Holandské cyklotrasy na Slovensku? Viaceré mestá dokazujú, že to ide

Čo si predstavíte, keď sa povie cyklotrasa? Fotky zo zahraničia, či krásnu vizualizáciu, po ktorej sa však reálne na Slovensku neprejdete? Že to tak nemusí byť, ukázal online webinár Smart Cities Klubu Projektovanie cyklistického mesta. Kým úvodné dve časti tohto seriálu sa venovali najmä teoretickým východiskám a skúsenostiam zo zahraničia, záverečné stretnutie ukázalo, že „holandské“ či „dánske“ cyklotrasy dokážu naprojektovať a postavať aj slovenské mestá.

„Hlavným cieľom tohto workshopu bolo preskúmať, ako možno previesť overené riešenia a príklady dobrej praxe zo zahraničia do miestnej reality,“ povedal Miloslav Jurík, predseda Smart Cities Klubu. Trojdielny webinár, ktorý SCK zorganizoval v spolupráci s holandskou organizáciou Humankind, je súčasťou slovenskej verzie úspešného e-learningového kurzu o mestskej mobilite. Kurz je dostupný bezplatne online pre všetkých záujemcov, úspešní absolventi navyše môžu súťažiť o unikátny bambusový bicykel.

Holandská a dánska škola

„Čo sa týka pokroku v oblasti cyklodopravy na Slovensku, som optimistickejší, ako som bol pred pár rokmi,“ tvrdí Michal Ďurta, odborník na cyklistickú infraštruktúru. „Je to hlavne z toho dôvodu, lebo sú tu mestá a obce, ktoré vzali iniciatívu do svojich rúk a ukazujú, že aj v slovenskom kontexte sa dá niečo takéto spraviť,“ povedal absolvent urbanistickej školy v Dánsku, ktorý sa zaoberá mestskou mobilitou aj na svojich ďalších štúdiách vo Švédsku a vo Fínsku. Na webinári predstavil hlavné rozdiely medzi holandskou a dánskou školou projektovania cyklistickej infraštruktúry ako aj výhody a nevýhody jednotlivých riešení. Príklady doplnili aj ukážky zo slovenských ulíc – ako vyzerala napríklad Študentská ulica v Trnave pred prispôsobením na cyklodopravu a ako vyzerá dnes, či dôvody, prečo by návrh križovatky v Partizánskom a realizácia kruhového objazdu v Trnave splnili aj väčšinu prísnych holandských kritérií.

Konfliktné body

Zaujímavosťou je, že kým Holandsko – sedemnásťmiliónová krajina s 23 miliónmi bicyklov – do svojej cykloinfraštruktúry úplne bežne zaraďuje i obojsmerné cyklotrasy, Dánsko uprednostňuje pre cyklistov jednosmerné cesty. Tie sú podľa expertov vhodnejšie i pre Slovensko. „Obojsmerná cyklotrasa v meste nemá čo robiť,“ tvrdí Michal Ďurta. Svoj názor na webinári podložil detailnou analýzou rôznych kombinácií cyklistickej infraštruktúry a infraštruktúry pre autá, opäť aj s ukážkami zo slovenskej praxe. Na ilustráciu, pri bežnej obojsmernej cyklotrase, prechádzajúcej križovatkou typu X je až 68 konfliktných bodov, čiže miest, kde môže dôjsť ku kolízii auta s cyklistom. Až šesť z týchto miest je slepých, to znamená, že vodič cyklistu v okamihu kolízie nevidí. V súhrne má takáto križovatka rizikový rating 74. Ak však využijeme jednosmerné cyklotrasy, ktoré v bodoch križovania vozovky vysunieme viac smerom k ramenám križovatky, možných kolíznych bodov je zrazu už len osem a žiaden z nich nie je slepý. To dáva rizikový rating 8, čiže križovatka je pri minimálnej úprave viac ako deväťnásobne bezpečnejšia.

Netreba objavovať koleso

O svoje skúsenosti s navrhovaním cyklistickej infraštruktúry na Slovensku sa okrem Michala Ďurtu podelili aj dopravní projektanti Andrej Ridilla a Michal Konečný z firmy DS-projekt. Rozprúdila sa i živá diskusia najmä na tému slovenských technických noriem. Tie totiž v mnohých prípadoch pochádzajú ešte z minulého storočia, v ktorom bola uprednostňovaná individuálna automobilová doprava a zároveň sa nepočítalo so stavom, keď dôjde k nasýteniu kapacít a možností slovenských miest. Diskusia priniesla i viacero návrhov, ako by sa dali takéto situácie riešiť.

„Najdôležitejšie je neobjavovať znova koleso. Holandsko sa projektovaniu miest pre cyklodopravu venuje už desiatky rokov. Spravilo počas nich mnoho chýb a na mnohé vyvinulo riešenia. Je hlúpe myslieť si, že zrazu dokážeme byť múdrejší. Samozrejme, dánske či holandské riešenia možno prispôsobovať lokálnemu kontextu, no netreba ich vymýšľať nanovo. Už existujú, fungujú a tisícom ľudí prinášajú úžitok,“ uzavrel webinár Lior Steinberg z organizácie Humankind.

Záznam webinára bude súčasťou e-learningového kurzu Projektovanie cyklistického mesta. Účastníci si ho budú môcť pozrieť po prihlásení do systému.