Najväčší smart projekt na Slovensku majú v Žiline
Máloktoré slovenské mesto má tak prepracovanú smart verejnú dopravu, ako Žilina. Radnica sa inšpiruje aj v zahraničí a plánuje zriadiť samostatnú pozíciu koordinátora pre smart agendu. „Chceme hlavne občanom poskytovať služby, ktoré im zjednodušia život v meste, zvýšia ich bezpečnosť a ochranu majetku a spríjemnia pobyt na verejnom priestranstve,“ priblížil víziu Žiliny vedúci oddelenia mobility Ľuboš Slebodník.
Žilina investovala veľa síl a financií do modernizácie mestskej hromadnej dopravy. V septembri 2019 ako prvé mesto na Slovensku spustila projekt aktívnej preferencie MHD vozidiel na deviatich svetelných križovatkách v meste. Podľa Ľ. Slebodníka je tento projekt ich výkladnou skriňou. Zjednodušene povedané – autobusy v prípade ich meškania majú na križovatkách zelenú. Cieľom je výrazne znížiť meškanie spojov, zvýšiť atraktivitu hromadnej dopravy ako alternatívy k individuálnej automobilovej doprave, ušetriť pohonné hmoty a znížiť emisné zaťaženie v meste. „Snažíme sa regulovať dopravu v meste tak, aby sme eliminovali nezmyselné alebo zbytočné jazdy osobným vozidlom do centra mesta. To nám zvýši atraktívnosť centra mesta a zlepší kvalitu ovzdušia. Na druhej strane to množstvo príležitostí na bezplatné parkovanie v centre mesta nám tento zámer blokuje a ťažko sa tomu konkuruje alternatívnou dopravou “ vysvetľuje Ľ. Slebodník.
Smart semafor podrží zelenú
Podstatou inteligentného riadenia dopravy v Žiline je aktívna komunikácia palubných jednotiek vo vozidlách MHD s radičom cestnej dopravnej signalizácie, ktorý riadi ich prejazd križovatkou podľa aktuálnej pozície. Radič vyhodnotí, či ide spoj načas alebo mešká a podľa toho mu buď podrží signál zelenej, aby stihol prejsť alebo dostane vodič informáciu, že má počkať v zastávke, pretože by sa zbytočne rozbiehal a brzdil a následne stál v križovatke na červenú. V prípade, že do križovatky vchádzajú naraz dve vozidlá MHD, radič uprednostní meškajúci spoj alebo vozidlo so zadefinovanou prioritou prejazdu. Na križovatkách inštalovali v rámci projektu aj dopravné kamery.
Systém je spolu s ďalšími dopravnými informáciami integrovaný v softvérovej platforme Invipo. Tú môžu v mobilnej aplikácii Smart Žilina a na webe smart.zilina.sk využívať obyvatelia aj dispečeri dopravného podniku. Používatelia vidia aktuálnu polohu svojho spoja. Budú vedieť, kde je, či mešká, či je pre nich lepšie počkať alebo ísť pešo. Vidia aj celkovú situáciu v doprave v meste, umiestnenie zastávok, najbližšie odchody, majú informácie o aktuálnych uzáverách a podobne.
Projekt mesto spolufinancovalo z eurofondov. Náklady sa vyšplhali na 1,955 milióna eur.
Sústredení na dopravu
Ľ. Slebodník vymenúva aj ďalšie plány mesta v doprave. „Pripravuje sa informatizácia MHD, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu cestujúcich. Pracujeme na rozšírení bikesharingového systému BIKEKIA, ktorý sme zriadili s Nadáciou Kia Motors Slovakia. V rámci projektu SOLEZ sme si nechali vypracovať akčný plán nízkouhlíkovej mobility, ktorý riešil okrem podpory nizkouhlíkových opatrení a alternatívnej dopravy aj nizkoemisné zóny a možnosti ich zavádzania. Pracujeme na budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu a taktiež monitorujeme dopravu v meste. V pešej zóne sme zaviedli inteligentný systém na reguláciu vstupov do pešej zóny, čo má za následok zníženie počtu vozidiel vchádzajúcich do pešej zóny. Projekt Airtritia pripravil opatrenia na monitorovanie kvality ovzdušia a zároveň sa spracoval akčný plán pre riešenie kritickej situácie pri zvýšenom znečistení ovzdušia v meste.“
Veľkou témou roku 2020 bude projekt regulácie parkovania na sídliskách s cieľom zefektívniť užívanie parkovacích miest a znížiť počet nadbytočných vozidiel.
Budujú zázemie
Ambiciózne strategické projekty si vyžadujú dôsledné riadenie. Doteraz smart projekty zastrešoval najmä Odbor dopravy. „Tým, že agenda smart je na slovenské pomery relatívne nová, nie je na mestskom úrade vytvorený systematický prístup, a preto sa táto problematika brala ako príležitostná záležitosť, najmä v oblasti dopravy. Zároveň musím povedať, že nám chýba dlhodobá stratégia. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa to zmení,“ otvára Ľ. Slebodník. V súčasnosti totiž na žilinskej radnici pripravujú vytvorenie pozície koordinátora pre smart cities agendu, ktorý by mohol intenzívnejšie riešiť koncept smarta následne koordinovať zámery a projekty omnoho efektívnejšie.
Ľ. Slebodník pomerne často cestuje do zahraničia. Vidí, ako niektoré služby v mestách fungujú, aké projekty sa zavádzajú. Niektoré inšpiratívne opatrenia sa podarilo zaviesť aj v Žiline, mnohé stroskotajú na financiách. Okrem peňazí brzdí projekty aj problematické verejné obstarávanie, vysoká byrokracia, súčasný nedostatok ľudí na úrade. Niekedy sa problematickou stane aj komunikácia s verejnosťou. To najmä v prípadoch, keď sa projekty spolitizujú a nenájde sa konsenzuz medzi vedením, poslancami a verejnosťou, napríklad aj v súvislosti s nastavením rozpočtu. Žilina financuje projekty najmä z medzinárodných grantov, z eurofondov, zo zdrojov Nadácie KIA Motors Slovakia a z vlastných zdrojov.
Žilina by uvítala odborné poradenstvo pri príprave smart projektov. Preto sa od septembra 2019 stala členom Smart Cities klubu.
Spolupracujú s akademickou pôdou
Zaujímavá je intenzívna spolupráca mesta so Žilinskou univerzitou. Pripravili spolu základný dopravný dokument mesta Územný generel dopravy mesta Žilina, s jednotlivými fakultami spolupracujú na monitorovaní dopravy, príprave plánov alebo ich využívajú ako poradný orgán pri nastavovaní niektorých projektov. Ako uzatvára Ľ. Slebodník, „Je potrebné s dopravou pracovať tak, aby sme prinášali vyváženosť medzi ekológiou, mobilitou a verejným priestorom.“