Archív pre zančku: Žilina

Záujem o naše dopravné ihrisko výrazne prevyšuje jeho kapacitu

Žilina vybudovala moderné dopravné ihrisko, no nedokáže pokryť všetok záujem o jeho využívanie. Mesto svoju skúsenosť vníma ako dôkaz potreby systematickej a dlhodobej podpory praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. „Prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať,“ hovorí žilinský primátor Peter Fiabáne.

Detské dopravné ihrisko v Žiline je pravdepodobne jediné profesionálne riadené dopravné ihrisko na Slovensku, ktoré systematicky poskytuje služby školám. Ako sa tento projekt zrodil?

Projekt detského dopravného ihriska na ulici Nantereská 29 v Žiline iniciovala Mestská polícia Žilina ako reakciu na dlhodobú potrebu systematickej dopravnej výchovy detí a mládeže. Cieľom bolo vytvoriť odborné a bezpečné prostredie, v ktorom si deti pod odborným vedením osvojujú pravidlá cestnej premávky a zásady bezpečného správania.

Akú úlohu pri jeho vzniku zohrala samospráva?

Mesto Žilina ako zriaďovateľ vytvorilo podmienky na jeho realizáciu, zabezpečuje jeho fungovanie a dlhodobo podporuje jeho rozvoj. Vďaka tejto spolupráci mesto dopravné ihrisko nielen uviedlo do prevádzky, ale ho aj opakovane modernizovalo.

Čím je toto dopravné ihrisko špecifické v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku?

Dopravné ihrisko v Žiline ako jediné na Slovensku prepája dopravnú výchovu s praktickým výcvikom na autotrénažéroch pre študentov stredných škôl.

V čom spočíva jeho „modernosť“ – je to najmä infraštruktúra, metodika výučby, zapojenie odborníkov alebo prepojenie s reálnou dopravou v meste?

Mesto realizovalo dve etapy renovácie a modernizácie dopravného ihriska prostredníctvom projektov podporených Nadáciou KIA Slovakia. Počas poslednej modernizácie v roku 2023 vybavilo učebne dopravnej výchovy interaktívnou tabuľou, čím zvýšilo odbornú úroveň výučby. Zakúpením autotrénažérov rozšírilo výučbu aj pre študentov stredných škôl. Výsledkom je profesionálne riadené dopravné ihrisko, ktoré systematicky spolupracuje so školami a výrazne prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti detí v cestnej premávke. Úroveň edukácie detí a mládeže v oblasti dopravnej výchovy tak patrí medzi najvyššie na Slovensku.

Pre koho je dopravné ihrisko primárne určené? Pracujete okrem žiakov aj s rodičmi alebo verejnosťou?

Detské dopravné ihrisko využívajú predovšetkým základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina, no záujem prejavujú aj školy z celého okresu Žilina a Kysucké Nové Mesto. Ihrisko funguje od apríla do konca októbra. Počas letných prázdnin ho využívajú najmä detské letné tábory a verejnosť. V popoludňajších hodinách a počas víkendov je sprístupnené verejnosti.

Počas celého školského roka tvorí súčasť výučby praktickej dopravnej výchovy pre študentov stredných škôl. Cez letné prázdniny mesto poskytuje výučbu na autotrénažéroch verejnosti na základe online registračného systému.

Ihrisko sa podarilo vybudovať aj vďaka finančnej podpore Nadácie KIA Slovakia. Ako konkrétne sa do projektu zapojilo mesto Žilina? A ako je nastavené jeho dlhodobé fungovanie a financovanie?

Projekty podporené Nadáciou KIA Slovakia výrazne prispeli k renovácii a modernizácii dopravného ihriska. Mesto Žilina však od začiatku vystupuje ako kľúčový zriaďovateľ a garant jeho fungovania. Financovanie, personálne aj organizačné zabezpečenie zabezpečuje mesto prostredníctvom oddelenia prevencie Mestskej polície Žilina.

Čo by ste poradili iným mestám a obciam, ktoré by sa chceli podobným projektom inšpirovať? Je podľa vás možné vybudovať kvalitné dopravné ihrisko aj bez silného externého partnera, alebo je spolupráca so súkromným sektorom dnes nevyhnutná?

Z pohľadu mesta Žilina a Mestskej polície Žilina má budovanie dopravného ihriska pod odborným dohľadom jasné opodstatnenie. Realizácia takýchto projektov je finančne náročná a podpora zo strany štátu formou dotačných schém nie je vždy dostupná. Zdroje zo súkromného sektora preto často predstavujú dôležitý doplnok financovania.

Ako vnímate celkovo dopravnú výchovu na Slovensku?

Vzhľadom na náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu sa mesto Žilina prikláňa k názoru, že túto povinnosť by mal prevziať štát. Záujem škôl o výučbu na detskom dopravnom ihrisku Nantereská 29 v Žiline výrazne prevyšuje možnosti mesta a policajného zboru. Praktické skúsenosti z každodennej prevádzky potvrdzujú, že prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať.

Čo by ste odporučili štátu (napr. ministerstvu dopravy alebo školstva) v oblasti podpory bezpečnosti detí v cestnej premávke v mestách?

Štát dnes vytvára základný legislatívny rámec a metodické usmernenia, no priestor na zlepšenie je najmä v systematickej a dlhodobej podpore praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. Prax ukazuje, že zážitkové a reálne učenie v kontrolovanom prostredí dopravných ihrísk má na deti výrazne väčší dopad než výlučne teoretická výučba. Odporúčame preto vytvoriť stabilné finančné mechanizmy na prevádzku a modernizáciu dopravných ihrísk, nielen projektové výzvy. Pomohlo by aj užšie prepojenie rezortu dopravy, školstva a vnútra pri tvorbe jednotného koncepčného rámca dopravnej výchovy na národnej úrovni. Praktická dopravná výchova s dôrazom na mestské prostredie by mala byť jasne zakotvená v školských osnovách. Väčšiu podporu by mali získať aj samosprávy a obecné polície, ktoré majú s deťmi prirodzený kontakt a poznajú miestne riziká.

Aké sú vaše skúsenosti?

Skúsenosti z nášho prostredia ukazujú, že systematická a dlhodobá podpora dopravnej výchovy výrazne zvyšuje dopravnú gramotnosť detí a ich schopnosť bezpečne sa správať v cestnej premávke. Tento model preto vnímame ako funkčný a vhodný na ďalší rozvoj na celoslovenskej úrovni.

Okrem dopravného ihriska má mesto Žilina aj nejaké projekty „navyše“ pre zvýšenie bezpečnosti detí na cestách?

Mesto Žilina v spolupráci s Útvarom hlavného architekta realizuje projekt „Bezpečné ulice“, ktorý sa systematicky venuje dopravnej bezpečnosti v okolí škôl a materských škôl. V septembri 2025 zrealizovalo projekt ZŠ Jarná. V príprave sú ďalšie projekty ZŠ Hájik a ZŠ Kráľovnej pokoja.

Autor: Miloslav Surgoš

Najväčší smart projekt na Slovensku majú v Žiline

Máloktoré slovenské mesto má tak prepracovanú smart verejnú dopravu, ako Žilina. Radnica sa inšpiruje aj v zahraničí a plánuje zriadiť samostatnú pozíciu koordinátora pre smart agendu. „Chceme hlavne občanom poskytovať služby, ktoré im zjednodušia život v meste, zvýšia ich bezpečnosť a ochranu majetku a spríjemnia pobyt na verejnom priestranstve,“ priblížil víziu Žiliny vedúci oddelenia mobility Ľuboš Slebodník.

Žilina investovala veľa síl a financií do modernizácie mestskej hromadnej dopravy. V septembri 2019 ako prvé mesto na Slovensku spustila projekt aktívnej preferencie MHD vozidiel na deviatich svetelných križovatkách v meste. Podľa Ľ. Slebodníka je tento projekt ich výkladnou skriňou. Zjednodušene povedané – autobusy v prípade ich meškania majú na križovatkách zelenú. Cieľom je výrazne znížiť meškanie spojov, zvýšiť atraktivitu hromadnej dopravy ako alternatívy k individuálnej automobilovej doprave, ušetriť pohonné hmoty a znížiť emisné zaťaženie v meste. „Snažíme sa regulovať dopravu v meste tak, aby sme eliminovali nezmyselné alebo zbytočné jazdy osobným vozidlom do centra mesta. To nám zvýši atraktívnosť centra mesta a zlepší kvalitu ovzdušia. Na druhej strane to množstvo príležitostí na bezplatné parkovanie v centre mesta nám tento zámer blokuje a ťažko sa tomu konkuruje alternatívnou dopravou “ vysvetľuje Ľ. Slebodník.

Smart semafor podrží zelenú

Podstatou inteligentného riadenia dopravy v Žiline je aktívna komunikácia palubných jednotiek vo vozidlách MHD s radičom cestnej dopravnej signalizácie, ktorý riadi ich prejazd križovatkou podľa aktuálnej pozície. Radič vyhodnotí, či ide spoj načas alebo mešká a podľa toho mu buď podrží signál zelenej, aby stihol prejsť alebo dostane vodič informáciu, že má počkať v zastávke, pretože by sa zbytočne rozbiehal a brzdil a následne stál v križovatke na červenú. V prípade, že do križovatky vchádzajú naraz dve vozidlá MHD, radič uprednostní meškajúci spoj alebo vozidlo so zadefinovanou prioritou prejazdu. Na križovatkách inštalovali v rámci projektu aj dopravné kamery.

Systém je spolu s ďalšími dopravnými informáciami integrovaný v softvérovej platforme Invipo. Tú môžu v mobilnej aplikácii Smart Žilina a na webe smart.zilina.sk využívať obyvatelia aj dispečeri dopravného podniku. Používatelia vidia aktuálnu polohu svojho spoja. Budú vedieť, kde je, či mešká, či je pre nich lepšie počkať alebo ísť pešo. Vidia aj celkovú situáciu v doprave v meste, umiestnenie zastávok, najbližšie odchody, majú informácie o aktuálnych uzáverách a podobne.

smart.zilina.sk

Projekt mesto spolufinancovalo z eurofondov. Náklady sa vyšplhali na 1,955 milióna eur.

Sústredení na dopravu

Ľ. Slebodník vymenúva aj ďalšie plány mesta v doprave. „Pripravuje sa informatizácia MHD, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu cestujúcich. Pracujeme na rozšírení bikesharingového systému BIKEKIA, ktorý sme zriadili s Nadáciou Kia Motors Slovakia. V rámci projektu SOLEZ sme si nechali vypracovať akčný plán nízkouhlíkovej mobility, ktorý riešil okrem podpory nizkouhlíkových opatrení a alternatívnej dopravy aj nizkoemisné zóny a možnosti ich zavádzania. Pracujeme na budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu a taktiež monitorujeme dopravu v meste. V pešej zóne sme zaviedli inteligentný systém na reguláciu vstupov do pešej zóny, čo má za následok zníženie počtu vozidiel vchádzajúcich do pešej zóny. Projekt Airtritia pripravil opatrenia na monitorovanie kvality ovzdušia a zároveň sa spracoval akčný plán pre riešenie kritickej situácie pri zvýšenom znečistení ovzdušia v meste.“  

Veľkou témou roku 2020 bude projekt regulácie parkovania na sídliskách s cieľom zefektívniť užívanie parkovacích miest a znížiť počet nadbytočných vozidiel.

smart.zilina.sk

smart.zilina.sk

Budujú zázemie

Ambiciózne strategické projekty si vyžadujú dôsledné riadenie. Doteraz smart projekty zastrešoval najmä Odbor dopravy. „Tým, že agenda smart je na slovenské pomery relatívne nová, nie je na mestskom úrade vytvorený systematický prístup, a preto sa táto problematika brala  ako príležitostná záležitosť, najmä v oblasti dopravy. Zároveň musím povedať, že nám chýba dlhodobá stratégia. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa to zmení,“ otvára Ľ. Slebodník. V súčasnosti totiž na žilinskej radnici pripravujú vytvorenie pozície koordinátora pre smart cities agendu, ktorý by mohol intenzívnejšie riešiť koncept smarta následne koordinovať zámery a projekty omnoho efektívnejšie.

Ľ. Slebodník pomerne často cestuje do zahraničia. Vidí, ako niektoré služby v mestách fungujú, aké projekty sa zavádzajú. Niektoré inšpiratívne opatrenia sa podarilo zaviesť aj v Žiline, mnohé stroskotajú na financiách. Okrem peňazí brzdí projekty aj problematické verejné obstarávanie, vysoká byrokracia, súčasný nedostatok ľudí na úrade. Niekedy sa problematickou stane aj komunikácia s verejnosťou. To najmä v prípadoch, keď sa projekty spolitizujú a nenájde sa konsenzuz medzi vedením, poslancami a verejnosťou, napríklad aj v súvislosti s nastavením rozpočtu. Žilina financuje projekty najmä z medzinárodných grantov, z eurofondov, zo zdrojov Nadácie KIA Motors Slovakia a z vlastných zdrojov.

Žilina by uvítala odborné poradenstvo pri príprave smart projektov. Preto sa od septembra 2019 stala členom Smart Cities klubu.

Spolupracujú s akademickou pôdou

Zaujímavá je intenzívna spolupráca mesta so Žilinskou univerzitou. Pripravili spolu základný dopravný dokument mesta Územný generel dopravy mesta Žilina, s jednotlivými fakultami spolupracujú na monitorovaní dopravy, príprave plánov alebo ich využívajú ako poradný orgán pri nastavovaní niektorých projektov. Ako uzatvára Ľ. Slebodník,  „Je potrebné s dopravou pracovať tak, aby sme prinášali vyváženosť medzi ekológiou, mobilitou a verejným priestorom.“