Najnižšia cena môže zabíjať inovácie. Mestá diskutovali o modernom obstarávaní

O inovatívne nápady v slovenských mestách nie je núdza, v praxi však narážajú na rôzne prekážky. Limitujúcim faktorom pri zavádzaní jedinečných riešení s dôrazom na kvalitu je často i verejné obstarávanie. Tradičné postupy nezohľadňujú osobitné podmienky, čo vedie k predlžovaniu investičného a projektového cyklu.

Odborný workshop Smart Cities Klubu skúmal, ako sa s touto výzvou popasovať. O svoje tipy sa na zámok do Hlohovca prišli podeliť hostia zo zahraničia i zástupcovia štátnych orgánov a záujmových združení a svojimi skúsenosťami do diskusie prispeli aj primátori či odborní pracovníci slovenských miest.

Skúsenosti z Holandska

„Pri udeľovaní zákaziek sme sa riadili dvoma kritériami: víziou partnerstva a realizovateľnosťou plánu. Cena kritériom vôbec nebola,“ popísal zaujímavý prístup Obbe Wassenaar, ktorý je v holandskom meste Hilversum zodpovedný za obstarávanie inovatívnych projektov. Sedemdesiattisícové mesto na severe Holandska je mediálnym centrom a prítomnosť rozhlasových a televíznych štúdií moderné riešenia priťahuje.

Mesto postupne optimalizovalo spôsob, ako originálne riešenia obstarávať – a to tak, že tradičný proces postavilo na hlavu. „Treba začať dôvodom a hľadať odpovede na otázku, čo je vlastne cieľom projektu,“ hovorí holandský odborník. V Hilversume pôvodne plánovali projekt senzorickej siete v stĺpoch verejného obstarávania. Po preskúmaní všetkých okolností však zistili, že to, čo potrebujú, sú vlastne nové služby. Sieť senzorov sa tak stala len prostriedkom na dosiahnutie cieľa v prípade, že si to obchodný model danej služby vyžadoval a nie cieľom samotným.

Súťažný dialóg

Holandské mesto pri obstarávaní stavilo na dôkladnú a dlhodobú prípravu. Pri spolupráci s komerčnými subjektmi využíva takzvaný súťažný dialóg. V každej fáze obstarávania diskutuje s poskytovateľmi o riešení a postupne sa približuje k výsledku.

„Poučili sme sa,“ hovorí Wassenaar a radí, na čo si pri príprave projektov dať pozor: treba dôkladne poznať záujmy všetkých zúčastnených partnerov a konať podľa nich, určiť jasné pravidlá, vďaka ktorým sa možno venovať viac podstate a obsahu než technickým detailom. Na projekty si zároveň vyhradiť dostatočný čas, no zároveň tlačiť na dodržiavanie uzávierok.

Základom je príprava

Dlhodobú a dôkladnú prípravu ako prostriedok na hladké a bezproblémové obstarávanie radí aj mesto Brno. Juhomoravská metropola sa už niekoľko rokov hrdí viacerými smart projektmi, postavenými na zbere a využívaní dát. Obyvatelia mesta majú k dispozícii elektronickú identitu vo forme Brno ID či prístup ku všetkým zbieraným dátam i prostredníctvom aplikácií tretích strán.

„Portál Brno ID sme súťažili postupne a máme osem rôznych dodávateľov,“ hovorí Jaroslav Kacer, bývalý námestník primátora pre oblasť Smart City, o tom, ako môže dobre pripravená súťaž mestu pomôcť . „Mali sme obstarávanie zvlášť na platobnú bránu, zvlášť na e-shop, dodávateľa kariet a tak ďalej,“ vysvetľuje s tým, že bezproblémovosť do budúcna zaisťuje dodržiavanie dvoch hlavných princípov: modularity a otvorenosti.

Vďaka nim možno riešenia v čase meniť bez ohrozenia celého projektu. Mestá by sa podľa Kacera mali s dodávateľmi dohodnúť, že akékoľvek dáta patria výlučne samospráve, kedykoľvek ich možno exportovať v otvorenom formáte a po ukončení spolupráce ich budú mať v otvorenom formáte všetky k dispozícii.

Ako obstarať elektromobil

Príklady zo zahraničia sú síce inšpiratívne, no slovenská realita je často iná. Aj preto zástupcovia Úradu pre verejné obstarávanie na praktickom príklade ukázali, akých pravidiel sa držať napríklad pri obstarávaní elektromobilu. Mestám ponúkli aj metodickú príručku na pomoc pri obstarávaní, zameranom na kvalitu. Dotkli sa i problému, ktorý sa neraz ocitá v diskusii.

Častou výhradou je tvrdenie, že verejné obstarávanie sa rovná najnižšia cena. Ak sa však pozriete do zákona, o kritériách na vyhodnotenie ponúk hovorí paragraf 44. Síce sa v ňom píše, že zákazku by mal obstarávateľ obstarať ekonomicky najvýhodnejšie, no odsek tri upresňuje ako postupovať. Kritériom je teda nielen cena, ale i pomer ceny a kvality alebo efektivita v rámci celého životného cyklu,“ vysvetlila často nesprávne vykladané nariadenie Adriana Gajdošíková  z Inštitútu verejného obstarávania.

Riešenie: pozitívny prístup

Pracovné stretnutie Smart Cities Klubu však neslúžilo len na vymenovanie problémov. V rámci panelovej diskusie sa odborníci i zástupcovia miest pokúsili hľadať i riešenia. Zhodli sa, že cestou k modernizácii verejného obstarávania je pozitívny prístup, aby verejné obstarávania neboli len strašiakom a nástrojom kriminalizácie. Dôležitá je i zodpovednosť za dlhodobý úspech projektov.

Hlavným kritériom by preto nemala byť len najnižšia cena, ktorá inovácie zabíja. Do úvahy treba brať viaceré aspekty, ako napríklad celkové náklady či kvalita. Výhodnejší sa preto javí postup, v rámci ktorého nebude tlak na znižovanie ceny. „Poďme to otočiť. Máme rozpočet a poďme sa pýtať, čo všetko zaň môžem dostať. Ak máme dobre zadefinovaný projekt, uchádzači sa môžu predbiehať v tom, čo môžu poskytnúť navyše,“ navrhol Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities Klubu.

Účastníci panelovej diskusie sa zhodli aj na potrebe vytvorenia viacerých príručiek ÚVO pre rôzne modelové situácie. Zástupcovia miest by na ďalších workshopoch privítali viac príkladov riešení dobrej praxe, ale i návodov, ako sa vyhnúť problémom a poučení z prípadných zlých skúseností. Úrad už teraz pripravuje akýsi „šlabikár“, ktorý bude zbierkou najlepších a odporúčaných postupov.

Konštruktívny prístup poukazovania na problémy na platforme, kde sa s nimi dá reálne niečo robiť, je prísľubom efektívnych riešení. Účastníci workshopu sa dohodli, že námety sa budú vyhodnocovať s cieľom spoločne priniesť návrhy na inovatívne postupy pri verejnom obstarávaní.