátorom mesta Brezno Tomášom Abelom (str. 5)
Projekt Living Labs je príležitosť testovať riešenia
Jedným z pilotných miest projektu LIFE24-IPC-SK-NatAdaptSK je aj Púchov. „Zameriavame sa na testovanie konkrétnych riešení, ktoré pomôžu zmierniť dopady zmeny klímy v mestskom prostredí,“ vysvetľuje zámery radnice v rámci projektu Living Labs primátorka Katarína Heneková. Pre Púchov je prioritou najmä riešenie tepelných ostrovov, čiže prehrievania zastavaných častí mesta. Keďže v nich nejde realizovať klasické opatrenia ako je výsadba stromov, mesto musí hľadať nové, inovatívne a zároveň prakticky využiteľné riešenia.
👉 Rozhovor s primátorkou mesta Púchov Katarínou Henekovou (str. 6)
V Žiline chcú do aktivít zapojiť čo najširšie spektrum
Do príprav na zmeny klímy by sa mali zapojiť všetci aktéri, ktorých sa to bude týkať. Žilinská radnica očakáva, že aj vďaka účasti na projekte NatAdapt sa ich podarí efektívnejšie osloviť a zároveň pripraviť kvalitnejšie projekty. „Dôležitým cieľom je nastaviť efektívnu spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi a vytvoriť priestor pre spoločné hľadanie riešení,“ hovorí primátor mesta Peter Fiabáne.
👉 Rozhovor s primátorom mesta Žilina Petrom Fiabánom (str. 7)
Kvalita ovzdušia a možnosti využitia AI pri monitorovaní klimatickej odolnosti miest
Kvalita ovzdušia patrí medzi najvýznamnejšie environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie obyvateľstva. Rastúca urbanizácia a klimatické zmeny zároveň zvyšujú potrebu presného a kontinuálneho monitorovania environmentálnych parametrov v mestách.
👉 Využití umelej inteligencie pri monitorovaní kvality ovzdušia a klimatickej odolnosti miest (str. 8 – 10)
Jak navrhovat klimaticky odolná města: environmentální simulace, digitální dvojčata a EU Taxonomie
Města dnes čelí rostoucím dopadům klimatické změny – od přehřívání veřejných prostorů až po extrémní srážky. Jak ale navrhovat území tak, aby byla dlouhodobě obyvatelná a odolná? Odpovědí jsou environmentální simulační studie, které umožňují testovat návrh ještě před jeho realizací. V kombinaci s digitálními dvojčaty a požadavky EU Taxonomie se tak z návrhu stává datově řízený proces, který pomáhá městům dělat lepší rozhodnutí.
👉 Ing. Petr Selník, Ph.D., UCA – Urban Climate Architect, predstavuje tému navrhovania klimaticky odolných miest prostredníctvom environmentálnych simulácií, digitálnych dvojčiat a požiadaviek EU Taxonomie. (str. 11)
Ihriská ako súčasť klimatickej infraštruktúry mesta
Detské ihriská a parky dnes už nie sú len miestom oddychu. V čase klimatickej zmeny sa stávajú súčasťou mestskej infraštruktúry, ktorá pomáha zadržiavať vodu, ochladzovať mesto a vytvárať zdravšie prostredie pre život. Modro-zelená infraštruktúra pritom môže byť zároveň hravá, estetická aj funkčná. Príklady z Bratislavy, Kodane, Göteborgu či Budapešti ukazujú, že adaptácia na klimatickú zmenu môže byť prirodzenou súčasťou verejných priestorov – vrátane tých, ktoré sú určené na hru detí.
👉 Ako môžu detské ihriská a parky pomáhať mestám pri adaptácii na klimatickú zmenu (str. 22 – 23)
🔔 Buďte súčasťou komunity, ktorá mení Slovensko
Magazín Happy Smart Cities je priestorom pre všetkých, ktorí veria, že inovácie majú zmysel vtedy, ak zlepšujú reálny život ľudí. Prinášame konkrétne riešenia, skúsenosti z praxe a platformu pre odbornú diskusiu medzi samosprávami, štátom a inovatívnym sektorom.
👉 Prihláste sa na odber newslettera a nezmeškajte žiadne číslo
Happy Smart Cities je pripravovaný v spolupráci so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska a vychádza aj ako príloha Stavebných Novín.
👉 Prečítajte si celé aprílové číslo 04/2026
