Slovensko na ceste k Smart Cities – Adaptácia na zmenu klímy. Na čom sa zhodli účastníci konferencie?

Konferencia sa stretla so značným ohlasom účastníkov – prejavilo sa to jednak diskusnými vstupmi, ako aj následnými písomnými reakciami po konferencii.

Účastníci konferencie, ktorých bolo 170 celkovo dobre hodnotili prístup Ministerstva životného prostredia, ktoré si na začiatku postavilo otázku: „Čo môžeme urobiť pre samosprávy?“ – a v tomto duchu sa niesli ich vstupy a následná diskusia.

Konferenciu vnímala väčšina účastníkov ako pohľad do budúcnosti – zhodli sa v tom, že väčšina vecí už nebude taká ako doteraz – nielen z dôvodu pandémie, ale najmä pre oveľa významnejšie príčiny, spôsobené očakávanými zmenami ako následok zmeny klímy. Preto je potrebné na očakávané zmeny reagovať a využiť na to zdroje, ktoré sa v súčasnosti na adaptáciu pripravujú.

Predstavitelia Smart Cities klubu zdôraznili, že spoločenská zodpovednosť znamená dosiahnutie zmeny na všetkých úrovniach – od vlády, cez regióny, mestá a obce až po vhodné programy s obyvateľmi – verejnosťou. Túto zodpovednosť nesieme všetci.

V súvislosti s tým sa vynorila otázka ktorá trápi mestá a obce – často predstavitelia ministerstiev zdôrazňujú, že peňazí z EŠIFu a Fondu obnovy na adaptáciu na zmenu klímy bude dosť, ale mestá a už vôbec obce v súčasnosti nemajú zdroje na prípravu projektov. Keďže vieme, že projektový cyklus v niektorých prípadoch trvá až 30 mesiacov ,je namieste uvažovať o vyčlenení zdrojov na projektovú predprípravu pre mestá a obce. Inak môže nastať situácia, že vyjdú výzvy a mestá a obce nebudú mať pripravené projekty. Ilúzia vyhlasovateľov , že mestá dokážu pripraviť a podať projekt aj so stavebným povolením v priebehu dvoch mesiacov je naozaj ilúziou- overila ju prax. Navyše tento spôsob koliduje s želaným a očakávaným systémovým prístupom – že mestá budú vytvárať stratégie a  akčné plány adaptácie a z nich budú rezultovať projekty. Alebo to pôjde tak, ako doposiaľ – že vyjdú výzvy a mestá budú žiadať peniaze na to, na čo bude aktuálne vyhlásená výzva? Zdá sa , že túto podstatnú časť eurofondovej agendy nikto nerieši, preto sa účastníci konferencie rozhodli na ňu opätovne upozorniť.

Ďalšou polemickou témou sa ukázala príprava projektov – konkrétne na cyklotrasy. Tie sú prioritou aj v téme mobility aj v téme adaptácie na zmenu klímy. Mestá poukazujú na to, že najväčším problémom dnes je príprava pozemkov – rokovania s vlastníkmi. Vyjadrili sa, že by ocenili vytvorenie metodiky postupu – jednak vo vzťahu k štátnym inštitúciám – vlastníkom pozemkov a tiež vo vzťahu k súkromným vlastníkom – ak sa majú cyklotrasy  a cyklodoprava v mestách stať prioritou, je potrebné tento problém prioritne riešiť. Na problém zareagoval národný cyklokoordinátor, ktorý prisľúbil aktívnu spoluprácu ministerstva dopravy pri metodickom riešení majetkovo právneho vysporiadania pozemkov pod cyklotrasami.

Treťou zásadnou témou, ktorá sa ukázala spoločnou pre všetky mestá je ďalšia oblasť , ktorá súvisí s prípravou projektov. Mestá mrzí, že tvorivá práca projektantov ale aj pracovníkov je devalvovaná neefektívnym verejným obstarávaním zameraným na kritérium – najnižšia cena. Výsledkom je skutočnosť, že mestu je obstaraná realizácia, ktorá nie je na úrovni projektu, ale na úrovni najnižšej ceny. Prejavuje sa to v praktickej rovine v kvalite a udržateľnosti projektu. Ako keby sme stále nevedeli pochopiť, že hodnota investície sa nepomeriava nominálnou cenou, ale cenou, ktorú tvorí súhrn nákladov na celkovú životnosť investície. Súčasné preferovanie nominálnej najnižšej ceny bude spôsobovať škody, ktoré postupne nadobudnú národohospodársky rozmer.

• Čiže záver z tejto časti konferencie : Snaha zosúladiť moderné a transparentné formy prípravy projektov s modernými formami verejného obstarávania (napr. Žltý Fidic), keďže hospodárska prax ukazuje, že nadmerná orientácia na najnižšiu cenu spôsobuje nehospodárnosť. Lepším riešením je hodnotenie a obstarávanie investícií z hľadiska nákladov na celkovú dĺžku životnosti obstarávanej investície.
• Pokiaľ ide o tému adaptácie na zmenu klímy – skúsenosti miest z doterajších výziev sú také, že častokrát čas venovaný príprave projektu je zmarený tým, že projekty nie sú hodnotené komplexne , ale zameriavajú sa iba na vymenovanie tzv. oprávnených technických opatrení, čo je málo. Preto sa v rámci prípravy budúcich výziev najmä mestá prihovárajú za väčšiu osvetu u samotných vyhlasovateľov výziev ale aj hodnotiteľov, aby sa čo najviac využil potenciál tvorivých ľudí – autorov projektov. Odrazí sa to v kvalitnejšom sídelnom prostredí s rešpektovaním jeho architektonických a urbanistických daností.

Cieľom organizátorov bolo predovšetkým motivovať mestá a obce ku koncepčnej príprave dokumentov a projektov zameraných na adaptáciu na zmenu klímy. Nemohli sme sa však vyhnúť potrebe poukázať na problémy, ktoré keď sa nevyriešia, budú spôsobovať neefektívnosť čerpania zdrojov  aj v budúcom programovom období.

Autor: Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klubu