Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Približne o päť až desať rokov by obyvatelia nových bytových domov na Slovensku už nemuseli používať pitnú vodu na splachovanie a pranie ako v súčasnosti.

V meste Partizánske ako v prvom v krajine chcú ísť ostatným príkladom pri využití technológie na úsporu pitnej vody v súkromnom bytovom projekte.

Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS), Smart Cities klubu a českej spoločnosti Vodama technology z Ostravy podpísali memorandum o spolupráci pri zavedení inovácie umožňujúcej ušetriť zhruba 40 % vody v obytných domoch.

Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Pripojiť k nemu sa má aj environmentálna organizácia Priatelia Zeme – SPZ. Dokument uzavreli vo štvrtok popoludní počas odbornej konferencie Fórum slovenského stavebníctva organizovanej ZSPS v rámci stavebného veľtrhu Coneco.

Prezident ZSPS Pavol Kováčik na stretnutí odborníkov v časti o financovaní úspor energie pri obnove budov a podpore inovatívnych riešení uviedol, že nedostatok vody v súčasnosti ešte nie je veľkým problémom, ale neskôr z hľadiska klimatických zmien isto bude.

„V rámci európskych štruktúr veľmi intenzívne vnímame výzvu k prijatiu tzv. európskej modrej dohody, ktorá bude určovať pravidlá hospodárenia s vodou. My ako európski stavbári sa k tomuto programu hlásime aj preto, lebo to dáva do budúcnosti pomerne veľké komerčné pracovné príležitosti,“ priblížil šéf profesijnej organizácie zamestnávateľov v stavebníctve.

Spomínaný pilotný projekt v Partizánskom podľa neho môže prispieť k tomu, aby sme sa začali vodou vážne zaoberať, pričom šedá voda, vznikajúca používaním napríklad kúpeľní, umývadiel a pračiek, má nielen v bytových domoch veľký potenciál. „Takáto technológia môže byť veľmi dobrým pilotným projektom k tomu, aby sme sa to naučili robiť,“ očakáva Pavol Kováčik.

Predseda ZMOS a primátor Partizánskeho Jozef Božík verí, že vodou sa postupne nebude plytvať. Myslí si, že ak pri ďalšej výstavbe nájomných bytov uvedená technológia prinesie úsporu vody, tak ušetria aj občania.

„Táto myšlienka, ak získa podporu ľudí, ktorí sa venujú stavebníctvu, môže zmeniť charakter bývania. O päť alebo desať rokov bude úplne štandardné, že ľudia na Slovensku, ktorí pôjdu bývať do nových bytových domov, komerčných a možno aj s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, budú zvyknutí neplytvať vodou,“ povedal Jozef Božík.

Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Ak to podľa neho bude úspešné aj inde na Slovensku, štandardom môže byť, že každý nový bytový dom bude ekologický aj pre šetrenie vodou. „Konečne sa bude dať politicky presadiť, čo sa momentálne nedá, zvýšenie vodného a stočného,“ poznamenal.

Podľa neho bez toho nebudú peniaze na pokračovanie rekonštrukcií vodovodov a kanalizácií, pretože využívanie eurozdrojov časom skončí.

Zdroj: https://www.zmos.sk/pitnou-vodou-plytvame-na-pranie-aj-splachovanie–ale-o-niekolko-rokov-by-sa-to-mohlo-zmenit-oznam/mid/405616/.html?fbclid=IwAR1job5FJMFWISY5ycrxWT3u1U0wBC2eqNGE9Rur7KNBGFbm8kq4gTbwwT8#m_405616

Svetový objem odpadu dosahuje rekordy, varuje OSN. Slovenské mestá ho separujú rôznym tempom

Globálne množstvo odpadu stúpa závratnou rýchlosťou a jeho skládkovanie ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. Jednou z ciest, ako skládky obmedziť, je zber bioodpadu. Na Slovensku sa osvedčil a množstvo zmesového odpadu vďaka nemu historicky kleslo. Slováci ho napriek tomu produkujú nadmieru. Cestu, ako zlepšiť trend, portálu EURACTIV Slovensko opísali tri slovenské mestá. 

Svet sa topí v odpade a tento trend má čoraz zhoršujúci sa charakter. Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) globálna produkcia komunálneho odpadu v roku 2023 dovŕšila 2,3 miliardy ton.

Podľa jej súčasných prognóz sa tento údaj len ďalej znásobí a do druhej polovice storočia vstúpime s celosvetovou produkciou odpadu v objeme 3,8 miliardy ton.

Autori správy apelujú, že je nevyhnutné, aby svet prešiel na prístup nulového odpadu, a zároveň zlepšil spôsob, ako nakladá s už vzniknutými zvyškami. Ročne totiž v dôsledku zlého zaobchádzania s odpadom, napríklad skládkovaním, zomrie od 400-tisíc do milióna ľudí.

Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má zmesový odpad, a ako pre EURACTIV Slovensko vysvetlila Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu.

Portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské mestá, ktoré v poslednom čase evidovali u svojich obyvateľov zvýšený záujem o jeho recykláciu. Vedenie Pezinka, Nitry a Komárna sa zhodli na tom, že im predovšetkým pomohla kampaň aj čo najväčšia prístupnosť občanov k separovacím nástrojom.

Pezinok: Zber treba stále pripomínať, uľahčiť a vylepšovať

Povinnosť zberu kuchynského odpadu je na Slovensku platná od roku 2021. Od jej zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton. Slováci sa napriek tomu radia medzi lídrov v jeho celkovom náraste – od roku 2014 do roku 2021 u nás vzrástol o 55 percent.

Niektorým mestám sa navyše nedarí zvyšovať podiel zberu, alebo dokonca evidujú jeho pokles. Príkladom je Žilina, kde sa podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou miera vytriedenia odpadu z roka na rok znižuje.

To však nie je prípad Pezinka. Vedenie mesta informovalo, že o triedenie kuchynského bioodpadu majú obyvatelia čoraz väčší záujem. Pred spustením povinného zberu tvoril 40 – 60 percent komunálneho odpadu, ktorý napokon končil na skládke. Od zavedenia zberu eviduje každoročný nárast jeho separácie – 337 ton za rok 2021, 338 ton za rok 2022 a 358 ton vlani.

Tamojšia referentka životného prostredia Jana Guštafiková pre EURACTIV Slovensko vysvetlila, že zvýšiť záujem Pezinčanov sa im podarilo „opakovaným pripomínaním cez sociálne siete, webstránku mesta, mestské noviny a televíziu, ako aj bezplatným prideľovaním vreciek na kuchynský odpad“. Tie si môžu občania bezplatne prísť prevziať na mestskom úrade.

„Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad zbierame priamo od rodinných domov a na každom stojisku je preň vyhradená nádoba. Tam, kde bola nádoba pravidelne preplnená, sme doplnili ďalšiu,“ vysvetľuje kroky mesta.

„Využili sme finančné prostriedky z Environmentálneho fondu za triedený zber. Obyvateľov teda finančne nezaťažujeme a vrecká na zber im poskytujeme bezplatne.“

Spomína, že spočiatku čelili častým problémom, ktoré zber sprevádzajú – znečistenie nádob a ich zápach cez leto. „Preto sme pristúpili k zmene a nádoby sa pri každom vývoze menia za prázdne a čisté,“ dopĺňa Guštafiková.

Mesto si uvedomuje ekologický a ekonomický potenciál kuchynského odpadu, a preto ho odváža do bioplynovej stanice v Budči. Tam je zhodnotený do podoby elektrickej energie, digestátu a tepla.

Podobný prístup aj pod Zoborom

Nitra za posledné tri roky eviduje významný nárast separácie kuchynského bioodpadu – zo 450 ton v roku 2021 sa v ďalšom roku dostala na 914 ton. V uplynulom roku 2023 dosiahla 954 ton vyzbieraného odpadu.

Rovnako ako v Pezinku, aj tunajšie vedenie pravidelne komunikuje témy zamerané na podporu separovania odpadu na sociálnych sieťach mesta, webstránke alebo Radničných novinách. Podľa vedúcej odboru komunikácie Nitry Lenky Marekovej určite pomohlo, že obyvateľom od začiatku vytvorili vhodné podmienky na triedenie.

„Pri zavádzaní hnedých nádob kuchynského bioodpadu sme obyvateľom s trvalým pobytom alebo vlastníkom nehnuteľnosti v Nitre dali bezplatne vedierko na odpad. Zároveň sme vo vybraných lokalitách vybudovali kompostéry,“ priblížila Mareková portálu EURACTIV Slovensko.

Napriek zlepšujúcemu sa trendu mesto v tlačovej správe o celkovom stave recyklácie spomína, že najväčší podiel odpadu, ktorý mohol byť vyseparovaný a nebol, tvoril v Nitre záhradný odpad, plasty, textil a kuchynský odpad. Potenciál na ďalšie zlepšenie preto ostáva naďalej vysoký.

Komárno sa pochválilo míľnikom

Vedenie Komárna oznámilo, že sa mu za uplynulý rok podarilo vytriediť rekordné množstvo celkového odpadu, vyše päťtisíc ton, a dosiahlo mieru separácie, aká sa mu ešte nikdy predtým nepodarila.

V prípade kuchynského bioodpadu sa mu za posledné tri roky podarilo postupne vytriediť 69 ton v roku 2021, 338 ton v roku 2022 a 314 ton vlani. Mierny pokles pripisuje zmene poskytovateľa služby, ktorý bioodpad odváža:

„Došlo k určitým ťažkostiam, ktoré ovplyvnili výsledok,“ uviedla Anna Szabóová z kancelárie primátora portálu EURACTIV Slovensko s tým, že objem vyseparovaného bioodpadu by bol inak oveľa väčší.

„Spustili sme kampaň, aby sa do triedenia zapojilo viac ľudí. Monitorujeme to aj v inštitúciách patriacich mestu a v školách sme vyhlásili špeciálny program, aby sme zabezpečili čo najvyššiu mieru separácie,“ priblížila iniciatívy mesta Szabóová.

Komárno podľa nej zároveň pracuje na vybudovaní bioplynovej stanice, vďaka čomu by sa kuchynský odpad stal popri kaloch z čističiek odpadových vôd užitočným zdrojom energie.

„Dúfame, že ak ľudia pochopia, že separovanie kuchynského odpadu pomáha nielen šetriť peniaze, ale môže priniesť aj príjmy pre mesto, zapojí sa do neho čoraz viac ľudí,“ dodala predstaviteľka mesta.

Najdôležitejšie je odpadu predísť

Pre samosprávy, ktorým sa nedarí motivovať svojich obyvateľov k zberu, odporúčajú oslovené mestá rôzne tipy. Pezinok ich tlmočí hlavne samotným obyvateľom. Podľa neho je prvým krokom „vždy vytvoriť čo najmenej odpadu“.

To je názor aj Európskej únie, ktorá tento prístup vo vzťahu k odpadom považuje za najekologickejší. Na pomyselné druhé miesto stavia jeho opätovné využitie a na tretie recykláciu.

„Prípravu jedla si treba naplánovať tak, aby vzniklo čo najmenej prebytkov. Ďalej je potrebné kuchynský odpad vhodný do kompostérov dávať práve do nich a vytvoriť si kompost pre vlastnú záhradu,“ hovorí Guštafiková.

Vysvetľuje, že pri takýchto krokoch môže mesto zaznamenať zníženie kuchynského odpadu vyhodeného do vreciek/košov. „Ide však o pozitívny pokles a skôr by nás to malo tešiť. Dôležité je zistiť, koľko kuchynského odpadu je v zmesovom odpade,“ dodala referentka životného prostredia.

Nitra apeluje na čo najväčšiu efektívnosť zberu: „Určite je dôležité vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre obyvateľa. Preto naďalej bezplatne poskytujeme vedierka na kuchynský odpad, nie len pre tých, ktorí si ich prídu vyzdvihnúť po prvý raz, ale aj pre tých, ktorí majú svoje už opotrebované,“ uzavrela Mareková z mestského úradu v Nitre.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/news/svetovy-objem-odpadu-dosahuje-rekordy-varuje-osn-slovenske-mesta-ho-separuju-roznym-tempom/

Žilinčania produkujú menej odpadu, v jeho separácii sa však zhoršili

Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 % odpadkov.

Miera vytriedenia odpadkov sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku, ktorý samospráva zaplatí za uloženie odpadu na skládku. „V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ priblížil primátor Peter Fiabáne. V tohtoročnom rozpočte ráta samospráva s tým, že na celú činnosť spojenú s odpadmi vynaloží až 6 miliónov eur.

Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19-tisíc ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1 898 ton), nasledovalo sklo (1 249 ton) a plasty (1 099 ton). Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 %, pričom potenciál bol až 104 ton,“ uviedol P. Fiabáne. Zároveň zdôraznil, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít ako sú sklo, papier, či plasty. „Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5-tisíc ton odpadu viac, prešli by sme  s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ uzavrel primátor.

Zdroj: https://zilina.sk/zilincania-produkuju-menej-odpadu-v-jeho-separacii-sa-vsak-zhorsili/

Fínske mestá skúmajú potenciál opätovného využitia umelej trávy

Brezno spustilo mobilnú aplikáciu, ktorá umožní sledovať aktuálny stav a kvalitu životného prostredia

Niekoľko stoviek inteligentných senzorov už monitoruje kvalitu ovzdušia a ďalšie dôležité meteorologické parametre v rámci celého mesta. Cieľom projektu, na ktorý Brezno získalo zdroje z Nórskych grantov, je ochrana a zlepšenie verejného zdravia.

Hustá sieť špeciálnych snímačov aktuálne generuje mimoriadne presnú mapu stavu merateľných ukazovateľov, ktorá vedeniu mesta pomôže pri plánovaní preventívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov.

Údaje pre kvalifikované rozhodnutia

Breznianska samospráva koncom minulého roka pristúpila k realizácii opatrení zameraných na online monitoring znečistenia životného prostredia. V uliciach mesta preto nainštalovala celkovo 560 špeciálnych senzorov, ktoré dokážu okrem teploty, relatívnej vlhkosti a barometrického tlaku vyhodnotiť aj stav kvality ovzdušia. Brezno na tento účel získalo externé zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške takmer 150 tisíc eur.

„Keďže znečistenie ovzdušia v meste a jeho okolí predstavuje významnú hrozbu pre ľudské zdravie a kvalitu života obyvateľov, na základe nameraných údajov bude možné robiť kvalifikované rozhodnutia napríklad v zmysle potreby výsadby zelene, zmeny organizácie dopravy či cieleného pátrania po zdrojoch znečistenia v konkrétnych častiach mesta,“ vyzdvihol prínosy projektu primátor Tomáš Abel.

K dispozícii 24/7

Jednotlivé senzory sú osadené na stĺpoch verejného osvetlenia vo vzdialenosti nie väčšej ako 100 metrov od seba, čo vytvára mimoriadne presnú mapu meraných parametrov. „Tie umožnia objektívne a podrobne spracovať zoznam rizikových lokalít ako sú tzv. ostrovy tepla, informovať o relatívnom stave ovzdušia v rámci mesta, predpovedať zhoršovanie alebo zlepšovanie stavu životného prostredia, presnejšie určiť plán dopravy a údržby ciest alebo generovať výstrahy pri náhlom zhoršení stavu životného prostredia,“ doplnila vedúca odboru riadenia projektov Milada Šimkovičová.

Inteligentné snímače sú totiž v nepretržitej prevádzke a namerané dáta zaznamenávajú 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Údaje z nich sa automaticky prenášajú v pravidelných intervaloch na centrálny server a do aplikácie, prostredníctvom ktorej ich môže sledovať už aj široká verejnosť.

Brezno Smart City Sensors

Mesto koncom januára spustilo novú mobilnú aplikáciu s názvom Brezno Smart City Sensors, ktorá umožňuje jej užívateľom kontrolovať stav životného prostredia v Brezne. Po stiahnutí sa v telefóne zobrazí mapa všetkých senzorov nainštalovaných v meste, z ktorej je možné vybrať konkrétny snímač a sledovať jeho údaje o nameranej teplote, relatívnej vlhkosti a tlaku vzduchu v reálnom čase. Užívateľ si zároveň môže zvoliť časové rozpätie meraní od 6 hodín až po päť rokov a porovnať tak súčasný stav s minulosťou, prípadne aj s inými časťami mesta.

Cieľom samosprávy je postupne rozšíriť monitorovaciu sieť až na 1000 senzorov, vďaka ktorým bude schopná ešte komplexnejšie vyhodnotiť aktuálny stav a kvalitu životného prostredia, a včas tak prijať preventívne opatrenia vhodné pre konkrétne lokality na svojom území.

Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-spustilo-mobilnu-aplikaciu-ktora-umozni-sledovat-aktualny-stav-a-kvalitu-zivotneho-prostredia/?f=