Články

V Šali budujú smart krízové centrum

Mesto Šaľa v Nitrianskom kraji sa vydalo na smart cestu už v roku 2005, kedy zriadilo chránenú dielňu na správu mestského kamerového systému. Dnes z nej buduje centrálny monitoring, pod ktorý chce zastrešiť čo najviac služieb pre občanov. Projekty financuje najmä z grantov.

„Sme veľmi otvorení smart riešeniam. Musia mať prínos pre občanov aj pre mesto. Je náročné ich financovať, zrealizovať aj zaviesť. Nakoniec je to viac menej o ľuďoch,“ hodnotí úprimne Petra Szalayová zodpovedná za oblasť smart city v Šali. Ilustruje to skúsenosťou s odpadmi. Kontajnery v meste sú vybavené senzormi plnosti, podľa ktorých poverená firma plánuje odvozy odpadu. Informácie zo senzorov sú dostupné aj obyvateľom, môžu si ich pozrieť v aplikácii. „Hoci v aplikácii na začiatku mohli vidieť, že napríklad stojisko na papier je plné, nie všetkým sa chcelo ísť k ďalšiemu kontajneru pred ďalší vchod,“ spomína Szalayová na ťažkosti pri zavádzaní noviniek. Dnes si už podľa nej občania zvykli a vedia prínos aj oceniť.

Kľúčovým projektom je centrálny monitoring

Vízia Šale v oblasti smart je ambiciózna. Pomocou technológií chce vybudovať komplexné krízové centrum a monitorovať všetky kľúčové oblasti riadenia mesta. Využije na to zázemie existujúceho monitoringu mestského kamerového systému. Ten už roky funguje ako chránená dielňa. Spravuje okrem verejného osvetlenia aj pult centralizovanej ochrany a systém na ochranu seniorov Seni Angel. Pracovníkom chránenej dielne postupne pribudnú ďalšie monitorované položky. „Všetky úkony zavádzame postupne, aby sa s novými systémami pracovníci mohli oboznámiť. Prvým krokom je odovzdanie dohľadu nad verejným osvetlením. Cieľom je vytvoriť centrálny monitoring, ktorý bude k dispozícii 24 hodín denne. Chceme tak odbremeniť úradníkov, ktorí okrem svojej pracovnej doby musia mnoho výpadkov riešiť počas voľna, vo večerných či nočných hodinách,“ odôvodňuje Szalayová. Staršie vetvy osvetlenia je nutné pri výpadku nahadzovať ručne, čo nie je jednoduché. Po novom by informáciu o jej výpadku nedostal úradník, ale priamo krízové centrum, ktoré by kontaktovalo zodpovednú spoločnosť na opravu.

Ďalšie úlohy centrálneho monitoringu

Do budúcna by chceli dať centrálnemu monitoringu za úlohu aj monitorovanie parkovacích plôch, senzory naplnenosti kontajnerov a ďalšie služby, ktoré môžu vyvolať kritickú situáciu. „Chceli by sme občanom poskytnúť službu, kde budú vedieť problém nahlásiť, aby sa dal čo najrýchlejšie riešiť,“ priblížila Petra Szalayová.

Parkoviská sú dnes prevažne obsadené zamestnancami okolitých prevádzok, čo by chcelo mesto zmeniť. Do úvahy môže prísť spoplatnenie parkovania, senzory na parkoviskách. Keďže však záchytné parkovisko aj ostatné parkovacie plochy vybudovali s pomocou eurofondov, musí podľa Szalayovej uplynúť 5 ročné monitorovacie obdobie. „Až potom môžeme s plochami niečo ďalšie robiť.“ V minulosti, keď sa pokúšali urobiť zmeny na projekte financovanom z eurofondov, neuspeli. Sprostredkovateľský orgán zamietol ich nápad vybaviť čistiace autá financované z eurofondov aj snežnými  pluhmi, teda aby okrem kief na zametanie ulíc mohli počas zimnej sezóny odhŕňať sneh. „Aj tam musíme so zmenami počkať na uplynutie monitorovacieho obdobie,“ uzatvára Szalayová.

Na mestskom úrade v Šali zriadili minigalériu. Koncom roka 2019 na stenách viseli obrazy slovenskej výtvarníčky Emy Mazik.

Plány v doprave

Šaľa financuje zatiaľ všetky smart projekty z grantov, príspevkov, dotácií a eurofondov. Aktuálne sa chce uchádzať o eurofondy na vybudovanie predstaničného priestoru. Plánujú tam postaviť záchytné parkovisko, presunúť sem autobusovú stanicu, umiestniť nabíjacie stanice na elektromobily, parkovanie pre bicykle a smart lavičky.

V doprave urobila Šaľa svoje prvé smart kroky v roku 2015. Kúpila dva elektromobily pre mestskú políciu. O rok na to sa mesto stalo členom smart cities klubu. P. Szalayová považuje za prínosné najmä stretnutia na konferenciách a rozhovory s ostatnými primátormi. „Zisťujeme, že majú úplne rovnaké problémy s obstarávaním a financovaním, ako my. Je náročné získať financie a mať víziu. Následne je náročné to realizovať,“ pomenúva Szalayová.

K elektromobilom neskôr pribudol ekologický elektrický autobus pre mestskú hromadnú dopravu. Jeho plusom sú nulové emisie a nízka hladina hlučnosti.  Na jedno nabitie prejde aj 120 kilometrov a odvezie naraz približne 70 cestujúcich.  Disponuje bezplatným Wi-Fi pripojením a štyrmi USB zásuvkami pre možnosť dobíjania mobilných zariadení, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené v jeho priestore a viditeľne označené. Autobus je vybavený kamerovým systémom, ktorý slúži predovšetkým pre bezpečnosť cestujúcich a zároveň slúži na ochranu majetku. Mesto Šaľa má len jednu linku mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečujeme práve týmto elektrobusom. Od tohto roku jazdia SMART aj referenti radnice, ktorým je k dispozícii nový referentský elektromobil obstaraný z dotácie z Environmentálneho fondu  pre potreby práce mimo mestského úradu. „Teší nás, že sa k nám pridali aj niektoré súkromné spoločnosti. Napr. jedna z taxislužieb v meste jazdí na elektromobiloch a druhá na hybridoch,“ informuje Petra Szalayová.

Počiatky chránenej dielne

Mestský kamerový systém v Šali využíva mestská aj štátna polícia. Vybudovali ho v roku 2005. Chránenú dielňu, ktorá spravuje kamerový systém, zriadili v rámci mestskej polície. Dnes patrí táto chránená dielňa medzi najväčšie na Slovensku. Zamestnanci so zníženou pracovnou schopnosťou sa dnes striedajú v štyroch smenách a dohliadajú na kamerový systém nepretržite 24 hodín denne. V prípade nejakého incidentu alebo trestného konania si polícia môže vyžiadať záznam z akejkoľvek kamery za posledných 7 dní či priblížiť detail konkrétnej kamery. Šaľa dnes patrí medzi tri najúspešnejšie okresy z hľadiska objasnenosti trestných činov. Pre potreby mestskej polície sa pracovníci chránenej dielne starajú aj o systém elektronického úradného záznamu a o monitorovanie čipov osamelo žijúcich ľudí v rámci systému Seni Angel.