Prioritou nórskych miest sú ľudia, hovorí slovenská veľvyslankyňa

Čistota, skromnosť, slušnosť obyvateľov, láska k prírode a všade množstvo kvetov a zelene. Tak vníma Nórsko, ktoré sa stalo jej dočasným domovom, slovenská veľvyslankyňa Denisa Koterec Frelichová. Ambasádorka okrem toho však vidí aj snahu všetkých nórskych miest o rozvoj udržateľným, environmentálne zodpovedným a inteligentným spôsobom. Niektorými postupmi by sa podľa nej mohlo inšpirovať aj Slovensko. „Niekedy tie najinteligentnejšie riešenia môžu byť tie najjednoduchšie,“ povedala v rozhovore pre Smart Cities Klub.

Ako sa býva v meste, ktoré sa netají ambíciou zavádzať smart riešenia?

V Osle trávim väčšinu času, no zároveň dosť cestujem. Musím povedať, že inteligentné riešenia sú prítomné prakticky vo všetkých nórskych mestách. Ich spoločným znakom je, že sú dlhodobé a pri ich prijímaní sa myslí výrazne aj na budúce generácie. Prioritou sú vždy ľudia a cieľ, aby žili v zdravom, príjemnom a pohodlnom prostredí. Najviditeľnejším príkladom môže byť doprava, kde platí, že na prvom mieste sú vždy chodci a až po nich autá. Centrum Osla sa postupne pre dopravu uzatvára a to sa týka aj bezemisných vozidiel. Obľúbené sú bicykle a kolobežky. Všetko funguje cez aplikácie. Samozrejme, aj tu sú zápchy a vytláčanie áut z centier miest nie je vždy prijímané s absolútnym nadšením. Kolobežky sa stávajú problémom, najmä ich množstvo a neriadené parkovanie najmä na chodníkoch. Nové cyklotrasy mali na niektorých miestach za následok dosť výrazné zúženie komunikácií, čo viedlo k zápcham a v niektorých prípadoch aj k nehodám. Aj tento prístup má svoje výzvy a úskalia, na ktoré je potrebné pri plánovaní myslieť a je potrebné hľadať optimálny spôsob pre efektívnu mobilitu obyvateľov.

Ovplyvnilo prostredie aj vás? Zmenili ste svoje návyky?

Zodpovednejšie recyklujem a zvykla som si opäť chodiť viac peši a aj na bicykli. Páčia sa mi tu veľmi populárne bicykle s veľkými vozíkmi pre deti a nákupy, takzvané cargo bikes, či dokonca tandemové bicykle, na ktorých rodina odvezie aj tri deti. Na to si však netrúfam, predsa len, premávka je tu stále dosť intenzívna. Veľa bicyklov je elektrických, čo pomáha miestnym prekonávať aj väčšie vzdialenosti. Oslo sa snaží obmedziť používanie áut v meste a doteraz platné pravidlo, podľa ktorého auto znamená slobodu nahrádza heslo „bicykel znamená slobodu“. Vidno to aj teraz v čase korony – kým inde v Európe ľudia zo strachu pred nákazou opúšťajú MHD a vracajú sa do áut, v Osle sa síce tiež zvýšil počet áut na cestách, ale zároveň cítiť nárast počtu cyklistov a chodcov. Uvidíme, čo prinesie zima, keď klimatické podmienky nebudú také priaznivé.

Smart mestá boli aj jednou z dôležitých tém na vôbec prvej oficiálnej návšteve prezidenta SR v Nórsku, ktorú ste ako veľvyslankyňa organizovali. Spomeniete si na niektoré z prezentovaných riešení, ktoré na Vás zapôsobilo?

Ako výborný príklad rada uvádzam Oslo Cancer Cluster, ktorý je globálnym lídrom v oblasti výskumu rakoviny. K jeho úspechu prispelo to, že pod jednou strechou združuje vzdelávacie inštitúcie, vrátane strednej zdravotníckej školy, univerzity, výskum, fakultnú nemocnicu i biofarmaceutické firmy. V inkubátore dostávajú sľubné onkologické biotechnológie podporu v kľúčových oblastiach rozvoja, získavajú prístup k rozsiahlej medzinárodnej sieti a majú uľahčený kontakt s investormi. Významnú úlohu zohráva i medzinárodná spolupráca. Členom clustra je ako jediná z regiónu strednej a východnej Európy napríklad i slovenská biotechnologická firma MultiplexDX.

Majú Nóri nejaký ústredný plán budovania smart miest?

Nikto nemá presnú definíciu pojmu smart city, preto je ťažké vytvoriť jeden unifikovaná plán. Každé mesto je iné a jeden model nie je aplikovateľný pre všetkých. Pokiaľ viem, neexistuje národný plán, ani ho podľa mňa nepotrebujú, zodpovedne implementujú globálny plán: 17 udržateľných cieľov OSN v rámci Agendy 2030. Existuje tu celospoločenský konsenzus pri prijímaní riešení, ktoré majú pozitívny vplyv na život, zdravie, pohodu a prosperitu obyvateľov a to z dlhodobého hľadiska. Keď sú tieto ciele a princípy zakorenené v ľuďoch, nepotrebujete množstvo strategických plánov a plánovacích stratégií. Aj tu to vnímam tak, že gro rozhodnutí je na regiónoch a všetko prebieha za aktívnej participácie obyvateľov, ako hlavných konzumentov týchto rozhodnutí. Doslova tu platí, že kto si ako ustelie, tak sa bude mať.

Spomínate silnú úlohu regiónov. Nórsko len nedávno dokončilo veľkú reformu samospráv, o ktorej sme písali aj na stránke Smart Cities Klubu. Ako ste ju vnímali vy?

Veľkej reforme, zavŕšenej v januári 2020 predchádzala pomerne intenzívna príprava. Výsledkom je zlúčenie 119 obcí do 47 municipalít a zníženie počtu krajov z 19 na 11. Väčšina zlučovaných obcí mala menej ako 5000 obyvateľov, najmenšia dokonca len 211. Toto sú však len čísla. Osobne som nezaregistrovala žiadne masívne kontroverzie, vláda reformu veľmi efektívne komunikovala a z môjho pohľadu jasne zadefinovala ciele a výhody. Pravdou však je, že menšie obce s veľkými vzdialenosťami medzi sebou mali reálny problém so zlúčením, keďže prišli o blízkosť k policajnej stanici, či k zdravotnému stredisku, resp. zhoršila sa im dostupnosť iných verejných služieb. Vzhľadom na veľkosť územia a vzdialenosti je to pochopiteľný problém. Myslím, že sa to odrazilo aj na výsledkoch regionálnych volieb kedy Strana Stredu, kritická voči reforme, bola faktickým víťazom volieb do miestnych samospráv. Z mojich rozhovorov s nórskymi partnermi však v súčasnosti skôr prevláda súhlas s reformou, ktorej cieľom bolo posilnenie nižších územných celkov, miest a obcí, ich rozhodovacích procesov, decentralizácia úloh, rozhodnutí a zodpovednosti. Týka sa to napríklad správy ciest, ochrany kultúrneho dedičstva, integrácie, poľnohospodárskej a lesnej správy a v neposlednom rade i inovácií.

Ak už spomíname inovácie, ako k nim Nórsko ako krajina pristupuje?

Veľmi by som chcela vyzdvihnúť úlohu a najmä kvalitu nórskych univerzít. Vďaka svojej schopnosti flexibilne reagovať na rýchly technologický vývoj a adaptovať svoje študijné programy založené na partnerstvách s dôrazom na medzinárodnú spoluprácu, dosahujú výborné výsledky. Efektívna kooperácia a vytváranie partnerstiev je vôbec niečo, na čo sa v Nórsku sústredia. Platí to aj v prípade smart city stratégií, keď sa jednotlivé mestá a obce delia o svoje skúsenosti aj prostredníctvom platforiem, podobným Smart Cities Klubu na Slovensku. Tiež musím povedať, že aj Slovensko má čo ponúknuť pri vytváraní inteligentných a zelených miest. Máme množstvo skutočne výborných inovatívnych firiem a ich riešenia sa tiež snažíme v Nórsku ponúkať a presadzovať.

Ako štát inovácie podporuje?

Veľmi dobre tu funguje štátna agentúra Innovation Norway, ktorá je najdôležitejším nástrojom vlády na rozvoj priemyslu, vedy, výskumu a inovácií. Agentúra je rozdelená do jednotlivých špecificky zacielených klastrov, vytvorených s cieľom, aby boli Nórsko a jeho firmy či produkty konkurencieschopné aj v globálnych podmienkach. Úspešnou štátnou platformou je aj „The Explorer“, ktorého cieľom je podpora exportu inovačných riešení z Nórska a je oficiálnym „trhoviskom“ pre zelené a udržateľné riešenia. Platforma sa za dva roky svojho pôsobenia veľmi osvedčila. Prieskumy ukazujú, že až štvrtina firiem, ktoré ju využili, získala pre svoj biznis medzinárodných partnerov.

Možno nórske riešenia uplatniť aj na Slovensku? Predsa len, Nórsko je omnoho bohatšia krajina.

Budovanie inteligentných miest ale nie je vždy len o peniazoch a nie všetky riešenia sú automaticky finančne náročné. Je to skôr otázka priorít, dobrej vôle a celospoločenského konsenzu. Mnohé z nich by sa tak dali uplatniť aj na Slovensku. Je pravda, že Nórsko ako jedna z najbohatších krajín si môže dovoliť masívne stimuly a investície do zelených riešení a napríklad presadzovať elektromobilitu ako nikto iný. Vedia ponúkať výrazné daňové úľavy pre elektrické autá, odpúšťať im mýto, vyhradiť im špeciálne jazdné pruhy a budovať pritom adekvátnu infraštruktúru, vrátane dostatku nabíjacích staníc. Samozrejme, takýto prístup nemožno prevziať celý, ako je. Ostatne, i Nórsko už niektoré opatrenia prehodnocuje. Tiež je potrebné si uvedomiť, že aj elektromobilita má svoje otázniky, hlavne čo sa týka udržateľnosti do budúcna. Je to výborná myšlienka, čo sa týka emisií CO2 a bezhlukovosti, avšak samotná výroba, dĺžka životnosti  a následné spracovanie či uloženie odpadu, najmä z batérií, budovanie nabíjacej infraštruktúry, cena elektrickej energie a jej pôvod a pod. predstavujú výzvy, ktoré bude potrebné doriešiť.  Vieme sa však inšpirovať a zavádzať niektoré riešenia. Krok za krokom. Osobne by som začala odstránením vizuálneho smogu, triedením odpadu, výsadbou stromov a obmedzovaním prístupu áut, tam kde je to možné. To sa dá spraviť kdekoľvek, nielen v najbohatších krajinách.