Školenia a digitálne dvojičky: Eurofondy majú mestám pomôcť so smart riešeniami
Slovenské mestá a kraje majú byť smart. Pomôcť im k tomu má aj nový projekt rezortu informatizácie, v ktorom pôjde šesť miliónov eur na školenia a budovanie kapacít. Mestá odkazujú, že ide o malú sumu a počet používateľov či dosah zavedených riešení tak zostáva otázny.
Predstavte si inteligentný dopravný systém, ktorý dokáže vyhodnocovať vyťaženosť križovatiek či cestných tepien v meste a manažovať ho tak, aby nevznikali kolóny. Alebo šetrenie na odvoze odpadu vďaka aplikácii, ktorá eviduje, ako plné sú smetné nádoby a kedy ich je potrebné vyprázdniť. Pridajte k tomu online model mesta vo virtuálnej realite, v ktorom sa dajú navrhovať a testovať rôzne situácie každodenného života samosprávy, vyhodnocovať, ktoré zmeny by tieto oblasti zlepšili, a predpokladať ich dosah v realite skôr, než sa mesto pustí do ich realizácie.
Toto a mnohé ďalšie nápady sú príklady smart riešení, ktoré zavádzajú mestá na Slovensku.
Vodovody, kanalizácie či oprava ciest totiž už dávno nie sú jedinými oblasťami, na ktoré je možnosť získať financie z eurofondov. Na toto všetko však mestá potrebujú aj kvalifikovaných úradníkov, tvrdí ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).
„Okrem nich je našou povinnosťou investovať aj do zelených riešení, inteligentných a smart riešení, aj do digitalizácie, výskumu a inovácií. Toto všetko môže zjednodušiť a zlepšiť život v našich mestách a obciach,“ vyhlásil minister Richard Raši (Hlas) na pondelkovej tlačovej konferencii.
MIRRI aktuálne spustilo nový projekt za šesť miliónov eur, ktorý je zameraný na doplnenie odborných kapacít venujúcich sa smart agende v prostredí vyšších územných celkov (VÚC) a krajských miest. To zahŕňa odborné školenia, ale napríklad aj vytváranie takzvaných digitálnych dvojičiek samospráv – teda verejne prístupných virtuálnych kópií mesta, ktoré obsahujú aktuálne aj historické údaje, na základe ktorých možno odhaliť poruchy, upozorniť na výkyvy a nečakané situácie či predpovedať potenciál zlepšenia v mestskom plánovaní.
„Na základe prieskumu medzi ôsmimi VÚC a 500 samosprávami považuje 75 percent samospráv za problém implementáciu smart riešení a nedostatok kapacít. Tieto peniaze, ktoré sú vyčlenené pre štát, mestá a VÚC, majú slúžiť na to, aby sa posilnili odborné kapacity, ktoré budú smart riešenia pripravovať, vrátane digitálnych dvojčiat,“ vysvetlil Raši.
Mestá by privítali viac
Únia miest Slovenska iniciatívu uvítala, no zároveň upozornila, že vzhľadom na potreby v podpore zavádzaní a ďalšom využívaní digitálnych nástrojov v území je šesť miliónov eur na školenia pomerne malý objem financií.
„To pre 16 subjektov na 36 mesiacov znamená v priemere podporu jedného zapojeného subjektu vo výške 10-tisíc eur mesačne. Prostriedky, ktoré sú pridelené VÚC, budú pôsobiť na príliš rozsiahlom území a bez záruky koncentrácie ich výkonu (v mestských oblastiach) je otázny počet používateľov a dosah zavedených riešení,“ povedala pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa Únie Daniela Piršelová.
Zároveň dodala, že na to, aby akákoľvek podpora fungovala, je potrebné, aby mali mestá včasné a zrozumiteľné informácie a aby sa dokázali reálne zapojiť ako oprávnení žiadatelia – prijímatelia. „V praxi sa totiž stáva presný opak, čo spôsobuje mestám zbytočné komplikácie,“ uzavrela.
„Pre nás agenda smart znamená užitočné a udržateľné riešenia, ktoré v sebe spájajú gazdovský rozum s technológiami. Nie je to módny hit ani výstrelok. Je to štandard v Európskej únii a chceme, aby bol rovnakým štandardom aj u nás. Našou snahou je aj to, aby sme vo virtuálnom prostredí dokázali vytvoriť podmienky na riešenie reálnych problémov ľudí,“ doplnil ministra Rašiho štátny tajomník MIRRI Michal Kaliňák.
Opozičná poslankyňa a exministerka Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) kritizovala, že úradníci sa majú venovať príprave nejasne definovaných projektov. „No mestá a vyššie územné celky potrebujú skôr peniaze na samotné projekty, nie na úradníkov,“ podotkla.
Pilotný Žiar nad Hronom
Vďaka kapacitám budú môcť mestá podľa šéfa rezortu vytvárať virtuálne modely situácií, ktoré majú pomôcť pri rozhodovaní o tom, ako sa dané mesto bude rozvíjať. Pilotný projekt sa od novembra 2023 realizuje v Žiari nad Hronom, kde digitalizujú všetky budovy v meste, ako aj zeleň, parky a inžinierske siete. Vďaka tomu bude možné pri investíciách alebo výstavbe vedieť, aký dosah bude mať na životné prostredie či dopravu.
„Digitálny obraz krajiny je v podstate ucelený obraz toho, čo vidíme vo fyzickom svete. Prenáša sa to do digitálneho sveta, ale nielen opticky, tým, čo vidíme, ale aj dátami, ktoré za tým ležia, a to napríklad kultúrne či ekonomické,“ vysvetlil predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Martin Hypký.
Do roku 2023 majú byť podľa nového stavebného zákona takéto dvojičky vytvorené povinne pre každé mesto a obec na Slovensku a zostávať stále živé a neustále sa aktualizovať.
Podľa primátora Petra Antala mesto získané dáta využilo napríklad pri projektovaní rekonštrukcie autobusovej stanice. „Zdigitalizované údaje využil projektant tejto realizácie a následne po konzultácii s úradom vedel dobre pracovať a bol prekvapený, že niečo také existuje a kam sa to celé posúva,“ povedal pri predstavení projektu.
Ďalším príkladom je Brezno, kde postupne pribudne tisíc senzorov, ktoré budú dávať informácie týkajúce sa životného prostredia, znečistenia či vývoja teploty. V Dubnici nad Váhom je výstupom smart projektu služba s údajmi o dopravnej situácii, parkovaní či meteorologickej situácii, ale aj o kvalite životného prostredia. V Trnave využili inteligentné riešenia na riadenie dopravy a súčasťou sú aj lokálne environmentálne ukazovatele, ako napríklad hlučnosť, prašnosť, emisie znečisťujúcich látok či teplota.
Oprávnenými prijímateľmi sú VÚC a krajské mestá, pričom financie môžu byť využité na mzdové výdavky a nevyhnutné výdavky na realizáciu daného projektu. Financované budú 36 mesiacov. MIRRI zároveň dodalo, že pripravuje aj vzdelávací program na zabezpečenie odbornosti kapacít aj v stredno- a dlhodobom horizonte.
