Otvorené dáta by mali byť základom každej zmluvy
Mesto Žiar nad Hronom pripravuje parkovací systém riadený senzormi a vstupuje do záverečnej fázy pred jeho uvedením do praxe. V rozhovore rozpráva o skúsenostiach z jeho zavádzania Juraj Miškovič, prednosta Mestského úradu v Žiari nad Hronom.
Často spomínate, že pri obstarávaní senzorického parkovacieho systému sa vám osvedčilo stanovenie si niektorých podmienok a ušetrilo vám veľa peňazí a následných dodatočných rokovaní. Ktoré to boli?
Vrátim sa na úplný začiatok. Riešili sme základnú otázku a to či ideme kúpiť senzory, ktoré zaznamenávajú obsadenie parkovacieho miesta a sami si ich budeme inštalovať a sami si tiež zabezpečíme naprogramovanie aplikácie, alebo si ideme celý systém objednať ako službu. Keďže išlo o novinku a nikto u nás si predtým netrúfol určiť typ snímača a zadať presné podmienky do verejného obstarávania, tak sme sa rozhodli pre službu. Urobili sme dobre, pretože v rámci služby sme si na základe predchádzajúcich skúseností a indícií určili podmienky, ktoré bude musieť budúci prevádzkovateľ spĺňať. Našim partnerom sa stala spoločnosť Orange Slovensko, a.s.. Chceli sme mať parkovací systém zavedený od silnej certifikovanej spoločnosti a nie od malého lokálneho prevádzkovateľa, ktorý tu dnes je a zajtra nie je. S Orangeom vznikla presne taká situácia. Službu sme obstarávali elektronicky, aby nám nikto nemohol povedať, že sme zákazku netransparentne zadali z ruky. Orange vedomý si toho, že sme pre nich prvé mesto, nám dal ponuku, že pri 36-mesačnej viazanosti služby, prvých 18 mesiacov neplatíme za službu nič – ani pripojovacie poplatky, ani nájom za senzory, ani ďalšie veci. V rámci „bezplatného“ roka a pol si systém vyladíme tak, aby spĺňal naše požiadavky.
Hovorili ste aj so slovenským študentom, ktorý pracoval na aplikácii pre parkovanie v austrálskom Melbourne. V čom vám to pomohlo?
Dalo nám to iný pohľad na filozofiu otvorených dát. Pán primátor sa niekde na internete dočítal, že slovenskí študenti navrhli parkovací systém v austrálskom Melbourne. Myslel som si, že oni im ten systém inštalovali a prevádzkujú ho, ale keď som po dosť veľkých útrapách zistil kto ten študent je a kde býva, tak som prišiel na dve zaujímavé veci: za prvé, že býva v obci Jánova Lehota, čo je pár kilometrov za Žiarom nad Hronom a že študuje IT v Prahe. Za druhé, tí slovenskí študenti sa v rámci špecializovaného študijného projektu Butterfly Effect spojili so študentami zo zahraničných univerzít a vznikla pracovná skupina, ktorá sa napojila na dáta Melbourne a vyvinuli sekundárnu aplikáciu na parkovací systém. Oni teda riešili aplikáciu na parkovanie, ktorá čerpá voľné dáta zo senzorov. Prečo až v Melbourne? No lebo nikde inde bližšie voľné dáta z parkovacích senzorov neboli k dispozícii. To nás priviedlo k myšlienke, že je dôležité, aby sme aj my už v procese verejného obstarávania zadali uchádzačovi/prevádzkovateľovi zmluvnú podmienku, aby tieto dáta na nekomerčné účely poskytoval tretej strane bezodplatne.
Ukazuje sa, že tie dáta sú veľmi cenné pre ich neskoršie využitie vo verejnom záujme a tiež môžu pritiahnuť záujem ďalších vývojových firiem, univerzít, startupov, ktoré by im dodali ďalší účel.
Tie dáta sú cenné najmä tým, že sú drahé . Ak si to len zrátate, tak jeden senzor stojí niekoľko desiatok eur a pripojenie všetkých senzorov do siete stojí niekoľko stoviek eur mesačne, potom sú tu náklady na programovanie a správu aplikácie, plus ďalšie prevádzkové náklady. Nejde však len o možnosť poskytnutia týchto dát niekomu ďalšiemu na ich spracovanie, význam to má aj pre samotné mesto v rámci globálnych riešení. Môže sa stať, že mesto bude mať niekoľko smart riešení, jedno na odpady, druhé na parkovanie, ďalšie napríklad na dopravu. Každé bude z inej firmy a vy ich budete chcieť spojiť pod jeden softvér. Keď ste si prístup k dátam hneď na začiatku neošetrili v zmluvách s prevádzkovateľmi tak budete mať problém, buď vám ich nebudú chcieť poskytnúť, alebo len za úhradu, prípadne vám povedia, že vám ich dajú, ale len v ich aplikácii. Touto podmienkou sme sa vyhli tomu, aby vznikla viazanosť na jedného dodávateľa, pretože už dnes vieme, že tie dáta chceme mať v budúcnosti pohromade.
Túto klauzulu budete teda presadzovať aj v ďalších zmluvách s prevádzkovateľmi smart riešení…
Áno, v rámci verejného obstarávania vždy budeme mať podmienku, že prevádzkovateľ systému je povinný poskytnúť tretím stranám dáta v reálnom čase bezodplatne.
Vy ste k rovnakému postupu vyzývali aj ostatné mestá. Prečo?
Zoberte si, že každé mesto bude mať iného prevádzkovateľa senzorického parkovacieho systému. Vyzeralo by to tak, že firma XY prevádzkujúca globálny navigačný systém by tieto dáta zo senzorov nemala a tým pádom by nemohli naviesť auto na voľné miesto. To bude znamenať, že ja ako vodič budem musieť zastať na poslednej pumpe pred mestom, stiahnuť si lokálnu aplikáciu, aby som vedel v Žiari nad Hronom zaparkovať. Keď však zo Žiaru pôjdem do Brezna tak tam budú mať iný systém a celý postup so sťahovaním ďalšej aplikácie a vyhľadávaním sa zopakuje. Ak pracujem ako obchodný zástupca, tak prídem na to, že mám stiahnuté aplikácie desiatok miest. V súčasnosti ešte neexistuje firma, ktorá by mala o naše dáta záujem, lebo sme asi prvé mesto v SR, ktoré ich vie poskytnúť a okrem toho sme iba v začiatkoch. V budúcnosti však môže byť štandardom, že mestá budú mať senzoricky riadené parkovanie a možno naozaj bude nejaká firma, ktorá ich využije vo svojej navigácii.
Pri ktorých ďalších funkcionalitách by otvorené dáta boli zaujímavé?
Tento prístup k voľným dátam je zaujímavý v každej oblasti. Pri odpadovom hospodárstve, aj pri kvalite ovzdušia a lokálnej klíme. Keby v každom meste boli senzory na snímanie teploty, prachu, vlhkosti, tak nejaká komerčná firma môže naprogramovať aplikáciu, na ktorej si viem zistiť, aké je aktuálne počasie vo zvolenskom parku. Dnes tých dostupných dát nie je tak veľa, ale v budúcnosti to môže byť inak. Ak si ich však nevyžiadame už dnes, tak o dva-tri roky si to nebudem môcť voči prevádzkovateľovi presadiť. Treba si to vyrokovať v čase, keď ste v lepšej východiskovej pozícii a prevádzkovateľ sa o vás uchádza. Pri globálnych riešeniach môžu voľné dáta šetriť náklady na jednotlivé systémy. Je nelogické, aby každý kto sa podujme vyriešiť nejakú funkcionalitu si automaticky musel inštalovať svoje senzory.
Spomínali ste, že ste senzory museli pomerne dlho ladiť, kým mali dostatočnú úspešnosť, aby presne hlásili obsadenie parkovacieho miesta.
My sme mali v zmluve, že senzory musia vykazovať vysokú percentuálnu úspešnosť, aby mal celý projekt zmysel. V laboratórnych podmienkach boli samozrejme tie senzory stopercentné, ale keď sme ich osadili do terénu v blízkosti káblov a rôznych iných rušivých magnetických polí či iných áut, tak sme prišli na to, že spoľahlivosť senzorov je neuspokojivo nízka – až sme z toho boli rozčarovaní. Tu sa ukázalo, že sme urobili veľmi dobre, keď sme uzatvorili zmluvu s veľkou spoľahlivou firmou, pre ktorú je zachovanie jej dobrého mena prioritou a ktorej nerobilo problém stiahnuť 120 nefunkčných senzorov, vyhodiť ich a osadiť nové. A toto „vyhadzovanie“ sa dialo niekoľkokrát za sebou. Teraz máme na niektorých parkovacích miestach senzory aj od troch firiem. Orange si sám takto testuje, ktorý z nich je najspoľahlivejší. Toto by nikdy nedokázala malá lokálna firma. V Orange boli navyše takí patrioti, že senzory si objednali tu na Slovensku, od slovenskej firmy. A vždy tie nové boli o niečo vylepšené a zdokonalené. My sme v podstate napomáhali vývoju senzorov až sme sa dostali na úspešnosť 95 percent, čo je reálne svetová špička. Keď som bol na konferencii „V4 – Slovensko na ceste k Smart Cities“, tak sa prednášajúci z Dánska vyjadril, že u nich senzory dosahujú úspešnosť okolo 90 percent. Predpokladám, že Orange chce Žiar nad Hronom využiť ako svoje celoeurópske referenčné mesto a viem si predstaviť aj to, že v rámci celej grupy Orange čakajú ako sa to u nás vyvinie. Ak to bude u nás na Slovensku fungovať perfektne, tak nie je dôvod, aby tieto smart riešenia Orange nepredával v celej Európe, všade tam, kde má Orange svoje zastúpenie
Na projekt senzoricky riadeného parkovania majú nadväzovať ďalšie smart projekty. Čo konkrétne pripravujete?
Ako jedno z mála miest máme stále parkovanie v centre mesta bezplatne. Teraz to funguje tak, že všetci ľudia pracujúci vo firmách v centre mesta, prídu ráno do mesta, zaparkujú a ich autá tam stoja až do 16:00, napríklad. Obrat vozidiel pri parkovaní je takmer nula. My chceme pomocou tohto systému zaviesť prvé dve hodiny bezplatné, ale potom sa bude za parkovanie platiť, tak ako to bežne majú zavedené obchodné centrá. Orange nám na to vyvinul aplikáciu dostupnú na webe www.zaparkuj.to alebo aj na iOS a Androidoch – zaparkuj to. Vďaka nej zaparkujem na mieste, systém ma zaeviduje a vodič keď bude parkovať dlhšie ako dve hodiny tak cez SMS alebo cez platobnú kartu uhradí poplatok. Tým, že zamestnancom firiem takto znemožníme dlhodobé parkovanie, tak ich vytlačíme niekde inde. Nechceme ich vytlačiť do vnútroblokov. Tu už rozmýšľame, že pri novovybudovanom futbalovom štadióne je veľké parkovisko, čo je optimálny priestor na zdieľanie parkovanie, pretože v čase od 7:00 do 16:00 môžu parkovať ľudia, ktorí predtým parkovali na námestí. Od 16:00 do 20:00 futbal a cez víkend tam zaparkujú návštevníci kúpaliska alebo mestského parku. My sme vyriešili systém náhradného parkovania, ktoré je 1,5 km od centra mesta. No a vzniká otázka, ako sa odtiaľ dostanú do centra mesta?
Ani pešo, to nie je až tak ďaleko.
Je to jedna z možností, približne 20 minút peši, to nie je až tak veľa. Veľké parkovisko je optimálnym miestom pre ďalšie smart riešenia. Napríklad, požičiavanie bicyklov. Ľudia by tam mali nachystaných 100 bicyklov a my by sme tým dosiahli o 100 áut menej v meste, keďže väčšinou platí, že jazdí jeden človek v jednom aute. Samozrejme na cyklistický tranzit mestom už máme vybudovanú cyklotrasu, ktorú sme zrealizovali na jeseň 2018 z fondových peňazí a ktorú už naši občania využívajú. Takisto alternatívne zvažujeme elektrické kolobežky. Komunikujeme aj s taxislužbou, ktorá by vedela zabezpečiť kyvadlovú dopravu ich sedem miestnymi vanmi za veľmi prijateľnú cenu. Ďalšie smart riešenie je logistické, kde by mesto vstúpilo do rokovania s tými firmami v centre a dohodlo sa na rôznych otváracích hodinách, aby nebolo treba nárazovo o ôsmej prepraviť 100 ľudí, ale keď jedna otvorí o 7:30, druhá o 7:45 a tretia o ôsmej, tak sa to rozloží optimálne.
V Žiari máte aj parkovacie miesta, ktoré patria bytovým domom. Dajú sa tie nejako zmysluplne využiť v parkovacej politike?
Áno, v Žiari máme takú výnimočnú možnosť, aby si bytové spoločenstvá vybudovali vyhradené parkovacie miesta. Funguje to tak, že spoločenstvo požiada mesto, aby mu prenajalo pozemok na výstavbu parkovacích miest. Mesto ho prenajme za 1 eur na 15 rokov a spoločenstvo si podľa istých pravidiel vybuduje napríklad 20 parkovacích miest. Tých 20 miest môže 20 vlastníkov bytov užívať 15 rokov bezplatne, následne prejdú do majetku mesta s prednostným právom pre bytové spoločenstvá na ďalší 10 ročný prenájom. To je vstup, do ktorého vie nabehnúť zdieľanie parkovacích miest. Viem si predstaviť, že pár ľudí z bytového domu dochádza za prácou denne a medzi 7:00 a 17:00 tam ich vozidlá nie sú a miesto je voľné. Ak sa to uchytí tak dáme naprogramovať aplikáciu, do ktorej si užívateľ toho miesta napíše, že na ulici M.R. Štefánika 38, parkovacie miesto číslo 6, je voľné medzi 7:00 a 17:00 a odošle ponuku. Tí ľudia v systéme si môžu toto miesto rezervovať za mierny poplatok. To je domino, urobíme jedno smart riešenie a na to nadväzuje ďalšie a ďalšie.
V akej fáze zavádzania parkovacieho systému ste teraz?
Naše senzory sú prevádzkyschopné, ale ešte nevyberáme poplatky, lebo pomocou senzorov analyzujeme správanie sa verejnosti. Ktoré miesta sú veľmi obrátkové, ktoré menej, ktoré sú využívané dlho a ktoré krátko. Keď budeme zavádzať platené parkovanie, tak ho nezavedieme v celom meste, ale po blokoch. Dáme najprv prvých 40 miest a ukáže sa, či sú voľné alebo prázdne, ako na to ľudia reagujú. Senzory nám pomôžu pochopiť potrebu parkujúcich klientov tak, aby sme to urobili optimálne.
Zhováral sa: Juraj Kantorík
