Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Žilinčania produkujú menej odpadu, v jeho separácii sa však zhoršili
Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 % odpadkov.
Miera vytriedenia odpadkov sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku, ktorý samospráva zaplatí za uloženie odpadu na skládku. „V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ priblížil primátor Peter Fiabáne. V tohtoročnom rozpočte ráta samospráva s tým, že na celú činnosť spojenú s odpadmi vynaloží až 6 miliónov eur.
Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19-tisíc ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1 898 ton), nasledovalo sklo (1 249 ton) a plasty (1 099 ton). Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 %, pričom potenciál bol až 104 ton,“ uviedol P. Fiabáne. Zároveň zdôraznil, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít ako sú sklo, papier, či plasty. „Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5-tisíc ton odpadu viac, prešli by sme s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ uzavrel primátor.
Zdroj: https://zilina.sk/zilincania-produkuju-menej-odpadu-v-jeho-separacii-sa-vsak-zhorsili/
Banská Bystrica diskutovala so zahraničnými mestami na tému polarizácie
Banská Bystrica je jediným mestom na Slovensku, ktoré je súčasťou Iniciatívy pre otvorené vládnutie na lokálnej úrovni. Aj vďaka tomu vstupuje do prínosných zahraničných projektov s cieľom rozvíjať spoluprácu s inými samosprávami, diskutovať na spoločné témy a získavať príklady dobrej praxe. Vďaka projektu Agenti koexistencie, resp. ambasádori dobrých vzťahov, sme v uplynulom týždni hostili delegáciu z ôsmich európskych miest. Organizované workshopy boli zamerané na zaujímavý fenomén dnešnej doby, na tému polarizácie, ktorá je prítomná všade vo svete.
Polarizácii, ktorá je v spoločnosti prirodzeným javom, čelia aktuálne všetky samosprávy. Polarizácia však vytvára napätie, je živnou pôdou pre vznik konšpiračných teórií, hejtu, hoaxov, deštruktívnej kritiky či kyberšikany v online prostredí. Potvrdili to aj hostia, zamestnanci mestských úradov vo ôsmich európskych mestách. Okrem Banskej Bystrice sú do projektu zapojené samosprávy Genk (Belgicko), Aarhus (Dánsko), Breda (Holandsko), Quart de Poblet (Španielsko), Gdansk (Poľsko), Budaörs (Maďarsko), Kekava (Lotyšsko) a územné združenie Iasi Metropolitan (Rumunsko).
„Žijeme v spoločnej Európe, ktorá zažíva traumatizujúce situácie, stavia pred nás výzvy, ktoré majú vplyv na spravovanie na lokálnej úrovni. Napriek tomu musíme ako samosprávy fungovať. V tomto kontexte je potrebné vniesť do vládnutia miest inovácie a otvoriť úrady viac pre obyvateľov. Jednou z týchto výziev je aj téma polarizácie, ktorá rezonuje v celej spoločnosti. Je zaujímavé sledovať, ako vnímajú polarizáciu iné mestá a diskutovať o tom, ako s ňou pracujú. Teší ma, že sme sa stali partnermi tohto projektu,“ povedal primátor Ján Nosko, ktorý zahraničnú delegáciu privítal na pôde historickej Radnice na Námestí SNP.
Ešte pred samotným príchodom zahraničnej delegácie bol spracovaný dotazník polarizačných tém v iných mestách. Napríklad, v španielskom Quart de Poblet vnímajú polarizáciu v témach inklúzie, imigrácie i rodového násilia, ktoré má vplyv na rozhodovanie na komunálnej úrovni. V Dánskom Aarhuse sa polarizácia objavuje vo verejnom sociálnom bývaní, umiestňovaní veterných mlynov, doprave či rozvojových projektoch. V Banskej Bystrici patrí k polarizačným témam napr. doprava, otázka rozvoja bývania, environmentálne témy či politika na národnej úrovni, ktorá zasahuje do tém na tej komunálnej.
„V kontexte samospráv, polarizácia často negatívne pôsobí na vzájomné vzťahy mesta a jeho obyvateľov, spôsobuje ťažkosti vo vzájomnej spolupráci, negatívne ovplyvňuje kvalitu participatívnych procesov a celkovo rozvoj otvoreného spôsobu spravovania. Na stretnutiach sme hovorili aj o dôležitosti úlohy odborníkov a lídrov, ktorí v rámci mestských úradov pôsobia. Práve tí môžu významne prispievať k depolarizácii, musia si však osvojiť zručnosti a postoje pre strategickú prácu s polarizáciou. Nielen tento projekt, ale aj stretnutie samotné vnímam ako skvelý zdroj inšpirácie pre budovanie našich kapacít a získavanie príkladov dobrej praxe v oblasti otvoreného spôsobu spravovania,“ dopĺňa Soňa Kariková, koordinátorka pre otvorené vládnutie a spravovanie.
Účastníkom jedného z workshopov so zahraničnou delegáciou bol aj Tomáš Halász z iniciatívy Bez hejtu. „Chcem sa poďakovať, že ste ako samosprávy túto tému priniesli, pomenovali ste ju a máte ambíciu s ňou pracovať. Verím, že naša spolupráca sa týmto stretnutím nekončí, ale práve naopak.“
V najbližšom období plánuje mesto Banská Bystrica v spolupráci s expertmi uskutočniť workshopy pre odborníkov pracujúcich na mestskom úrade, ale aj záujemcov z externého prostredia. Aj prostredníctvom nich bude možné získať odpovede na otázky, ako polarizácia vzniká, akú má dynamiku, čo a či sa s ňou dá niečo robiť.
Projekt Agenti koexistencie je realizovaný v rámci programu URBACT IV, ktorý je financovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Hlavným zámerom je budovanie kapacít zamestnancov MsÚ, optimalizácia organizačných štruktúr i interných procesov.
Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/banska-bystrica-diskutovala-so-zahranicnymi-mestami-na-temu-polarizacie/
Fínske mestá skúmajú potenciál opätovného využitia umelej trávy
Helsinki a päť ďalších miest zhromaždí skúsenosti s opätovným využitím umelej trávy a prieskumnými riešeniami recyklácie dostupných vo Fínsku a Európe.
Helsinki a päť ďalších fínskych miest skúmajú využitie umelej trávy v kontexte obehového hospodárstva. Štúdia, ktorá má byť dokončená v roku 2024, zhromažďuje skúsenosti s opätovným využívaním umelej trávy a skúma riešenia recyklácie dostupné vo Fínsku a inde v Európe. Národná štúdia umelej trávy je spoločným projektom miest Espoo, Helsinki, Lahti, Oulu, Tampere a Vantaa.
Výzvy udržateľnosti
Vo Fínsku je približne 450 ihrísk s umelou trávou a materiály ihriska sa pravidelne vymieňajú, keď sa opotrebúvajú. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne trvalo udržateľné metódy spracovania použitej umelej trávy, najmä ak je v zlom stave. Výzvy pre opätovné použitie umelých trávnatých materiálov zahŕňajú množstvo použitých plastov a ďalšie komponenty obsiahnuté v rohožiach, ako sú gumové granuly a piesok. Existuje veľká potreba udržateľných prevádzkových modelov na recykláciu umelej trávy.
Štúdia určí najmä recyklačné riešenia dostupné v Európe, kde už existujú špecializované zariadenia. Očakáva sa tiež udržateľnejšie riešenia na podporu obehového hospodárstva s umelou trávou vo Fínsku.
„Bude zaujímavé sledovať, čo štúdia odhalí o potenciáli podpory domácich komerčných riešení obehového hospodárstva,“ povedal koordinátor projektu Oleg Jauhonen z mesta Helsinki. Existuje tiež nádej, že štúdia poskytne informácie na podporu rozhodovania o projektoch na odstránenie umelej trávy v nasledujúcich rokoch.
Okrem miest sú do projektu zapojené aj expertné organizácie Fínska futbalová federácia Palloliitto, spoločnosť zaoberajúca sa odpadovým hospodárstvom Lounais-Suomen Jätehuolto Oy, Fínsky inštitút životného prostredia, Univerzita aplikovaných vied v Turku a Fínska agentúra pre bezpečnosť a chemikálie. Výskum bude vykonávať Ramboll Finland.
Helsinki tiež spustili simultánne pilotné projekty o riešeniach obehového hospodárstva pre použitú umelú trávu s cieľom nájsť udržateľné prevádzkové modely na recykláciu vyradenej umelej trávy. Pilotné projekty sa začali spoločným podujatím pre dialóg o trhu v decembri. Pilotné projekty sa plánujú realizovať na jar v súvislosti s obnovou dvoch až štyroch ihrísk s umelou trávou. Skúsenosti získané z pilotných projektov doplnia celoštátnu štúdiu.
Okrem riešení obehového hospodárstva pre použitú umelú trávu Helsinki proaktívne reagovali na nadchádzajúci zákaz gumových granúl využívaním plnív na bio báze, ktoré nahrádzajú gumové granule v nových oblastiach, aby získali skúsenosti s ich používaním. Okrem toho boli prijaté rôzne opatrenia na zníženie šírenia gumových granúl z polí do životného prostredia.
Okrem znižovania emisií má mesto Helsinki za cieľ presadzovať riešenia obehového hospodárstva a podporovať trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a materiálov. Podľa nedávno aktualizovaného Akčného plánu pre obehovú a zdieľanú ekonomiku má mesto za cieľ nájsť spôsoby, ako podporiť obehové hospodárstvo plastov, najmä pri výstavbe infraštruktúry, krajinných úpravách a výstavbe športových zariadení. Pokrok opatrenia urýchľuje národný projekt PlastLife financovaný z EU Life Programme, do ktorého sú Helsinki zapojené.
Víziou Helsínk je byť platformou pre inovatívne a efektívne riešenia obehového hospodárstva, ktoré podporujú národný prechod na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť obehového hospodárstva.
Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/sustainable-development-goals/finnish-cities-explore-re-use-potential-of-artificial-grass-9949