Články

Smart nie sú len technológie, ale aj stromy. Príbeh Žiaru nad Hronom

Mesto, v ktorom ľudia nekrúžia v centre okolo plných parkovísk, elektroauto si môžu nabiť na viacerých miestach,  v škôlkach budú dávať deťom mestské bioovocie a bicyklom sa bezpečne dostanú do práce až do priemyselného parku. Vitajte v Žiari nad Hronom. V samospráve, ktorá za smart považuje nielen technologické riešenia, ale najmä také, ktoré majú dlhodobý prínos pre zdravý život v meste.

Okresné mesto v Banskobystrickom kraji, Žiar nad Hronom, sa inovatívnym riešeniam venuje intenzívne. Aktívne spolupracuje so Smart Cities klubom a zúčastňuje sa tvorby návrhu akčného plánu inteligentnej samosprávy v gescii rezortu hospodárstva. Zároveň má rozbehnutých a naplánovaných viacero vlastných projektov. Keď sa na ne spýtate Juraja Miškoviča, prednostu Mestského úradu zodpovedného za smart agendu, vysype vám z rukáva desiatky. Sme moderné mesto s moderným vedením a prístupom,“ hodnotí J. Miškovič.

Vidia klimatickú zmenu

V Žiari nad Hronom počet smart riešení v oblasti životného prostredia prevyšuje všetky ostatné oblasti.

Napríklad na ploche vyše jeden hektár vysadili 91 rôznych druhov ovocných stromov a založili tak ako prvé mesto na Slovensku mestský sad krajových odrôd. „Nejedná sa síce o klasické technologické smart riešenie, ale ide o výnimočné riešenie na nasledujúcich 100 a viac rokov reagujúce na zmenu klímy a zadržiavanie vody v území. Samozrejme, podstatným je aj zachovanie genofondu pôvodných drevín,“ vysvetľuje J. Miškovič. Sad sa nachádza v zadnej časti žiarskeho parku, kde aj v minulosti rástli rôzne druhy ovocných stromov typické pre kraj. Ani jeden z vysadených stromov nie je rovnaký. Časom do sadu umiestnia včelstvá na opeľovanie stromov. Dopestované chemicky neošetrované bioovocie bude mesto v budúcnosti dodávať do školských zariadení. Ako priblížil J. Miškovič, u stromov chcú dosiahnuť vysoký vek. „Tradičné ovocné druhy sú dlhoveké, vytvárajú krásne vysoké koruny a pestovali sa v regióne po stáročia. Vysadený priestor prirodzene nadväzuje na historický park a v minulosti zaniknutý cirkevný sad. Ovocné stromy budú pestované ako vysokokmené, kde koruny začínajú až vo výške viac ako dva metre a vzdialenosť medzi stromami je najmenej 12 metrov.“

Virtuálna prehliadka v Parku Š. Moyzesa.

Na sympatický projekt ovocného sadu nadväzujú aj ďalšie. Stromy po etapách vysádzajú v celom centre. Mesto tak vypočulo dlhoročné sťažnosti obyvateľov, že námestie je plné betónu a v lete prihorúce. Zároveň postupne revitalizujú ďalšie námestia a sídliská. Požiadavky obyvateľov boli inšpiráciou aj pre ďalší eko-smart projekt, výstavbu cyklochodníka. Vyše 3,5 kilometrová trasa od roku 2018 prepojila mesto s priemyselným parkom a umožnila ľuďom dochádzať do práce na bicykli. V parku sídli približne 185 firiem a pracuje vyše päť tisíc ľudí. Cyklotrasa vedie cez celé mesto. Zrekonštruovali kvôli nej aj lávku ponad Hron. Projekt financovali z eurofondov, cez Integrovaný regionálny operačný program.

Aktuálne má Žiar nad Hronom rozpracované aj ďalšie riešenia, na ktoré zháňa financie. Snaží sa získať dotáciu na projekt zadržiavania dažďovej vody z mestských objektov, ako sú základné a materské školy, plaváreň a zimný štadión. Výhodou bude najmä zníženie odtoku zrážkovej vody do kanalizačnej siete. Zachytávať ju plánujú troma spôsobmi. Do vybudovaných podzemných nádrží, odkiaľ ju budú používať na polievanie ulíc, zavlažovanie areálov škôl a škôlok. Zachytávať ju budú aj vo vybudovaných dažďových záhradách – jazierkach, v ktorých vysadia rastliny. A taktiež plánujú vybudovať zelené steny na objektoch. Jedným z objektov so „živou“ stenou má byť mestské kultúrne centrum, ktoré plánujú rekonštruovať. „Mesto intenzívne pripravuje projekty a podklady k rekonštrukcii. Budova MsKC je architektonicky výnimočná, ale súčasne je pre mesto energeticky veľmi náročná, najväčšia zo všetkých mestských objektov,“ opisuje J. Miškovič.

Parkovacia stratégia

Moderné mesto sa nezaobíde ani bez smart riešení v doprave. Niekoľkoročný, na etapy rozdelený projekt inteligentného parkovania v Žiari nad Hronom má jasný a zrozumiteľný cieľ – zbaviť sa dlho stojacich áut v centre mesta a podporiť krátke parkovania. 120 parkovacích senzorov na hlavných uliciach v centre mesta od začiatku roka 2019 monitoruje správanie sa vodičov a „obrátkovosť“ jednotlivých parkovacích miest. Informácie sprístupňuje vodičom cez aplikáciu zaparkuj.to. Nemusia tak zdĺhavo hľadať voľné miesto.

Systém bude rok a pol zbierať a analyzovať dáta. Budú podkladom pre celomestskú parkovaciu politiku. Parkovacia aplikácia má aj ďalšie funkcionality, ktoré sú zatiaľ vypnuté – dokáže vodiča navigovať na najbližšie voľné parkovacie miesto, umožňuje uhrádzať platby cez SMS alebo platobnú kartu. Žiar nad Hronom zatiaľ nemá spoplatnené parkovanie.

Senzory pribudnú aj na vyhradených miestach pre invalidov a na miestach, kde sú často porušované zákazy parkovania.

Projekt využíva internet vecí a zrealizovali ho v spolupráci s telekomunikačnou firmou Orange, s ktorou majú 3 ročnú zmluvu. „Orange to poňal ako svoj európsky pilotný projekt, ktorý bude následne uplatňovaný aj v iných krajinách EÚ, kde má svoje zastúpenie. V rámci verejného obstarávania dostalo mesto od dodávateľa zľavu 50 % na celé riešenie, čo znamená že prvých 18 mesiacov mesto za prevádzku systému neplatí vôbec nič,“ ozrejmuje financovanie projektu J. Miškovič.

Žiar nad Hronom získal aktuálne dotáciu od rezortu vnútra na vybudovanie kamerového systému, ktorý bude monitorovať vjazd a výjadz vozidiel z mesta. Štát tak bude monitorovať hľadané autá, keďže systém je prepojený s databázou Ministerstva vnútra SR, a mesto si od toho sľubuje odklon kamiónov na obchvat. V súčasnosti dokončujú prvú etapu – osadili kamery na ceste I/9 na ulici SNP pri kaštieli a uvádzajú ich do prevádzky. „Obchvat je nevyužívaný, nakoľko je spoplatnený mýtom. Jazda cez centrum vychádza najmä vodičov kamiónov lacnejšie. Vďaka monitoringu na vstupe a na výstupe z mesta bude možné tieto vozidlá na základe časovej dĺžky prejazdu odfiltrovať a sankčne riešiť,“ hovorí J. Miškovič.

Ekologickejšou cestou sa vydáva mesto aj vo vlastnej doprave. Mestská polícia má elektroauto, ďalší elektromobil dostal k dispozícii mestský úrad. V meste sú momentálne tri nabíjacie stanice pre elektrické autá. Prevádzkovateľa autobusovej dopravy zase v zmluve zaviazali, aby používal ekologickejšie autobusy, v tomto prípade ide o vozidlá na CNG palivo.

Smart ochrana počuje volanie o pomoc

Žiarom sa dá inšpirovať aj v oblasti inteligentného znižovania uličnej kriminality. Mesto má v kritických lokalitách osadených sedem SOS stĺpov s majákom a núdzovým tlačidlom. Stĺpy sú napojené na kamerový systém mestskej polície. Po stlačení tlačidla nastane niekoľko vecí súčasne – automaticky sa do okolia rozsvieti maják a upozorní na krízovú situáciu. Z reproduktora sa ozve dispečing mestskej polície, ktorý s dotyčnou osobou začne komunikovať. Na miesto bude automaticky nasmerovaná aj najbližšia kamera z mestského kamerového systému, ktorá zachytí, kto sa pri hláske nachádza. SOS hláska sa spustí aj v prípade zvýšeného hluku, teda ak niekto napríklad zavolá o pomoc. Dotáciu na projekt získali z ministerstva vnútra.