Koronavírus a reštart ekonomiky na solidárnom princípe

Prvá pomoc, druhá pomoc… štát sa mobilizuje na podporu ekonomiky. Čelí situácii, ktorú nikdy nikto z nás nezažil. Pretože aj na prípad vojny sú aké – také scenáre. Táto vojna našla nepripravené najvyspelejšie štáty, za ktoré budú platiť ich obyvatelia obrovskú daň – tým najcennejším, čo majú… Slovensko zareagovalo rýchlo a mimoriadne razantne – zatiaľ sa ukazuje, že to bol správny krok.

V hospodárskych kruhoch sa vedie debata o tom, aby sme za tento krok nezaplatili prílišným utlmením  ekonomiky. Ekonómovia, zamestnávatelia, odborníci hovoria o potenciálnych škodách národohospodárskeho rozsahu, pokiaľ štát nezačne v priebehu jedného, dvoch mesiacov plniť svoju hospodársku funkciu.

Ako to teda urobiť? Ako udržať pandémiu pod kontrolou a nespôsobiť rozvrat ekonomiky? Naším cieľom je vyvolať diskusiu, ktorá má smerovať k opätovnému naštartovaniu ekonomiky.

 

Čas konať znamená tiež pozerať sa dopredu!

Pravdou je, že o opatreniach zameraných na dočasné udržanie firiem pri živote sa v posledných dňoch povedalo dosť a vznikol celý rad celkom kompetentných návrhov.  Návrhov, ktoré musia  riešiť situáciu doslova zo dňa na deň a zamedziť prípadnému úpadku  firiem.  Trocha menej sa hovorí o tom, čo bude ďalej – o dva – o tri mesiace. A práve tejto téme by sme sa chceli trocha viac venovať.

Popri krátkodobých opatreniach zameraných na zlepšenie Cash Flow, či zníženie finančnej záťaže firiem výrazne zasiahnutých súčasnou situáciou (krátkodobé bezúročné úvery pre podniky, odklad povinnosti zaplatiť daň všetkými daňovníkmi, podania daňového priznania DPH, odklad úhrady všetkých povinných platieb sociálnych a zdravotných odvodov, umožnenie presunu splátok  úverov zo strany bánk v a pod.) je potrebné prijať aj  opatrenia na zabezpečenie stabilizácie a následný opätovný hospodársky rast.

Dnes, keď súkromní investori utlmujú svoje investície z obavy pred budúcnosťou – pomôžu – podobne, ako sa to vždy robí v časoch krízy – verejné investície.

Spasia našu ekonomiku verejné investície?

Nespasia, ale umožnia jej prežiť! Motorom fungovania ekonomiky  štátu  je dobrá súčinnosť verejného a súkromného sektora. V časoch krízy sú verejné investície motorom oživenia hospodárstva. Sú vždy záležitosťou politického rozhodnutia a vždy súvisia s verejnoprospešnými činnosťami. Vytvárajú obchodný priestor  pre tých, ktorí sa venujú rozvoju energetiky alebo úsporám energií, podpore zdravotníctva, školstva, kreatívneho priemyslu, pomáhajú pri projektoch zameraných na znižovanie odpadu, zvyšovanie kvality verejného priestoru, podporujú šport a rekreáciu. Povzbudzujú sektor malého a stredného podnikania, podporujú vznik a rast start-upov, rozvoj inovácií. Často sú spojené s rozvojom miest, obcí a regiónov. Väčšinou sú finančne návratné, majú významné mimoekonomické  prínosy, výrazne zvyšujú kvalitu života občanov a sú investíciou štátu do budúcnosti. Väčšina z nich sa dá relatívne rýchlo realizovať, tým poskytujú priestor na zamestnanosť. Takmer všetky úrovne kvalifikácie si tu nájdu svoje miesto. Nesú v sebe riziko – riziko zadlženia štátu. Ako to teda urobiť, aby sme neublížili štátu, ale podporili hospodársky rozvoj, zamestnanosť? Nad tým si dnes lámu hlavy ekonómovia, zamestnávateľské zväzy, odborné inštitúcie, odborári, predstavitelia malých a stredných podnikov…

Ekonomiku treba oživiť všade tam, kde sa oživiť dá!

Slovenský Smart Cities klub nevie veštiť, nemá jednoznačný recept na záchranu ekonomiky. Spolupracuje však dlhé roky s mestami, hľadá a nachádza riešenia pre mestá, regióny, spolupracuje  pri tvorbe strategických dokumentov, ktoré sú zamerané na efektívne využívanie eurofondov… Vždy hovoríme – Smart Cities sú tu na uplatňovanie inovácií vo verejnom sektore, nie sú na „rozflákanie“ eurofondov. Ale práve táto skúsenosť nám dodala odvahu prísť s námetom, ktorý by mohol byť v súčasnosti prospešný…

Napriek dnešnej ťažkej situácii sa otvára príležitosť využiť značnú časť eurofondov na „záchranu“  v ťažkej dobe. Tieto zdroje môžeme použiť v súvislosti  s prevenciou a následkami korona krízy. Zamyslime sa spoločne, akú veľkú časť z týchto prostriedkov, ktoré sa nám ponúkajú zrazu celkom nečakane vieme využiť naozaj efektívne, zmysluplne a nebojme sa navrhnúť program  aj s víziou.

Dnes existujú viaceré odvetvia, kde výroba môže prebiehať – a nie je to iba preto, že vedia zabezpečiť hygienu a rozostupy medzi zamestnancami. Je logické, že pomoc majú dostať predovšetkým tí, ktorí majú okrem schopnosti vyrábať aj priestor na zabezpečenie odbytu. Najmä ide o odvetvia a spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na domácu spotrebu – pretože aj tú je potrebné oživiť! Dobrým príkladom je stavebníctvo, pretože multiplikuje peniaze do neho vložené – dva, až tri krát. Stavebná výroba podporuje výrobu stavebných hmôt, dopravu…

Reštart ekonomiky na solidárnom princípe

Domnievame sa, že najmä v čase krízy je potrebné, aby každý z účastníkov hospodárskeho procesu prijal časť zodpovednosti za veci verejné  – zjednodušene povedané : Každý z aktérov hospodárskeho procesu vníma potreby svojich partnerov, hľadajú spôsoby ako si navzájom pomôcť, každý ustúpi čiastočne zo svojich nárokov v prospech fungovania celku.

Práve mestá by mohli v súčasnej kríze pomôcť pri naštartovaní významnej časti hospodárstva. Za podmienky – že dostanú patričnú finančnú injekciu. Výhodou je, že mestá a obce ju majú odkiaľ dostať, výhodou je, že vedia finančné zdroje zmysluplne využiť a môžu výrazne podporiť regionálnu zamestnanosť. Riešili by sme tak zároveň aj subsidiárny problém nedostatku zdrojov, ktorým budú samosprávy trpieť po značnom výpadku financií – nakoľko ich súčasné financovanie je závislé od výšky dane z príjmov fyzických osôb, ktorá v súčasnej situácii dramaticky poklesne.

Ak sa máme pozrieť po investičných zdrojoch, tak najbližšie reálne masívnejšie zdroje sú plánované až z EŠIF z nového programového obdobia.   Tu však ešte reálne kontúry chýbajú. Z prípravy minulých programových období  máme poznatok, že tvorba  nových operačných programov a následne výziev trvala minimálne 2 až 3 roky. Projektový cyklus týchto projektov je – v prípade napríklad dobiehajúceho IROP – v priemere 31 mesiacov od vyhlásenia výzvy. To je  však príliš dlhé obdobie pre mestá, obce či dodávateľské spoločnosti.

Ešte však stále ostalo dosť zdrojov v operačných programoch z aktuálneho programového obdobia.  Zdrojov na menšie, rýchle projekty pre mestá, ktoré pomôžu aspoň sčasti naštartovať hospodárstvo ubolené koronavírusovou krízou. Pri dobrom manažmente o pár týždňov, mesiacov. Aj tu platí, že kto rýchlo dáva…

Hospodárstvu by podľa nášho názoru pomohlo  pripraviť zjednodušené výzvy na čerpanie zvyšných eurofondov na komunálne investície . Namiesto úvah o znížení príspevku z podielových daní by stálo za to naliať do miest zdroje na podporu investícií – častokrát aj pripravených – ktoré mestá vedia manažovať, ale nemajú  dosť vlastných zdrojov na ich realizáciu.

Prečo solidárny princíp?

Všetci účastníci môžu získať-  za predpokladu, že sa podelia o zodpovednosť. Nič však nie je zadarmo. Štát sa nemôže neúmerne zadlžiť a poskytnúť masívne ,úplne nenávratné zdroje zo štátneho rozpočtu  na rozvoj miest. Má tiež k dispozícii obmedzené množstvo eurofondov. Na druhej strane štát dokáže efektívnym spôsobom získať dlhodobé úvery, ktoré môže prostredníctvom štátnych finančných inštitúcií poskytnúť mestám a obciam. Tu by dosť pomohlo, keby štát vedel vytvoriť legislatívu, ktorá by umožnila, že tento konkrétny typ úveru poskytovaného štátom na presne zadefinované potreby by nebol zarátaný do celkového dlhu obce. Tento dlh by podliehal špeciálnej schéme, do určitej miery by však v podmienkach samosprávy uvoľnil dlhovú brzdu.

Základom myšlienky je dlhodobý, bezúročný dvadsaťročný  úver pre mestá (úroky by pokrýval štát) – pre štát je výhodnejšie pokryť úroky z úverov, ako dotovať celé sumy na investície, alebo platiť mzdy ľuďom, ktorí sú doma, či dokonca  platiť ľuďom podporu v nezamestnanosti. Mestá a obce sú v tomto prípade nositeľom najväčšej zodpovednosti za účelné využitie zdrojov, na druhej strane by rozumne a efektívne (pretože peniaze raz bude potrebné vrátiť) zainvestovali podľa vlastného uváženia do projektov, ktoré z hľadiska fungujúcej infraštruktúry sú nevyhnutné  a z hľadiska  zvyšovania kvality života obyvateľov sú žiadúce a na ktoré mestá peniaze v rozpočtoch nemajú. Mestá sú pod väčšou kontrolou obyvateľov ako štát. Malé a stredné podniky by získali možnosť zapojiť sa do súťaží a získať zákazky pre udržanie chodu firiem a zamestnanosti. Štát získa svoje zdroje späť z DPH a dani zo mzdy zamestnancov – veď ekonomika pobeží… Štát by dokonca mohol vytvoriť schému, že ak projekt naplní určité presne stanovené a želané ciele, môže samospráva získať benefit napríklad odpustením vrátenia časti úveru. To isté by mohlo platiť (ako pozitívna motivácia), ak samospráva vráti zdroje skôr. Za každý rok predčasného vrátenia by získala určité percento. Ak by takto naštartovaný projekt dokázal generovať príjmy (čo by v tomto prípade bolo želaným javom) – tieto by sa mohli používať (možno bez zdanenia) na predčasné splácanie… Dnes sú to možno úvahy z oblasti science fiction, ale osobitná situácia prináša osobitné úvahy.

Výhodou tohto typu projektov je rýchla obrátkovosť – jednotlivé malé investičné akcie – cca do 200 tis.eur sa dajú zrealizovať rádovo v mesiacoch. Väčšie v horizonte roka a pol. Hovoríme o opatrení, ktoré by malo preklenúť obdobie, kým sa nezačnú využívať prostriedky z výziev z budúceho programového obdobia – čiže cca 2 roky. Toľko zvyčajne trvá príprava výziev v novom programovom období – nie, že by sa nedala skrátiť…

Takže konkrétny postup:

• Príprava tematicky zameraných balíčkov výziev pre mestá a obce
• Návrh alokácií pre prvých päť tematických balíčkov
• Odborné konzultácie s útvarom hodnota za peniaze a odporúčanie alokácií pre jednotlivé balíčky
• Rokovanie štátu s EIB o poskytnutie dlhodobého úveru na 20 rokov v niekoľkých tranžiach
• Vyrokovanie – CKO s EK možnosti vypísania výziev 70% úver 30% dotácia EŠIF (paralelne s prebiehajúcimi bodmi)
• Ohlásenie prvých výziev (prvých 5 balíčkov) + vytvorenie zjednodušenej procedúry prijímania a odsúhlasovania žiadostí.
• Vytvorenie štátom garantovanej kompetenčnej finančnej schémy (kto úver, kto dotáciu, alebo všetko z jedného miesta)
• Zjednodušené verejné obstarávanie zamerané na ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku
• Schvaľovanie žiadostí a implementácia
• Vytvorenie „burzy“ návrhov a riešení – príprava ďalších balíčkov

Solidárna  podpora má výhodu v tom, že ak sa v krátkom čase podarí z pozície štátu poskytnúť mestám a obciam úvery a vyrokovať s Európskou Komisiou dotácie na doplnenie úverov na vytvorenie investičných projektov pre mestá – rýchlo sa podarí vytvoriť obchodné príležitosti vo verejnom sektore. Je potrebné, aby malé a stredné podniky získali prácu v oblasti stavebníctva, drobnej výroby a služieb , inovatívne podniky, ale aj podniky na spracovanie lokálnej poľnohospodárskej produkcie získali možnosti na oživenie svojho fungovania a udržanie zamestnanosti. Aj takto vyzerajú kroky k sebestačnosti.

Podpora cez mestá a obce do komunálnej infraštruktúry – rýchly solidárny investičný  program

Mestá môžu touto podporou získať možnosť cez menšie investície riešiť to, na čo nezískajú dotácie z EŠIF – miestne cesty, cyklocesty a chodníky, úpravu verejných priestorov, vytváranie poloverejných priestorov úpravou školských dvorov, mestských relaxačných zón, inteligentné verejné osvetlenie, parkoviská, podpora systémov zdieľania áut, bicyklov, cykloparkoviská, vytváranie bezuhlíkových zón, inteligentné viacúčelové komunitné centrá (namiesto veľkých, nevyužitých a energeticky náročných domov kultúry z čias socializmu), športoviská… Zároveň by sa aj vďaka týmto investíciám dokázali lepšie pripraviť na nadchádzajúce demografické či klimatické zmeny, ktoré sú stále aktuálne a budú aktuálne aj po skončení súčasnej krízy. Okruhy investícií, ktoré by mohli tvoriť budúce výzvy budú po konzultáciách s mestami, obcami a regiónmi pribúdať.  Občianske združenie Smart Cities klub spolu s členskými mestami je pripravený zorganizovať takúto „burzu“ projektových príležitostí a námetov.  Veríme, že sa zapoja aj kraje. Podľa nášho názoru mestá ešte nikdy nedostali takúto výhodnú ponuku. Nie sú to peniaze, ktoré sa nemusia  vrátiť- ale peniaze v skladbe úver + dotácia majú byť určené na to, čo skutočne riešiť potrebujú.

V rámci Smart Cities klubu expertná skupina už pracuje  na okruhoch investícií, ktoré by pomohli mestám, miestnym (nie len) malým a stredným podnikom a  pokryli zamestnanosť. Ak to má byť solidárna ekonomika, tak časť zodpovednosti za hospodársky rozvoj je na pleciach štátu – môže uhradiť za mestá úroky z úverov,  čo je oveľa menšia suma ako suma vyčlenených priamych dotácií. Zároveň je to podpora, po ktorej niečo ostáva. Nie je to len odsunutie riešenia problému Mestá v rámci solidárne podporenej ekonomiky môžu prevziať na seba úvery na vlastný rozvoj. Spoločnosti uchádzajúce sa o zákazky musia poskytnúť zase férovú cenu, ktorá vyjde z verejných súťaží. Špecialitou, ktorú navrhuje Smart Cities klub, je rozdelenie komunálnych investícií na úverovú časť a časť dotovanú z eurofondov. Štát sa nadmerne nezaťaží, mestá si vyriešia investičné projekty  na ktoré nemali zdroje – tie investičné projekty o ktorých samé rozhodnú, či  ich naozaj potrebujú. Dodávateľské spoločnosti sa zachránia, ľudia neprídu o zamestnanie. Dokonca si vieme predstaviť – a konzultovali sme to so stavbármi – že namiesto zahraničných pracovníkov, ktorí sa k nám nedostanú cez hranice, je možné napríklad v stavebníctve zamestnať množstvo ľudí z príbuzných odborov. Tých ľudí, ktorí v najbližších týždňoch možno prídu o prácu…

Na tomto programe nikto nezbohatne, nikoho však deštruktívnym spôsobom neobmedzí, je udržiavací a uvedomujeme si že aj čiastkový – je na prežitie. Nie je to program, ktorý spasí ekonomiku, ale môže byť ukážkou, ako efektívne naštartovať ekonomiku v komunálnej sfére  a v regiónoch Slovenska v tomto zložitom období. Je reakciou na krízu. Nemá inú ambíciu, iba byť súčasťou celkového balíka opatrení, ktoré pomôžu rozbehnúť ekonomiku, vrátia ľudí do zamestnania a predídu hospodárskemu prepadu, z ktorého sa bude krajina dlhodobo spamätávať.

Ing. Vladimír Jurík

Autor je zakladateľom slovenského Smart Cities klubu a poradcom prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska