Archív pre zančku: Smart Cities Klub

Mesto sa netvorí budovami, ale priestorom medzi nimi

Keď sa hovorí o kvalite mesta, často sa spomínajú nové budovy a ikonická architektúra. Skúsenosti z európskych miest však ukazujú, že rozhodujúci je priestor medzi nimi. Ulice, parky a námestia dnes plnia omnoho viac funkcií než len estetickú – ochladzujú mesto, zadržiavajú vodu, podporujú pohyb a vytvárajú miesta pre komunitný život.

Práve tam sa rozhoduje o tom, či je mesto skutočne dobrým miestom na život.

Pre mestá aj developerov preto verejný priestor prestáva byť len doplnkom architektúry. Stáva sa základnou infraštruktúrou kvality života – rovnako dôležitou ako bývanie, doprava či technická vybavenosť.

Zároveň musí reagovať na viacero výziev naraz. Okrem kvality pobytu a sociálnej inklúzie slúži aj ako nástroj adaptácie miest na klimatickú zmenu. Pomáha zadržiavať dažďovú vodu, zmierňovať prehrievanie ulíc a podporovať mestskú biodiverzitu.

Najzaujímavejšie projekty posledných rokov ukazujú, že tieto funkcie sa nemusia vylučovať. Naopak – kvalitne navrhnutý verejný priestor dokáže spájať environmentálne riešenia s miestami stretávania, oddychu a každodenného života.

Keď infraštruktúra na vodu vytvára verejný priestor

Mnohé európske mestá dnes ukazujú, ako možno environmentálne a sociálne funkcie integrovať do jedného priestoru.

Jedným z najznámejších príkladov je Water Square Benthemplein v Rotterdame, ktorý navrhlo štúdio De Urbanisten. Projekt ukazuje, ako môže jeden mestský priestor plniť viacero funkcií naraz.

Počas bežných dní funguje ako športové a komunitné námestie s basketbalovým ihriskom a miestami na stretávanie. Pri intenzívnych dažďoch sa jeho nižšie položené časti zaplnia vodou a priestor sa dočasne zmení na retenčnú nádrž, ktorá pomáha mestu zvládať prívalové zrážky.

Podobný prístup systematicky rozvíja aj Kodaň, ktorá patrí medzi lídrov v prepájaní klimatickej adaptácie a verejného priestoru.

Projekt Grønningen-Bispeparken od architektonického štúdia SLA premenil približne 20 000 m² zanedbaného priestoru medzi bytovými domami na park schopný zachytiť viac než 3 000 m³ dažďovej vody.

Osemnásť vegetačných depresií – takzvaných bioswales – zachytáva dažďovú vodu a postupne ju infiltruje do pôdy. Tieto prvky však neslúžia len ako technické riešenie. V období bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia alebo neformálnu hru detí.

Takéto projekty ukazujú dôležitý posun v plánovaní miest: infraštruktúra na vodu nemusí zostať skrytá pod zemou. Môže sa stať viditeľnou súčasťou verejného priestoru a zároveň zvyšovať jeho kvalitu.

Water square Benthemplein

 

Zadržiavanie dažďovej vody integrované do verejného priestoru – Rotterdam ukazuje,mako môže klimatická adaptácia fungovať ako kvalitný mestský priestor

Zdroj: https://www.urbanisten.nl
Fotograf: Ossip van Duivenbode

 

 

 

 

Kodaň, Grønningen-Bispeparken

 

Navrhnutý, aby dokázal zachytiť 3 000 m3 dažďovej vody v terénnych depresiách, ktoré v čase bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia či neformálnu hru detí

Zdroj: https://www.sla.dk/

 

 

 

Kodaň, Mellemrummet

 

Charakteristické betónové formy v parku pripomínajú malé skalnaté ostrovčeky. Boli odliate priamo do zeme, ktorá slúžila ako forma, čím vznikol reliéf s prirodzenou textúrou a geologickou stopou miesta.

Zdroj: https://bogl.dk

 

Aj malé priestory môžu mať veľký význam

Kodaň zároveň ukazuje, že kvalitný verejný priestor nemusí byť vždy veľký alebo reprezentatívny. Aj menšie susedské priestory dokážu výrazne ovplyvniť každodennú kvalitu života.

Príkladom je Mellemrummet Park v štvrti Ørestad Syd, ktorý vznikol na bývalom brownfielde medzi novými bytovými domami.

Jeho návrh vychádza z geológie územia, ktoré bolo kedysi morským dnom. Priestor formujú betónové „ostrovy“ odliate priamo do terénu. Slúžia ako sedenie, herné prvky aj mestský mobiliár.

Koncept parku podporuje pohyb, objavovanie a spontánnu hru, ktorá sa na tradičných ihriskách objavuje čoraz menej.

V horúcich dňoch park ochladzuje jemná vodná hmla zo zabudovaných rozprašovačov. Počas dažďa sa jeho stred môže dočasne zaplniť vodou, čím pripomína historickú podobu územia.

Verejný priestor ako súčasť developerských projektov

Podobný prístup sa postupne objavuje aj v projektoch súkromných developerov. Tí si čoraz viac uvedomujú, že kvalita verejného priestoru výrazne ovplyvňuje atraktivitu bývania.

V Bratislave vznikol v projekte Guthaus od developera Corwin vnútroblokový park, ktorý kombinuje zelené plochy, herné prvky a komunitné priestory pre obyvateľov.

„Reakcia na klimatickú zmenu nie je len o ekológii a udržateľnosti, ale aj o konkrétnych benefitoch pre ľudí, ktorí v nových budovách bývajú, pracujú alebo navštevujú ich verejné priestranstvá,“ vysvetľuje Igor Bubeník, Head of Business Strategy v spoločnosti Corwin.

Dažďová záhrada v projekte Guthaus ukazuje, ako môže fungovať modro-zelená infraštruktúra. Zdroj: Corwin

Podľa jeho slov zelené strechy a dažďová záhrada v projekte Guthaus vytvárajú príjemnú mikroklímu. Zachytávajú dažďovú vodu priamo v lokalite, čím znižujú zaťaženie kanalizácie, a zároveň ochladzujú okolie.

„Trávnaté plochy Guthausu boli počas minulého leta podľa termovíznych meraní až o 22 °C chladnejšie než asfalt parkoviska neďalekého supermarketu,“ dodáva Bubeník.

Od klimatickej adaptácie k sociálnej kvalite mesta

Kvalita verejného priestoru však nesúvisí iba s klimatickou odolnosťou alebo biodiverzitou. Rovnako dôležité je, aby tieto priestory reagovali na potreby rôznych skupín obyvateľov – detí, tínedžerov, seniorov či ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Mnohé mestá preto pripravujú stratégie, ktoré systematicky riešia, ako má verejný priestor podporovať každodenný život komunity.

Jedným z príkladov je Barcelona, ktorá rozvíja koncept hravého mesta (Ciutat Jugable). Program sa snaží začleniť hru a spontánnu aktivitu detí do ulíc, parkov a námestí.

Pri návrhu týchto priestorov mesto testuje rôzne riešenia – od nových herných prvkov a mobiliáru až po vegetačné úpravy či organizáciu dopravy.

Barcelona často využíva pilotné projekty, v ktorých najprv overuje nové riešenia v praxi a až následne ich zavádza vo väčšom rozsahu.

Mestský mobiliár v superbloku v Barcelone, ktorý je súčasťou stratégie mesta vytvárať viac priestoru na pobyt, pohyb a hru v uliciach. Zdroj: Foto: RdA Suisse / Flickr (CC BY 2.0)

Podobný prístup uplatňuje aj Flámsko v Belgicku, kde organizácia Kind & Samenleving rozvíja koncept hernej siete (Speelweefsel / Kindweefsel). Tento model pomáha mestám plánovať priestory pre deti ako prepojený systém miest pre rôzne vekové skupiny.

Metodika zdôrazňuje, že kvalitné prostredie pre deti nevzniká len budovaním ihrísk. Rovnako dôležité sú bezpečné ulice, dostupná zeleň a možnosť samostatného pohybu po meste.

Bezpečný verejný priestor ako základ mobility detí

Podobnú filozofiu postupne zavádzajú aj slovenské mestá.

Sandra Štasselová, urbanistka a vedúca projektu Mesto pre deti na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, zdôrazňuje význam bezpečného verejného priestoru pre samostatnú mobilitu detí:

„Deti sú najzraniteľnejší návštevníci verejného priestoru a nebezpečné ulice ich oberajú o nárok na samostatnú mobilitu. Autom chodí dnes do školy 44 % žiakov druhého stupňa základných škôl. Rodičia ako hlavný dôvod uvádzajú strach z nebezpečnej dopravy.“

Podľa nej mesto vyzerá úplne inak z pohľadu trojročného dieťaťa, seniora alebo človeka so zdravotným znevýhodnením. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny obyvateľov.

Podobný prístup uplatňuje aj Dubnica nad Váhom, ktorá sa systematicky venuje plánovaniu priestorov pre deti a mladých ľudí.

„Pri tvorbe verejného priestoru premýšľame v širších súvislostiach – nie iba o jednotlivých ihriskách, ale o celom systéme priestorov pre deti, tínedžerov aj rodiny,“ vysvetľuje primátor Peter Wolf.

Living Labs ako spôsob hľadania lepších riešení

Skúsenosti z miest ako Rotterdam, Kodaň či Barcelona ukazujú, že kvalitný verejný priestor nevzniká náhodou. Je výsledkom dlhodobého experimentovania, testovania a spolupráce medzi samosprávou, odborníkmi, developermi aj obyvateľmi.

Účastníci workshopu v rámci projektu Urban Imprint v Grazi využívajú metódu LEGO® Serious Play na vizualizáciu vzťahu medzi technológiami, udržateľnosťou a mestským prostredím. Zdroj: https://arqus-alliance.eu/

Práve tento prístup stojí za konceptom Living Labs – mestských živých laboratórií.

V týchto prostrediach mestá, univerzity, firmy aj obyvatelia spoločne testujú nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Overujú, či sú bezpečné, inkluzívne a či skutočne zlepšujú kvalitu života.

V čase klimatickej zmeny, demografických premien a rastúcich nárokov na kvalitu života sa tak verejný priestor stáva jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými mestá formujú svoju budúcnosť.

Autorka: Jana Adamková
Odborný garant: Studio 21

AI v územnej samospráve: Technológia nestačí – rozhodujú procesy, dáta a ľudia

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi kľúčové trendy moderného riadenia miest a regiónov. V posledných rokoch sa pozornosť samospráv čoraz viac sústreďuje na využívanie umelej inteligencie (AI), ktorá môže zefektívniť komunikáciu s občanmi, zvýšiť dostupnosť verejných služieb a zlepšiť transparentnosť verejnej správy.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov sú chatboty integrované do webových stránok miest a verejných inštitúcií. Umožňujú automatizovanú komunikáciu s občanmi a poskytovanie informácií v reálnom čase.

Chatboty vo verejnej správe predstavujú významný krok smerom k digitálnej transformácii verejných služieb. Občania vďaka nim môžu získavať informácie o administratívnych postupoch, službách alebo kompetenciách samosprávy nepretržite – bez ohľadu na úradné hodiny.

Zároveň dokážu znížiť administratívnu záťaž zamestnancov verejnej správy. Automatizujú odpovede na rutinné otázky občanov a umožňujú pracovníkom úradu sústrediť sa na komplexnejšie úlohy (Onlim, 2024; BetterServ, 2024).

Skúsenosť zo Slovenska: chatbot v Žiline

Význam chatbotov potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výskumný tím analyzoval fungovanie AI nástroja implementovaného v prostredí vybranej územnej samosprávy na Slovensku. Chatbot začalo mesto Žilina využívať v júli 2025.

Analýza používateľských otázok ukázala, že tento nástroj dokáže výrazne šetriť čas pracovníkov mestského úradu. Ak by každú otázku riešil zamestnanec úradu a jej vybavenie by trvalo v priemere päť minút, chatbot ušetril približne 668 hodín pracovného času.

Chatbot ako zdroj dát o potrebách občanov

Chatboty však neplnia iba komunikačnú funkciu. Predstavujú aj cenný analytický nástroj.

Interakcie občanov so systémom generujú veľké množstvo dát, ktoré umožňujú identifikovať:

  • najčastejšie otázky verejnosti,

  • oblasti s nedostatočnou informačnou podporou,

  • bariéry v prístupe k verejným službám.

Výskum v oblasti digitálnej verejnej správy poukazuje na to, že práve tieto údaje môžu výrazne prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb, transparentnosti rozhodovania a participácie občanov (Zhou et al., 2025).

Zdroj: www.cdp.sk

Aké otázky kladú občania najčastejšie

V sledovanom období chatbot zaznamenal 11 490 otázok od obyvateľov mesta Žilina.

Najväčší podiel otázok sa týkal zberu, nakladania a odvozu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Táto téma predstavovala 16,8 % všetkých otázok.

Celková úspešnosť odpovedí chatbota dosiahla:

  • 75,29 % vyriešených otázok,

  • 23,81 % presmerovaných otázok na pracovníka mestského úradu,

  • 0,9 % nezodpovedaných otázok, pri ktorých systém nedisponoval dostatočnými informáciami.

Otázky, ktoré chatbot nedokázal vyriešiť

Chatbot si nevedel poradiť najmä s konkrétnymi situáciami alebo špecifickými otázkami občanov. Typické príklady zahŕňali napríklad:

  • „Kde odovzdať objemný alebo nebezpečný odpad v Žiline?“

  • „Ako funguje separovaný zber s QR kódmi v Považskom Chlmci?“

  • „Môžem odpad odovzdať, aj keď nie som obyvateľom Žiliny?“

  • „Je separovaný zber odpadu stále dobrovoľný?“

Objavili sa aj otázky mimo oblasti odpadového hospodárstva, napríklad:

  • parkovanie pre návštevy zo zahraničia,

  • termíny platenia dane z nehnuteľnosti pri kúpe bytu.

Relatívne často sa občania pýtali aj na kontakty na jednotlivé oddelenia mestského úradu, stavebné konania, územné plánovanie alebo kolaudácie.

Najnižšiu úspešnosť zaznamenal chatbot pri témach súvisiacich s investíciami a rozvojom infraštruktúry mesta, kde dokázal samostatne vyriešiť približne 68,2 % otázok.

Implementácia AI nie je jednorazový projekt

Praktické skúsenosti ukazujú, že samotné nasadenie technológie automaticky nezaručuje jej efektívne fungovanie.

AI riešenia vyžadujú priebežnú správu, aktualizáciu a vyhodnocovanie. Chatboty fungujú najlepšie vtedy, keď pracujú s aktuálnymi databázami a ich znalostná báza sa pravidelne dopĺňa podľa nových otázok občanov.

Bez kontinuálnej správy môže postupne klesať presnosť odpovedí a systém môže prestať reagovať na nové informačné potreby verejnosti (Xu et al., 2025).

Výskum zároveň poukazuje na význam iteratívneho prístupu k digitálnym riešeniam. Ten zahŕňa pravidelné monitorovanie systému, analýzu používateľských interakcií a postupné zlepšovanie jeho funkčnosti na základe reálnych skúseností.

Implementáciu umelej inteligencie vo verejnej správe preto nemožno vnímať ako jednorazový technologický projekt. Ide o dlhodobý proces organizačného učenia, ktorý si vyžaduje systematickú prácu s dátami a používateľskou skúsenosťou.

Kľúčovú úlohu zohrávajú ľudia a procesy

Jedným z najdôležitejších faktorov úspešnej implementácie AI v samosprávach je pripravenosť organizácie pracovať s novými technológiami.

Aj keď informačné systémy dokážu automatizovať časť administratívnych procesov, zamestnanci musia vedieť interpretovať analytické výstupy a preniesť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Výskum v oblasti verejnej správy ukazuje, že digitálne nástroje prinášajú najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa prepoja s organizačnými procesmi a rozhodovaním v rámci inštitúcie (Zhou et al., 2025).

Bez tohto prepojenia môže technologické riešenie zostať nevyužité alebo sa jeho potenciál nevyužije naplno.

Pre samosprávy to znamená, že digitalizácia verejnej správy nie je iba technologickou transformáciou. Ide aj o organizačnú a procesnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové kompetencie zamestnancov, pravidelné školenia a systematickú prácu so spätnou väzbou od občanov.

Living Labs ako nástroj testovania inovácií

Jedným z prístupov, ktorý môže podporiť zavádzanie inovácií vo verejnej správe, je koncept Living Labs – živých laboratórií.

Tento model umožňuje testovať nové technologické riešenia priamo v reálnom prostredí miest a obcí. Do procesu sa zapájajú:

  • odborníci,

  • technologické firmy,

  • výskumné inštitúcie,

  • samotní občania.

Výhodou tohto prístupu je možnosť testovať riešenia v praxi, identifikovať ich nedostatky a postupne ich zlepšovať na základe skúseností používateľov.

Zároveň podporuje prenos poznatkov medzi samosprávami a vytvára priestor na vznik riešení využiteľných aj v ďalších mestách a regiónoch (Xu et al., 2025).

Zdroj: Freepik.com

Diskusia o budúcnosti AI v samosprávach

Téma umelej inteligencie v územnej samospráve bude jednou z hlavných tém pripravovaného summitu inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026.

Súčasťou programu bude aj 11. ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub (13. mája 2026).

Podujatie prinesie skúsenosti zo Slovenska aj zo zahraničia a otvorí diskusiu o príkladoch dobrej praxe zavádzania umelej inteligencie v podmienkach miest a obcí.

Umelá inteligencia nie je zázračné riešenie všetkých problémov. Ak ju však samosprávy využijú rozumne, môže výrazne pomôcť aj v každodennej komunálnej praxi. Slovenské mestá a obce tak získavajú príležitosť modernizovať svoju správu a priblížiť verejné služby občanom.

Autor: PhDr. Milan Douša, PhD.

Zdroje

  1. BETTERSERV. BetterServ Chatbot for Local Government.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://betterserv.ai/2024/12/03/betterserv-chatbot-for-local-government/

  2. BRAUN, D., SCHMIDT, L. a kol. The Impact of Chatbots on Public Service Provision: A Qualitative Interview Study with Citizens and Public Service Providers.
    Online.
    Dostupné na:
    https://www.bohrium.com/paper-details/the-impact-of-chatbots-on-public-service-provision-a-qualitative-interview-study-with-citizens-and-public-service-providers/978837030022676482-11095

  3. ROVČANIN, M. Ako môžu mestá a obce na Slovensku využiť AI.
    Online. 2025.
    Dostupné na:
    https://www.cdp.sk/aktuality/2025/ako-mozu-mesta-a-obce-na-slovensku-vyuzit-ai

  4. XU, J., WANG, J., LEUNG, J., GU, J. GRASP: Municipal Budget AI Chatbots for Enhancing Civic Engagement.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2503.23299

  5. ZHOU, J., SHEN, R., YOU, Y., DISALVO, C., DOMBROWSKI, L., MACLELLAN, C.
    Improving Public Service Chatbot Design and Civic Impact.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2506.12259

  6. ONLIM. Chatbots for the Public Service.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://onlim.com/en/chatbots-for-the-public-service/

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

Prečo sa Smart Cities Klub už niekoľko rokov zaujíma o živé laboratóriá? A prečo ich chceme mať aj v našich mestách?

Living Labs: inovácie testované v reálnom prostredí

Živé laboratóriá (Living Labs) predstavujú dynamické, otvorené inovačné ekosystémy. Výskum a inovácie v nich prebiehajú priamo v reálnom prostredí, nie v izolovaných laboratóriách.

Systematický prístup spolutvorby stavia občanov a koncových používateľov do centra pozornosti. Vďaka tomu nové riešenia nevznikajú len ako technologické inovácie, ale reagujú aj na reálne potreby.

Inšpirácia z Dánska

Je to už takmer desať rokov, čo sme sa začali zaujímať o Living Labs v Dánsku. Veľkou inšpiráciou pre nás bola Letná škola Smart Cities v Kodani. Navštívili sme tam Living Lab DOLL nášho partnera – spoločnosti Gate 21.

V roku 2018 sme následne podpísali Memorandum o spolupráci medzi Gate 21 a Smart Cities klubom.

Living Lab nášho partnera DOLL sa zameriava na verejné osvetlenie. Dnes tam prichádzajú záujemcovia z celého sveta.

Na jednej ploche si môžu pozrieť verejné osvetlenie od takmer všetkých výrobcov vrátane funkcií, ktoré dnes označujeme ako smart. Záujemcovia si ich pritom vyberajú nezávisle od obchodných ponúk a podľa vlastných potrieb.

Living Labs ako nástroj pre inovácie miest

Living Labs dnes patria medzi najefektívnejšie formy overovania inovácií v praxi miest a obcí. Rozšírili sa po celej Európe a postupne sa objavujú aj na Slovensku.

Ich tematické zameranie je veľmi široké. Pri našich diskusiách s MIRRI aj s Ministerstvom životného prostredia v rámci Mayors Café sme preto navrhovali, aby sa téma Living Labs stala jednou z priorít pri príprave výziev aj nového programového obdobia eurofondov.

Mestá a obce by si v takomto prostredí mohli overovať komunálne inovácie. Tie najefektívnejšie riešenia by sa následne šírili do ďalších miest a obcí.

Nové programové obdobie už nebude len o rozdeľovaní financií. Projekty budú musieť prinášať ekonomické alebo mimoekonomické prínosy, ktoré sa dajú jasne preukázať. Zároveň veríme, že vznikne viac priestoru aj pre praktické experimentovanie.

Living Labs ako základ regionálnych inovačných ekosystémov

Living Labs chápeme ako používateľsky orientované otvorené inovačné ekosystémy. Využívajú systematický prístup spolutvorby a prepájajú výskumné a inovačné procesy s reálnymi komunitami a prostrediami.

Takýto prístup vytvára základ regionálnych inovačných ekosystémov.

Dôležitú úlohu zohráva zapojenie koncových používateľov. V Living Labs nevystupujú ako pasívni príjemcovia, ale ako spolutvorcovia riešení.

Vďaka tomu vznikajú produkty, služby aj verejné politiky, ktoré sú praktické, relevantné a vychádzajú z potrieb komunity.

Model štvoritej špirály

Living Labs fungujú ako kolaboratívne ekosystémy založené na modeli inovácií so štvoritou špirálou.

Občania a občianska spoločnosť prinášajú životné skúsenosti a reálne potreby. Najlepšie poznajú problémy mesta a komunity.

Akademická sféra a inovačné centrá poskytujú výskum a vedecké dôkazy.

Súkromný sektor prináša trhové perspektívy a schopnosť škálovať riešenia. Často ide o budúcich investorov a partnerov miest a obcí.

Verejné inštitúcie zabezpečujú súlad s politickými rámcami a spoločenskými prioritami.

Prepojenie týchto štyroch skupín vytvára neutrálne prostredie založené na dôvere. V takomto prostredí môžu partneri spoločne experimentovať, testovať nové riešenia a učiť sa z výsledkov.

Práve týmto spôsobom postupne vzniká regionálny inovačný ekosystém. Aj preto sa Smart Cities klub téme Living Labs dlhodobo venuje a snaží sa podporovať jej rozvoj.

Autor: Vladimír Jurík

Spoločná zodpovednosť samospráv, štátu, škôl a rodičov

Bezpečnosť detí na ceste do školy je jednou z najdôležitejších komunálnych tém. Paradoxne sa ňou stala až v priebehu rokov, hoci by mala byť prirodzenou a systematickou zodpovednosťou nielen miest a obcí, ale aj štátu, škôl a rodičov. Otázka teda nestojí či, ale kto a ako môže prispieť k zmene správania účastníkov cestnej premávky – čo môžu urobiť samosprávy, čo štát a čo školy spolu s rodičmi.

Každodenné riziká pred školami

Zaoberáme sa bezpečnosťou cyklotrás, odstraňovaním bariér pri rozvoji cyklodopravy v mestách, venujeme sa ochrane chodcov, tvorbe parkovacích politík – a pritom nám často uniká, že každý deň tisíce detí riskujú zdravie, a niekedy aj život, na ceste do školy.

Najohrozenejšou skupinou sú žiaci prvého stupňa základných škôl. Nemajú ešte osvojené základy dopravnej výchovy, no už dnes sa do školy presúvajú na kolobežkách či bicykloch. Riziká sú zrejmé a rodičia si ich uvedomujú. Aj preto sa mnohí z nich ujali úlohy „taxikárov“. Každé ráno pred ôsmou hodinou to vidíme pred školami: chaos, hľadanie parkovacieho miesta, neprehľadné a nebezpečné kolízne situácie.

Čiastočné riešenia nestačia

Riešenia, ktoré sa dnes uplatňujú – pár nových parkovacích miest alebo dočasné obmedzenie dopravy v školskej ulici – sú síce krokom správnym smerom, no samy osebe systémový problém neriešia.

Projekt Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy

Smart Cities klub na túto situáciu reagoval už pred rokom projektom Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy. Ide o iniciatívu, ktorá prepája vzdelávanie, technologický rozvoj, moderné dopravné riešenia a komunitnú spoluprácu s cieľom reálne zvýšiť bezpečnosť na cestách. Prvé pilotné projekty nám priniesli cenné skúsenosti – a zároveň potvrdili, že univerzálna metodika neexistuje. Každá obec, každá škola má svoje špecifiká. Jediná cesta vedie cez poctivú prácu v teréne – s mestom, školou aj rodičmi.

Living Lab ako otvorená platforma pre bezpečné mestá

Práve tieto skúsenosti sústreďujeme do pripravovaného Living Labu, ktorý sa stane otvorenou platformou pre všetkých, ktorí chcú systematicky riešiť bezpečný pohyb detí v mestách a obciach. Ponúkne inšpiratívne projekty, nové technológie, organizačné postupy, podnikateľské nápady aj inovatívne prístupy. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bude príprava a realizácia vzdelávacích aktivít – pre deti, rodičov, pedagógov aj samosprávy. Veríme, že aj so spoluúčasťou štátu.

Medzinárodné skúsenosti a spoločná zodpovednosť

Našou výhodou je možnosť vyhodnocovať riešenia v spolupráci so zahraničným konzultantom z Holandska, ktorý má dlhoročné skúsenosti nielen s dopravnými opatreniami, ale aj so zapájaním škôl, rodičov a verejnosti. Úspech projektu však bude závisieť od podpory všetkých partnerov. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť, aby cesta do školy bola pre deti bezpečná – každý deň, v každej obci.

Autor: Vladimír Jurík

Prečo je dôležitý nový prístup k verejnému obstarávaniu inovácií?

Skúsenosti inovátorov so samosprávami

Aká je častá skúsenosť tvorivých ľudí a inovatívnych spoločností pri spolupráci so samosprávami? Úprimná odpoveď znie: inováciu si verejný investor zriedka vymyslí sám. Nápad, riešenie aj technické know-how prichádzajú zvonka – od firiem, odborníkov, startupov či výskumníkov. Tieto návrhy často konzultujú s mestom alebo obcou ešte skôr, než sa vôbec začne hovoriť o verejnom obstarávaní.

Inovatívna spoločnosť pritom spravidla navrhne aj cenu – realistickú, ktorá zohľadňuje technické parametre, prevádzku aj očakávané prínosy. Takto vznikne predbežná hodnota zákazky, ktorá následne vstúpi do súťaže.

Keď rozhoduje iba najnižšia cena

Problém nastane v momente, keď sa celý proces „zrazí“ na jedinom kritériu – najnižšej cene. Ak obstarávanie vedie pracovník, ktorý sa s inovatívnym riešením nevie alebo nechce vysporiadať inak než cez cenu, výsledok je často predvídateľný. Mesto tak nezíska pôvodne zamýšľanú inováciu, ale jej lacnejší „ekvivalent“. Ten síce formálne spĺňa podmienky súťaže, no kvalitatívne a prevádzkovo zaostáva za pôvodným zámerom.

Toto nie je hypotetický scenár. Ide o najčastejšiu skúsenosť s verejným obstarávaním inovatívnych projektov. Zlyhanie väčšinou nespôsobuje úmysel, ale nastavenie podmienok a hodnotiacich kritérií. V praxi sa jednoducho nedarí vytvoriť rámec, v ktorom by kvalita, funkčnosť a dlhodobá hodnota dokázali zvíťaziť nad najnižšou cenou.

Dôsledky pre inovátorov

Pre tých, ktorí ponúkajú invenciu a kvalitu, to znamená enormnú stratu energie, času a peňazí. Paradoxne „potrestáme“ práve tých, ktorí chcú mestu pomôcť lepším riešením. Referenciu za zrealizovaný projekt si napokon pripíše víťaz súťaže – nie autor pôvodnej myšlienky.

Znie to absurdne? Stačí si spomenúť na niektoré projekty financované z IROP-u alebo na environmentálne investície, kde mali projekty dosiahnuť konkrétne ekologické parametre, no realita po realizácii zaostala za očakávaniami.

Éra dôvery medzi mestami a inovátormi

Vstupujeme do éry, v ktorej sa mestá a obce budú uchádzať o dôveru inovátorov. Ak budú samosprávy chcieť, aby pre ne kvalitné firmy vyvíjali nové riešenia, budú musieť zmeniť pohľad na verejné obstarávanie. Nie cez optiku najnižšej ceny, ale cez najlepšiu hodnotu pre verejného investora.

Práve tu prichádza k slovu metóda Best Value. Nejde o experiment ani teóriu, ale o overený prístup používaný vo vyspelých západných krajinách. Tento prístup vedie k reálnym, nie iba nominálnym úsporám. Zohľadňuje totiž celý životný cyklus projektu – teda nielen obstarávaciu cenu, ale aj náklady na údržbu, prevádzku, modernizáciu a likvidáciu. Cena zostáva dôležitým faktorom, no nie jediným a nie rozhodujúcim.

Iniciatíva Smart Cities klubu

Smart Cities Klub už pred troma rokmi inicioval moderný spôsob obstarávania cyklotrás v spolupráci s odborníkmi z ÚVO, ZSPS, MDSR, ZMOS a SKA. Výsledkom je metodický materiál, ktorý dnes môžu mestá a obce reálne využívať v praxi.

Našou ďalšou ambíciou je posunúť sa ešte ďalej – k verejnému obstarávaniu projektov, ktorých podstatou je invencia a tvorivosť. V rámci Smart transformačného inovačného konzorcia Slovenska (STICS), projektu podporeného z Plánu obnovy, pripravujeme spolu s odborníkmi z konzorcia, externými partnermi a v úzkej spolupráci s ÚVO nový prístup k obstarávaniu inovatívnych riešení.

Prečo je zmena nevyhnutná

Nebude to jednoduchá téma – ani pre riešiteľov, ani pre obstarávateľov na mestách a obciach. Bude si vyžadovať hlbšie porozumenie projektu, jeho zmyslu a odvahu nastaviť kvalitné hodnotiace kritériá.

Ak sa však chceme v komunálnom prostredí skutočne pohnúť dopredu, ak chceme motivovať kvalitné inovatívne spoločnosti a rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy na Slovensku, iná cesta neexistuje.

Autor: Vladimír Jurík

Zmeňme spolu Slovensko na Smart Cities

Vaše 2 % majú reálny dopad

Slovensko čelí výzvam, ktoré si vyžadujú systematické riešenia, spoluprácu a odvahu inovovať. Mestá dnes riešia energetiku, dopravu, digitalizáciu aj efektívne riadenie verejných služieb. Práve preto je nevyhnutné prepájať odbornosť, skúsenosti a moderné technológie.

Smart Cities klub dlhodobo vytvára priestor, kde sa stretávajú samosprávy, experti a inovační partneri. Vďaka tomu sa moderné riešenia nestávajú len teóriou, ale nachádzajú konkrétne uplatnenie v praxi.

Aj vy môžete byť súčasťou tejto zmeny – darovaním 2 % z dane.

Prečo darovať 2 %?

Poukázanie 2 % z dane vás nestojí nič navyše. Ide o časť dane, ktorú by ste inak odviedli štátu. Rozdiel spočíva v tom, že vy sami rozhodnete, kam tieto prostriedky poputujú.

Smart Cities nie sú o technológiách pre technológie. Predovšetkým sú o kvalite života nás, obyvateľov. Ide o lepšie služby, efektívnejšiu komunikáciu, transparentnejšie rozhodovanie a zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi.

Vaša podpora umožní:

  • organizovať odborné konferencie a vzdelávacie podujatia pre samosprávy,
  • prepájať inovatívne riešenia s reálnymi potrebami miest,
  • realizovať praktické workshopy a diskusie zamerané na implementáciu,
  • systematicky budovať komunitu, ktorá mení Slovensko dlhodobo a koncepčne.

Transparentnosť a zmysluplné využitie prostriedkov sú pritom samozrejmosťou.

Ako poukázať 2 % z dane – oficiálny postup

Podrobný a aktuálny návod zverejňuje štát na portáli
👉 Slovensko.sk – životná situácia „Ako poukázať 2 % z dane“

Aktuálne informácie a metodické usmernenia nájdete aj na stránke
👉 Finančná správa SR

Pre lepšiu orientáciu uvádzame stručný prehľad:

Postup krok za krokom

Ak ste zamestnanec (ročné zúčtovanie dane)

Ak vám zamestnávateľ robí ročné zúčtovanie dane:

  1. Požiadajte zamestnávateľa o Potvrdenie o zaplatení dane.

  2. Vyplňte tlačivo „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane“.

  3. Do tlačiva uveďte údaje prijímateľa (nižšie).

  4. Tlačivo spolu s potvrdením doručte na príslušný daňový úrad najneskôr do 30. apríla.

Ak podávate daňové priznanie sami

Ak podávate daňové priznanie (typ A alebo B):

  1. V daňovom priznaní vyplňte časť určenú na poukázanie podielu zaplatenej dane.

  2. Uveďte identifikačné údaje prijímateľa.

  3. Vypočítajte 2 % zo zaplatenej dane.

  4. Podajte daňové priznanie v zákonnej lehote (spravidla do 31. marca, resp. v predĺženej lehote).

  5. Daň musí byť riadne zaplatená, inak podiel nebude poukázaný.

Údaje prijímateľa

Ak chcete podporiť Smart Cities klub, použite tieto údaje:

Názov: Smart Cities klub
IČO: 42174775
Sídlo: Palisády 691/1, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto

Prečo na tom záleží?

Slovenské mestá potrebujú riešenia, ktoré sú funkčné, udržateľné a dlhodobo efektívne. Zmena však nevzniká spontánne. Vyžaduje si odborné know-how, koordináciu a aktívnych partnerov.

Práve preto majú aj 2 % z dane význam. Hoci sa môžu javiť ako malé číslo, v súčte predstavujú konkrétnu podporu projektov s merateľným dopadom.

Ak vám záleží na tom, aby mestá na Slovensku fungovali modernejšie, efektívnejšie a transparentnejšie, podporte Smart Cities klub.

Spoločne môžeme vytvárať mestá, ktoré sú pripravené na budúcnosť.

Ďakujeme, že ste súčasťou tejto zmeny.