Archív pre zančku: Ministerstvo

Štvrtá a posledná výzva Európskej urbánnej iniciatívy je spustená

Európska urbánna iniciatíva spustila štvrtú a zároveň poslednú výzvu na podporu inovatívnych projektov miest (EUI-IA Call 4). Európske mestá majú k dispozícii 60 miliónov eur, ktoré môžu využiť na testovanie nových riešení mestských výziev.

Cieľom výzvy je podporiť mestá pri experimentovaní s inovatívnymi prístupmi priamo v miestnom prostredí. Projekty majú priniesť konkrétne riešenia, ktoré zlepšia kvalitu života obyvateľov a zároveň majú potenciál rozšíriť sa aj do ďalších miest.

Výzva v kocke

Základné parametre výzvy:

  • Oprávnené sú mestá od 25-tisíc obyvateľov alebo formálne či neformálne skupiny miest nad 25-tisíc obyvateľov.

  • Maximálna alokácia na jeden projekt je 2 milióny eur (80 % financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja).

  • Partneri projektu zabezpečujú 20 % spolufinancovanie, takže celkový rozpočet projektu môže dosiahnuť až 2,5 milióna eur.

  • Financovanie umožňuje zálohové platby a zjednodušený systém vykazovania nákladov.

  • Výzva má široké tematické zameranie pod hlavným motívom Driving innovation at the local level.

  • Projekty sa realizujú bez povinnosti medzinárodného partnerstva – stačia lokálni partneri.

  • Projekty sa monitorujú a reportujú v anglickom jazyku prostredníctvom sekretariátu EUI vo Francúzsku.

  • Európska urbánna iniciatíva plánuje podporiť minimálne 30 projektov z celej Európy.

  • Uzávierka výzvy je 15. júna 2026.

Aké témy môžu mestá riešiť

Tematické zameranie výzvy vychádza z Agendy EÚ pre mestá. Projekty môžu riešiť napríklad:

  1. Konkurencieschopnosť, digitalizáciu, inovácie a investície

  2. Sociálne začlenenie a rovnosť

  3. Bezpečnosť, ochranu a pripravenosť miest

  4. Cenovo dostupné a udržateľné bývanie

  5. Klimatické opatrenia, životné prostredie a čistú energiu

  6. Mestskú mobilitu

Agenda EÚ pre mestá predstavuje strategický rámec udržateľného rozvoja miest. Jej cieľom je zlepšiť politiky, ktoré ovplyvňujú mestá, posilniť dialóg medzi rôznymi aktérmi a uľahčiť mestám prístup k podpore Európskej únie.

Mestá zároveň musia zabezpečiť súlad projektových cieľov s vlastnými stratégiami a rozvojovými dokumentmi.

Čo znamená inovácia vo výzve

V rámci výzvy znamená inovácia úspešnú implementáciu nových nápadov v praxi.

Mestá môžu navrhovať experimentálne riešenia testované priamo v reálnom mestskom prostredí. Projekty by mali mať potenciál priniesť merateľný prínos pre obyvateľov a zároveň vytvoriť pridanú hodnotu pre mesto.

Projektový zámer musí jasne vysvetliť:

  • prečo je riešenie vhodné pre konkrétne mesto,

  • aké problémy rieši,

  • aké výsledky prinesie.

Riešenie musí byť realistické a realizovateľné v časovom horizonte 24 mesiacov. Zároveň musí existovať jasná väzba medzi cieľmi projektu, plánovanými aktivitami, výstupmi a očakávanými výsledkami.

Dôležitou súčasťou projektov je zapojenie obyvateľov, občianskej spoločnosti, podnikov a miestnych inovačných ekosystémov.

Zapojenie partnerov do projektu

Okrem mesta ako hlavného riešiteľa sa očakáva zapojenie tzv. delivery partners – partnerov na realizáciu projektu.

Títo partneri aktívne podporujú mestské orgány pri navrhovaní a implementácii inovatívnych riešení a každý z nich má vlastnú časť projektového rozpočtu.

Partnermi môžu byť napríklad:

  • mestské organizácie,

  • univerzity a výskumné inštitúcie,

  • organizácie tretieho sektora,

  • súkromné firmy.

Projekt by mal vytvoriť lokálny inovačný ekosystém a zapojiť partnerov, ktorí prinesú odborné znalosti v danej oblasti.

Odporúčaný počet partnerov je maximálne šesť, pričom dôležitejšia než počet je ich relevantnosť.

Partnerstvá by mali odrážať princíp štvoritej špirály – spoluprácu verejného sektora, akademickej sféry, podnikateľského prostredia a občianskej spoločnosti.

Ako funguje financovanie projektov

Jedným zo zjednodušení výzvy je systém paušálnych súm.

Po schválení projektu mesto získa paušálnu sumu 47 500 eur, ktorá pokrýva úvodnú prípravnú fázu projektu aj záverečné administratívne uzavretie.

Počas implementácie sa využíva systém zálohových platieb:

  • 50 % rozpočtu na začiatku projektu,

  • 30 % po priebežnom vyúčtovaní,

  • 20 % po ukončení projektu formou refundácie.

Rozpočet projektu môže obsahovať tieto kategórie výdavkov:

  • personálne náklady,

  • administratívne náklady,

  • cestovanie a ubytovanie,

  • externé služby a vybavenie,

  • infraštruktúru a stavebné práce.

Výzva zároveň umožňuje zjednodušené vykazovanie nákladov prostredníctvom fixných sadzieb.

Harmonogram výzvy a realizácie projektov

Výzvu Európska urbánna iniciatíva vyhlásila 25. februára 2026. Žiadosti môžu mestá podávať do 15. júna 2026.

Vyhodnotenie projektov sa očakáva v novembri 2026. Následne začne trojmesačná iniciačná fáza, počas ktorej sa uzatvoria zmluvy a nastavia partnerské vzťahy.

Samotná implementačná fáza projektov potrvá dva roky – od 1. marca 2027 do februára 2029.

Žiadosti sa podávajú prostredníctvom elektronického formulára, ktorý je možné prepnúť aj do slovenského jazyka.

Zdroj foto: Mesto Košice

Príklad úspešného projektu zo Slovenska

Inšpiráciu možno nájsť aj medzi projektmi z predchádzajúcich výziev. Jediným úspešným slovenským mestom je zatiaľ Košice.

Projekt SAM-SUD (Smart Asset Management for Sustainable Urban Development) sa dostal medzi 20 najlepších projektov zo 120 návrhov z celej Európy.

Projekt realizuje mesto Košice spolu s partnermi:

  • Creative Industry Košice

  • K13 – Košické kultúrne centrá

  • Východné pobrežie

  • Technická univerzita v Košiciach

  • Geodetica

  • Kajo s. r. o.

Jedným z hlavných výstupov bude digitálny nástroj na správu verejných budov, ktorý pomôže systematicky vyhodnocovať stav mestského majetku a jeho energetickú efektívnosť.

Projekt zároveň využije inteligentné senzory a zelené technológie, ktoré otestuje pri renovácii budovy na Hlavnej ulici 57 v Košiciach.

Celkový rozpočet projektu dosahuje 6,09 milióna eur, z čoho 4,87 milióna eur pochádza z grantu EÚ. Projekt potrvá 42 mesiacov – od októbra 2025 do marca 2029.

Kde nájsť viac informácií

Podrobnosti o výzve nájdete na stránke Európskej urbánnej iniciatívy:

https://www.urban-initiative.eu/calls-proposals/fourth-call-proposals-innovative-actions

Slovenská podstránka EUI:

https://www.urban-initiative.eu/urban-contact-points/slovakia

Sociálne siete:

Autorka:

Ing. Veronika Čevelová
Kontaktný bod pre Európsku urbánnu iniciatívu na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

urban@mirri.gov.sk
+421 2 20 92 8547

Našou úlohou je zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii

Problém nie je v nedostatku nápadov, chýbajú skôr kapacity a metodiky. Aj to by malo zmeniť Oddelenie smart agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„Chceme sa sústrediť na praktické veci,“ hovorí Ján Chudý, ktorý od marca vedie toto oddelenie.

Po vašom nástupe má oddelenie smart agendy ešte intenzívnejšie riešiť tému Smart Cities. Pôjde primárne o tvorbu politík, metodickú podporu samospráv, koordináciu financovania alebo aj o realizáciu pilotných projektov?

Naším cieľom nie je vytvoriť ďalšiu vrstvu byrokracie. Chceme nastaviť systém, ktorý pomôže mestám a obciam zavádzať moderné riešenia rýchlejšie a efektívnejšie.

Oddelenie preto zameriame na tri oblasti.

Prvou je tvorba rámca a metodík. Samosprávy tak získajú jasné odporúčania, ako smart riešenia pripravovať a implementovať.

Druhou je koordinácia financovania. Dnes sú zdroje rozptýlené medzi rôzne programy a iniciatívy.

Treťou je podpora pilotných projektov. Tie ukážu, ako konkrétne riešenia fungujú v praxi a následne sa môžu rozšíriť aj do ďalších miest.

Čo môžu mestá a obce očakávať? Aké budú prvé kroky nového vedenia?

V prvej fáze sa chceme sústrediť na praktické kroky. Najskôr zmapujeme existujúce projekty a potreby samospráv. Potrebujeme vedieť, kde už dobré riešenia existujú a kde naopak chýbajú.

Zároveň pripravujeme jednoduchý metodický rámec pre smart projekty. Pomôže mestám pri príprave projektov – od definovania problému až po výber technológie a financovania.

Dôležitou prioritou bude aj vytvorenie komunity miest. Mestá si budú môcť navzájom zdieľať skúsenosti. Často sa totiž stáva, že jedno mesto už riešenie má, no iné o tom vôbec nevie.

Samosprávy dokážu veľmi rýchlo prinášať reálne výsledky, doteraz však na to nemali veľa príležitostí. Znamená táto zmena, že sa situácia zlepší?

Samosprávy majú veľký potenciál inovovať verejné služby. Sú totiž najbližšie k občanom a presne vedia, aké problémy potrebujú riešiť.

Problém často nespočíva v nedostatku nápadov. Mestám skôr chýbajú kapacity alebo jasné metodiky. Našou úlohou je preto zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii. Pomôžeme metodikou, financovaním aj prepájaním miest, ktoré riešia podobné problémy.

Ako bude oddelenie pod vaším vedením pristupovať k téme smart miest? Bude orientované skôr technologicky alebo systémovo?

Smart city nie je primárne o technológiách. Technológia je len nástroj.

Preto chceme vychádzať z konkrétnych problémov miest – dopravy, energetickej efektívnosti, správy verejného priestoru alebo digitálnych služieb.

Najskôr musíme jasne definovať, čo chceme zlepšiť a aký prínos to prinesie obyvateľom. Technologické riešenie prichádza až v ďalšom kroku.

Smart riešenia bývajú investične náročné. Ako chce MIRRI mestám pomôcť preklenúť investičnú bariéru?

Financovanie patrí medzi najväčšie výzvy. Na smart projekty sa preto snažíme pozerať ako na investície s ekonomickým efektom.

Mnohé riešenia – napríklad v energetike alebo riadení dopravy – dokážu mestám dlhodobo šetriť náklady. Dôležité je však správne nastaviť projekt aj jeho financovanie.

MIRRI chce mestám pomôcť najmä prepájaním rôznych zdrojov financovania – od eurofondov až po nové finančné nástroje alebo partnerstvá so súkromným sektorom.

Neobávate sa, že po vyčlenení prostriedkov na smart agendu bude zrazu príliš veľa záujemcov, vrátane takých, ktorí budú chcieť financie využiť jednorazovo alebo nekoncepčne?

Je prirodzené, že nové zdroje pritiahnu veľký záujem. Naším cieľom však nie je financovať jednotlivé technologické experimenty. Chceme podporovať projekty, ktoré majú jasný prínos a zapadajú do dlhodobej stratégie mesta.

Preto chceme podporovať najmä projekty, ktoré sú súčasťou širšej koncepcie rozvoja mesta a majú potenciál priniesť dlhodobý efekt.

Viete byť vo výzvach spravodliví k tým, ktorí v tejto veci dlhodobo pracujú a doručujú výsledky?

Určite áno. Jedným z princípov, ktoré chceme posilniť, je práve kontinuita a kvalita projektov. Mestá, ktoré už majú skúsenosti, stratégiu alebo pilotné projekty, by mali mať prirodzene výhodu v tom, že dokážu projekty rýchlejšie a efektívnejšie realizovať. Zároveň však nechceme zatvárať dvere ani menším mestám, ktoré s témou začínajú. Aj preto bude dôležitá metodická podpora a zdieľanie skúseností.

Akú pridanú hodnotu dá ministerstvo výzvam?

Najväčšou pridanou hodnotou by mala byť práve koordinácia a systémový prístup. Chceme sa vyhnúť situácii, keď každé mesto implementuje úplne iné riešenie bez možnosti prepojenia alebo škálovania. Ak sa podarí vytvoriť spoločné štandardy a podporiť riešenia, ktoré sa dajú aplikovať vo viacerých mestách, efekt investícií bude výrazne vyšší.

Ako bude fungovať spolupráca MIRRI s akademickým sektorom, odbornými organizáciami ako Smart Cities klub a so súkromnou sférou?

Smart agenda bez spolupráce rôznych sektorov jednoducho nefunguje. Akademický sektor prináša výskum a nové prístupy. Odborné organizácie, ako Smart Cities klub, majú skúsenosti z praxe. Súkromný sektor často prináša technologické riešenia.

Našou úlohou bude tieto svety prepájať a vytvárať platformu spolupráce. Chceme, aby sa dobré nápady dokázali pretaviť do reálnych projektov v mestách.

Autor: Miloslav Surgoš

Technológie nie sú cieľom. Dôležité je reálne zlepšenie života

Štát nemá mestám diktovať konkrétne riešenia, mal by však vytvárať rámec, v ktorom sa darí spolupráci. Podporu má aj projekt Living Labov. „Inovácie najlepšie vznikajú v prostredí, kde sa majú používať. Takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať,“ hovorí Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

MIRRI a Smart Cities klub podpísali v októbri minulého roka memorandum o spolupráci. Podarilo sa ho už pretaviť do konkrétnych projektov?

Memorandum sme nepodpisovali preto, aby zostalo len na papieri. Od začiatku sme ho vnímali ako rámec na  lepšie prepojenie štátu, miest, technologických firiem aj odbornej komunity. Už dnes spolupracujeme na príprave viacerých konkrétnych aktivít – od zdieľania dát a skúseností až po projekty, ktoré majú pomôcť mestám zavádzať moderné digitálne riešenia. Dôležitou témou je napríklad práca s dátami v samosprávach a ich praktické využívanie pri rozhodovaní.

Smart Cities klub je pre nás partnerom, ktorý združuje silnú sieť miest a expertov. Pre ministerstvo je zároveň dôležité, aby takéto iniciatívy dokázalo podporiť systémovo – prostredníctvom programov, metodík a financovania z európskych zdrojov.

Jedným z príkladov spolupráce je pripravované Fórum pre smart agendu v polovici apríla, kde počítame so Smart Cities klubom.  Zároveň sa radi zúčastníme aj na summite InDays Žilina 2026.

Stretnutie so starostami a primátormi Trnavského kraja

Na Slovensku sa rozbieha projekt Living Labov – živých mestských laboratórií, ktorých cieľom je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí. Počíta s nimi MIRRI vo svojej stratégii?

Áno, koncept Living Labov považujeme za veľmi perspektívny. Inovácie totiž najlepšie vznikajú priamo v prostredí, kde sa majú používať – v mestách, medzi ľuďmi, ktorí budú ich výsledky využívať. Preto chceme podporovať projekty, v ktorých sa budú nové riešenia testovať v praxi – či už ide o mobilitu, energetiku, prácu s dátami alebo digitálne služby pre občanov. Takýto prístup zároveň umožňuje, aby sa dobré riešenia následne rýchlejšie šírili aj do ďalších miest a obcí.

Living Laby zároveň vytvárajú priestor na spoluprácu samospráv, univerzít, startupov aj technologických firiem. Presne takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať.

Regionálne stretnutia – Úcta k starším Dlhý Klčov

Mnohé malé a stredne veľké samosprávy by sa radi zapojili do smart projektov, no nemajú dostatočné inovačné kapacity. Existuje riešenie tohto problému?

Toto je realita, ktorú si veľmi dobre uvedomujeme. Menšie mestá a obce často nemajú vlastných odborníkov na inovácie, dáta alebo digitálne projekty. Preto je jedným z cieľov ministerstva vytvárať nástroje, ktoré samosprávam pomôžu – napríklad spoločné metodiky, zdieľané služby alebo platformy, ktoré umožnia využívať riešenia bez toho, aby si každé mesto muselo všetko vyvíjať samo.

Veľký potenciál vidíme aj vo vzájomnej spolupráci miest. Ak sa jedno riešenie osvedčí v jednom meste, malo by byť jednoduché preniesť ho aj do ďalších samospráv. Práve preto podporujeme platformy, ktoré umožňujú zdieľať skúsenosti a dobrú prax.

Zároveň by sme nemali zabúdať na malé obce, keďže ich máme na Slovensku najviac. Bol by som veľmi rád, keby sa smart riešenia implementovali aj v týchto sídlach. Jednoduchou cestou je sieťovanie s cieľom realizácie spoločných projektov.

Ako ešte môže ministerstvo pomôcť samosprávam v oblasti inovácií?

Najdôležitejšia je kombinácia troch vecí – financovania, metodickej podpory a prepájania partnerov. Ministerstvo má možnosť podporovať inovačné projekty prostredníctvom európskych fondov a národných programov. Zároveň však chceme samosprávam pomáhať aj pri príprave projektov, aby mali väčšiu šancu uspieť.

Rovnako dôležité je vytvárať priestor, kde sa budú stretávať mestá, technologické firmy, výskumné inštitúcie a startupy. Mnohé dobré riešenia totiž už existujú – ide len o to, aby sa k nim samosprávy vedeli dostať a efektívne ich využívať. Pracujeme aj na AI nástrojoch, ktoré majú starostom a primátorom pomôcť identifikovať relevantné výzvy a zapájať sa do nich.

Projekt geotermálnej energie na výrobu tepla pre Košice, Zdroj: IG Samuel Migaľ

Pripravuje ministerstvo centralizované metodiky pre zavádzanie smart riešení, alebo plánuje byť skôr koordinátorom iniciatív vychádzajúcich zdola?

Realita je niekde medzi týmito dvoma prístupmi. Štát by nemal mestám diktovať konkrétne riešenia, pretože každé mesto má svoje špecifiká a potreby. Zároveň je však veľmi dôležité, aby existovali spoločné štandardy, metodiky a kompatibilné technologické riešenia. Inak môže vzniknúť množstvo izolovaných projektov, ktoré spolu nebudú vedieť komunikovať. Úlohou ministerstva je preto vytvárať rámec, ktorý umožní mestám inovovať, ale zároveň zabezpečí, že tieto riešenia budú dlhodobo udržateľné a interoperabilné.

Plánujete do budúcnosti rozšíriť spoluprácu so Smart Cities klubom a podobnými odbornými občianskymi združeniami, ktoré už majú vybudovanú sieť kontaktov a prinášajú riešenia?

Určite áno. Štát nemôže a ani nemá robiť všetko sám. Organizácie ako Smart Cities klub majú veľkú výhodu v tom, že prepájajú mestá, firmy a expertov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo. Našou ambíciou je takúto spoluprácu rozvíjať a posilňovať. Slovensko má veľa šikovných ľudí, dobré technologické firmy aj univerzity – ak dokážeme tieto kapacity prepojiť so samosprávami, môže vzniknúť veľmi silný ekosystém inovácií.

Presne o to by malo ísť: aby moderné technológie neboli cieľom samy osebe, ale aby reálne zlepšovali život ľudí v našich mestách a obciach.

Autor: Miloslav Surgoš