Svetový objem odpadu dosahuje rekordy, varuje OSN. Slovenské mestá ho separujú rôznym tempom
Globálne množstvo odpadu stúpa závratnou rýchlosťou a jeho skládkovanie ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. Jednou z ciest, ako skládky obmedziť, je zber bioodpadu. Na Slovensku sa osvedčil a množstvo zmesového odpadu vďaka nemu historicky kleslo. Slováci ho napriek tomu produkujú nadmieru. Cestu, ako zlepšiť trend, portálu EURACTIV Slovensko opísali tri slovenské mestá.
Svet sa topí v odpade a tento trend má čoraz zhoršujúci sa charakter. Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) globálna produkcia komunálneho odpadu v roku 2023 dovŕšila 2,3 miliardy ton.
Podľa jej súčasných prognóz sa tento údaj len ďalej znásobí a do druhej polovice storočia vstúpime s celosvetovou produkciou odpadu v objeme 3,8 miliardy ton.
Autori správy apelujú, že je nevyhnutné, aby svet prešiel na prístup nulového odpadu, a zároveň zlepšil spôsob, ako nakladá s už vzniknutými zvyškami. Ročne totiž v dôsledku zlého zaobchádzania s odpadom, napríklad skládkovaním, zomrie od 400-tisíc do milióna ľudí.
Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má zmesový odpad, a ako pre EURACTIV Slovensko vysvetlila Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu.
Portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské mestá, ktoré v poslednom čase evidovali u svojich obyvateľov zvýšený záujem o jeho recykláciu. Vedenie Pezinka, Nitry a Komárna sa zhodli na tom, že im predovšetkým pomohla kampaň aj čo najväčšia prístupnosť občanov k separovacím nástrojom.
Pezinok: Zber treba stále pripomínať, uľahčiť a vylepšovať
Povinnosť zberu kuchynského odpadu je na Slovensku platná od roku 2021. Od jej zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton. Slováci sa napriek tomu radia medzi lídrov v jeho celkovom náraste – od roku 2014 do roku 2021 u nás vzrástol o 55 percent.
Niektorým mestám sa navyše nedarí zvyšovať podiel zberu, alebo dokonca evidujú jeho pokles. Príkladom je Žilina, kde sa podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou miera vytriedenia odpadu z roka na rok znižuje.
To však nie je prípad Pezinka. Vedenie mesta informovalo, že o triedenie kuchynského bioodpadu majú obyvatelia čoraz väčší záujem. Pred spustením povinného zberu tvoril 40 – 60 percent komunálneho odpadu, ktorý napokon končil na skládke. Od zavedenia zberu eviduje každoročný nárast jeho separácie – 337 ton za rok 2021, 338 ton za rok 2022 a 358 ton vlani.
Tamojšia referentka životného prostredia Jana Guštafiková pre EURACTIV Slovensko vysvetlila, že zvýšiť záujem Pezinčanov sa im podarilo „opakovaným pripomínaním cez sociálne siete, webstránku mesta, mestské noviny a televíziu, ako aj bezplatným prideľovaním vreciek na kuchynský odpad“. Tie si môžu občania bezplatne prísť prevziať na mestskom úrade.
„Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad zbierame priamo od rodinných domov a na každom stojisku je preň vyhradená nádoba. Tam, kde bola nádoba pravidelne preplnená, sme doplnili ďalšiu,“ vysvetľuje kroky mesta.
„Využili sme finančné prostriedky z Environmentálneho fondu za triedený zber. Obyvateľov teda finančne nezaťažujeme a vrecká na zber im poskytujeme bezplatne.“
Spomína, že spočiatku čelili častým problémom, ktoré zber sprevádzajú – znečistenie nádob a ich zápach cez leto. „Preto sme pristúpili k zmene a nádoby sa pri každom vývoze menia za prázdne a čisté,“ dopĺňa Guštafiková.
Mesto si uvedomuje ekologický a ekonomický potenciál kuchynského odpadu, a preto ho odváža do bioplynovej stanice v Budči. Tam je zhodnotený do podoby elektrickej energie, digestátu a tepla.
Podobný prístup aj pod Zoborom
Nitra za posledné tri roky eviduje významný nárast separácie kuchynského bioodpadu – zo 450 ton v roku 2021 sa v ďalšom roku dostala na 914 ton. V uplynulom roku 2023 dosiahla 954 ton vyzbieraného odpadu.
Rovnako ako v Pezinku, aj tunajšie vedenie pravidelne komunikuje témy zamerané na podporu separovania odpadu na sociálnych sieťach mesta, webstránke alebo Radničných novinách. Podľa vedúcej odboru komunikácie Nitry Lenky Marekovej určite pomohlo, že obyvateľom od začiatku vytvorili vhodné podmienky na triedenie.
„Pri zavádzaní hnedých nádob kuchynského bioodpadu sme obyvateľom s trvalým pobytom alebo vlastníkom nehnuteľnosti v Nitre dali bezplatne vedierko na odpad. Zároveň sme vo vybraných lokalitách vybudovali kompostéry,“ priblížila Mareková portálu EURACTIV Slovensko.
Napriek zlepšujúcemu sa trendu mesto v tlačovej správe o celkovom stave recyklácie spomína, že najväčší podiel odpadu, ktorý mohol byť vyseparovaný a nebol, tvoril v Nitre záhradný odpad, plasty, textil a kuchynský odpad. Potenciál na ďalšie zlepšenie preto ostáva naďalej vysoký.
Komárno sa pochválilo míľnikom
Vedenie Komárna oznámilo, že sa mu za uplynulý rok podarilo vytriediť rekordné množstvo celkového odpadu, vyše päťtisíc ton, a dosiahlo mieru separácie, aká sa mu ešte nikdy predtým nepodarila.
V prípade kuchynského bioodpadu sa mu za posledné tri roky podarilo postupne vytriediť 69 ton v roku 2021, 338 ton v roku 2022 a 314 ton vlani. Mierny pokles pripisuje zmene poskytovateľa služby, ktorý bioodpad odváža:
„Došlo k určitým ťažkostiam, ktoré ovplyvnili výsledok,“ uviedla Anna Szabóová z kancelárie primátora portálu EURACTIV Slovensko s tým, že objem vyseparovaného bioodpadu by bol inak oveľa väčší.
„Spustili sme kampaň, aby sa do triedenia zapojilo viac ľudí. Monitorujeme to aj v inštitúciách patriacich mestu a v školách sme vyhlásili špeciálny program, aby sme zabezpečili čo najvyššiu mieru separácie,“ priblížila iniciatívy mesta Szabóová.
Komárno podľa nej zároveň pracuje na vybudovaní bioplynovej stanice, vďaka čomu by sa kuchynský odpad stal popri kaloch z čističiek odpadových vôd užitočným zdrojom energie.
„Dúfame, že ak ľudia pochopia, že separovanie kuchynského odpadu pomáha nielen šetriť peniaze, ale môže priniesť aj príjmy pre mesto, zapojí sa do neho čoraz viac ľudí,“ dodala predstaviteľka mesta.
Najdôležitejšie je odpadu predísť
Pre samosprávy, ktorým sa nedarí motivovať svojich obyvateľov k zberu, odporúčajú oslovené mestá rôzne tipy. Pezinok ich tlmočí hlavne samotným obyvateľom. Podľa neho je prvým krokom „vždy vytvoriť čo najmenej odpadu“.
To je názor aj Európskej únie, ktorá tento prístup vo vzťahu k odpadom považuje za najekologickejší. Na pomyselné druhé miesto stavia jeho opätovné využitie a na tretie recykláciu.
„Prípravu jedla si treba naplánovať tak, aby vzniklo čo najmenej prebytkov. Ďalej je potrebné kuchynský odpad vhodný do kompostérov dávať práve do nich a vytvoriť si kompost pre vlastnú záhradu,“ hovorí Guštafiková.
Vysvetľuje, že pri takýchto krokoch môže mesto zaznamenať zníženie kuchynského odpadu vyhodeného do vreciek/košov. „Ide však o pozitívny pokles a skôr by nás to malo tešiť. Dôležité je zistiť, koľko kuchynského odpadu je v zmesovom odpade,“ dodala referentka životného prostredia.
Nitra apeluje na čo najväčšiu efektívnosť zberu: „Určite je dôležité vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre obyvateľa. Preto naďalej bezplatne poskytujeme vedierka na kuchynský odpad, nie len pre tých, ktorí si ich prídu vyzdvihnúť po prvý raz, ale aj pre tých, ktorí majú svoje už opotrebované,“ uzavrela Mareková z mestského úradu v Nitre.
