Smart riešenia v Lučenci pomôžu sluchovo postihnutým

Pandémia nového koronavírusu COVID-19 rozhýbala slovenské samosprávy k novým inteligentným riešeniam. Mnohé plánované, naopak, musia počkať. Lučenec operatívne zriadil automat na rúška a zaviedol pravidelnú dezinfekciu verejných priestorov. Chystaný bikesharing a aplikácia pre nepočujúcich sa mierne posúvajú, no chcú ich stihnúť ešte tento rok.

Múdre riešenia

Koronavírus na čas zastavil život na Slovensku. Úrady však mali plné ruky práce s prijímaním a zavádzaním opatrení na zvládnutie krízy. Okresné mesto v Banskobystrickom kraji, Lučenec, umiestnilo rúškomat na Námestí republiky pred vstupom do obchodného centra Galéria. Prevádzkuje ho externá spoločnosť a obyvatelia v ňom nájdu medicínske jednorazové rúška, dezinfekčné gély a bavlnené dvojvrstvové rúška.  Mesto pravidelne informuje ľudí o štátnych a mestských opatreniach prostredníctvom všetkých dostupných médií. Samospráva využíva aj email hlásnik – registrovaní užívatelia dostávajú čerstvé novinky priamo do mailu. Samozrejmosťou je nahlasovanie podnetov cez portál odkazprestarostu.sk. Lučenec na svojom webe vytvoril samostatnú sekciu COVID-19, ktorá sústreďuje všetko potrebné – informácie o opatreniach, doprave, pomoci seniorom, kontakty na infolinky, tlačové správy, či kontakty na donášku jedál.

„Niektoré z týchto aktivít nie je možné chápať ako výhradne smart, avšak sú nástrojom na uľahčenie prenosu informácií medzi mestským úradom a naším občanom. Naším cieľom aj do budúcna je efektívne využívať nové inovatívne riešenia, ktoré budú posúvať úroveň života u nás vyššie,“ objasňuje referentka stratégie a rozvoja mesta Andrea Ochabová.

Aplikácia pre nepočujúcich

Ešte pred korona-krízou na Slovensku mesto rozbehlo niekoľko zaujímavých a ambicióznych projektov.

Pripravuje službu online prepisov a tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím. Profesionálni tlmočníci a prekladatelia budú pre aplikáciu prepisovať a tlmočiť požiadavky klienta pri vybavovaní bežnej agendy. Záujemca si bude môcť stiahnuť aplikáciu Deafcom a Transkript do smart telefónu alebo ju používať na počítači. Bude nainštalovaná aj na tabletoch umiestnených na kľúčových kontaktných miestach. Aplikácia pomocou videa a audia spojí tlmočníka a úradníka s obyvateľom s postihnutím. Súčasťou služby bude aj infolinka a volanie nepočujúcemu. „Aplikácia výrazne zjednoduší komunikáciu a posunie každodenný život sluchovo postihnutých na komfortnejšiu úroveň s možnosťou vybavenia žiadostí na MsÚ bez odkázanosti na pomoc iných,“ hovorí A. Ochabová. Ako dodáva, „vzhľadom na to, že prekladatelia a tlmočníci sú kvôli aktuálnej kríze dosť vyťažení, spustenie aplikácie pre verejnosť sa nám posunulo. Chceli by sme ju spustiť v druhom polroku.“

Bikesharing ešte tento rok

V Lučenci budú mať aj zdieľané bicykle. „Lučenec sa teší možnosti byť prvým mestom v rámci Banskobystrického kraja, na území ktorého sa zavádza služba zdieľania bicyklov – bikesharing,“ komentuje Andrea Ochabová. Realizátorom projektu je Rozvojová agentúra BBSK. Sumu 150 000 eur získala od Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Príspevok by mal pokryť väčšinu nákladov. „V našom meste sa buduje 17 stanovíšť so 68 zdieľanými bicyklami,“ dodala Ochabová.

V meste sa bikesharingom podporí ekologická forma dopravy, o ktorú stúpa záujem. Takisto sa podporí cestovný ruch a zdravý životný štýl. Použitie bicykla bude pravdepodobne viazané na telefónne číslo alebo predplatnú kartu.

Majú za sebou desiatky opatrení

Už pred vstupom do Smart Cities klubu magistrát Lučenca zaviedol desiatky smart riešení. Na niektorých  materských a základných školách inštalovali interaktívne tabule, zaviedli internetovú žiacku knižku, elektronickú triednu knihu, čipový stravovací systém, informačný panel pre učiteľov či čipový dochádzkový systém pre zamestnancov. Samozrejmosťou je už Wifi pripojenie v určitých lokalitách, interaktívne tabule zamerané na cestovný ruch, interaktívna informačná tabuľa pre návštevníkov synagógy s možnosťou 3D prehliadky. Mesto na letákoch, prezentačných materiáloch či v historických budovách používa QR kódy. Občanov informujú o novinkách cez mobilnú aplikáciu, ktorá umožňuje prijímať oznamy a upozornenia viditeľné hneď po zverejnení bez nutnosti ísť na webovú stránku mesta.

Špecifickou oblasťou je doprava. V meste už funguje cestná svetelná signalizácia – detektory počtu áut a vyhodnocovanie dát o hustote dopravy na križovatkách. Smart MHD umožňuje platiť cestovné kartou alebo mobilom, dobíjať mobilné telefóny v MHD cez USB, má wifi pripojenie, autobusy sú tiež vybavené zariadením na sledovanie ich polohy v reálnom čase.

Inteligentné zastávky

Chcú spolupracovať

Lučenec je členom Smart Cities klubu od leta 2019. Samospráva je presvedčená, že inteligentné riešenia v praxi prinášajú množstvo výhod – pre kvalitu života, ochranu životného prostredia aj mestské financie. Ako hovorí A. Ochabová, ich cieľom je čerpať hodnotné rady, poznatky z praxe,  nadviazať bližšiu spoluprácu a užšiu komunikáciu so zainteresovanými stranami, členskými mestami a zahraničím. „V plánovaní a zavádzaní nových riešení vychádzame aj z auditu mesta a jeho potrieb, ktorý sme si nechali vypracovať. Chceme byť mestom inovácií,“ poznamenáva A. Ochabová.

Víziou magistrátu do budúcna je vytvorenie jedného systému, v ktorom budú sústredené všetky dáta o živote v meste. Hustota premávky, voľné parkovacie miesta, kamery či kvalita ovzdušia. Inteligentné verejné osvetlenie bude svietiť práve tam, kde je to potrebné, šikovné kontajnery samotné optimalizujú svoj zvoz a šetria rozpočet, a podobne.

 

Smart projekty pomáhajú aj pri epidémii

Čínske mesto Suej-čou sa nachádza necelých dvesto kilometrov od epicentra nákazy. V momente, keď sa koronavírus začal šíriť a dosiahol úroveň epidémie, v meste vedeli, čo majú robiť. Ostatne – projekt smart mesta budovali už dlho, teraz jednoducho jeho riešenia len využili v praxi.

„Technológie, ktoré dnes používame, by boli kedysi nepredstaviteľné,“ hovorí Jang Fei, jeden z predstaviteľov mesta. „Výpočtové operácie kedysi trvali týždeň, dnes ich vieme spraviť za dva dni,“ cituje ho čínsky portál Global News.

Mesto využilo svoje pripravované projekty a v spolupráci s komerčnou firmou spustilo jednoduchý systém, ktorý občanom umožnil nahlásiť svoj zdravotný stav a možné zdroje nákazy, poskytol im možnosť komunikácie s mestom a získanie aktuálneho spravodajstva či poradenstva. Do dvoch dní od spustenia sa zaregistrovalo viac ako 2,2 milióna obyvateľov dvaapolmiliónového čínskeho „mestečka“.  Suej-čou sa už v predchádzajúcich rokoch sústredilo na budovanie infraštruktúry pre smart riešenia – cloudu, internetu vecí, mobilného internetu či oddelenia na analýzu veľkých dát a pokrývanie celého mesta. Teraz ich len využilo.

Smart aj v Európe

Európske mestá mali na prípravu viac času a niektoré ho aj využili. Z metropol starého kontinentu technologické riešenie využíva napríklad Viedeň. Mesto nasadilo pokročilý systém, ktorý by mal pomôcť udržať šírenie vírusu pod kontrolou.  Digitálnu platformu, ktorá zbiera a spravuje všetky dáta, týkajúce sa vírusu čoskoro dostanú k dispozícii aj ostatné rakúske mestá.

Viedenský systém, ktorý mesto vyvinulo v spolupráci s komerčným partnerom, umožňuje zdravotníckemu personálu rýchlo identifikovať relevantných pacientov, v reálnom čase sledovať a aktualizovať ich údaje či najnovšie dáta o chorobe. Systém podporuje všetky potrebné procesy – od zachytenia prvých symptómov, cez koordináciu komunikácie medzi všetkými zložkami až po prijímanie potrebných opatrení. Všetky kroky sa navyše automaticky zaznamenávajú.

Informácie sú základ

Po technológiách siahla od začiatku epidémie  i Južná Kórea. Tamojšia vláda nasadila systém, ktorý na boj so šírením nákazy využíva aj zábery z bezpečnostných kamier či platobné transakcie potvrdených pacientov. Používatelia štátnej aplikácie Corona100m získajú do telefónu okamžité upozornenie, ak sa ocitnú v blízkosti miesta, kde sa vyskytovala nakazená osoba.

Po príklady však netreba chodiť ani tak ďaleko. Podobnú aplikáciu vyvíja aj Slovensko. Výsledok spolupráce viacerých firiem by mal štátu cez mobil umožniť overovať dodržiavanie povinnej karantény či zbierať informácie o pohybe. Cez bluetooth anonymizovane zaznamenáva iné mobily – ak sa ukáže, že je človek infikovaný, automaticky upozorní všetkých, ktorí s ním prišli do styku.

Odborníci sa zhodujú, že práve podobný prístup môže mať na zabránenie ďalšieho rozširovania vírusu zásadný vplyv. V Izraeli sa preto občanov ani nepýtali a ich pohyb sleduje podľa pohybu SIM kariet priamo kontrarozviedka. Tento prístup však vyžaduje vysokú dôveru občanov vo svoj štát a funkčné kontrolné systémy zabezpečujúce ochranu pred jeho zneužitím.

Na každý problém riešenie

Karanténa, práca z domu a pocit naliehavosti sa prejavil v rozšírení smart riešení.  Firmy si zvykajú na prácu z domu a ľudia si všímajú, že aj komunikáciu s úradmi môžu vybaviť cez internet. Vznikajú aplikácie, ktoré prepájajú starších a nevládnych ľudí s tými, ktorí im môžu pomôcť s nákupmi,  riešenia, ktoré kuchárov bez práce spájajú s nevyužitými kuchyňami v školách, kde môžu pripravovať jedlo pre ľudí v karanténe až po technologické platformy, ktoré používateľom umožňujú predplatiť si online reálne služby na neskôr a zachrániť tak malých podnikateľov ako napríklad kaderníčky pred bankrotom.

Rozmach zažíva aj medicína na diaľku. V Číne či USA sa darí riešeniam, ponúkajúcim vyšetrenia s využitím moderných technológií, bez osobnej návštevy pacienta. Mnohé lekárske odbory totiž pacienta vidieť nepotrebujú – na analýzu CT, röntgenovej snímky alebo magnetickej rezonancie stačí výsledky odborníkovi poslať. Epidémia COVID-19 vyvolala dopyt po takýchto riešeniach aj v oblasti všeobecného lekárstva. Na Slovensku viaceré nemocnice a zariadenia zriadili infolinky a štátne orgány už uvažujú aj nad ďalšími možnosťami.

V Nórsku či na Taiwane sa tak podarilo napríklad znížiť vystavenie lekárov či pacientov nákaze – v domove dôchodcov môžu bežné úkony ako meranie tlaku, teploty či odbery krvi robiť tamojšie sestry a lekár dostáva všetky potrebné údaje na diaľku. S pacientmi sa prípadne môže spojiť cez video.

Na Slovensku sa uvažuje nad modelom sledovania pacientov v domácnosti, aby najmä starší ľudia či pacienti z odľahlých miest nemuseli na každú kontrolu opakovane cestovať do ordinácie. Diagnostika a úprava liečby na diaľku navyše zabráni tomu, aby takíto pacienti museli čakať v rovnakej čakárni s chorými osobami.

Nielen technológie

Smart riešenia však nie sú len o technológiách. Kolumbijská Bogota dočasne zmenila jazdné pruhy na cyklotrasy. Ľudia tak namiesto hromadnej dopravy môžu sadnúť na bicykel a vyhnúť sa tak stretnutiu s potenciálnymi šíriteľmi nákazy. Zároveň pravidelným pohybom zlepšujú celkovú imunitu svojho organizmu.

Kedy sa pandémia koronavírusu skončí, nevie nikto. Už teraz sa však možno domnievať, že ľudia budú musieť zmeniť svoje zvyklosti a prispôsobiť sa novému svetu. Mestá, ktoré už úspešne vyskúšali smart riešenia, sú dôkazom, že investícia do nich sa oplatí. Digitalizácia môže zvýšiť efektivitu a pohodlie v časoch pokoja – v časoch krízy však môže byť rozdielom medzi úspechom a zlyhaním.

 

Smart riešenia výrazne urýchlia reštart ekonomiky

Ekonomiku utlmenú koronavírusom pomôžu znovu rozbehnúť aj smart riešenia. Zhodli sa na tom inteligentné samosprávy združené v Smart Cities Klube. Predstavitelia inovatívnych miest, krajov a združení prišli na štvrtkovom valnom zhromaždení s konkrétnymi návrhmi oblastí, kde moderný prístup zvýši kvalitu života obyvateľov a pomôže oživeniu aj na lokálnej úrovni. Pandémia podľa samospráv okrem iného ukázala potrebu zavádzať v mestách funkčné technológie a myslieť pri tom i na súkromie a na elimináciu vendor lock-in riešení. Stretnutie smart miest sa vôbec po prvý krát konalo online.

Celý článok

Brezno stavilo na silný tím a životné prostredie

Inteligentné Brezno bude mestom zelene a čistejšieho životného prostredia, v ktorom sa bude dobre žiť. Víziu smart mesta majú napĺňať inovatívne riešenia i lepšie využívanie dát, ktoré má mesto k dispozícii. „Veď o tom smart city je – aby sme sa pozreli na všetko, čo o meste vieme a využili to na postupné zlepšovanie kvality života,“ hovorí Zuzana Ďurišová, prednostka mestského úradu.

Obyvatelia horehronského mesta už teraz vidia výsledky v podobe zrekonštruovaného vnútrobloku na jednom zo sídlisk. V pláne na tento rok sú už ďalšie štyri. „Zakladáme fontánu, plánujeme výsadbu nových stromov a ďalšej zelene,“ hovorí prednostka. V meste svoje miesto nájdu i moderné technológie. „Postupne počítame so zavedením monitoringu čistoty ovzdušia, sledovania hlučnosti či prašnosti,“ vymenúva šéfka mestského úradu bezprostredné plány. Práve získané dáta mestskému úradu pomôžu lepšie plánovať a presnejšie cieliť budúce investície.

Prispievajú všetci

O tom, že životné prostredie je vysoko na rebríčku priorít, svedčia aj zámery, ktoré Brezno má s odpadovým hospodárstvom. Mesto postupne centralizuje nakladanie s odpadom, plánuje založenie zberného dvora i modernizáciu odvozu, zberu i triedenia. I tu by sa k slovu mali dostať moderné technológie.

Smart nápady sa na radnici nerodia len na jednom mieste, ale prichádzajú z viacerých odvetví. „Pri zelených smart riešeniach sa najviac činí architektka mesta a odbor investícií, odpadovému hospodárstvu sa zase viac venujú technické služby,“ hovorí prednostka.

Odskúšané príklady

Silnou stránkou mesta je podľa nej najmä tím ľudí, ktorý sa na radnici zišiel. „Väčšinou ide o mladých ľudí s víziou, ktorí žili a pôsobili v zahraničí a teraz svoje skúsenosti využívajú v prospech Brezna,“ dodáva.

Po inšpiráciu však nechodia len do cudziny, dobré nápady nachádzajú i v partnerských mestách na Slovensku. „Neustále sa snažíme zlepšovať. Je pre nás veľmi prínosné, ak si pozrieme odskúšané príklady, ktoré fungujú a vieme ich nasadiť aj u nás,“ hovorí prednostka a spomína napríklad budovanie cyklotrás či bikesharing, ktoré sú súčasťou zámerov mesta.

Prednášky i neformálne stretnutia

Aj preto si pochvaľuje členstvo v Smart Cities Klube, ktorý je práve platformou, ktorá výmenu skúseností uľahčuje. „Navštevujeme prednášky klubu i workshopy, no najväčším prínosom sú možno neformálne stretnutia s predstaviteľmi ostatných miest a odborníkmi, ktoré nasledujú po oficiálnom programe,“ hovorí Zuzana Ďurišová. „Na tých sa vieme o problémoch a inšpiratívnych riešeniach porozprávať do detailov a spýtať sa presne na veci, ktoré potrebujeme,“ hovorí.

Jednou z výziev pri budovaní inteligentného mesta je verejné obstarávanie. „Najväčší problém je obstarať presne to, čo chcete,“ hovorí prednostka s tým, že výsledkom tlaku na najnižšiu cenu niekedy býva realizácia, ktorá úplne nezodpovedá predstavám. I o tom sa však s predstaviteľmi ostatných miest ako aj Úradu pre verejné obstarávanie mohla porozprávať na decembrovej akadémii Smart Cities Klubu v Hlohovci.

Hlohovec s nikým nesúťaží, sústredí sa na kvalitu

Majú LED verejné osvetlenie, inteligentný systém informovania obyvateľov, smart kontajnery i bezplatné Wi-Fi zóny. Pre Hlohovčanov však inovatívne riešenia nie sú cieľom, ale prostriedkom. „Nechápeme koncept inteligentného mesta ako preteky o najnovšiu technologickú vymoženosť, ale ako nástroj na rozumný manažment mesta, na zvýšenie kvality života jeho obyvateľov a na efektivitu jeho správy a prevádzky,“ hovorí primátor Hlohovca Miroslav Kollár.

Prví na Slovensku

V Hlohovci v ostatných rokoch spustili viacero inovatívnych projektov. Najrozsiahlejším z nich bola úplná modernizácia verejného osvetlenia, vďaka ktorej mesto znížilo spotrebu energie na svietenie o viac ako polovicu. Hlohovec bol zároveň prvým mestom na Slovensku, ktoré zmenilo svoju sieť pouličného osvetlenia v takomto rozsahu. Systém nielenže zapína a vypína jednotlivé lampy automaticky podľa astrokalendára, ale zároveň kontroluje parametre siete a informuje o aktuálnej spotrebe i stave každého svietidla.

Vďaka inovácii verejného osvetlenia mesto ušetrilo polovicu na energiách.

Na sieť verejného osvetlenia je napojená aj kontrola kvality ovzdušia. Zatiaľ tri meteostanice na frekventovaných uliciach priebežne monitorujú vlhkosť, teplotu a atmosférický tlak, ako aj počet prachových častíc a koncentráciu CO, SO2 či NO2 v ovzduší.

Moderné technológie pomáhajú aj pri hospodárení s odpadom. Systém ultrazvukových senzorov sleduje stav naplnenia kontajnerov a umožňuje tak hospodárnejší odvoz. Ľudia navyše prostredníctvom aplikácie môžu sami upozorňovať na prípadné problémy.

Hlas pre ľudí

Práve zapájanie obyvateľov do diania v meste je vysoko na zozname priorít. „Za smart považujeme aj vysokú transparentnosť samosprávy a zapájanie verejnosti do rozhodovania,“ vysvetľuje primátor, prečo dáva radnica Hlohovčanom toľko možností nahliadnuť do mestských dát a ovplyvňovať jej rozhodnutia. Už teraz sa každý obyvateľ mesta môže bezplatne zapojiť do systému SMS a e-mailových notifikácií, aby mu neušla žiadna dôležitá informácia.

Svoje návrhy a pripomienky k dianiu v meste môžu občania v rámci participatívneho rozpočtu posielať cez jednoduchý formulár na webovej stránke mesta – a čo je dôležitejšie, môžu za ne i hlasovať a podporené nápady mesto realizuje.

K dispozícii je i portál s prístupom k faktúram, zmluvám, rozpočtu a ďalším dátam mesta, ako aj ku geografickému informačnému systému, ktorý umožňuje prehľadné zobrazenie dát na mape. Toto všetko môžu využívať aj obyvatelia, ktorí nemajú doma prístup k internetu, keďže mesto zriadilo niekoľko bezplatných Wi-Fi zón.

Mesto ruží… a stromov

Zámocká záhrada s mohutnými platanmi, prastarými borovicami a ďalšími exotickými drevinami  odjakživa patrila k obľúbeným vychádzkovým miestam „Fraštačanov“. Ak sa do nej idú poprechádzať dnes, vďaka moderným technológiám sa môžu i mnohé dozvedieť. Projekt Stromy pod kontrolou však neodhalí len názvy a druhy jednotlivých stromov, online ponúka i prehľad o stave všetkých drevín v meste,  plánovaných zásahoch a perspektívach jednotlivých stromov do budúcnosti.

Na webe stromypodkontrolou.sk mesto zverejňuje informácie o stave každého stromu.

Mesto okrem toho na jar 2020 plánuje dokončiť komplexný klimasken, ktorý zhodnotí mesto ako celok a umožní pripraviť Plán adaptácie na zmenu klímy ako základný strategický dokument na prípravu budúcich opatrení.

Aktívny člen

Inovatívnemu rozvoju mesta sa v Hlohovci venuje viacero pracovníkov odboru stratégie mestského úradu. „Pravidelne sledujeme trendy v tejto oblasti, mapujeme zavádzanie smart riešení v ostatných mestách na Slovensku i v zahraničí. Zároveň sami testujeme viaceré pilotné riešenia,“ hovorí hlohovecký primátor. Mesto sa aktívne zapája aj do činnosti Smart Cities Klubu, napríklad v decembri 2019 spoluorganizovalo na Zámku Hlohovec Smart City Akadémiu o verejnom obstarávaní.

Hlohovec pri financovaní smart riešení využíva vlastné zdroje i dotácie a v prípade modernizácie osvetlenia i úvery. Práve finančnú náročnosť považujú v meste za najväčšiu prekážku ďalších investícií. Od spolupráce s ostatnými mestami a odborníkmi v Smart Cities Klube si Hlohovčania sľubujú najmä výmenu skúseností, odborné poradenstvo a pomoc s metodikou pri hľadaní, výbere a implementácii smart riešení. „Na Slovensku totiž panuje informačná asymetria. Mnohé mestá sa potom nechajú nahovoriť na projekty, ktoré im napokon neprinesú očakávaný úžitok,“ uzatvára primátor.

V smart Trnave ľudia so zdravotným postihnutím parkujú jednoduchšie

Ak inteligentné mesto, tak pre všetkých. Trnava pri zavádzaní inovácií od prvej chvíle myslela aj na svojich znevýhodnených občanov. Ciele má však omnoho ambicióznejšie.

Našou víziou je mesto, kde sa ľuďom príjemne žije,“ hovorí Jaroslav Otčenáš zo spoločnosti TT-IT. „Aktuálne najväčšiu pozornosť venujeme riešeniu dopravnej situácie, no zaujíma nás i stav životného prostredia. Zároveň plánujeme digitalizáciu služieb Mestského úradu, aby boli pre obyvateľov čo najdostupnejšie a aby sa kontakt s mestom čo najviac zjednodušil,“ načrtáva plány pre krajské mesto odborník firmy, ktorá má na starosti informačné technológie mesta Trnava.

Jednoduchšie parkovanie

Krajská metropola už pred dvoma rokmi zaviedla senzorový systém parkovania, ktorý pomáha zdravotne postihnutým vodičom. Namiesto toho, aby blúdili po meste pri hľadaní parkovacieho miesta, dnes si v aplikácii dokážu v reálnom čase overiť obsadenosť jednotlivých vyhradených miest. Momentálne prebieha test vylepšenia systému, ktorý okrem obsadenosti po novom dokáže zistiť aj oprávnenosť státia na konkrétnom mieste.

Zonácia parkovania v Trnave

Parkovania sa týka aj tretia inovácia – už v najbližšom čase Trnava spustí dozorný systém nad vysokoobrátkovými parkovacími miestami v centrálnej zóne mesta.

To, že Trnava myslí na všetkých svojich občanov dokazuje aj ďalší projekt. Momentálne sa na Mestskom úrade inštalujú senzory, ktoré pomôžu s navigáciou zrakovo znevýhodneným občanom.

Krajské mesto už zmodernizovalo aj prácu s odpadom – smetiari majú k dispozícii senzorické dáta zo smetných nádob a môžu si podľa ich naplnenia efektívne plánovať zvoz.

Do konca roka 2019 by mal fungovať aj monitoring životného prostredia. „Chceme poukázať na rozdiely nameraných hodnôt pri vysoko frekventovaných cestách a vnútroblokoch, respektíve v blízkosti zelene,“ vysvetľuje Otčenáš.

Práca s dátami

Mesto v budúcnosti plánuje zverejňovať výstupy zo všetkých dostupných smart projektov. Pripravuje sa centralizovaný dashboard, kde obyvatelia nájdu jednotlivé informácie zobrazené v graficky prívetivej forme. Dashboard uľahčí správu projektov aj vedeniu mesta.

Obyvatelia už dnes majú k dispozícii transparentné informácie z bežnej prevádzky úradu – od administratívy, cez aktuálne demografické údaje až po diagnostiku cestnej siete. „Zverejňujeme široký katalóg informácií, ktoré mesto zbiera. Sú k dispozícii občanom ako otvorené dáta, takže s nimi môžu ďalej pracovať,“ hovorí odborník. Trnava momentálne zverejňuje 23 rôznych dátových zdrojov.

Trnava okrem iného zverejňuje jednotlivých spravovateľov zelene a uľahčuje obyvateľom podávanie prípadných podnetov.

Koordinátor projektov

Inovatívne projekty má v Trnave na starosti takzvaný Smart City inžinier. Koordinuje spoluprácu jednotlivých odborov a oddelení a dohliada na to, aby všetci smerovali k jednému cieľu. „Pri projektoch sa inšpirujeme na stretnutiach so slovenskými partnermi,“ hovorí Otčenáš, pričom najčastejšie si takto overujú koncepciu riešenia alebo ide priamo o spustenie pilotného projektu. Ako platforma im v tom pomáha aj Smart Cities Klub, kde má mesto priestor na výmenu skúseností nielen so slovenskými ale i zahraničnými partnermi. „Snažíme sa inšpirovať aj na rôznych domácich i zahraničných podujatiach venovaných tejto tematike, či už na výstavách, konferenciách alebo odborných seminároch,“ dodáva.

Častou témou diskusií slovenských miest je verejné obstarávanie. Aj Trnava priznáva, že to je jeden z najväčších problémov pri nákupe moderných technológií.

Najväčší smart projekt na Slovensku majú v Žiline

Máloktoré slovenské mesto má tak prepracovanú smart verejnú dopravu, ako Žilina. Radnica sa inšpiruje aj v zahraničí a plánuje zriadiť samostatnú pozíciu koordinátora pre smart agendu. „Chceme hlavne občanom poskytovať služby, ktoré im zjednodušia život v meste, zvýšia ich bezpečnosť a ochranu majetku a spríjemnia pobyt na verejnom priestranstve,“ priblížil víziu Žiliny vedúci oddelenia mobility Ľuboš Slebodník.

Žilina investovala veľa síl a financií do modernizácie mestskej hromadnej dopravy. V septembri 2019 ako prvé mesto na Slovensku spustila projekt aktívnej preferencie MHD vozidiel na deviatich svetelných križovatkách v meste. Podľa Ľ. Slebodníka je tento projekt ich výkladnou skriňou. Zjednodušene povedané – autobusy v prípade ich meškania majú na križovatkách zelenú. Cieľom je výrazne znížiť meškanie spojov, zvýšiť atraktivitu hromadnej dopravy ako alternatívy k individuálnej automobilovej doprave, ušetriť pohonné hmoty a znížiť emisné zaťaženie v meste. „Snažíme sa regulovať dopravu v meste tak, aby sme eliminovali nezmyselné alebo zbytočné jazdy osobným vozidlom do centra mesta. To nám zvýši atraktívnosť centra mesta a zlepší kvalitu ovzdušia. Na druhej strane to množstvo príležitostí na bezplatné parkovanie v centre mesta nám tento zámer blokuje a ťažko sa tomu konkuruje alternatívnou dopravou “ vysvetľuje Ľ. Slebodník.

Smart semafor podrží zelenú

Podstatou inteligentného riadenia dopravy v Žiline je aktívna komunikácia palubných jednotiek vo vozidlách MHD s radičom cestnej dopravnej signalizácie, ktorý riadi ich prejazd križovatkou podľa aktuálnej pozície. Radič vyhodnotí, či ide spoj načas alebo mešká a podľa toho mu buď podrží signál zelenej, aby stihol prejsť alebo dostane vodič informáciu, že má počkať v zastávke, pretože by sa zbytočne rozbiehal a brzdil a následne stál v križovatke na červenú. V prípade, že do križovatky vchádzajú naraz dve vozidlá MHD, radič uprednostní meškajúci spoj alebo vozidlo so zadefinovanou prioritou prejazdu. Na križovatkách inštalovali v rámci projektu aj dopravné kamery.

Systém je spolu s ďalšími dopravnými informáciami integrovaný v softvérovej platforme Invipo. Tú môžu v mobilnej aplikácii Smart Žilina a na webe smart.zilina.sk využívať obyvatelia aj dispečeri dopravného podniku. Používatelia vidia aktuálnu polohu svojho spoja. Budú vedieť, kde je, či mešká, či je pre nich lepšie počkať alebo ísť pešo. Vidia aj celkovú situáciu v doprave v meste, umiestnenie zastávok, najbližšie odchody, majú informácie o aktuálnych uzáverách a podobne.

smart.zilina.sk

Projekt mesto spolufinancovalo z eurofondov. Náklady sa vyšplhali na 1,955 milióna eur.

Sústredení na dopravu

Ľ. Slebodník vymenúva aj ďalšie plány mesta v doprave. „Pripravuje sa informatizácia MHD, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu cestujúcich. Pracujeme na rozšírení bikesharingového systému BIKEKIA, ktorý sme zriadili s Nadáciou Kia Motors Slovakia. V rámci projektu SOLEZ sme si nechali vypracovať akčný plán nízkouhlíkovej mobility, ktorý riešil okrem podpory nizkouhlíkových opatrení a alternatívnej dopravy aj nizkoemisné zóny a možnosti ich zavádzania. Pracujeme na budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu a taktiež monitorujeme dopravu v meste. V pešej zóne sme zaviedli inteligentný systém na reguláciu vstupov do pešej zóny, čo má za následok zníženie počtu vozidiel vchádzajúcich do pešej zóny. Projekt Airtritia pripravil opatrenia na monitorovanie kvality ovzdušia a zároveň sa spracoval akčný plán pre riešenie kritickej situácie pri zvýšenom znečistení ovzdušia v meste.“

Veľkou témou roku 2020 bude projekt regulácie parkovania na sídliskách s cieľom zefektívniť užívanie parkovacích miest a znížiť počet nadbytočných vozidiel.

smart.zilina.sk

smart.zilina.sk

Budujú zázemie

Ambiciózne strategické projekty si vyžadujú dôsledné riadenie. Doteraz smart projekty zastrešoval najmä Odbor dopravy. „Tým, že agenda smart je na slovenské pomery relatívne nová, nie je na mestskom úrade vytvorený systematický prístup, a preto sa táto problematika brala  ako príležitostná záležitosť, najmä v oblasti dopravy. Zároveň musím povedať, že nám chýba dlhodobá stratégia. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa to zmení,“ otvára Ľ. Slebodník. V súčasnosti totiž na žilinskej radnici pripravujú vytvorenie pozície koordinátora pre smart cities agendu, ktorý by mohol intenzívnejšie riešiť koncept smarta následne koordinovať zámery a projekty omnoho efektívnejšie.

Ľ. Slebodník pomerne často cestuje do zahraničia. Vidí, ako niektoré služby v mestách fungujú, aké projekty sa zavádzajú. Niektoré inšpiratívne opatrenia sa podarilo zaviesť aj v Žiline, mnohé stroskotajú na financiách. Okrem peňazí brzdí projekty aj problematické verejné obstarávanie, vysoká byrokracia, súčasný nedostatok ľudí na úrade. Niekedy sa problematickou stane aj komunikácia s verejnosťou. To najmä v prípadoch, keď sa projekty spolitizujú a nenájde sa konsenzuz medzi vedením, poslancami a verejnosťou, napríklad aj v súvislosti s nastavením rozpočtu. Žilina financuje projekty najmä z medzinárodných grantov, z eurofondov, zo zdrojov Nadácie KIA Motors Slovakia a z vlastných zdrojov.

Žilina by uvítala odborné poradenstvo pri príprave smart projektov. Preto sa od septembra 2019 stala členom Smart Cities klubu.

Spolupracujú s akademickou pôdou

Zaujímavá je intenzívna spolupráca mesta so Žilinskou univerzitou. Pripravili spolu základný dopravný dokument mesta Územný generel dopravy mesta Žilina, s jednotlivými fakultami spolupracujú na monitorovaní dopravy, príprave plánov alebo ich využívajú ako poradný orgán pri nastavovaní niektorých projektov. Ako uzatvára Ľ. Slebodník, „Je potrebné s dopravou pracovať tak, aby sme prinášali vyváženosť medzi ekológiou, mobilitou a verejným priestorom.“