Verejný sektor sa pripravuje na prijatie AI

Verejný sektor stojí na prahu revolúcie, ktorú prináša umelá inteligencia (AI). Podľa správy s názvom  Dátové základy pre vládu – Od ambícií v oblasti umelej inteligencie k realizácii (Data foundations for government – From AI ambition to execution) sa organizácie verejnej správy pripravujú na implementáciu tejto pokrokovej technológie, ktorá sľubuje zvýšenie efektivity, personalizáciu služieb a lepšie rozhodovanie. Ďalej správa zistila, že dve tretiny organizácií verejného sektora už skúmajú alebo aktívne využívajú iniciatívy generatívnej umelej inteligencie (Gen AI) na podporu poskytovania verejných služieb.

AI, schopná autonómneho plnenia úloh a adaptácie na zmeny, môže premeniť fungovanie miest a štátnych inštitúcií. Medzi potenciálne aplikácie patrí automatizácia administratívnych procesov, optimalizácia dopravy, riadenie energetických sietí alebo zlepšenie komunikácie s občanmi.

Napriek výhodám však jej implementácia vyžaduje dôkladnú prípravu – od legislatívnych úprav po zabezpečenie dátovej bezpečnosti. Úspešné zavedenie AI si vyžiada spoluprácu vlád, technologických firiem a odborníkov na etiku AI.

Ak sa podarí prekonať výzvy, verejný sektor môže získať nástroj, ktorý výrazne zlepší kvalitu služieb a uľahčí život občanov. Či už ide o chytrou správu miest alebo efektívnejšie zdravotníctvo, AI otvára dvere inovatívnym riešením.

Správa zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu je zodpovedný prístup a stratégia. Budúcnosť AI vo verejných službách tak závisí nielen od technológie, ale aj od toho, ako ju človek využije (Smart people). 

Ako vieme využiť umelú inteligenciu pri ochrane údajov v mestách?

Mestská populácia rastie rýchlejšie, ako mestské systémy dokážu prebrat, vedúci predstavitelia obcí musia identifikovať technológie a aplikácie, ktoré im pomôžu efektívnejšie a proaktívnejšie zlepšovať kvalitu života obyvateľov. Jedným z týchto nástrojov je aj umelá inteligencia  spojená s požiadavky na efektívnu mestskú správu a ochranu citlivých údajov. Najnovšie prieskumy odhaľujú prekvapivé postoj verejnosti k technologickým inováciám v mestách.

Spoločnosť Sand Technologies zaoberajúca sa riešeniami v oblasti umelej inteligencie vykonala štúdiu s názvom: AI v inteligentných mestách 2025: Čo si myslia obyvatelia?, aby pomohla predstaviteľom miest a okresov lepšie pochopiť verejný názor na inteligentné mestá a umelú inteligenciu. Štúdia je založená na prieskume medzi 2 000 obyvateľmi USA a odhaľuje ich perspektívy a očakávania týkajúce sa prijatia umelej inteligencie, jej výhod a výziev, ktoré predstavuje pre predstaviteľov miest.

Výskum tiež odhalil oblasti, kde obyvatelia veria, že umelá inteligencia už má pozitívny vplyv na život v mestách – čo naznačuje, že podpora umelej inteligencie môže byť ešte silnejšia v prípade inteligentných miest ako v určitých podnikových aplikáciách, uviedla spoločnosť Sand Technologies. Na otázku, v ktorých oblastiach života v mestách už má umelá inteligencia pozitívny vplyv, viac ako dve pätiny (42 percent) uviedli, že ide o zdravotníctvo, tretina opýtaných o monitorovanie životného prostredia a štvrtina o verejnú bezpečnosť. Zároveň 53% ľudí verí, že smart cities zlepšia kvalitu života a najväčšie obavy majú z ochrany súkromia a bezpečnosti dát.

Smart cities využívajú internet vecí (IoT), senzory a cloudové služby na optimalizáciu mestských procesov. Avšak masívny tok údajov prináša aj bezpečnostné výzvy, ako sú úniky dát, kybernetické útoky a obavy o súkromie občanov, čo potvrdzujú aj prieskumy. 

Kľúčové aplikácie AI v ochrane údajov smart cities:

  • Detekcia anomálií a prevencia útokov

Strojové učenie dokáže analyzovať vzorce správania sieťové prevádzky a identifikovať neobvyklé aktivity (napr. DDoS útoky, malvér). Podľa štúdie Mehmood et al. (2021) môžu algoritmy strojového učenia (deep learning) predikovať útoky s presnosťou nad 95%.

  • Automatizované šifrovanie a anonymizácia dát

AI môže dynamicky šifrovať citlivé údaje (napr. zdravotné záznamy, finančné transakcie) a aplikovať techniky anonymizácie (Ziegeldorf et al., 2018). Toto učenie umožňuje spracovávať dáta bez ich centrálneho ukladania, čo znižuje riziko úniku.

  • Biometrická autentifikácia a riadenie prístupu

Podľa Jain et al. (2020) sú AI biometrické systémy (napr. rozpoznávanie tváre, hlasu) efektívnejšie ako tradičné heslá, pričom minimalizujú falšovanie identity.

  • Prediktívna analýza rizík

AI dokáže predvídať potenciálne bezpečnostné hrozby na základe historických dát (Alloghani et al., 2019). Napríklad v dopravných systémoch môže odhaliť pokusy o manipuláciu s dátami v reálnom čase.

Napriek výhodám existujú aj obavy z nadmerného dohľadu a potreby transparentnosti algoritmov (Zuiderveen Borgesius et al., 2018). Regulačné rámce, ako je GDPR, musia byť integrované do AI systémov.

AI ponúka revolučné riešenia pre ochranu údajov v Smart cities, no jej úspech bude záviset od kombinácie technologických, právnych a etických opatrení v jednotlivých krajinách. 

Zdroj:

  1. https://www.smartcitiesworld.net/ai-and-machine-learning/what-do-consumers-really-think-of-smart-cities-and-ai
  2. PhDr. Milan Douša, PhD. (2025). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy. 
  3. Mehmood, Y. et al. (2021). „Deep Learning for Anomaly Detection in Smart Cities: A Critical Review“. IEEE Access.
  4. Ziegeldorf, J. H. et al. (2018). „Privacy in the Smart City—Applications, Challenges, and Solutions“. IEEE Communications Surveys & Tutorials.
  5. Jain, A. K. et al. (2020). „Biometric Authentication in Smart Cities: A Machine Learning Approach“. Pattern Recognition Letters.
  6. Alloghani, M. et al. (2019). „Predictive Cybersecurity in Smart Cities Using AI“. Future Generation Computer Systems.
  7. Zuiderveen Borgesius, F. et al. (2018). „AI, Surveillance, and Privacy in Smart Cities“. Computer Law & Security Review.
  8. https://www.smartcitiesworld.net/ai-and-machine-learning/ai-and-machine-learning/public-sector-organisations-prepare-to-embrace-agentic-ai?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=Daily%20Newsletter