Letná škola Smart Cities, tentokrát v Štokholme

13. ročník letnej školy Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub a na ktorej sme v tomto roku spolupracovali so Slovenským veľvyslanectvom vo Švédsku, sa tentokrát konal v Štokholme. Mali sme možnosť nasať atmosféru veľkého mesta, ktoré dobre funguje, nie je preplnené autami ale spokojnými obyvateľmi a veľmi výrazne si uvedomuje zodpovednosť vedúcich pracovníkov, ale aj obyvateľov voči životnému prostrediu. Pre nás veľmi motivujúce.

V Štokholme sa nám dostalo prijatia na najvyššej úrovni. Prezidentka mestského zastupiteľstva mesta Štokholm (najvyššia volená funkcia) –  pani Cecilia Brinck  – nás nielen prijala, privítala, ale mala pre nás pripravenú prvú prezentáciu. Veľmi ľudsky a zároveň so znalosťou veci nám predstavila fungovanie mesta z hľadiska politického usporiadania, organizačnej štruktúry a prepojenia jednotlivých oddelení a ich kompetencií. Zároveň nám priblížila víziu mesta Štokholm, ktoré chce byť do roku 2040 naj Smart mesto na svete. Bolo inšpiratívne počúvať, ako sa na vážnych a pre mesto dôležitých veciach vedia zhodnúť zástupcovia koalície ako aj opozície a ako je ich fungovanie postavené na vzájomnom rešpekte a spolupráci. Mesto ako také je zároveň veľmi efektívne a v oblastiach, ktoré majú dosah na okolité mestá resp. komúny, úzko spolupracujú aj v rámci regiónu.

Pri prijatí a prednáške sme si uvedomili, aká pozitívna môže byť sila profesionálne a so zanietením robenej diplomacie. Spolupráca p. veľvyslankyne  Martiny Balúnovej,  pani Lenky Biernat a ostatných spolupracovníčok z ich tímu nám umožnila dostať sa do najvyšších poschodí švédskej komunálnej politiky a nazrieť do spôsobu myslenia, do vízií a stratégií azda najprogresívnejšie sa rozvíjajúceho mesta  Škandinávie, ktoré si – pokiaľ ide o agendu Smart City – naozaj nekladie malé ciele.

To napokon zdokumentovala aj nasledujúca prednáška zameraná na konkrétne kroky  v oblasti implementácie stratégie Smart and Connected City (Inteligentné a prepojené mesto) . O svojich skúsenostiach nám porozprávala pani Johanna Engman, vedúca oddelenia informatizácie. Zaznelo niečo, čo sa opakovalo aj pri ďalších prezentáciách a návštevách – v dôležitých oblastiach mesto vlastní infraštruktúru. Aj v prípade optickej siete má mesto jednu sieť, ktorá je vo vlastníctve mesta a vďaka ktorej má každý prístup k rýchlemu a lacnému internetu a mesto zároveň bez problémov nasadzuje nové inovatívne riešenia a senzory. Rovnako dáta, ktoré vznikajú, vlastní mesto a následne ich vie poskytovať pre tvorbu inovatívnych aplikácií – v oblastiach, v ktorých pre mesto nie je efektívne alebo potrebné tieto aplikácie riešiť vo vlastnej réžii. Napriek spolupráci s veľkými spoločnosťami ako IBM či Cisco si to podstatné chráni mesto a vie presne čo potrebuje. Je to najmä vďaka profesionalite a zanietení ľudí, ktorí na mestskom úrade pracujú.

Pre nás bolo veľmi podstatné – a sme za to vďační, že to nebolo zdvorilé formálne prijatie, ale skutočné zdieľanie rokmi nadobudnutých skúseností, čo sa prejavilo aj v záverečnej diskusii.

Návštevu na radnici sme zakončili prehliadkou. Ročne ju navštívi vyše 1,5 milióna návštevníkov. Videli sme tak miesta, kde sa organizuje slávnostný banket po udeľovaní Nobelových cien alebo priestory určené pre zasadnutia mestského zastupiteľstva pre 101 poslancov.

Stará štvrť v ekologickej podobe

Po presune do Slakthusarea, časti mesta, kde bol v minulosti mestský bitúnok a dnes vzniká nová štvrť pre ľudí a po ľahkom (vegetariánskom) obede sme pokračovali prezentáciou viacerých odborníkov, ktorí sa podieľali na projekte Grow Smarter. Projekt financovaný z programu Horizont 2020, do ktorého je okrem Štokholmu zapojená aj Barcelona a Kolín, je zameraný na otázky inteligentného a udržateľného rastu miest – v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia.

Mika Hakosalo, projektový manažér a zároveň spíker z našej poslednej konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, nám porozprával o možnostiach energetických úspor existujúcich budov, šetrných rekonštrukciách priemyselných objektov a potenciáli využitia zvyškového  tepla napríklad z dátových centier, ktoré toto teplo produkujú a ktoré mesto cez  systémy centrálneho zásobovania teplom vie od týchto producentov využiť a ďalej predať. Vďaka prepojeniu viacerých aktérov sa dosahuje synergický efekt.  Ten má prínos pre všetkých obyvateľov, ekonomicky funguje (spomínala sa návratnosť v horizonte 5-6 rokov), má výrazný pozitívny dopad na emisie CO2, produkciu tepla a životné prostredie ako také a najmä by bez spolupráce nikdy nevznikol. Je na nás sa pozrieť v našich oblastiach kde takéto synergie vieme dosiahnuť a ako ich podporiť.

O senzoroch a predikcii dopravy sme sa dozvedeli od Stanleyho Ekberga, zástupcu firmy IBM. Zamerali sa na oblasť existujúcej športovej arény, v rámci ktorej sa organizujú aj rôzne koncerty a ďalšie eventy. Problém ktorý riešili bola preplnenosť najbližšej stanice metra po každom evente. Vďaka riešeniu (aplikácii a prepojeniu na senzory Wifi), ktoré spoločne s mestom navrhli a vyvinuli, budú vedieť obyvateľov v reálnom čase smerovať na ďalšie stanice v pešej dostupnosti a výrazne tak zrýchlia „vyprázdnenie“ celej oblasti po každej akcii. To nepochybne povedie k zvýšeniu bezpečnosti každého hromadného podujatia.

V ďalšej časti sme sa rozprávali o rekonštrukcii staršej kancelárskej budovy s využitím solárnych panelov, batérií, vykurovaním cez tepelné čerpadlo a najmä o ekonomike celého riešenia.

Mesto s dôrazom na životné prostredie

Po presune do štvrte Valla Torg sme videli komplexnú rekonštrukciu bytových domov vo vlastníctve mesta – s doplnením priestorov pre dodávky objednávok cez internet, priestoru pre uskladnenie bicyklov a najmä zlepšením celkovej energetickej efektívnosti budovy. Zateplenie, tepelné čerpadlá, solárne panely a batérie boli už klasikou. Obyvatelia vďaka individuálnemu monitoringu mohli sledovať spotrebu svojich energií a aj týmto spôsobom meniť svoje zvyky tak, aby menej plytvali energiami a viac šetrili životné prostredie.

Významnú zmenu v oblasti ochrany životného prostredia a zníženie prevádzkových nákladov priniesol unikátny  podzemný systém zberu odpadu, ktorý výrazne znižuje pohyb veľkých smetiarskych áut v danej štvrti a zároveň umožňuje monitorovať a vyhodnocovať vytvorené množstvo odpadu a jeho rôzne druhy. Ide o  riešenie, ktoré Štokholm realizuje v rámci výstavby nových obytných zón. Mesto zvažuje možnosti rozšírenia tohoto systému aj do už  existujúcich štvrtí – vďaka projektu Grow Smarter bude vedieť lepšie vyhodnotiť, či sa to oplatí.

Pre všetkých bol prekvapivý koeficient parkovísk pri nových bytoch – pohybuje sa od 0,5 do 0,3 parkovacieho miesta na jeden byt. Švédi si uvedomujú, že budovanie nových parkovísk a širších ciest pre autá nie je cesta pre udržateľné mestá, v ktorých sa dobre býva. Preto sme videli zdieľané elektrické autá, nákladné elektrické bicykle, bezpečné poschodové chránené parkoviská pre bicykle s možnosťou nabíjanie elektro bicyklov. Smart mobilita sa v Štokholme nesie v znamení podpory verejnej dopravy a cyklodopravy.

Po náročnom dni dobre padla večera a pohostinnosť v príjemnom prostredí nášho veľvyslanectva. Už tu sa začali mnohé diskusie o tom, ako načerpané skúsenosti a informácie využiť v našom prostredí. Ubytovanie v príjemnom vidieckom hoteli mimo ruchu veľkomesta ocenili úplne všetci.

Štokholm na bicykli

Napriek tomu, že predpoveď počasia nebola pozitívna, druhý deň sme nakoniec mohli začať plánovanou cyklo prehliadkou mesta Štokholm. Náš skúsený sprievodca Örjan Lonngren, ktorý je v meste Štokholm zodpovedný za stratégie v oblasti klímy a energií, nasadil napriek vysokému veku dosť vysoké tempo. Bolo vidno, že bicykel je preňho dopravný prostriedok, ktorý využíva denne. Z centra mesta sme sa presunuli do novej štvrte Royal Seaport, ktorú celú developovalo mesto.

Mesto tu vlastní pozemky a aj preto vznikajú v Štokholme štvrte, v ktorých je radosť bývať. Časť bytov je určených na prenájom, časť je budovaných spôsobom, ktorý si pamätáme u nás z čias socializmu, t.j. formou bytových družstiev. Obyvatelia si tak nekupujú konkrétny byt, ale podiel v družstve a právo na bývanie v konkrétnom byte. Výsledkom sú budovy, ktoré sú v pasívnom štandarde a najmä vo vysokom užívateľskom štandarde. Ich rekonštrukcii, alebo zvýšeniu energetickej účinnosti, nemôže zabrániť individuálny obyvateľ. Samozrejmosťou sú autá parkujúce v podzemí, lebo parkovanie na ulici je tá najdrahšia alternatíva. O koeficientoch parkovacích miest sme už písali. Koeficient cyklostojanov je 2,5 stojanu na jeden byt a obvykle bývajú umiestnené čo najbližšie k vchodu do budovy. Aj to je jedno z opatrení, ktoré podporuje tento druh mobility. Vnútrobloky medzi jednotlivými budovami sú otvorené pre každého a je v nich radosť sa poprechádzať.

Pracujú aj s využitím dažďovej vody a množstvom zelene. Je to najkvalitnejšia – zemou prefiltrovaná voda na polievanie. Aj preto nám vedel náš sprievodca Örjan spomenúť prípady ľudí, ktorí ho v tejto štvrti zastavujú a ďakujú mestu za výborné bývanie. Pre nás utópia? Alebo len motivácia ako veci robiť lepšie?

Ako utópia nám znel koncept, ktorý dnes testujú a je založený na uskladnení tepla v letných mesiacoch formou soli či piesku. Švédi sa naozaj snažia hľadať riešenia, ktoré budú mať dopad na životné prostredie minimálny. Je dôležité, aby sa k nim pridali aj ďalšie krajiny. Veď globálne ciele pre rok 2030 sa zaviazalo plniť 193 krajín a my sme jednou z nich.

Smart City Sweden

Nevyhnutnosť spolupráce a obrovský potenciál v oblasti synergií nám predstavil Marcus Lind, koordinátor projektu Smart City Sweden. Iniciatíva, ktorú vláda na 4 roky podporila sumou 9 miliónov eur, má za cieľ zmapovať a prezentovať švédske smart riešenia. Darí sa im. Jeden z príkladov bol projekt v meste Bogota, kde Švédi dodali nielen autobusy na bioplyn, ale aj celú technológiu na jeho výrobu a naučili mesto ako s týmto konceptom pracovať.

O možnostiach využitia odpadového tepla v prípade centrálneho systému zásobovania teplom sme už hovorili. O absolútnej racionálnosti nás presvedčili čísla – v prípade, že v celom procese všetko dobre funguje, t.j. spaľovňa odpadu vie nielen vyrobiť elektrickú energiu, ale aj dodať teplo, je návratnosť takéhoto riešenia 6-7 rokov. Aj preto je takýchto spaľovní vo Švédsku vyše 40 a aj preto Švédi skládkujú dnes už len menej ako 1% všetkého odpadu. Samozrejmosťou sú výkonné filtre a pravidelne kontrolovaná kvalita ovzdušia a exhalátov spaľovní – aj preto ich vedia mať umiestnené v rámci zastavanej časti mesta a nikto s tým nemá problém. Lebo aj to je jedna z dôležitých otázok – minimalizovať prepravu odpadu a minimalizovať trasu dodávky tepla a tým spôsobom minimalizovať straty.

Pozostatky bývalej skládky ako niečo, čo je už dnes minulosťou, sme si mohli pozrieť na kopci, kde je dnes umiestnený vlek a konajú sa lyžiarske preteky svetového pohára, kde stála na stupni víťazov v kategórii paralelný slalom aj naša Petra Vlhová. Bolo to v rámci prehliadky štvrte Hammarby sjöstad, ktorú mesto plánovalo v 90-tych rokov minulého storočia a bola jednou z prvých ekologických mestských štvrtí na svete. Štvrť plná vody, zelene a s minimom áut, aj vďaka systému slepých ulíc, ktoré minimalizujú premávku, je dnes veľmi obľúbenou časťou mesta. Prispieva k tomu aj rozumné zahustenie, nie veľmi vysoké obytné budovy a dostupné služby.

Slovensko na ceste k Smart Cities

Po návrate do hotela sme ešte dlhé hodiny diskutovali o tom, čo sme zažili a ako čo najviac toho pozitívneho priniesť k nám na Slovensko. Zhodli sme sa na tom, že sa musíme naučiť viac spolupracovať, hľadať synergie a navzájom sa rešpektovať.

Účastníci Letnej školy – primátori sa zhodli, že problém je dnes nájsť kvalitných ľudí, ktorí by na úradoch pracovali a mali na starosti smart agendu. A je to bez ohľadu na región. Dokonca sú dnes v situácii, že by ich vedeli zaplatiť, napriek tomu títo ľudia neprichádzajú. Dôvod je jednoduchý – nie sú. Je to nová , netradičná agenda. Aj takto sa budú postupne meniť naše mestá. Úradníci nebudú vysedávať na stoličkách na úrade, ale pôjdu do terénu – medzi ľudí – tak ako Örjan Lonngren.

My v rámci Smart Cities klubu  vidíme obrovský potenciál v oblasti podpory spolupráce miest so súkromnými firmami a akademickou sférou a v oblasti vzdelávania pracovníkov mestských úradov. Vďaka podpore projektov v oblasti Smart Cities a najmä vďaka podpore medzi aktérmi z rôznych oblastí sa do procesu fungovania miest a štátu zapojí viac ľudí aj zo súkromnej sféry, ktorí by inak nikdy v tejto oblasti neboli aktívni. Prídu s myšlienkami, ktoré by pravdepodobne na úrovni štátu nevznikli, alebo nemuseli vzniknúť. Začnú sa viac zaujímať o svoje prostredie, o mestá, v ktorých žijú, hľadať riešenia, ako toto prostredie vylepšiť – vrát. ekonomického prínosu pre nich samých a výrazného proexportného potenciálu. To je jedna z oblastí, ktorú chceme podporovať a ktorou sa môžeme od Švédov, ako aj ďalších krajín v Škandinávii ešte v mnohom inšpirovať.