Kvalita ovzdušia vplýva na nás všetkých

Spaľovanie odpadu v domácich peciach, kotloch alebo v záhradných ohniskách uvoľňuje do ovzdušia nebezpečné znečisťujúce látky. Znečistené ovzdušie nemusíme cítiť ani vidieť, to však neznamená, že neškodí ľudskému zdraviu. Jeho dlhodobé vdychovanie je príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení ako napríklad chronického zápalu priedušiek a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Dlhodobé vystavenie vplyvu znečisťujúcich látok v ovzduší podľa štatistík prispieva na Slovensku približne k 4 800 predčasným úmrtiam ročne. Znečistené ovzdušie nemá hranice, ohrozuje zdravie nás všetkých. 

Dlhodobú kvalitu ovzdušia na Slovensku ovplyvňujú rôzne zdroje emisií znečisťujúcich látok. Podľa zákona o ochrane ovzdušia monitorujeme v našom ovzduší tieto základné znečisťujúce látky: prachové častice PM10, PM2,5, oxid siričitý, oxidy dusíka, ozón, oxid uhoľnatý, benzén, benzo(a)pyrén a ťažké kovy. Medzi najväčšie zdroje týchto emisií patria lokálne vykurovanie domácností, doprava, priemysel a energetika.

Hoci sa kvalita ovzdušia na Slovensku za posledných tridsať rokov výrazne zlepšila, verejnosť stále často považuje za hlavného znečisťovateľa ovzdušia najmä priemysel. V skutočnosti sa práve v priemysle a energetike pristúpilo k zavádzaniu stále prísnejších emisných limitov a požiadaviek na najlepšie dostupné technológie. Elektrostatické odlučovače a filtre pevných častíc sa stali normou v priemysle a energetike.
Naviac, v priemysle zabezpečujú efektívny rozptyl vysoké komíny, ktorými sa vyznačujú. Tieto trendy spôsobili, že sa kvalita ovzdušia v okolí väčších priemyselných zdrojov zlepšila. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že za istých meteorologických podmienok sa ich vplyv môže prejaviť aj lokálne. Naproti tomu je lokálne vykurovanie a cestná doprava, ktoré uvoľňujú emisie relatívne nízko nad zemou, a preto majú väčší vplyv na obyvateľov.

Situáciu v tomto smere zhoršila aj neustále sa zvyšujúca miera využívania individuálnej automobilovej dopravy a energetická kríza. Energetická kríza zasiahla krajiny Európskej únie vrátane Slovenska, čo sa začína prejavovať najmä v náraste spotreby palivového dreva a žiaľ, aj v spaľovaní odpadov. Hoci podiel tuhých palív v Trnavskom kraji patrí medzi najnižší v porovnaní s ostatnými krajmi, dohľad nad správnym používaním vykurovacích zariadení a pálením kvalitného paliva je relatívne náročný.

Negatívne vplyvy znečisteného ovzdušia

Výsledkom toho sú zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší. Väčšina z nich má nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a vegetáciu, niektoré vstupujú do chemických reakcií, pri ktorých vznikajú iné toxické látky a je preto potrebné pravidelne merať ich koncentrácie v atmosfére.
„Znečistenie ovzdušia nevplýva na všetkých ľudí rovnako. Ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva, kam patria starí a chorí ľudia, tehotné ženy a malé deti,“ hovorí Katarína Mičáková, manažérka kvality ovzdušia z referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v rámci Ministerstva životného prostredia SR.
S cieľom chrániť ľudské zdravie pred dlhodobým pôsobením znečistenia ovzdušia boli stanovené limitné a cieľové hodnoty pre koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší. Samotnému hodnoteniu kvality ovzdušia však predchádza monitorovanie kvality ovzdušia.

Monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vykonáva monitoring kvality vonkajšieho ovzdušia nepretržite na 52 miestach na Slovensku prostredníctvom referenčných metód na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). Na automatických monitorovacích staniciach (AMS) zaznamenáva koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré charakterizujú kvalitu ovzdušia. Koncentrácie sa zisťujú meraním v dýchacej zóne, alebo sa počítajú pomocou matematického modelovania. Hodnotenie kvality ovzdušia podľa požiadaviek § 4 Zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov uskutočňuje SHMÚ použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadu.

V Trnava je takáto stanica nainštalovaná na frekventovanej Kollárovej ulici, kde sleduje vplyv dopravy a meria prachové častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý, benzo(a)pyrén, oxidy dusíka a benzén. 

Výsledky kontinuálne monitorovaných znečisťujúcich látok AMS sú zverejňované každú hodinu na webstránke shmu.sk v sekcii Spravodajstvo kvality ovzdušia. Online sledovanie kvality ovzdušia umožňuje aj webová a mobilná aplikácia dnesdycham.populair.sk. Webová aplikácia Dnes Dýcham má za cieľ súhrnne a zrozumiteľne informovať širokú verejnosť o aktuálnom stave kvality ovzdušia jednoducho, prostredníctvom farebnej a slovnej škály.

Hodnotenie ostatných znečisťujúcich látok, pri ktorých sa vykonáva manuálny odber vzoriek a následne analýza v laboratóriách, sú dostupné každoročne v Správe o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike, ktorú vypracúva SHMÚ. Hlavnou úlohou správy je na základe hodnotenia kvality ovzdušia za uplynulý rok identifikovať oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia.

Hodnotenie kvality ovzdušia na základe merania

V Trnavskom kraji nebolo v posledných troch hodnotených rokoch namerané prekročenie limitnej ani cieľovej hodnoty pre žiadnu znečisťujúcu látku, preto v tejto zóne nebola určená na základe monitorovania žiadna oblasť riadenia kvality ovzdušia. Energetická kríza však môže spôsobiť nárast spotreby palivového dreva, čo sa v oblastiach s horšou ventiláciou môže prejaviť v zhoršení kvality ovzdušia.

Ak by sme hodnotili plnenie požiadaviek vyplývajúcich z novej smernice o kvalite ovzdušia prijatej Európskym parlamentom v apríli 2024 (stanovuje nové EÚ limitné hodnoty platné od 1. 1. 2030), v zóne Trnavský kraj by sme ciele pre rok 2030 splnili pre ročné priemery PM10 a PM2,5 už v roku 2023. Limitnú hodnotu počtu prekročení denných koncentrácií PM2,5 by sme mierne prekročili na troch staniciach a splnili na AMS Sereď. Cieľ pre ročný priemer NO2 by sme splnili na dvoch staniciach a na jednej výrazne prekročili (Trnava, Kollárova). Naproti tomu sú výrazne prísnejšie WHO odporúčania podľa ktorých by žiadna zo staníc v Trnavskom kraji nespĺňala hodnoty odporúčaných koncentrácií pre ročné koncentrácie PM10 a PM2,5. Limitný ročný priemer oxid dusičitý (produkcia emisií z dopravy) by splnila len jedna zo štyroch staníc v Trnavskom kraji, ktorá sa nachádza v Topoľníkoch. Ambíciou Akčného plánu nulového znečistenia je dosiahnuť kvalitu ovzdušia podľa týchto odporúčaní do roku 2050.

Hodnotenie kvality ovzdušia na základe matematického modelovania

Trnavský kraj z hľadiska kvality ovzdušia patrí medzi najmenej problémové oblasti Slovenska, keďže kvalita ovzdušia tu nie je výrazne ovplyvňovaná veľkými miestnymi zdrojmi znečistenia a lepšiu kvalitu v porovnaní s ostatnými krajmi zabezpečuje aj samotná príroda. Výhodou je členitosť terénu, veternosť územia, priemerná ročná teplota, menej časté inverzie a pod.

SHMÚ vyhodnocuje kvalitu ovzdušia aj v ostatných oblastiach, kde nemáme monitorovacie stanice. Na tieto účely využíva k hodnoteniu modelovanie kvality ovzdušia. SHMÚ pre rok 2024 na území Trnavského kraja identifikoval takýmto spôsobom 17 rizikových obcí. Odborným odhadom boli takto identifikované rizikové obce v okresoch Piešťany, Dunajská Streda, Senica, Hlohovec, Galanta a Trnava. Všetkým týmto rizikovým obciam bol pridelený rizikový stupeň 1 alebo 2, pričom platí, že najvyšší stupeň 3 nebol dosiahnutý v žiadnej z identifikovaných obcí. V rámci hodnotenia platí, že s výškou rizikového stupňa stúpa závažnosť ohrozenia zhoršenou kvalitou ovzdušia.

Pri všetkých obciach boli definované ako hlavný zdroj znečisťovania ovzdušia lokálne kúreniská. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo by sme sa nemali uspokojiť so súčasným stavom. Žiadnu úroveň znečistenia totiž nemožno považovať za bezpečnú.

Zdroj: https://www.trnava.sk/aktualita/13606/kvalita-ovzdusia-vplyva-na-nas-vsetkych