Archív pre zančku: Novinky

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

inDays Žilina 2026 – Spoločne tvoríme budúcnosť mesta

Mesto Žilina sa ako spoluorganizátor summitu inDays Žilina 2026 zapája do jedinečnej iniciatívy, ktorá prináša nový spôsob, ako premýšľať o budúcnosti mesta – spolu s jeho obyvateľmi, odborníkmi aj modernými technológiami.

Nejde o klasickú konferenciu, po ktorej všetko zostane len na papieri. Cieľom je, aby sa výstupy z tohto stretnutia premietli do reálneho fungovania a ďalšieho rozvoja mesta Žilina.

Žilina budúcnosti

Ako bude vyzerať Žilina o 10, 20 alebo 25 rokov? A čo pre to môžeme urobiť už dnes?

Program prepája:

  • pripravovanú Víziu Žilina 2050
  • reálne dáta a názory obyvateľov získané prostredníctvom ankety
  • a nástroje umelej inteligencie, ktoré pomáhajú tieto vstupy spracovať, vizualizovať a prepojiť do konkrétnych scenárov budúcnosti

Interaktívny program, ktorý má reálny dopad

Súčasťou večera bude jedinečný interaktívny blok, v ktorom sa nestanete len divákmi, ale aktívnymi účastníkmi.

Tešiť sa môžete na:

  • porovnanie vízie mesta s očakávaniami obyvateľov,
  • vizuálne spracované výsledky ankety pomocou AI
  • konkrétne podnety a návrhy priamo od verejnosti
  • predstavenie troch scenárov budúceho vývoja Žiliny
  • a diskusiu, ktorá smeruje ku konkrétnym krokom, nie len k všeobecným záverom

Výstupy z diskusie budú slúžiť ako podklad pre ďalšie strategické rozhodovanie mesta.

Zapojte sa už teraz

Mesto Žilina vyzýva verejnosť, aby sa zapojila aj prostredníctvom krátkej ankety:

👉  Chcem sa zapojiť do ankety TU

Vaše odpovede budú spracované aj pomocou AI a priamo využité v programe podujatia a poskytnuté pre ďalšiu prácu mestu.

Prečo sa zapojiť?

  • máte možnosť reálne ovplyvniť budúce smerovanie mesta
  • uvidíte, ako sa dáta a názory premieňajú na konkrétne scenáre
  • stanete sa súčasťou moderného prístupu k riadeniu mesta založeného na spolupráci a technológiách

Praktické informácie

Streda 13. mája 2026 |  17:00 h. | Mestský úrad Žilina

👉 Registrovať sa môžete na: www.zilina.indays.sk alebo www.indays.sk

Účasť je pre zástupcov samospráv, študentov aj verejnosť bezplatná.

Žilina tvorí svoju budúcnosť moderne, otvorene a spolu s vami

Budúcnosť mesta nevzniká náhodou. Vzniká spojením dát, technológií a hlasu ľudí.

Príďte byť pri tom.

ZMOS: Slovensko potrebuje aspoň dvesto dopravných ihrísk

Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

O dopravné ihriská je na Slovensku veľký záujem, no situácia vôbec nie je priaznivá. „Potrebujeme naštartovať cielený proces a v priebehu piatich či desiatich rokov ihriská dobudovať,“ hovorí Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Naznačuje aj možné riešenia problému.

Má Združenie miest a obcí Slovenska prehľad o tom, v akom stave sú dnes detské dopravné ihriská na Slovensku?

Situácia s dopravnými ihriskami nie je dobrá. V minulosti, najmä v 90. rokoch, mnohé z nich zanikli po kapitalizácii. Takýto prípad nastal napríklad aj u nás v Partizánskom. V bývalých priestoroch dnes sídli autoškola a dopravné ihrisko zaniklo. Záujem o túto službu je pritom veľký. Preto sme sa s Ústredným automotoklubom Slovenska dohodli na príprave návrhu grantového systému. Cieľom je, aby samosprávy pri výstavbe takého ihriska pokryli aspoň polovicu nákladov z grantu pod gesciou ministerstva vnútra.

Týka sa takýto stav len Slovenska alebo ide o cezhraničný problém? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Slovensko zaostáva za zahraničím vo viacerých parametroch. Keď si vezmeme hoci len Česko a problematiku financovania samospráv – podielové dane na občana sú v Česku trikrát vyššie ako na Slovensku. Zo skúseností partnerských samospráv viem, že Slovensko zaostáva za Českom aj pri detských dopravných ihriskách.

Na Slovensku vzniklo v posledných rokoch moderné dopravné ihrisko v Žiline. Vybudované bolo s podporou Nadácie KIA Slovakia. Je spolupráca miest so súkromným sektorom reálnou a udržateľnou cestou?

Na Slovensku máme viacero automobiliek. Každá z nich má nadáciu, ktorá sa zameriava na svoje najbližšie okolie. Neviem si preto veľmi predstaviť, že by tieto nadácie financovali výstavbu viacerých detských dopravných ihrísk naprieč Slovenskom. V Žiline sa to podarilo, čo je pekné a správne. Na Slovensku však akútne potrebujeme aspoň dve stovky dopravných ihrísk. Kto napríklad zafinancuje ich výstavbu v 18 mestách Trenčianskeho samosprávneho kraja? Či chceme alebo nechceme, štát musí poskytnúť podporu. Téma dopravnej bezpečnosti je totiž naliehavá. Dopravné nehody sa týkajú všetkých vekových kategórií a práve deti patria medzi najviac ohrozené. Potrebujeme naštartovať cielený proces na päť až desať rokov. Samozrejme, otázka znie, či na to dostaneme zelenú a či nám štát vytvorí podmienky. Hovoril som o tom už osobne aj s ministrom vnútra a verím, že sa v dohľadnom čase v tejto téme posunieme.

Vidíte priestor na spoločný postup viacerých samospráv? Je reálne, aby sa mestá v rámci regiónov dohodli a budovali zdieľané dopravné ihriská alebo vzdelávacie centrá, ktoré by slúžili širšiemu územiu?

Myslieť si, že vybudujeme jedno kvalitné krajské dopravné ihrisko, kde sa vystrieda päťtisíc či osemtisíc detí, je naivné. To je ako povedať, že na kraj stačí jedno futbalové ihrisko. Futbal pritom všetky deti ani nehrajú, ale dopravnou výchovou by mali prejsť všetci žiaci – a to nie jednorazovo, ale opakovane v rámci školského roka. Máme približne 180 mestských samospráv vrátane mestských častí. Ak štát nepodporí vybudovanie 180 dopravných ihrísk pre státisíce detí, potom sa pýtam, čo vlastne dokážeme.

ZMOS v minulosti prišiel s iniciatívou financovať dopravné ihriská z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Nastal v tejto téme nejaký posun?

O tom práve diskutujeme s ministerstvom vnútra, zatiaľ sme sa však nedohodli. Bavíme sa o ôsmich percentách povinných odvodov, ktoré štát získava z povinného zmluvného poistenia. Navrhujeme, aby štvrtina, teda 2 percentá, smerovala na systematickú podporu budovania dopravných ihrísk. Moderné, kvalitné dopravné ihrisko stojí približne 200-tisíc eur. S týmito prostriedkami ich dokážeme v samosprávach vybudovať za päť, maximálne desať rokov.

Ak hovoríme o systémovom riešení bezpečnosti detí v cestnej premávke, má podľa vás priestor aj širšia spolupráca – napríklad s organizáciami, ktoré sa venujú udržateľnej mobilite, verejnému priestoru alebo inteligentným mestám?

Toto musí byť spoločný cieľ všetkých organizácií. Napríklad Smart Cities Klub združuje tie isté mestá, ktoré pôsobia v Združení miest a obcí Slovenska, únii miest či regionálnych združeniach. Všetci spoločne by sme mali presadzovať toto riešenie a začať dopravné ihriská na Slovensku systematicky budovať.

Autor: Miloslav Surgoš