Archív pre zančku: Rozhovor

Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Otaniemi - unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Otaniemi – unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš

TU-BA ako živé srdce mesta: miesto, kde sa Bratislava rozpráva sama so sebou

TU-BA ako živé srdce mesta: miesto, kde sa Bratislava rozpráva sama so sebou

Ako vytvoriť miesto, kde sa stretávajú odborníci, samospráva aj verejnosť a kde sa rozvoj mesta nielen plánuje, ale aj vysvetľuje a diskutuje? Porozprávali sme sa s riaditeľkou Metropolitného inštitútu Bratislavy Petrou Marko o tom, ako vznikla TU-BA – nové centrum architektúry a mestského plánovania, ktoré prepája dialóg, vzdelávanie a participáciu priamo v srdci mesta.

Petra Marko

Ako vznikla myšlienka vytvoriť TU-BA? Čo bol impulz?

Myšlienku TU-BA som predstavila už počas výberového konania na riaditeľku Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Nešlo o novinku – podobné centrá fungujú v Prahe, Kodani či Budapešti a vízia takéhoto priestoru bola ukotvená aj v stratégiách mesta a MIB-u. Chýbalo však jej pretavenie do reality. Išlo o vytvorenie živého priestoru, kde by sa rozvoj mesta zrozumiteľne a otvorene vysvetľoval, diskutoval a zdieľal. Našou ambíciou je dlhodobo kultivovať a aktivovať TU-BA ako miesto dialógu, vzdelávania a zapájania verejnosti, vrátane detí a mladých ľudí, ktorí budú formovať budúcnosť Bratislavy.

Inšpiráciou nám boli aj iné európske mestá, ktoré mali podobné centrá architektúry a mestského plánovania už dlhé roky. Inšpiráciou bol napríklad Londýn, v ktorom som dlhodobo pôsobila. Rovnako aj susedná Praha, kde Inštitút plánování a rozvoje (IPR) päť rokov po svojom vzniku založil CAMP. Dnes ide o kľúčové miesto pre osvetu, diskusie a prezentácie rozvojových vízií mesta pre širokú aj odbornú verejnosť. Bolo mi jasné, že takéto miesto potrebuje aj Bratislava a som veľmi šťastná, že ho dnes máme.

Akú potrebu mesta alebo komunity ste chceli projektom naplniť?

Úlohou MIB-u je aj prepájať všetkých, ktorí mesto tvoria, a vytvárať priestor pre otvorený, kritický a zároveň rešpektujúci dialóg. Cieľom TU-BA bolo vytvoriť dostupnú, bezpečnú a neutrálnu pôdu pre tieto diskusie naprieč všetkými aktérmi v rozvoji mesta od odborníkov až po širokú verejnosť.

Vieme, že Slovensko má dlhodobo nízku mieru dôvery v inštitúcie, no v Bratislave sa vďaka participácii situácia mení. Z našej skúsenosti vidíme, že cez osobné stretnutia, vysvetľovanie a dialóg vieme prekonať bariéry strachu či predsudkov. Zároveň tak vytvárame miesto pre vzájomné vypočutie a hľadanie konsenzu. TU-BA je platformou, kde sa môžu stretnúť odborníci, zástupcovia mesta, súkromného sektora a verejnosti. Spoločne tu hľadajú odpovede na jednotlivé otázky súvisiace s urbanizmom, územným plánovaním či inklúziou. Participácia a komunikácia sú zakotvené v DNA inštitútu a TU-BA je konečne fyzický priestor, kde môže prebiehať.

 

Prečo práve tento priestor a lokalita?

Hľadali sme bezbariérový priestor, ktorý je dobre situovaný, dostupný peši aj verejnou dopravou, blízko k tepu mesta – lokalita na Štúrovej 4 splnila tieto parametre. TU-BA je otvorená sedem dní v týždni od rána do večera. Prístup je priamo z ulice, je bezbariérový a kúsok od zastávok MHD. TU-BA je tak v srdci mesta a pulzuje spolu s ním.

Bol začiatok viac „srdcový“ alebo strategický?

Je to spojenie oboch princípov. Prepojenie tvorby mesta s komunikáciou a participáciou bolo súčasťou môjho profesijného DNA, ktoré som si priniesla z Londýna, ale zároveň je to strategický cieľ a dôležitý krok v napĺňaní potrieb mesta a jeho obyvateľov a obyvateliek.

Aké hlavné funkcie dnes TU-BA plní? Ako sa priestor využíva počas bežného týždňa vs. Víkendov? Je priestor otvorený rôznym skupinám (komunita, firmy, samospráva, školy) Ako pracujete s flexibilitou – prispôsobenie priestoru rôznym typom podujatí?

Primárnym účelom je vytvoriť priestor pre diskusie, prezentácie, konferencie. Súčasťou je bohatý program a návštevníci sa môžu zastaviť na prednášku, diskusiu s architektmi či premietanie filmu. Priestor má aj výstavnú funkciu, aktuálne tu návštevníci a návštevníčky nájdu výstavu Poznáš Bratislavu? o dátach, mapách a číslach nášho mesta, ktoré spracovali kolegovia a kolegyne z MIB v spolupráci s dizajnérmi. Pripravujeme aj ďalšie výstavy a pop-up výstavy. TU-BA je otvorená 7 dní v týždni od rána do večera, prístupná verejnosti. Okrem organizovaných podujatí si tu môžete dať kávu, či prečítať alebo si kúpiť knihu z kurátorského výberu o mestotvorbe a architektúre. Spolupracujeme s ISKA – Inštitútom slovenskej komory architektov, ale aj s vysokými školami a ďalšími programovými partnermi. Študenti a mladí ľudia sa zapájajú aj do tvorby programu prostredníctvom platformy TU-BA-YOUTH.

Zhruba polovica priestoru je koncipovaná ako multifunkčná sála, ktorá vie byť rýchlo a flexibilne upravená pre rôzne formáty podujatí. Predná časť s kaviarňou a čitárňou je akousi verejnou obývačkou pre neformálne stretnutia. Výstava láka už z okien, a tiahne sa cez všetky priestory.

Aké typy aktivít a podujatí sa v TU-BA najčastejšie realizujú? Ako vzniká program – reagujete na potreby komunity alebo ho aktívne tvoríte? Kto sú vaši najčastejší návštevníci? Máte spätnú väzbu od obyvateľov alebo návštevníkov?

TU-BA je živým miestom aj vďaka tomu, že je v centre mesta, vďaka veľkým oknám je “otvorená” do ulice a už takto svojím obsahom oslovuje verejnosť a okoloidúcich. Je to ďalšie živé miesto v Bratislave, z čoho máme obrovskú radosť. Tiež nás teší, že okrem prázdneho priestoru oživila aj priestor na ulici – pribudli tu kvetináče, cyklostojany a na jar pribudne aj parklet na sedenie.

Program vzniká viacerými spôsobmi – dramaturgicky z dielne MIB, v spolupráci s našimi programovými partnermi alebo záujemcami o prenájom a organizovanie podujatí, a tretím spôsobom je vytváranie obsahu komunitou mladých ľudí, TU-BA-YOUTH.

Návštevníci a návštevníčky TU-BA tvoria pestrú paletu. Patria medzi nich mamičky s deťmi (v centre máme aj aktivity pre deti a malý detský kútik), mladí ľudia, študenti a študentky, profesionáli a profesionálky až po seniorov, ktorí sa tu zastavia na prednášku alebo na kávu. Naším cieľom bolo, aby bola TU-BA pre každého a zdá sa, že to tak naozaj je.

Spätná väzba je zatiaľ veľmi pozitívna. Vyskytli sa úvodné technické a bežné prevádzkové problémy, ktoré postupne vylaďujeme, ale podstatné je, že naše ciele sa už v priebehu prvých mesiacov fungovania naplnili a TU-BA je prakticky neustále plná ľudí.

Čo je pri prevádzke takéhoto priestoru najnáročnejšie?

Najnáročnejšie je zladiť všetky potreby, aktivity a, pochopiteľne, financovanie. Aby prevádzka bola ekonomická, ekologická a zmysluplná. TU-BA je financovaná z externých zdrojov, za čo vďačíme našim partnerom a grantom. Teší ma, že vznik TU-BA sprevádzalo veľké nadšenie a odozva, že Bratislava je pripravená rozprávať sa o svojej budúcnosti otvorene a spoločne. Sme preto vďační našim partnerom, bez ktorých by to nebolo možné. Veríme, že sa k nim pridajú ďalší, ktorí vidia zmysel v našej spoločnej misii hľadať spoločenskú dohodu na plánovaní lepšieho a krajšieho mesta pre všetkých.

Kam by ste chceli TU-BA posunúť v najbližších rokoch?

TU-BA sa už pri svojom vzniku stala súčasťou medzinárodnej siete centier architektúry naprieč Európou a chceme budovať aj tieto partnerstvá a výmenu know-how s európskymi mestami. Máme podobné problémy. Ako spoločnosť čelíme mnohým výzvam, či už súvisiacim s klimatickou krízou, polarizáciou spoločnosti či izoláciou jednotlivcov a skupín. Riešením je viac sa stretávať vo fyzickom priestore, narážať na seba a spoznávať sa. Zároveň je dôležité budovať dôveru naprieč komunitami, hovoriť spolu a spoločne hľadať riešenia veľkých výziev súčasnosti. V kontexte našej veľkej úlohy tvorby nového Metropolitného územného plánu chceme TU-BA využívať v maximálnej miere pre dialóg a participáciou stakeholderov a verejnosti v tomto procese. Súčasťou toho je aj grant na interaktívny model mesta, ktorý sme podali minulý rok v spolupráci s mestom. Ak sa nám podarí zámer zrealizovať, model mesta v TU-BA bude jedinečným nástrojom pre interaktívnu prezentáciu zámerov a súvislostí plánovania Bratislavy pre obyvateľov a návštevníkov.

Čo by ste odkázali mestám, ktoré chcú vytvoriť podobný priestor?

Čo by som odkázala iným mestám? Diskusia, ktorú viete v podobnom priestore viesť, je dnes nesmierne dôležitá. Stačí aj jedna miestnosť, kde sa organizujú takéto debaty so zapojením mesta a komunít. Je dôležitý obsah, prepájanie a komunita nadšencov a nadšenkýň, ktorí chcú meniť svoje mestá a robiť ich lepšími.

Autor portrétov: Miro Pochyba

Našou úlohou je zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii

Problém nie je v nedostatku nápadov, chýbajú skôr kapacity a metodiky. Aj to by malo zmeniť Oddelenie smart agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„Chceme sa sústrediť na praktické veci,“ hovorí Ján Chudý, ktorý od marca vedie toto oddelenie.

Po vašom nástupe má oddelenie smart agendy ešte intenzívnejšie riešiť tému Smart Cities. Pôjde primárne o tvorbu politík, metodickú podporu samospráv, koordináciu financovania alebo aj o realizáciu pilotných projektov?

Naším cieľom nie je vytvoriť ďalšiu vrstvu byrokracie. Chceme nastaviť systém, ktorý pomôže mestám a obciam zavádzať moderné riešenia rýchlejšie a efektívnejšie.

Oddelenie preto zameriame na tri oblasti.

Prvou je tvorba rámca a metodík. Samosprávy tak získajú jasné odporúčania, ako smart riešenia pripravovať a implementovať.

Druhou je koordinácia financovania. Dnes sú zdroje rozptýlené medzi rôzne programy a iniciatívy.

Treťou je podpora pilotných projektov. Tie ukážu, ako konkrétne riešenia fungujú v praxi a následne sa môžu rozšíriť aj do ďalších miest.

Čo môžu mestá a obce očakávať? Aké budú prvé kroky nového vedenia?

V prvej fáze sa chceme sústrediť na praktické kroky. Najskôr zmapujeme existujúce projekty a potreby samospráv. Potrebujeme vedieť, kde už dobré riešenia existujú a kde naopak chýbajú.

Zároveň pripravujeme jednoduchý metodický rámec pre smart projekty. Pomôže mestám pri príprave projektov – od definovania problému až po výber technológie a financovania.

Dôležitou prioritou bude aj vytvorenie komunity miest. Mestá si budú môcť navzájom zdieľať skúsenosti. Často sa totiž stáva, že jedno mesto už riešenie má, no iné o tom vôbec nevie.

Samosprávy dokážu veľmi rýchlo prinášať reálne výsledky, doteraz však na to nemali veľa príležitostí. Znamená táto zmena, že sa situácia zlepší?

Samosprávy majú veľký potenciál inovovať verejné služby. Sú totiž najbližšie k občanom a presne vedia, aké problémy potrebujú riešiť.

Problém často nespočíva v nedostatku nápadov. Mestám skôr chýbajú kapacity alebo jasné metodiky. Našou úlohou je preto zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii. Pomôžeme metodikou, financovaním aj prepájaním miest, ktoré riešia podobné problémy.

Ako bude oddelenie pod vaším vedením pristupovať k téme smart miest? Bude orientované skôr technologicky alebo systémovo?

Smart city nie je primárne o technológiách. Technológia je len nástroj.

Preto chceme vychádzať z konkrétnych problémov miest – dopravy, energetickej efektívnosti, správy verejného priestoru alebo digitálnych služieb.

Najskôr musíme jasne definovať, čo chceme zlepšiť a aký prínos to prinesie obyvateľom. Technologické riešenie prichádza až v ďalšom kroku.

Smart riešenia bývajú investične náročné. Ako chce MIRRI mestám pomôcť preklenúť investičnú bariéru?

Financovanie patrí medzi najväčšie výzvy. Na smart projekty sa preto snažíme pozerať ako na investície s ekonomickým efektom.

Mnohé riešenia – napríklad v energetike alebo riadení dopravy – dokážu mestám dlhodobo šetriť náklady. Dôležité je však správne nastaviť projekt aj jeho financovanie.

MIRRI chce mestám pomôcť najmä prepájaním rôznych zdrojov financovania – od eurofondov až po nové finančné nástroje alebo partnerstvá so súkromným sektorom.

Neobávate sa, že po vyčlenení prostriedkov na smart agendu bude zrazu príliš veľa záujemcov, vrátane takých, ktorí budú chcieť financie využiť jednorazovo alebo nekoncepčne?

Je prirodzené, že nové zdroje pritiahnu veľký záujem. Naším cieľom však nie je financovať jednotlivé technologické experimenty. Chceme podporovať projekty, ktoré majú jasný prínos a zapadajú do dlhodobej stratégie mesta.

Preto chceme podporovať najmä projekty, ktoré sú súčasťou širšej koncepcie rozvoja mesta a majú potenciál priniesť dlhodobý efekt.

Viete byť vo výzvach spravodliví k tým, ktorí v tejto veci dlhodobo pracujú a doručujú výsledky?

Určite áno. Jedným z princípov, ktoré chceme posilniť, je práve kontinuita a kvalita projektov. Mestá, ktoré už majú skúsenosti, stratégiu alebo pilotné projekty, by mali mať prirodzene výhodu v tom, že dokážu projekty rýchlejšie a efektívnejšie realizovať. Zároveň však nechceme zatvárať dvere ani menším mestám, ktoré s témou začínajú. Aj preto bude dôležitá metodická podpora a zdieľanie skúseností.

Akú pridanú hodnotu dá ministerstvo výzvam?

Najväčšou pridanou hodnotou by mala byť práve koordinácia a systémový prístup. Chceme sa vyhnúť situácii, keď každé mesto implementuje úplne iné riešenie bez možnosti prepojenia alebo škálovania. Ak sa podarí vytvoriť spoločné štandardy a podporiť riešenia, ktoré sa dajú aplikovať vo viacerých mestách, efekt investícií bude výrazne vyšší.

Ako bude fungovať spolupráca MIRRI s akademickým sektorom, odbornými organizáciami ako Smart Cities klub a so súkromnou sférou?

Smart agenda bez spolupráce rôznych sektorov jednoducho nefunguje. Akademický sektor prináša výskum a nové prístupy. Odborné organizácie, ako Smart Cities klub, majú skúsenosti z praxe. Súkromný sektor často prináša technologické riešenia.

Našou úlohou bude tieto svety prepájať a vytvárať platformu spolupráce. Chceme, aby sa dobré nápady dokázali pretaviť do reálnych projektov v mestách.

Autor: Miloslav Surgoš

Petržalka: Vieme prispieť skúsenosťami, ktoré môžu byť užitočné aj pre iné mestá

Vyššia efektivita, automatizácia, využívanie dát – to všetko si Petržalka sľubuje od zavádzania inteligentných riešení. Čerpať chce aj zo skúsenosti Smart Cities klubu – mestská časť Bratislavy je jeho novým členom. „Môžeme sa inšpirovať, ale i sami zdieľať naše poznatky,“ hovorí petržalský starosta Ján Hrčka.

Čo očakávate od členstva v Smart Cities klube? 

Smart Cities klub nám poskytne široké spektrum možností, ako sa nielen inšpirovať, ale aj zdieľať naše skúsenosti s implementáciou smart riešení v samospráve. Aktuálne sa pomerne úspešne venujeme energetickej efektívnosti budov, sprístupňovaniu športovísk na diaľku či revitalizácii verejných priestranstiev s ohľadom na potreby miestnych obyvateľov a dlhodobú udržateľnosť. Verím, že vďaka tejto spolupráci budú všetky tieto agendy na našom zelenom sídlisku „smart“.

Aké smart riešenia už v Petržalke využívate? Viete povedať príklad úspešnej implementácie? 

Smart riešenia dokážu v čase klesajúcej pôrodnosti a starnutia obyvateľstva výrazne zefektívniť prácu samosprávy. V Petržalke napríklad postupne inštalujeme kamerové a ďalšie inteligentné systémy, ktoré sú dôležité nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj pre potreby dátovej analýzy a automatizácie.

Tam, kde boli v minulosti potrební napríklad dvaja ľudia len na otváranie dverí a registráciu pri vstupe do bazéna, dnes už všetko prebieha online.  Kolegovia sa tak môžu venovať iným dôležitým činnostiam, ktoré predtým – vzhľadom na limitované rozpočty a náklady na pracovnú silu – nebolo možné vykonávať vôbec alebo v požadovanej kvalite.

Turnikety na miestnom úrade, zdroj Petržalka

Viete podobnú automatizáciu využiť aj v iných oblastiach?

Podobný problém sa v budúcnosti bude stále častejšie objavovať napríklad v zariadeniach sociálnych služieb. Ľudské kapacity budú čoraz vyťaženejšie v samotnej starostlivosti o seniorov. Budeme preto musieť vo väčšej miere automatizovať administratívne a ďalšie podporné činnosti.

Aké ďalšie inteligentné riešenia plánujete priniesť do Petržalky v najbližších rokoch?

Máme rozpracovaných viacero projektov. Radi by sme ďalej zvyšovali efektivitu údržby pri správe verejných priestranstiev. Petržalka je počtom obyvateľov de facto tretie najväčšie slovenské mesto. Aj preto musíme kapacity našej údržby využívať rozumne. Denne riešime stovky podnetov, takže si potrebujeme určovať priority. Aj z toho dôvodu sme všetky vozidlá vybavili GPS systémami.

Počas ostatnej zimnej sezóny sme začali v teréne využívať aj tablety. Vieme tak v reálnom čase označovať úseky chodníkov, ciest a parkovísk, ktoré už boli odhrnuté či posypané.

Tento rok plánujeme podobné inovácie zaviesť aj do ďalších činností, ako je odvoz odpadu, kosenie, či orezy stromov. Získané dáta navyše chceme analyzovať, aby sme mohli tieto procesy optimalizovať.

Keď vieme, koľko jednotlivé činnosti zvyčajne trvajú a kde je náš zásah potrebný najčastejšie, dokážeme sa na problémy pozerať komplexnejšie. Vyhneme sa tak duplicitám a šetríme čas. Okrem toho dokážeme identifikovať a riešiť nielen akútne problémy, ale prinášať aj dlhodobé riešenia.

Viete uviesť konkrétny príklad?

Keď vidíme, že nejaký chodník nie je počas zimy dlhodobo udržiavaný napríklad kvôli zlému stavu asfaltu, na jar dostane prioritu v rámci opráv povrchov. Dlhoročný problém tak môže zmiznúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

S akými hlavnými problémami sa Petržalka dlhodobo stretáva?

Veľkým problémom je, samozrejme, parkovanie. V Bratislave však existuje dvojúrovňová samospráva a hlavné mesto sa rozhodlo, že túto agendu bude riešiť primárne samo.

Petržalka ako mestská časť už preto už nemá potrebné kompetencie ani rozpočty na to, aby sa tejto problematike venovala. Vidím však veľký priestor na to, aby sa napríklad na magistráte pozreli na dáta z nášho dočasného parkovacieho systému, ktorý prevádzkujeme už viac ako päť rokov. Tieto dáta by mohli pomôcť identifikovať kľúčové poznatky, vďaka ktorým by bolo možné vyhnúť sa podobným chybám pri zavádzaní trvalého parkovacieho systému. Zároveň by mohli priniesť potrebné vylepšenia pre celomestské riešenie už vopred, nie až reaktívne po kritike zo strany obyvateľov.

Aj v tomto ohľade môže byť Smart Cities klub užitočný – vieme prispieť skúsenosťami z Petržalky, z ktorých môžu benefitovať aj iné mestá.

Kolektory ZŠ Dudova, zdroj Petržalka

Autorka článku: Petra Rummelová

Technológie nie sú cieľom. Dôležité je reálne zlepšenie života

Štát nemá mestám diktovať konkrétne riešenia, mal by však vytvárať rámec, v ktorom sa darí spolupráci. Podporu má aj projekt Living Labov. „Inovácie najlepšie vznikajú v prostredí, kde sa majú používať. Takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať,“ hovorí Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

MIRRI a Smart Cities klub podpísali v októbri minulého roka memorandum o spolupráci. Podarilo sa ho už pretaviť do konkrétnych projektov?

Memorandum sme nepodpisovali preto, aby zostalo len na papieri. Od začiatku sme ho vnímali ako rámec na  lepšie prepojenie štátu, miest, technologických firiem aj odbornej komunity. Už dnes spolupracujeme na príprave viacerých konkrétnych aktivít – od zdieľania dát a skúseností až po projekty, ktoré majú pomôcť mestám zavádzať moderné digitálne riešenia. Dôležitou témou je napríklad práca s dátami v samosprávach a ich praktické využívanie pri rozhodovaní.

Smart Cities klub je pre nás partnerom, ktorý združuje silnú sieť miest a expertov. Pre ministerstvo je zároveň dôležité, aby takéto iniciatívy dokázalo podporiť systémovo – prostredníctvom programov, metodík a financovania z európskych zdrojov.

Jedným z príkladov spolupráce je pripravované Fórum pre smart agendu v polovici apríla, kde počítame so Smart Cities klubom.  Zároveň sa radi zúčastníme aj na summite InDays Žilina 2026.

Stretnutie so starostami a primátormi Trnavského kraja

Na Slovensku sa rozbieha projekt Living Labov – živých mestských laboratórií, ktorých cieľom je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí. Počíta s nimi MIRRI vo svojej stratégii?

Áno, koncept Living Labov považujeme za veľmi perspektívny. Inovácie totiž najlepšie vznikajú priamo v prostredí, kde sa majú používať – v mestách, medzi ľuďmi, ktorí budú ich výsledky využívať. Preto chceme podporovať projekty, v ktorých sa budú nové riešenia testovať v praxi – či už ide o mobilitu, energetiku, prácu s dátami alebo digitálne služby pre občanov. Takýto prístup zároveň umožňuje, aby sa dobré riešenia následne rýchlejšie šírili aj do ďalších miest a obcí.

Living Laby zároveň vytvárajú priestor na spoluprácu samospráv, univerzít, startupov aj technologických firiem. Presne takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať.

Regionálne stretnutia – Úcta k starším Dlhý Klčov

Mnohé malé a stredne veľké samosprávy by sa radi zapojili do smart projektov, no nemajú dostatočné inovačné kapacity. Existuje riešenie tohto problému?

Toto je realita, ktorú si veľmi dobre uvedomujeme. Menšie mestá a obce často nemajú vlastných odborníkov na inovácie, dáta alebo digitálne projekty. Preto je jedným z cieľov ministerstva vytvárať nástroje, ktoré samosprávam pomôžu – napríklad spoločné metodiky, zdieľané služby alebo platformy, ktoré umožnia využívať riešenia bez toho, aby si každé mesto muselo všetko vyvíjať samo.

Veľký potenciál vidíme aj vo vzájomnej spolupráci miest. Ak sa jedno riešenie osvedčí v jednom meste, malo by byť jednoduché preniesť ho aj do ďalších samospráv. Práve preto podporujeme platformy, ktoré umožňujú zdieľať skúsenosti a dobrú prax.

Zároveň by sme nemali zabúdať na malé obce, keďže ich máme na Slovensku najviac. Bol by som veľmi rád, keby sa smart riešenia implementovali aj v týchto sídlach. Jednoduchou cestou je sieťovanie s cieľom realizácie spoločných projektov.

Ako ešte môže ministerstvo pomôcť samosprávam v oblasti inovácií?

Najdôležitejšia je kombinácia troch vecí – financovania, metodickej podpory a prepájania partnerov. Ministerstvo má možnosť podporovať inovačné projekty prostredníctvom európskych fondov a národných programov. Zároveň však chceme samosprávam pomáhať aj pri príprave projektov, aby mali väčšiu šancu uspieť.

Rovnako dôležité je vytvárať priestor, kde sa budú stretávať mestá, technologické firmy, výskumné inštitúcie a startupy. Mnohé dobré riešenia totiž už existujú – ide len o to, aby sa k nim samosprávy vedeli dostať a efektívne ich využívať. Pracujeme aj na AI nástrojoch, ktoré majú starostom a primátorom pomôcť identifikovať relevantné výzvy a zapájať sa do nich.

Projekt geotermálnej energie na výrobu tepla pre Košice, Zdroj: IG Samuel Migaľ

Pripravuje ministerstvo centralizované metodiky pre zavádzanie smart riešení, alebo plánuje byť skôr koordinátorom iniciatív vychádzajúcich zdola?

Realita je niekde medzi týmito dvoma prístupmi. Štát by nemal mestám diktovať konkrétne riešenia, pretože každé mesto má svoje špecifiká a potreby. Zároveň je však veľmi dôležité, aby existovali spoločné štandardy, metodiky a kompatibilné technologické riešenia. Inak môže vzniknúť množstvo izolovaných projektov, ktoré spolu nebudú vedieť komunikovať. Úlohou ministerstva je preto vytvárať rámec, ktorý umožní mestám inovovať, ale zároveň zabezpečí, že tieto riešenia budú dlhodobo udržateľné a interoperabilné.

Plánujete do budúcnosti rozšíriť spoluprácu so Smart Cities klubom a podobnými odbornými občianskymi združeniami, ktoré už majú vybudovanú sieť kontaktov a prinášajú riešenia?

Určite áno. Štát nemôže a ani nemá robiť všetko sám. Organizácie ako Smart Cities klub majú veľkú výhodu v tom, že prepájajú mestá, firmy a expertov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo. Našou ambíciou je takúto spoluprácu rozvíjať a posilňovať. Slovensko má veľa šikovných ľudí, dobré technologické firmy aj univerzity – ak dokážeme tieto kapacity prepojiť so samosprávami, môže vzniknúť veľmi silný ekosystém inovácií.

Presne o to by malo ísť: aby moderné technológie neboli cieľom samy osebe, ale aby reálne zlepšovali život ľudí v našich mestách a obciach.

Autor: Miloslav Surgoš