Tvorte mestá, ktoré robia ľudí ľuďmi

Jorn Wemmenhove a Lior Steinberg sú urbanisti z Rotterdamu, ktorí si založili poradenskú firmu Happy Mobility/Humankind aby presadzovali širšie využitie cyklistiky v mestách. Prvý z nich je Holanďan, druhý je pôvodom z Izraela. Wemmenhove sa zameriava na marketing, sociálne a psychologické aspekty, Steinberg je vyštudovaný urbanista. Obaja veria, že cyklistika môže od základu a pozitívne zmeniť súčasné mestá a vrátiť do nich pokoj a vyrovnanosť. Prinášame prepis ich prezentácie na workshope Slovensko na ceste k Smart Cities na bicykli…, ktorý sa konal 4.októbra 2018 a organizoval ho Smart Cities klub.

Keď sa Lior Steinberg pred piatimi rokmi dostal po prvý raz do Holandska, bol šokovaný počtom bicyklov v uliciach. ,,Každý tam bicykluje, aj predseda vlády. Bicykluje do zamestnania, nie každý deň samozrejme, ale jazdí aj na bicykli. Toto ma na Holandsku očarilo, ako si cyklistiku zobralo za svoju. Je to rýchle, efektívne, zdravé,“ spomína Steinberg.
Jorna Wemmenhovea zasa výrazne ovplyvnila práca v Argentíne, severne od Buenos Aires, v meste Rosario. Založil tam neziskovú organizáciu, ktorá pracuje s deťmi a bicyklami v chudobných štvrtiach. ,,Až keď som priletel do Južnej Ameriky, tak som si uvedomil, aké dôležité je rešpektovať miestnu kultúru. Je pekné pozvať si holandských expertov, ktorí vám povedia, že cyklistické chodníky by mali mať na šírku dva metre, že majú byť bezpečné a po celom meste. V Argentíne však musíte bojovať za každý meter cyklistického chodníka a presviedčať ľudí, inak by sa veľmi tvrdo postavili proti,“ hovorí Wemmenhove.

Hodnoty v urbanizme

Keď Jorn Wemmenhove a Lior Steinberg založili spoločnosť Happy Mobility/Humankind rozmýšľali nad tým, čo robí ľudí ľuďmi, kam ako smerujeme. Takisto sa pokúšajú o zmenu v tom, aby pri plánovaní miest bol na vždy prvom mieste človek. Možno na prvé počutie samozrejmá vec, ale často sa na ňu z rôznych dôvodov zabúda.
Odvolávajú sa na citát známej americkej urbanistky Jane Jacobsovej, ktorá predtým pracovala ako novinárka. Hovorí, že byť človekom je zložité samo o sebe a veľké mestá majú problémov vyše hlavy pretože ľudí v nich je príliš veľa a sú veľmi rôznorodí. Nie je to síce jednoduché, ale napriek tomu by sa v urbanizme mali ľudia pokúšať o riešenia, ktoré budú vyhovovať všetkým. Pokiaľ však niekto chce zaviesť nový systém tak ten starý musí postupne rozobrať a nahradiť ho niečím pokročilejším. ,,Už Einstein však povedal, že keď by sme chceli vyriešiť svoje problémy tým istým spôsobom akým sme rozmýšľali doteraz, nikam sa nedostaneme. Treba zmeniť uhol pohľadu, dostať sa na inú úroveň. Preto spolupracujeme s ľuďmi z mnohých profesií, so sociálnymi pracovníkmi, architektmi, psychológmi, vlastne s každým kto má o konkrétny projekt záujem a príde s riešením, ktoré je osožné,“ vysvetľuje Jorn Wemmenhove.

Čo sú smart cities?

V posledných rokoch je trendom takýmito postupnými krokmi pretvárať mestá na tzv. “smart cities“ – rozumné mestá. Čo sú smart cities? Výraz “smarter cities“ ako prvé použila spoločnosť IBM. ,,Uvediem jeden z príkladov smart cities riešení, ktoré IBM prezentuje. IBM sa pýtalo ľudí, ako môžeme urobiť prechod pre chodcov bezpečnejším. Jedno malé dieťa povedalo, že v noci nevidno zebru a tak ju podsvietili. Je toto smart riešenie, či nie? Podľa nás nie. Prečo? Práve preto, že deti v tomto veku prechádzajú cez prechod s rodičmi. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako by mohli prechádzať cez cestu bezpečnejšie,“ vysvetľuje Wemmenhove.
Američania sa snažia o bezpečnosť zvláštnym spôsobom keď sa skupina detí drží lana a takto prechádzajú cez cestu. V Bratislave je to o niečo lepšie keď učiteľky znameniami zastavia dopravu, ale aj tak sa stále pozerajú okolo seba či odniekiaľ nepríde rýchlo jazdiace auto. ,,Náš prístup pri riešení podobného problému musí byť taký, aby konečný výsledok bol bezpečný pre 8-ročné dieťa, aj pre 80-ročných dôchodcov,“ dodáva Wemmenhove.

Prevratné zmeny prichádzajú

V súčasnosti sa podľa zakladateľov Happy Mobility/Humankind nachádzame v tranzitívnom období, keď v urbanizme dochádza k zmene jedného systému na druhý. Jeden príklad. ,,Vo Frankfurte nad Mohanom zakázali vjazd naftovým autám do centra mesta čím fakticky štvrtine obyvateľov mesta tam zakázali prístup. Čakajú nás takéto veľké zmeny, ktorých výsledkom môže byť vylúčenie alebo zapojenie veľkej skupiny obyvateľov,“ hovorí Wemmenhove.
Kde teda začať? Misiou Happy Mobility/Humankind je priniesť šťastie a spokojnosť pre každého v meste. ,,Je to naozaj dôležité, lebo šťastie je relatívna vec a mestá sa rady porovnávajú na základe rôznych indexov spokojnosti, ale naša skúsenosť hovorí, že ich merania často odrážajú skúsenosti pár ľudí z centra, ktorí z rôznych výhod profitujú najviac. Títo ľudia sa aj tak majú dobre,“ približuje Jorn Wemmenhove. Šťastím sa nemyslí nejaká party, kde si zoberiete tabletku a bavíte sa, čo sa v Holandsku samozrejme nedeje :-). Ide však o to, ako ste na tom v čase keď až takí šťastní nie ste, ako s tým viete pracovať. V severských krajinách existuje všeobecný spoločenský tlak na to aby ste boli šťastní a je taký silný až je to kontraproduktívne. ,,Týmto vnúteným pocitom trpia najmä mladí ľudia. Mali by byť šťastní, ale deje sa im pravý opak a šťastní nie sú,“ dodáva Wemmenhove.

Rotterdamská vízia

V súčasnosti obaja urbanisti z Rotterdamu pracujú na vízii cyklistiky v ich meste. Zadanie, ktoré dostali však nie je postavené na tom, aby povedali akú infraštruktúru potrebuje mesto vybudovať, ale naopak, ako vedia využiť to, čo mesto ponúka, aby posilnili možnosti pre cyklistiku. Začali konštatovaním, že ak chce byť Rotterdam “smart city“ tak toto mesto musí byť zdravé, je to prvý a prioritný dôvod prečo sa venovať rozvoju cyklistiky. Chceme aby obyvatelia mesta boli zdraví. To podľa Medzinárodnej zdravotníckej organizácie znamená, že deti by sa mali hýbať 60 minút denne a mladí ľudia a aj seniori 150 aspoň minút týždenne, aby sa udržali v dobre fyzickej kondícii. Nečinnosť zdraviu neprospieva. Ako to dosiahnuť? ,,Jedným z technických riešení by možno bolo vybudovať telocvične alebo posilňovne po celom meste. Mnohí majú skúsenosti s tým, že si kúpia permanentku do posilňovne a po mesiaci tam prestanú chodiť. Bežný človek pri tom veľmi často dlho nevydrží. Pokiaľ ide o športovo založených ľudí tak tí budú vždy športovať, ale my chceme aby sa hýbali všetci,“ hovorí Lior Steinberg. To sa dá dosiahnuť iba vtedy ak sa športová aktivita stane súčasťou životného štýlu obyvateľov Rotterdamu. Cyklistika sa môže stať mimovoľnou súčasťou vášho života keď športujete bez toho, aby ste sa na to nejak zvlášť sústredili. ,,Vyzerá to napríklad aj tak, že stretnete mamičku, ktorá má na nosiči bicykla nákup a vpredu v sedačke dieťa, ktoré sa hrá. Prejde okolo vás študent, obiehate dôchodcu na výlete, ktorý jazdí pomalším tempom. Vďaka bicyklovaniu má každý z tých ľudí najmenej 30 minút pohybu denne, ktoré potrebuje,“ dodáva Steinberg.
V diskusiách o rozšírení cyklistiky v mestách magistráty často oponujú tým, že nemajú peniaze na budovanie cyklistických chodníkov. ,,Vtedy ich nabádame, aby sa na tento problém pozreli komplexnejšie. Zdravším životným štýlom sa určite usporí mnohé náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú veľmi vysoké a naďalej tiež rastú. Zvlášť u starších ľudí a toto je jedno z riešení, ktoré to vie rast výdavkov na zdravotníctvo zastaviť,“ dopĺňa kolegu Wemmenhove.
Ide však o ešte širšiu zmenu myslenia. ,,Chceme, aby sa bicykel stal súčasťou života každého človeka, nielen chudobných ľudí, alebo aby bicyklovanie bolo vnímané ako niečo podradné. Cyklistika má okrem podpory fyzického zdravia aj pozitívny vplyv na mentálne zdravie. Poskytuje tiež príležitosť na spoločenský kontakt, zoznámenie sa, porozprávanie sa na ceste do práce. To v aute nemáte,“ hovorí Steinberg.
Druhým dôvodom prečo je dobré mať dobrú infraštruktúru pre chodcov a cyklistov je, že je to spravodlivé. Happy Mobility/Humankind spolupracuje s Gilom Peñalosom z Toronta, ktorý je pôvodom z Kolumbie a ten hovorí, že mesto má fungovať pre 8 ale aj 80-ročných. Ak je funkčné pre tieto skupiny, tak funguje pre každého. ,,On tiež hovorí, že by sme mali prestať budovať mestá ako keby sme všetci boli 30-roční a vyšportovaní. Podľa neho dobré mesto nie je to, v ktorom aj chudobní ľudia jazdia autami, ale to, v ktorom aj bohatí ľudia používajú MHD,“ hovorí Jorn Wemmenhove.
Keď sa hovorí o plánovaní miest – náš dom by sme si nikdy nenaplánovali tak, že polovicu jeho rozlohy a najlepšiu časť domu by sme si vyčlenili na parkovanie pre auto. ,,Lenže takto sa plánujú mestá, v nich sú v centre pozornosti autá. Predtým ako začneme hovoriť o smart mestách hovorme o férovo organizovaných mestách kde človek nie je vytláčaný autami,“ dopĺňa Steinberg. Podľa jeho kolegu môže na základe zanedbania potrieb ľudí v meste dochádzať k nezmyselným situáciám, ako napríklad pri spomínanom projekte v Argentíne, kde deti žili 20 metrov od rieky, ale nikdy tú rieku nevideli.

Mesto môže vďaka cyklistike zmúdrieť

Tretí dôvodom prečo podporovať bicyklovanie je, že môže mesto urobiť smart. ,,Skúste si predstaviť za aký čas dokážete ľuďmi najrýchlejšie plne obsadiť futbalový štadión. Ak by ste dovolili ľuďom cestovať iba autami, trvalo by to najdlhšie, vytvorili by sa dopravné zápchy, ale v Holandsku chodia ľudia na štadión vlakom a na bicykli, čo sú najrýchlejšie možnosti, ako sa môže pohybovať veľké množstvo ľudí,“ vysvetľuje Steinberg.
Napriek tomu urbanisti zmýšľajú väčšinou tak, že problém s dopravnými zápchami chcú vyriešiť výstavbou ďalších ciest. Avšak platí, že čím viac ciest tým viac áut sa na nich objaví. ,,Bojovať proti dopravným zápcham výstavbou ďalších ciest je ako bojovať s nadváhou povolením si opasku. Na Holanďanoch ma fascinuje, ako sa dokážu pozerať na veci z ekonomickej stránky. Jeden príklad námestia – hore sa nachádza zastávka električky, pod ňou metro a kúsok odtiaľ vlaková stanica. Bicykle si tam môžete odložiť a prestup na iný druh verejnej dopravy vám trvá najviac minútu. Nejako tak by to mohlo vyzerať,“ hovorí Steinberg

Magnet pre startupy

Štvrtým dôvodom prečo sa urbanisti snažia premeniť mestá na miesta vhodné pre život je, že chcú aby boli aj ekonomicky úspešné. Steinberg pochádza z Tel Avivu, ktorý je jedným zo svetových startupových centier a ľudia sa ho často pýtajú, ako to toto mesto dosiahlo – grantmi pre novozaložené spoločnosti? ,,Nie, to mesto je dobre zorganizované a ak sa pozriete na príručku Tel Avivu o “smart cities“ nenájdete tam takmer nič o technológiách. Keď vytvoríte mesto férové k svojim obyvateľom s vysokou kvalitou života, ľudia s inovatívnymi myšlienkami sami prídu a založia si firmy práve tam,“ hovorí jeden zo zakladateľov Happy Mobility/Humankind.
Najmä v malých krajinách ako je Slovensko alebo Izrael sa stáva, že mladí ľudia, ktorí vyštudujú ostávajú v hlavnom meste, opúšťajú menšie mestá. Práve tak by to nemalo byť, malé mestá sa môžu zmeniť pomerne rýchlo a stať sa pre mladých ľudí atraktívnejšími. Mladí nechcú vlastniť autá a zbytočne sa viazať, nechcú sa ani pohybovať medzi autami, ktoré blokujú ich pohyb. Naopak chcú mať voľnosť, tá je v meste dobrom pre život dôležitá.
Súčasná situácia v mestách po svete je však presne opačná a zhoršuje sa. Vo veľkých amerických mestách Uber zvýšil jazdy v mestách o 180 percent, pretože je taký lacný. Ďalšie možné riešenie – autonómne vozidlá. ,,Tieto autá budú ešte lacnejšie ako Uber a nepotrebujete šoféra, ale mestá budú zapchaté tak ako sú teraz. Jeden z efektov autonómnych áut môže byť, že malé deti alebo seniori namiesto toho aby sa pohybovali tak použijú auto, čo nie je dobré,“ hovorí Steinberg. Jedno z riešení, ktoré nadchlo mnoho miest sú elektrické kolobežky. V USA sú kolobežky rozšírené a je pomaly nebezpečné tade chodiť ako chodec.
,,Nech už sa ako mesto rozhodnete pre podporu zdieľaných dopravných prostriedkov nenechávajte
všetko na trh, inak z toho vnikne chaos. Majte svoju vlastnú predstavu napríklad pre bikesharing, na stránke www.sharedmobilityprinciples.org nájdete princípy, ktoré by ste mali dodržiavať. Napríklad prvý princíp – otvorený zdrojový kód, aby v systéme bolo vidno všetky bicykle, nie aby každý prevádzkovateľ mal svoju aplikáciu pre svoje bicykle,“ dodáva Steinberg.

Ako veci zmeniť

Otázkou však ostáva, ako presadiť zmenu. Happy Mobility/Humankind preto spolupracuje s organizáciou Drift, holandským inštitútom pre prechod na udržateľné nové systémy, ktorý je jedným z výskumných ústavov Erasmovej univerzity v Rotterdame. Známa schéma, podľa ktorej dochádza k zmenám, sa dá vysvetliť na príklade výroby elektriny v uhoľných elektrárňach. Začína sa prejavovať nižšia efektívnosť starého systému a tak sa ho snažíte optimalizovať. To sa však už veľmi nedarí a tak následne dochádza k destabilizácii starého systému, ale v tom istom momente dochádza aj vývoju nových systémov – veternej energii, solárnym panelom a podobne. ,,Potom príde tá chvíľa, v ktorej si myslím, že sa už nachádzame. Príde ku chaosu. Nový systém sa stabilizuje, inštitucionalizuje, čo je v konečnom dôsledku dobre, ale hľadajú sa spôsoby ako začať používať nové riešenia bez toho, aby to spôsobilo chaos. Samozrejme, firmy podnikajúce v starých systémoch sa stále snažia maximalizovať zisk z toho, čo majú a prežívať,“ opisuje schému Wemmenhove. Keď firma Humankind organizuje workshopy, tak túto krivku kreslí na zem a pozýva ľudí aby ukázali kde sa z ich pohľadu sa ich firma alebo inštitúcia nachádza.
Keď dochádza k zmene tak nie je jasné, čo sa bude diať. Manažment zmeny teda nie je o jej riadení, ale skôr o jej umožňovaní. V prípade cyklodopravy to môže vyzerať tak, že sa pozvú ľudia z rôznych oblastí, môžu to byť aktivisti, podnikatelia, experti z rôznych oblastí a vytvorí sa niečo také ako prechodová aréna. V nej ľudia debatujú, spájajú sa a myšlienky z nej neskôr môžu viesť k novým riešeniam a startupom.
Odhaduje sa, že na to, aby ste mali dostatočný potenciál na vyvolanie celospoločenských zmien potrebujete získať zhruba 25-30 percent obyvateľov. Holandsko je vždy považované za krajinu, kde sa odjakživa vo veľkom bicyklovalo, ale nebolo to vždy tak, zmenila to až ropná kríza v 70-tych rokoch. Autá sa výrazne rozšírili a v Holandsku vtedy zomieralo veľa detí pri dopravných nehodách a boli to práve ženy matky, ktoré zorganizovali tento protest a poukázali na to, že chcú bezpečnejšie verejné priestory pre deti. Ženy sú často veľmi silnou transformačnou silou.
,,V niektorých mestách nám argumentujú, že ony nie sú Amsterdam a nevedia to presadiť. Moje mesto, Rotterdam, bol stavaný ako typické mesto pre autá, teraz už sa to zmenilo, najmä za posledných 10 rokov počet cyklistov vzrástol o 65 percent. V Rotterdame tiež bolo obdobie kedy sa hovorilo, my nie sme Amsterdam, to nepôjde. Každé mesto to môže dosiahnuť,“ hovorí Wemmenhove.
Steinberg uvádza jeden z príkladov z Rotterdamu, že existujú aj rýchle riešenia. Situácia na ulici pred jej zmenou bola typická pre mnohé mestá – žiadne cyklotrasy, v strede električka a okolo premávali autá. V pláne bolo vybudovanie pruhu pre cyklistov, ale aj v Holandsku je to veľmi náročný proces a sú s nim spojené aj vysoké finančné náklady. Predovšetkým vlastníci predajní nechceli prísť o parkovacie miesta pred obchodmi, pre nich znamenali biznis. ,,A my sme vedeli, že to nie je pravda. Cyklisti, peší a ľudia z MHD budú v týchto obchodoch platiť viac, ale potrebovali sme im to dokázať. Dohodli sme sa s nimi, že farbou vytvoríme cyklotrasu na jeden mesiac. Je to cesta ako ľuďom ukázať ako by ten priestor mohol vyzerať. Zabrali sme aj niekoľko parkovacích miest, čo majitelia obchod neniesli ľahko, ale presvedčili sme ich tým, že na ulici chýba zeleň a autá sú až druhoradé,“ hovorí Steinberg.
,,Bol tam mäsiar, ktorý bol proti a dosť nahnevaný, ale zistil, že za ten mesiac to síce nemalo nejako výrazne pozitívny efekt, pretože to bol príliš krátky čas, ale čo je dôležité neprejavil sa ani negatívny efekt. A tento človek nás potom začal podporovať pri presadzovaní zmeny. Vždy budete mať ľudí, ktorí budú proti, ale je dôležité mať možnosť im to ukázať a tiež mať ľudí, ktorí ten proces budú viesť,“ dodáva Wemmenhove.
Obaja urbanisti si na tomto projekte overili veľkú silu tzv. taktického urbanizmu, pritom ide o veľmi rýchle a jednoduché riešenia. Presadiť znižovanie počtu parkovacích miest je veľmi náročné, lebo ľudia sa na ne pozerajú, ako by išlo o niečo mimoriadne cenné a potrebné na prežitie, podobne ako voda. ,,Experimentujeme a hľadáme rôzne riešenia, na štyroch parkovacích miestach sme postavili prenosný parklet so zeleňou a stojanom pre desať bicyklov. Dnes tam ten obchod bude mať radšej toto než priestor pre štyri autá, hoci na začiatku to bolo zložité aby si to uvedomil,“ vysvetľuje Steinberg.
Ďalšou úrovňou sú modulárne parklety, ktoré sa dajú rýchlo a dočasne použiť a poskladať aj na parkovacích miestach. Na jednu ulicu urbanisti pridali farebné písmená na ulicu. ,,Neuveriteľné, ako rýchlo sa ulice zaplnia ak ich oživíte novými farbami, spomalíte tam dopravu a pridáte tam nové aktivity,“ dodáva Steinberg.
Na záver odporúčanie Happy Mobility/Humankind znie: ak chcete v meste hovoriť o udržateľnom riešení treba hovoriť o bicykloch. ,,Ak chcete naozaj dosiahnuť zmenu pozvite ľudí, ktorých by ste normálne nikdy nepozvali, a možno práve oni prídu s najlepšími riešeniami. Nech vám tá zmena nakoniec prinesie radosť z niečoho nového. Bavme sa pritom, môžeme sa obávať o výsledok, ale majme z toho procesu radosť,“ uzatvára Wemmenhove.

Mental gym

V jednom krátkodobom projekte Happy Mobility/Humankind chceli zvýšiť spoločenské povedomie o tom, že ako ľudia máme aj duchovný rozmer. A tak navrhli športoviská, na ktorých by nešlo len o to zacvičiť si a byť fit, ale aj o psychickú námahu. Skúsili vytvoriť kombináciu oboch elementov a nazvali ho “mental gym“ Je to miesto kam môže človek prísť a nemusí cvičiť, nájde tam boxerské vrece, kde si môže vybiť frustráciu alebo si sadnúť na známu Freudovu pohovku a vyrozprávať sa niekomu zo svojich trápení. ,,V Holandsku totiž nie je psychoanalýza vôbec rozšírená a špeciálne muži nie sú zvyknutí rozprávať o svojich problémoch a frustráciách. Majú v tom blok. Ďalším dôkazom je, že spolupracujeme s psychoanalytikom až z Argentíny,“ hovorí Jorn Wemmenhove.

 

Autor článku: Juraj Kantorík