Archív pre zančku: Living Laby

Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy

Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.

Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete

Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.

Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.

Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology

Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.

Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.

Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.

Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.

Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo

Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.

Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.

Diskusie sa sústreďujú najmä na:

  • vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
  • prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
  • zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.

Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.

Kľúčové oblasti spolupráce

Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.

Dôležitú úlohu zohráva najmä:

  • práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
  • zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
  • odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
  • energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.

Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:

  • riadení kvality ovzdušia,
  • hospodárení s vodou,
  • rozvoji zelenej infraštruktúry.

Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.

Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce

Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:

  • medzinárodnej expertíze,
  • overeným riešeniam,
  • novým projektovým príležitostiam.

Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.

Autor: Jaroslav Kacer

INOVAČNÉ CENTRUM VS. LIVING LAB: Ktorý nástroj potrebuje vaše mesto?

Na stretnutiach s vedením miest sa často opakuje otázka: „Aký je v tom rozdiel? Potrebujeme oboje, alebo nám stačí jedno?“ Rozdiel je pritom zásadný, a zároveň je pre rozvoj miest strategicky mimoriadne dôležitý. 

Inovačné centrum (IC): Liaheň nápadov 

Primárnym cieľom Inovačného centra je predovšetkým vývoj nových technológií, produktov a služieb a to najmä v oblasti výskumu a vývoja. IC sa zameriava najmä na výskum, prototypovanie a testovanie riešení v kontrolovanom odbornom prostredí, pričom dôraz kladie na technologickú odbornosť. Do aktivít IC sa zapájajú predovšetkým odborníci, vývojári, technologické firmy a akademická sféra. 

  • Čo: vývoj 
  • Kto: Vedci, vývojári, startupy, študenti. 
  • Prostredie: Laboratóriá, kancelárie, technologické parky. 
  • Výstup: Hotový produkt, softvér alebo patent, ktorý je pripravený na testovanie. 

Living Lab (LL): Živé laboratórium mesta 

Living Lab nie je budova, ale predovšetkým ekosystém. Primárnym cieľom Living Labu je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí, pričom sa kladie dôraz na aktívnu účasť obyvateľov.  LL prepájajú občanov, samosprávy, podnikateľov, výskumníkov a inovátorov, čím vytvárajú miestne a regionálne inovačné ekosystémy. Ide totiž o veľmi efektívny nástroj, ktorý dokáže aj za relatívne nízke náklady prinášať reálne, merateľné a aplikovateľné výsledky. 

  • Čo: overovanie a testovanie 
  • Kto: Samospráva, občania, firmy a akademický sektor  
  • Prostredie: Ulice mesta, námestia, školy, MHD alebo digitálny priestor mesta. 
  • Výstup: Dáta z reálnej prevádzky, spätná väzba od ľudí a overená efektivita riešenia. 

Prečo je to pre mestá kľúčové 

Pri tvorbe mestských inovácií je dôležité, aby mestá spolupracovali s Inovačnými centrami, no zároveň aby boli tvorcami vlastných zadaní. Nikto nepozná problémy mesta lepšie ako samotné mesto či obec, a preto zadanie musia definovať profesionálni pracovníkci samosprávy. Práve preto platí, že

„Inovácie v mestách nie sú o technológiách, ale o ľuďoch. Living Lab mení obyvateľov z pasívnych prijímateľov služieb na aktívnych spolutvorcov svojho prostredia. Bez tohto prepojenia riskujeme investície do riešení, ktoré nikto nechce a nepoužíva.“ — Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub. 

Na overovanie navrhnutých riešení formou projektov sú práve Living Laby ideálnym nástrojom. Umožňujú mestu: 

  • overiť návratnosť investície, 
  • minimalizovať riziko, 
  • získať merateľné výsledky, 
  • pripraviť kvalitné podklady pre financovanie z eurofondov a iných zdrojov. 

V budúcom programovom období už nebude postačovať len „čerpať“, pretože mestá budú musieť preukazovať prínosy, efektívnosť a návratnosť investícií merateľným spôsobom.
Práve Living Laby sú nástrojom, ktorý na túto novú realitu systematicky pripravuje mestá, regióny aj štát. 

Mesto by nemalo byť len pasívnym nákupcom technológií. Musí byť tvorcom zadania. Inovačné centrum vám dodá nástroje, ale Living Lab vám povie, či tieto nástroje skutočne fungujú v kopcovitom teréne vášho mesta alebo pri špecifickom správaní vašich seniorov. 

Living Lab je poistka vašej investície. Pripravuje vás na realitu, kde bude musieť mesto obhájiť každé euro z verejných zdrojov tvrdými dátami o prínose pre komunitu. 

Autor článku: Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub 

 

Chcem získať viac informácií o Living Laboch a možnosti zapojiť sa.

Go back

Your message has been sent

Globálne ekosystémy inovácií: Living Laby a ich význam v digitálnej transformácii EÚ

Prečo sú Living Laby kľúčové pre digitálnu transformáciu

V dobe akcelerujúcej digitálnej transformácie sa totiž tradičné modely výskumu a vývoja (VaV) posúvajú smerom k otvoreným inovačným ekosystémom. Kľúčovými nástrojmi tohto posunu sú pritom Living Labs (živé laboratóriá) a Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH).

Tieto laboratóriá tak predstavujú kľúčový nástroj podpory technologického rozvoja. Zároveň tým posilňujú konkurencieschopnosť a udržateľný rast v globálnom meradle. Koncept Living Labov totiž prepája výskum, podnikateľské prostredie a verejný sektor. Zároveň pritom zapája aj samotných používateľov do jedného otvoreného inovačného ekosystému. Tento prístup umožňuje testovanie a zavádzanie inovácií v reálnych podmienkach. Vďaka tomu sa výrazne zvyšuje ich praktická využiteľnosť a spoločenský dopad. 

Prepojenie skupín v rámci Living Labu. Používatelia, poskytovatelia a Living Laby.

Living Laby tak vznikli ako odpoveď na potrebu rýchlejšieho a efektívnejšieho vývoja inovácií orientovaných na používateľa. Využívajú pritom princípy otvorených inovácií (open innovation) a participatívneho výskumu. Koncoví používatelia tak nie sú len pasívnymi príjemcami riešení, ale naopak aktívnymi spolutvorcami. 

Globálne príklady úspešných Living Labov

Vo svete tak možno nájsť úspešné príklady Living Labov v oblastiach: 

  • smart cities (Barcelona, Amsterdam), 
  • digitálne zdravotníctvo (Fínsko, Švédsko), 
  • mobilita a autonómne systémy (Nemecko, Japonsko), 
  • udržateľná energetika a klimatické inovácie (Holandsko, Kanada). 

Tieto centrá pritom často fungujú v úzkej spolupráci s univerzitami, technologickými parkami a startupovými inkubátormi. Vďaka tomu tak vytvárajú prostredie podporujúce rýchly transfer poznatkov do praxe. Jedným z úspěšných príkladov dobrej praxe môže být Utrecht University Campus Living Lab (Holandsko). Ide pirtom o príklad úspešného prepojenia akademického prostredia s mestom. Na kampuse sa testujú riešenia pre udržateľnú energiu a cirkulárnu ekonomiku, ktoré sa následne zavádzajú do celého mesta. 

Platforma Aveiro Tech City Living Lab (Portugalsko), ktorá so sieťou IoT zariadení, komunikácie a senzorov rozmiestnených v meste podporuje experimentovanie s inteligentnými systémami. Citilab Cornellà (Španielsko) digitálne centrum, ktoré funguje ako Living Lab spojenia občanov, výskumu a technológie, podporuje testovanie nových digitálnych riešení, vrátane AI aplikácií, v spolupráci s podnikateľmi, komunitnými skupinami a akademickými pracovníkmi. 

Úloha EDIH v digitálnej transformácii

Moderné inovačné centrá sa čoraz viac tiež zameriavajú na oblasti ako umelá inteligencia, veľké dáta, kybernetická bezpečnosť, digitálne zručnosti či automatizácia.  

“Významnú úlohu zohrávajú aj Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH), ktoré slúžia ako „one-stop-shop“ pre firmy a verejné inštitúcie pri zavádzaní digitálnych riešení. Ich úlohou nie je len vývoj technológií, ale aj budovanie kapacít, vzdelávanie odborníkov a podpora malých a stredných podnikov pri digitálnej transformácii.”

konštatuje PhDr. Milan Douša, PhD., vedecký pracovník na Katedre ekonomiky a riadenia verejnej správy Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Podpora zo strany Európskej únie

V tomto kontexte Európska únia aktívne podporuje rozvoj inovačných centier a Living Labov. Robí tak prostredníctvom strategických finančných nástrojov. Významným príkladom je ​​program Digitálna Európa, v rámci ktorého Európska komisia spustila nový balík výziev s celkovou alokáciou 204 miliónov eur.  

Pre Slovensko predstavujú tieto iniciatívy významnú príležitosť zapojiť sa do európskych inovačných ekosystémov a rozvíjať vlastné Living Laby a inovačné centrá. Národným kontaktným bodom pre program Digitálna Európa je Sekcia digitálnej agendy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktorá poskytuje odborné konzultácie záujemcom o financovanie. 

Prepojenie Living Labov, špecializovaných centier pre AI a masívnych investícií do dátovej infraštruktúry vytvára predpoklady pre to, aby Európa nielen držala krok s globálnymi lídrami, ale definovala štandardy v etickej a efektívnej digitalizácii verejného aj súkromného sektora. 

Autor článku: PhDr. Milan Douša, PhD.