Zelené a zodpovedné. Ako Nóri budujú inteligentné mestá

Nezáleží na tom, kde v hlavnom meste Nórska bývate. Takmer vždy to máte k najbližšiemu parku alebo zelenému priestranstvu len pár minút chôdze. To isté platí aj o verejnej doprave. „Pre mňa je v Osle najúžasnejšie smart riešenie množstvo zelene a čistota. To je dôkaz, že tie najinteligentnejšie riešenia môžu byť tie najjednoduchšie,“ hovorí Denisa Koterec Frelichová, ktorá už štvrtý rok pôsobí v nórskej metropole ako slovenská veľvyslankyňa.

Špinavá metropola

Zelené ciele má Oslo v stratégii rozvoja na poprednom mieste, no nebolo to tak vždy. Ešte pred niekoľkými desaťročiami mesto znečisťoval prístav a priľahlá priemyselná zóna a pri rozhodovaní o budúcnosti ekológia ustupovala ekonomike.

Najrýchlejšie rastúce mesto Nórska, ktorého počet obyvateľov len za ostatné desaťročie narástol o pätinu, však prijalo opatrenia, ktoré trend znečisťovania zvrátili. V roku 2016 si napríklad nórska metropola osvojila Klimatickú a energetickú stratégiu, ktorá je v súlade s Parížskou dohodou a ktorej hlavným cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 95 %. Okrem toho nórska metropola pracuje s takzvaným „klimatickým rozpočtom“ , ktorý počíta s oxidom uhličitým rovnako ako s peniazmi.

„Mestu sa darí tieto ciele komunikovať s obyvateľmi, ktorí si uvedomujú, že hoci mnohé opatrenia výrazne obmedzujú ich pohodlie, kvalita vzduchu a rastúci počet zelených priestranstiev majú prednosť,“ hovorí slovenská diplomatka.

Aj preto dnes na každého obyvateľa Osla pripadá viac ako 37 metrov štvorcových zelene, až 98 % občanov to má k najbližšiemu parku do 300 metrov a v rovnakom okruhu sa k verejnej doprave dostane až 90 % Osločanov.

Okrem zelenej infraštruktúry myslí Oslo aj na tzv. modrú infraštruktúru súvisiacu s využitím vody v meste

Smart ako životný štýl

„Víziou Osla je inteligentnejšie, zelenšie, inkluzívnejšie a kreatívnejšie mesto pre všetkých občanov – mesto, ktoré inovuje pre občana a jeho kvalitný život,“ píše sa na stránke nórskej metropoly. To, že sú ľudia stredobodom záujmu, pri plánovaní stratégií sa vychádza najmä z potrieb občanov a posudzujú sa širšie súvislosti, potvrdzuje aj slovenská veľvyslankyňa.

„Mám pocit, že v Nórsku sú inteligentné riešenia, vrátane budovania smart miest už tak automatické, že sa stali životným štýlom – rovnako ako dôraz na ochranu životného prostredia a presadzovanie zelených riešení. Svoj význam má každá USB lavička, ako aj systémové, štrukturálne a dlhodobé riešenia,“ hovorí D. Frelichová.

Inovácie však nie sú len o vysádzaní stromov, ale aj o technológiách. „Smart mesto bezpečným spôsobom využíva a integruje množstvo IT riešení a riešení internetu vecí,“ píše sa v osloskej stratégii.  Cieľom je dosiahnuť ideál „Inteligentní ľudia v inteligentnom dome v inteligentnom meste.“

Snaha o moderný prístup sa však neobmedzuje len na hlavné mesto. „Prakticky všetky nórske mestá sú smart a majú ambíciu rozvíjať sa udržateľným a environmentálne zodpovedným spôsobom,“ hovorí slovenská diplomatka. Za príklad dáva Bergen, druhé najväčšie mesto krajiny. Metropola západného Nórska sa niekedy uvádza ako vôbec prvé smart mesto na svete.

Odpady pod zemou

Bývalé hanzové mesto okrem iného zaviedlo viacero programov, ktoré majú za cieľ znižovať spotrebu energie. Vo vlastných budovách by chcelo dosiahnuť úsporu až o štvrtinu do roku 2030. Vo všetkých novopostavených a rekonštruovaných budovách preto napríklad testuje nové energetické technológie, uvádza združenie Nordic Smart City Network.

Slovenskú veľvyslankyňu oslovil aj spôsob, akým mesto pristupuje k odpadovému hospodárstvu. „Bergen je prvým mestom v Nórsku, ktoré zaviedlo systém pre vákuový zber odpadkov. Pod historickým centrom, ktoré je pamiatkovou zónou UNESCO, vybudovalo sedem kilometrov dlhú sieť podzemného potrubia, ktorým sa rýchlosťou až 60-70 kilometrov za hodinu prepravuje odpad na miesto spaľovania. Zvlášť putuje zostatkový odpad ako napríklad sklo alebo nebezpečné látky, ktoré sú potom spracovávané samostatne a využívané na výrobu elektriny,“ vysvetľuje D. Frelichová.

Pripomína však, že postoj k udržateľnosti je v Nórsku skutočne samozrejmá súčasť života. „Triedenia odpadu, vyhýbanie sa plastom, preferencia pre bezemisnú dopravu sú úplnou samozrejmosťou“ hovorí.

Dopyt po elektromobilite

Jednou z prvých oblastí, do ktorých sa nórske mestá pri prebudovávaní púšťajú, je mobilita. V prvej fáze sa snažia dostať z centier „špinavú“ dopravu, no z dlhodobého hľadiska chcú Nórov dostať z áut čo najviac, bez ohľadu na ich pohon. „Miestni však majú pobyt na čerstvom vzduchu v sebe zakorenený a zmeny vnímajú ako ďalšiu možnosť byť ešte viac aktívne vonku,“ poznamenáva veľvyslankyňa.

Podpora ekologickej dopravy z Nórska spravila svetovú veľmoc v elektromobilite. Len v samotnom Osle viac ako polovica verejnej dopravy využíva bezemisné dopravné prostriedky a napríklad v prvom štvrťroku 2018 až 60 % všetkých nových zaregistrovaných áut boli elektromobily.

„Podiel elektrických a hybridných áut patrí medzi najvyššie na svete,“ hovorí veľvyslankyňa. „Nórsko je prvé aj v zavádzaní bezdrôtových nabíjačiek pre elektromobily. Samotné Oslo od roku 2025 bude registrovať už len autá s nulovými emisiami,“ vymenúva nórske prvenstvá.

V metropole krajiny tomu prispôsobujú aj infraštruktúru. Mesto len vlani vybudovalo 2000 nabíjacích staníc a z ceny nabíjania zaplatí až štvrtinu. Súkromné spoločnosti postavili ďalších 9000 staníc a v pláne sú ďalšie, aby infraštruktúra dokázala držať krok s dopytom.

 

60% všetkých predaných áut sú elektromobily

Čistá energia

Vybočenie z rámca tradičného rozmýšľania vidno i v energetike. Po celom Nórsku sa experimentuje s metódami, ako čo najviac využiť energetické možnosti, ktoré ponúka samotná príroda. O rozmachu svedčí i to, že len v priebehu roku 2019 pribudol v porovnaní s predchádzajúcim rokom dvojnásobok kapacity fotovoltaických systémov.

Predstava budovy s lánom solárnych panelov na streche v tomto prípade už nemusí zodpovedať realite. „Dnes sú možnosti integrácie solárnej energie do budov takmer nekonečné,“ cituje portál The Explorer.no Trine Berentsenovú, ktorá šéfuje energetickému klastru Solenergyklyngen.

Mnohé nové budovy naprieč krajinou tak vyrastajú v súlade s myšlienkou, aby viac energie vyprodukovali ako spotrebovali. Možností je mnoho: od využitia stavebných materiálov, ktoré sú samé o sebe solárnymi bunkami až po integráciu solárnych panelov do sklenených fasád. Úspešne sa podarilo zakomponovať získavanie slnečnej energie aj do takzvanej „modrej strechy“, ktorá zachytáva na ďalšie využitie dažďovú vodu a v krajine funguje už aj dátové centrum, ktoré je primárne napájané čistou slnečnou energiou.

Powerhouse – nová administratívna budova v Trondheime otvorená v roku 2019, ktorá vyprodukuje viac energie ako spotrebuje