Amsterdam: byť na čele neznamená dokonalosť

Amsterdam je jedným z prvých miest, ktoré už v roku 2007 prišli s myšlienkou prebudovať svoje mesto na princípoch „smart city“. Holandské mesto patrilo spolu s Riom de Janeiro, Barcelonou, Kodaňou a Dublinom k priekopníkom zavádzania smart cities riešení do praxe. Napriek svojmu náskoku sa Amsterdam na svojich internetových stránkach sám označuje za mesto v transformácii, ktoré má stále čo zlepšovať.

Rok 2016 bol pre Amsterdam úspešný. Od Európskej komisie získal ocenenie Európske hlavné mesto inovácií. Podľa indexu IESE Cities in Motion sa v tomto roku Amsterdam stal 6. „najinteligentnejším“ mestom na svete. Práve v tomto čase hodnotili kroky v oblasti „smart cities“, či pomáhalo v rozvoji hlavného mesta Holandska aj odborné periodikum MIT Sloan Management Review či poradenská spoločnosť Deloitte. Ukázali mesto schopné druhých inšpirovať nielen úspechmi, ale aj priznaním si mnohých nedokonalostí, vlastnej nevedomosti, prílišného zotrvávania vo vychodených koľajach, taktiež úprimnosťou a priamočiarosťou pri riešení problémov tak, ako je to pre Holanďanov typické.

Štúdia MIT Sloan Management Review pod názvom Data – Driven City Management –podrobnejšie analyzovala kroky, ktoré Amsterdam doteraz podnikol a prišla k záverom, ktoré môžu pomôcť aj ostatným mestám.

Prvým zistením bolo, že údaje získané od súkromných spoločností môžu byť pri dosahovaní úspechov projektov kľúčové. Amsterdamský smart cities program sa zameriava na osem oblastí: mobilita, bývanie, spoločnosť, smart zóny, ekonomika, veľké a otvorené dáta, infraštruktúra a živé laboratóriá. Mnohé z týchto projektov zapájajú aj členov mimo mestských organizácií. Napríklad aby mesto dokázalo riadiť dopravu v reálnom čase, začalo používať údaje GPS od poskytovateľa navigačného softvéru a technológií, ktorý sídli v Amsterdame. Vstupy od súkromnej spoločnosti zlepšili modely riadenia premávky, ktoré boli postavené na údajoch ešte z roku 2011. Odvtedy sa však situácia výrazne zmenila a v roku 2016 už bolo na cestách o 25 percent menej áut, ale o 100 percent viac skútrov než v roku 2011.

Druhým zistením MIT Sloan Management Review bolo, že ak majú byť inteligentné mestá úspešné, tak potrebujú technologických riaditeľov (CTO). Amsterdam prijal svojho prvého CTO v roku 2014. Ger Baron prijal túto ponuku potom, čo sa šesť rokov podieľal na programe Amsterdam Smart City a pôsobil aj v organizácii, ktorá tomuto programu predchádzala.

Tretia skúsenosť hovorí, že mestá musia zreálňovať očakávania verejnosti. Mediálna pozornosť venovaná internetu vecí a veľkým dátam vytvorila očakávania, že iniciatívy v oblasti smart cities vytvoria rýchle a prelomové riešenia. Verejnosť potom predpokladala výsledky, ktoré boli nereálne. Napríklad, že intenzita dopravy klesne na polovicu, parkovacie miesta sa stanú ľahko dostupné alebo dôjde k výrazným úsporám energií. Ger Baron uviedol, že niektoré súkromné spoločnosti prichádzajú do Amsterdamu s tým, že pre svoje potreby už nájdu pripravené a štruktúrované dáta. Avšak predtým treba urobiť mnoho krokov a odviesť veľa práce, než sa tak stane. „My napríklad ani nevieme, koľko máme mostov,“ dodáva Baron. Napriek tomu, ako ďaleko sa Amsterdam dostal v oblasti smart cities, aj tak to je len štart jeho transformácie.

Štvrtý bod, s ktorým podľa MIT Sloan Management Review majú mestá rátať, je, že na začiatku každého konceptu smart cities musí byť inventúra dát. Základným krokom bolo preskúmanie všetkých 12-tisíc databáz, ktoré boli vytvorené na 32 mestských oddeleniach. Každá z nich mala svoje zvláštnosti a prejsť si toto množstvo údajov neznamenalo veľký krátkodobý prínos. Skôr išlo o nudnú prácu. Úspešné analytické projekty však stoja na solídnej infraštruktúre, na kvalitne vytriedených údajoch a na vytvorení procesu, ktorý sa vyrovná s neustále pribúdajúcimi dátami.

Piatym postrehom amerického odborného periodika bolo, že mestá môžu byť úspešné pri experimentovaní s pilotnými projektmi, učiť sa z nich a vytvárať ich interaktívne. Amsterdam vytvoril niekoľko desiatok pilotných projektov po celom meste. Jeden mal za cieľ minimalizovať výjazdy smetiarskych áut na zvoz recyklovateľného odpadu, preto rozdal obyvateľom farebné vrecia na každý druh odpadu. Ďalší projekt sa zameriaval na nahradenie parkovacích automatov aplikáciami v mobilných telefónoch.

Posledným, šiestym zistením bolo, že ohlasy od ľudí môžu podobným programom pomôcť. V roku 2013 mesto Amsterdam vyhlásilo súťaž na vytvorenie technologického inštitútu. Víťazom sa stalo konzorcium Delftskej technologickej univerzity, Univerzity vo Wageningene a MIT. Navrhlo výskumný inštitút, ktorý by pomáhal vyvinúť riešenia pre mesto prostredníctvom spolupráce s akademickými a výskumnými inštitúciami, s podnikateľmi mesta a jeho obyvateľmi. S investíciou 50 miliónov dolárov sa Amsterdamský Inštitút pre pokročilé mestské riešenia stal kľúčovým hráčom v snahe Amsterdamu o smart city. Jedným z príkladov je myšlienka nazvaná Nádherný hluk. Tento projekt analyzuje posty na sociálnych sieťach Flickr, Twitter a Instagram. Cieľ: pozrieť sa na obrovský objem „geo-sociálnych dát“ tvorených turistami a miestnymi ľuďmi na identifikáciu vzorcov a potom zasielať varovania napríklad o tvoriacich sa radoch v múzeách alebo o meškaniach vo verejnej doprave.

Bariéry, na ktoré Amsterdam narazil v roku 2016

Amsterdam sa rozhodol, že bude mesto systematicky inovovať, ale čoskoro narazil na možnosti biznis modelu, ktorý používalo mesto. Otázkou bolo, ako z toho von. Mesto Amsterdam a Deloitte Netherlands preto začali spolupracovať, pričom prišli na to, že mestu chýba jasné smerovanie a potrebuje strategickejší prístup a tiež zjednotiť inovačnú politiku. Ďalšou bariérou pozitívnych zmien bolo, že spôsob inovácií určovali firmy, ktoré nové technológie dodávali. Ideálne by však bolo navrhnúť riešenie na mieru na základe vlastných podnetov a potom žiadať dodávateľov o jeho zhotovenie. To čiastočne súvisí s nedostatočnými znalosťami zodpovedných ľudí, čo sa prejavuje ťažkosťami pri zavádzaní nových technológií alebo aj nevhodne zvolenými meraniami výkonnosti pilotných projektov, ktoré nakoniec skončili neúspechom.

Deloitte Netherlands v spolupráci s mestom Amsterdam vytvorili inovačný akcelerátor, ktorý poskytoval priestor a podporu inováciám, a to nezávisle na existujúcom biznis modeli. V novom prostredí už tvorba nových myšlienok a inovačné procesy prebiehali počas workshopov a boli úplne oddelené od dennej prevádzky mesta. Mesto sa sústredilo na vytvorenie nových riešení problémov, ktorým čelí obyvateľstvo Amsterdamu. Potom nasledoval spoločný kreatívny proces, na ktorom sa popri technologických odborníkoch zúčastňujú mestskí úradníci, firmy, organizácie podnikajúce v sociálnej oblasti, start-upy a univerzity, a to tak, aby prototypová fáza trvala čo najkratšie a riešenie bolo rýchlo uvedené do života. Vznikol súčasný model inovácií, stojaci na týchto krokoch:

Vytváranie myšlienok v spolupráci s odborníkmi;
Výber priorít predstavenstvom;
Vyvinutie riešení overených v praxi pre vybrané myšlienky;
Overenie vplyvu inovácií na potrebu pracovných síl či nutnosť doplnenia ich znalostí;
Vymedzenie prístupu na zavádzanie overených myšlienok;
Dokumentácia a analýza poučení z vývoja nových riešení.

V súčasnosti sa Deloitte aj Amsterdam zamerali na prelomové riešenia v oblasti mobilnej technológie, digitálnych platforiem, internetu vecí, veľkých a otvorených dát, 3D tlače, umelej inteligencie, humanoidných robotov, autonómnych vozidiel a dronov.

Darček pre Holandsko

Zaujímavým prvkom je, že v roku 2017 vznikla Národná stratégia Smart Cities, ktorú si od holandských miest vyžiadal premiér Mark Rutte. Päť najväčších holandských miest (Amsterdam, Haag, Eindhoven, Rotterdam a Utrecht) a ďalších 32 väčších a stredne veľkých miest sa zapojilo do jej prípravy a premiér Rutte ju nazval darčekom pre Holandsko. Napriek tomu, že programy smart cities sú v mestách realitou už dlho, spoločný postup na národnej úrovni nie je až taký obvyklý (od roku 2016 ho má napríklad Austrália – pozn. red.).

Mestá, ktoré vypracovali Národnú stratégiu Smart Cities, potvrdili, že vnímajú veľkú potrebu vybudovania špičkovej digitálnej infraštruktúry a získania priestoru na experimentovanie, ktorý by im dovolil vyvinúť ich pilotné programy do veľkých projektov. Tie by mali zasahovať do viacerých oblastí vrátane mobility či dostupnosti miest, udržateľných a nízkoenergetických domov a budov, zlepšenia kvality ovzdušia a smart, zdravej urbanizácie. V skratke ide o to, aby sa riziko nevydarených projektov rozložilo, či už zapojením sa viacerých subjektov, alebo aj zhromaždením viacerých skúseností, než má jedno mesto. A potom je tu priestor na spájanie sa pri objednávkach technológií, ich rýchly prenos medzi mestami a čo najefektívnejšie vynaloženie nákladov. A tie nebudú malé. Podľa odhadov Deloitte celosvetovo stúpnu výdavky na oblasť smart cities z 37 miliárd dolárov v roku 2016 na 89 miliárd dolárov v roku 2025.

Autor: Juraj Kantorík