Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Metro v Seoulu má za cieľ znížiť znečistenie v halách o viac ako tretinu
Rozsah opatrení implementovaných v juhokórejskom metre zahŕňa ventilačné systémy na nástupištiach a rohože pohlcujúce znečistenie v halách.
Zlepšenie kvality ovzdušia
Od tohto roka sa 100 miliárd (juhokórejský won) ročne vyčlení na zlepšenie kvality ovzdušia. 300 miliárd sa počas troch rokov použije predovšetkým na prispôsobené riešenia na riešenie zdrojov znečistenia v tuneloch, nástupištiach a vestibuloch. Mesto podniká kroky na riešenie problémov, ktoré sú v jeho celomestskom metre, ktoré denne v priemere využíva sedem miliónov ľudí.
Cestujúci si tiež budú môcť jednoducho skontrolovať kvalitu ovzdušia na staniciach metra pomocou informačnej siete manažmentu kvality ovzdušia v interiéri, kde sú verejne dostupné informácie o koncentráciách znečistenia na nástupištiach a vo vestibuloch.
Tieto opatrenia sa zameriavajú na pokrok a zlepšenie celého procesu cirkulácie vzduchu v tuneloch, nástupištiach a vestibuloch zahrnutím všetkých zariadení na kvalitu ovzdušia v staniciach metra, pričom stavajú na predtým pozastavených čiastočných posilneniach systému.
Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/air-quality/seoul-metro-aims-to-reduce-pollution-by-more-than-a-third-9805
Automobilky: Z plánu obnovy by mali ísť dotácie na elektroautá aj na domáce nabíjačky
Automobilky na Slovensku budú vyrábať čoraz viac elektroáut, tie sú však pre Slovákov neatraktívne. Pomôcť by mohli dotácie nielen na kúpu elektromobilu, hybridu či nabíjačky, ale aj zníženie diaľničného poplatku, nižšie dane pre služobné elektroautá či výhodnejšie domáce nabíjanie.
Slovensko v autopriemysle kraľuje takmer všetkým rebríčkom. Zväz automobilového priemyslu (ZAP) hodnotí, že naďalej zostávame svetovým lídrom vo výrobe vozidiel na obyvateľa. Podľa jeho dát sa na Slovensku vyrobí 198 áut na tisíc obyvateľov.
Slovensko sa okrem toho radí aj medzi najlepšie krajiny, čo sa týka produktivity zamestnancov automobiliek – počet vozidiel vyrobených na jedného pracovníka dosiahol hodnotu 12,6.
Sektor dáva prácu až vyše 170-tisíc ľuďom, v rámci dodávateľských reťazcov zamestnáva až 255-tisíc ľudí. Autopriemysel sa podieľa na celkových tržbách v priemysle 46,5 percentom, na vývoze je to 41,4 percenta.
Na vysokých hodnotách zostávajú aj ostatné ekonomické ukazovatele. V jednom sú však Slováci na poslednom mieste. Ako nedávno informovala Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), Slováci si kupujú elektromobily najmenej zo všetkých Európanov.
Zlý výsledok, pozitívny trend
Podľa oboch organizácií je Slovensko v registrácii elektromobilov na tom najhoršie v rámci Európskej únie. Kým od januára do novembra 2023 bol priemer EÚ 14,2 percenta zaregistrovaných vozidiel, podľa ZAP Slovensko dosahovalo len 2,6 percenta.
Predbehli nás tak aj susední Česi (tri percentá), Poliaci (3,6 percenta) aj Maďari (10,6 percenta). Podľa SEVA bolo k 31. decembru 2023 v evidencii vozidiel na Slovensku vedených presne 10 273 osobných a malých úžitkových batériových elektromobilov.
Zároveň však poukazuje na pozitívny trend, keďže v priebehu minulého roka takýchto vozidiel pribudlo 4 293 (teda o 87 percent viac ako v roku 2022) a flotila elektromobilov kategórie M1 a N1 (osobné autá a malé dodávky) sa tak rozšírila o 70 percent.
ZAP na posilnenie elektromobility na Slovensku odporúča využiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti spolu s ďalšími opatreniami od štátu.
Medzi kroky, ktoré sa ukázali byť efektívne napríklad v Rakúsku či Nemecku, radí zaviesť podporu pri kúpe batériového elektrického vozidla vo výške päťtisíc eur, trojtisícovú podporu na kúpu hybridného vozidla či tisíceurovú podporu na zriadenie súkromnej nabíjacej stanice.
Za diskusiu podľa nich stojí aj možná podpora pri pripojení na fotovoltiku. Všetky tieto spomínané opatrenia by podľa nich bolo vhodné financovať z plánu obnovy.
Medzi iné osvedčené opatrenia, ktoré by ľudia okamžite pocítili, radí ZAP dočasnú úľavu z diaľničného poplatku, zrušenie zdanenia firemného elektromobilu pre fyzické osoby a zmenu pravidiel zúčtovania domáceho nabíjania.
Slabá infraštruktúra dostane tento rok vzpruhu
Práve nabíjanie tiež predstavuje časť problému, keďže, ako upozornila SEVA, tempo výstavby staníc na Slovensku je pomalšie, než je európsky priemer. Nádej na zmenu vidí v tomto smere už tento rok.
„Výraznejší nárast počtu dostupných lokalít aj nabíjacích staníc očakáva SEVA v roku 2024, keď budú do prevádzky uvedené stovky nabíjačiek vybudovaných z dvoch výziev Plánu obnovy a odolnosti zameraných na firmy a samosprávy,“ uviedol riaditeľ asociácie Patrik Križanský.
Pre rýchlejšie zavádzanie elektromobility by podľa neho bolo veľkým prínosom, ak by Slovensko dokázalo z plánu obnovy vyčleniť prostriedky aj na podporu neverejných nabíjačiek – teda takých, ktoré sú v súkromných garážach, vo firmách, v administratívnych budovách či depách.
Na nedostatky v tejto oblasti upozorňuje aj zástupca importéra ŠKODA AUTO Slovensko Jaroslav Hercog, ktorý pripomína, že momentálne si elektromobily kupujú takmer výlučne firmy. To sa podľa neho nemení, dokým bude téma elektromobility a alternatívnych pohonov stáť na okraji celospoločenského záujmu.
„Zrýchlenie rozvoja infraštruktúry, koncepčné zavádzanie daňových úľav, ako i spustenie strednodobých dotačných programov by určite napomohli zvýšiť podiel elektromobilov na Slovensku,“ hovorí Hercog, ktorý za príklad uvádza okolité krajiny, kde podobné opatrenia už zaviedli a fungovali tam.
Veľkí hráči avizujú transformáciu
Prejsť na výrobu elektromobilov chce aj KIA a v rámci Európy plánuje vyrábať vozidlá v malej a strednej triede.
Pre firmu bude pritom dôležitá „dostupnosť ľudského kapitálu, dielov a energií, ako aj logistika“, tvrdí hovorca Kia Slovakia Tomáš Potoček. Kia si na Slovensku udržuje dlhodobo stabilný počet zamestnancov do 3 800 ľudí.
S nábehom na sériovú výrobu novej elektrickej C3 počíta v tomto roku aj Stellantis Slovakia. To zvýši objem výroby, čo predpokladá rozšírenie na tretiu a štvrtú zmenu. Automobilka preto chystá nábor zamestnancov, uviedol pre TASR hovorca trnavskej automobilky Michal Nič.
Volkswagen plánuje uviesť na trh čisto elektrický Porsche Cayenne, ktorý začne vyrábať v Bratislave v druhej polovici tohto desaťročia.
Ako však priblížila hovorkyňa Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová, problém majú s nedostatkom pracovníkov.
„Situácia na trhu práce je mimoriadne náročná, a to vzhľadom na výrazný nedostatok pracovnej sily, zvlášť v našom regióne,“ priblížila.
Potrebná predvídateľnosť systému
Podľa generálneho sekretára ZAP Viktora Marušáka je kvalifikovaná pracovná sila jedným z predpokladov na zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Ďalšími aspektmi sú napríklad aj silní zamestnávatelia a atraktívne investičné prostredie.
Vo všetkých menovaných oblastiach sú podľa neho preto nevyhnutné aktívne kroky vlády v prospech porovnateľnosti Slovenska s inými krajinami, najmä v rámci hospodárskeho priestoru EÚ.
„Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov a zamestnancov a nepredvídateľnosť legislatívnych procesov tými správnymi predpokladmi nie sú. Práve naopak,“ reaguje predstaviteľ zväzu.
S týmto názorom sa stotožňuje aj riaditeľ SEVA: „Diskusie o tom, či štát nakoniec podporí alebo nepodporí nákup elektromobilov alebo aspoň nezavedie odporúčané daňové a iné zvýhodnenia, trhu príliš neprospievajú.“
Križanský zároveň pripomína, že urýchlené spustenie dotačného programu a zavedenie opatrení schválených v Akčnom pláne pre rozvoj elektromobility by situácii na Slovensku značne pomohlo aj v súvislosti s náskokom okolitých krajín.
„Presne takýmito krokmi sa našim susedom podarilo trh s elektromobilmi rozhýbať. My navyše máme výhodu, že na to môžeme využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti,“ uzatvára riaditeľ SEVA.
Zdroj: https://euractiv.sk/section/doprava/news/z-planu-obnovy-by-mali-ist-dotacie-na-elektroauta-aj-na-domace-nabijacky/
Mesto Trnava na čele v oblasti energetickej samostatnosti
Mesto Trnava patrí na Slovensku k lídrom v oblasti energetickej udržateľnosti so snahou využiť prechod k bezemisným riešeniam a prispieť tak k spoločnému cieľu Parížskej dohody o zmene klímy. Deväť základných škôl s materskými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta výrazným spôsobom znížilo náklady na elektrickú energiu vďaka inovatívnemu nasadeniu fotovoltických zariadení na ich strechy. Tento krok predstavuje dôležitý míľnik, keďže Trnava je prvým mestom na Slovensku, ktoré dosiahlo takýto stupeň energetickej samostatnosti.
Inštalácia fotovoltických zariadení na strechy základných škôl sa začala na jeseň 2022 a do februára 2023 už všetky základné školy vyrábali, resp. premieňali vlastnú energiu. Niektoré z nich dokonca vyprodukovali nadbytok elektriny, ktorá bola odovzdávaná do siete, a prebytky boli použité na zníženie nákladov na Mestskom zimnom štadióne.
Cena fotovoltických zariadení dosiahla sumu 1 176 393,4 eur vrátane DPH s očakávanou návratnosťou investície v rozmedzí troch až štyroch rokov v závislosti od trhových cien. Výsledky už po pol roku ukázali, že fotovoltika je efektívnou cestou – s priemernou predpokladanou úsporou elektrickej energie na jednu školu dosahujúcou 67 percent.
Okrem základných škôl sa fotovoltické zariadenia nachádzajú aj na ďalších objektoch mesta, ako sú Stredisko sociálnej starostlivosti, materské školy, Mestská poliklinika či Zariadenie pre seniorov.
Prednostka mestského úradu Katarína Koncošová vyjadrila zámer mesta pokračovať v rozširovaní fotovoltických systémov: „Nové programové obdobie sa bude venovať aj energetike, a preto sa dovtedy chceme projektovo pripraviť na veľké množstvo budov vo vlastníctve mesta.“
Fotovoltické zariadenia na streche základnej školy na Atómovej ulici
Mesto Trnava v roku 2023 vybudovalo sedem nových fotovoltických zariadení a realizovalo navýšenie výkonu na základnej škole s materskou školou na Ulici Andreja Kubinu. Spolu tak v súčasnosti prevádzkuje sedemnásť fotovoltických zariadení, ktorých predpokladaná výroba je 921,37 MWh ročne. Priemerná spotreba elektrickej energie jedného rodinného domu za rok je 6 MWh, mesto by tak bolo schopné týmto inovatívnym spôsobom energeticky pokryť približne dvesto rodinných domov.
Okrem výrazného zníženia nákladov na elektrinu prispeli fotovoltické zariadenia k udržateľnosti mesta tým, že znížili od spustenia do 22. januára 2024 jeho uhlíkovú stopu o 252,01 ton CO2, čo predstavuje úsporu 345 vysadených stromov. To nespochybniteľne demonštruje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie neprinášajú výhody len finančné, ale aj environmentálne.
Aj napriek úspechu mesta v dosiahnutí energetickej samostatnosti prednostka MsÚ zdôrazňuje potrebu podpory zo strany štátu: „Od nášho členstva v pracovnej skupine Únie miest Slovenska očakávame nielen koordinovaný postup, výmenu skúseností a zdieľanie opatrení, ale aj asistenciu štátu pri povolení zdroja na výrobu elektriny a jeho následné pripojenie do distribučných sietí.“
Trnava preukazuje, že vývoj a inovácie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie môžu mať výrazný a pozitívny vplyv na udržateľnosť a energetickú efektívnosť mesta. Mesto sa stáva príkladom pre ďalšie obce a mestá ukazujúc, že cesta k udržateľnej budúcnosti sa môže začať už na strechách základných škôl.
Na tento projekt mesto získalo nenávratný finančný príspevok z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európsky fond regionálneho rozvoja, prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Zdroj: https://www.trnava.sk/sk/aktualita/mesto-trnava-na-cele-v-oblasti-energetickej-samostatnosti
Barcelona sa môže pochváliť rekordným počtom udržateľných ciest
Väčšina ciest v meste sa uskutočnila pešo, na bicykli, vo vozidlách osobnej mobility alebo verejnej doprave v porovnaní s 20 percentami súkromných vozidiel. Počet jázd na bicykli a osobnej mobilite v Barcelone vzrástol v porovnaní s rokom 2022 o 7 percent.
Údaje o mobilite
Údaje ukazujú, že väčšina (80,1 percenta) ciest v meste sa uskutočnila pešo, na bicykli, vo vozidlách osobnej mobility alebo verejnej doprave v porovnaní s 20 percentami v súkromných vozidlách.
Dohoda o mobilite vytvorená v roku 1998 ponúka priestor na dialóg a tvoria ju združenia, spoločnosti, verejné orgány a organizácie, ktoré pôsobia ako participatívne fórum pre konsenzus o barcelonskom modeli mobility. Definuje aj opatrenia na zlepšenie mobility a bezpečnosti cestnej premávky v meste.
Významné údaje z ukazovateľov za rok 2023 zahŕňajú:
Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/micromobility/barcelona-boasts-record-number-of-sustainable-journeys-9807
Zamestnanci mesta Helsinki experimentujú s využitím AI
Zamestnanci Helsinek experimentujú s nástrojom umelej inteligencie Microsoft Copilot, aby zhodnotili jeho potenciál na zvýšenie prevádzkovej efektivity. Mesto uviedlo, že cieľom pokusu Copilot je rozvíjať všeobecnú kompetenciu a porozumenie týkajúce sa AI medzi zamestnancami mesta, ako aj podporovať používanie AI.
Generatívna AI
Copilot je integrovaný nástroj pre aplikácie v pracovnom prostredí M365, ktorý využíva generatívnu umelú inteligenciu a strojové učenie. Copilot možno použiť napríklad na správu súborov, vytváranie prezentácií a uľahčenie preťaženia e-mailom.
Helsinki chcú testovať nové technológie a vydláždiť cestu zlepšením produktivity vlastných operácií. Cieľom experimentu je tiež rozvíjať všeobecnú kompetenciu a porozumenie týkajúce sa AI medzi zamestnancami mesta, ako aj podporiť používanie AI.
Skúška Copilot prebieha od januára do októbra a zahŕňa celkovo 1 000 zamestnancov v rámci organizácie City. Účastníci experimentu pozostávajú z tímov, ktorých práca zahŕňa značné využitie nástrojov M365, ako sú Teams alebo Word.
Tímy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo sú v priamom kontakte s obyvateľmi mesta, boli z experimentu vylúčené, pretože používanie novej technológie zahŕňa právne otázky a problémy s ochranou údajov, ktoré sa ešte len musia vyriešiť. Pri nábore sa tiež nebude využívať umelá inteligencia.
„Naším cieľom je zistiť, aké výhody môže Copilot poskytnúť na zefektívnenie práce so znalosťami a na aké pracovné úlohy je tento nástroj najvhodnejší,“ povedal Tomas Lehtinen, vedúci údajov v City of Helsinki.
„Náš experiment Copilot z nás robí priekopníkov vo Fínsku, pretože budeme medzi prvými, ktorí tento nástroj otestujú.“
Mesto Helsinki dodržiava etické princípy, ktoré si určilo pre používanie údajov a umelej inteligencie. Existuje osem etických princípov: sústredenosť na človeka; transparentnosť; vysvetliteľnosť; spravodlivosť a nediskriminácia; zodpovednosť a dôvera; súkromie; bezpečnosť; a ľudský dohľad nad operáciami AI.
Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/ai-and-machine-learning/city-of-helsinki-employees-experiment-with-the-use-of-ai