Udržateľný rozvoj miest a spôsob financovania udržateľných mestských projektov

Mestá sú centrami sociálnych a hospodárskych činností, interakcií a inovácií. Stále viac sa zväčšujú a sú zodpovedné za vysokú úroveň spotreby energií a za približne 70 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom sú obzvlášť citlivé na dopady zmeny klímy.

Takmer 70 % európskej populácie žije v mestských oblastiach, ktoré spotrebujú približne 80 % energie a podieľajú sa až z 85 % na HDP Únie. Rovnako však čelí pretrvávajúcim problémom, akými sú nezamestnanosť, segregácia a chudoba, ako aj silným tlakom na kvalitu mestského životného prostredia. Mestá preto hrajú pri riešení výziev v oblasti klimatických zmien kľúčovú úlohu.

V nadväznosti na novú Územnú agendu EÚ 2030 prijali členské štáty EÚ na konci roka 2020 „Novú Lipskú chartu“, ktorá sa zameriava na transformačný potenciál miest pre spoločné dobro. Charta vyzýva k silnejšiemu postaveniu miest pri rozhodovaní na vnútroštátnej alebo EÚ úrovni tak, aby mohla mestá získať zodpovedajúce finančné prostriedky na riešenie nových a nevyhnutných úloh a na stanovenie rámca pre rozvoj európskych miest naprieč rôznymi úrovňami správy.

Nová Lipská charta poskytuje možnosť sa znovu zamerať na väzby medzi správou na mestskej úrovni a inými úrovňami správy v polycentrických mestských systémoch. Takisto poskytuje mestu ucelený rámec politík na napĺňanie globálnych a európskych dohôd, akými je program Cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, Parížska dohoda, Mestská agenda pre EÚ alebo Zelená dohoda pre Európu. Zdôrazňuje najmä potrebu dobrej správy miest, ktorá je nevyhnutná, aby pomohla rozvoju spravodlivých, zelených a produktívnych mestských systémov, predstavujúcu tri základné rozmery európskych miest.

Vzhľadom na silnú podporu novej mestskej agendy (2016) zo strany Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov získali stratégie trvalo udržateľného rozvoja mestských oblastí zásadný význam. Je stále zrejmejšie, že rôzne výzvy, ktoré vyvstávajú v mestských oblastiach, či už ide o výzvy hospodárske, environmentálne, klimatické, sociálne alebo populačné, sú vzájomne prepojené a že úspešný mestský rozvoj si možno predstaviť iba na základe integrovaného prístupu. Prostredníctvom realizácie Mestskej agendy sa EÚ zameriava na tieto tri piliere vytvárania politiky a ich implementácie:

  • lepšia legislatíva,
  • lepšie programy financovania a
  • zdieľanie znalostí

Nová Lipská charta, kľúčový strategický dokument mestskej agendy EÚ z decembra 2020, chápe budúcnosť mestských oblastí nielen ako „miest husto usporiadaných zastavaných štruktúr“, ale aj ako miest, „ktoré tiež umožňujú kultúrnu, sociálnu, ekologickú a ekonomickú interakciu“. Táto nová perspektíva tak prináša jedinečnú príležitosť prehodnotiť mestské modely v EÚ. Ide o nový prístup všeobecného záujmu zameraný na zabezpečenie trvalej udržateľnosti spoločnosti, hospodárstva a ekosystémov v EÚ.

Nová Lipská charta sa usiluje nielen o zladenú koordináciu opatrení vykonávaných na všetkých troch priestorových úrovniach európskych miest (susedstvo, miestne úrady a funkčné oblasti) tak, aby sa zabezpečila súdržnosť a zabránilo sa nehospodárnostiam, ale stanovuje aj päť kľúčových zásad novej mestskej stratégie EÚ:

  • mestská politika pre spoločné dobro;
  • integrovaný prístup;
  • účasť a spoluvytváranie („účasť verejnosti je kľúčom k úspešnému zabezpečeniu vysoko kvalitného zastavaného prostredia“)
  • viacúrovňová správa;
  • lokálny prístup.

Kľúčovými témami Mestskej agendy EÚ sú:

  1. Sociálno-kultúrny rozvoj

Cieľom je uspokojiť ľudské potreby a splniť cieľ sociálnej spravodlivosti podporou účasti všetkých sociálnych skupín na riešení otázok zdravia, bývania, spotreby, vzdelávania, zamestnanosti, kultúry, dedičstva a začleňovania migrantov, utečencov a chudobnejších častí populácie v mestách. Dôležitá je tiež podpora súdržnosti a solidarity medzi rôznymi územiami a generáciami.

  1. Zamestnanosť a hospodársky rozvoj

Komisia plánuje podporovať rast a ekonomickú hospodárnosť v mestách prostredníctvom schém trvalo udržateľnej a zodpovednej výroby a spotreby. Toto by malo v mestách podporovať zavedením systémov obehového hospodárstva, podporou digitálnej tranzicie, zabezpečením mestskej mobility a dostupnosti a vytváraním pracovných miest a zlepšovaním zručností občanov.

  1. Ekologické mestské plánovanie a rozvoj

Podľa Komisie by mestá mali dlhodobo chrániť a zlepšovať svoje životné prostredie a prírodné zdroje tým, že budú udržiavať environmentálnu rovnováhu, znižovať riziká a predchádzať dopadom na životné prostredie v mestách zlepšovaním kvality ovzdušia, podporou energetickej tranzicie a udržateľného využívania územia a budovaním väčšej klimatickej odolnosti.

  1. Inštitúcie a riadenie miest

Všetky opatrenia a stratégie sa musia vytvárať a vykonávať v rámci systému viacúrovňovej správy s charakteristikami spojenými s demokraciou, transparentnosťou a sociálnou spravodlivosťou. Verejné zadávanie musí byť inovatívne a zodpovedné.

Medzi 14 kľúčových mestských tém dobrovoľných partnerstiev v rámci mestskej agendy EÚ patria:

  • Začleňovanie migrantov a utečencov (2017)
  • Kvalita ovzdušia (2017)
  • Bývanie (2018)
  • Chudoba (2018)
  • Obehové hospodárstvo (2018)
  • Digitálna tranzícia (2018)
  • Mestská mobilita (2018)
  • Pracovné miesta a zručnosti v miestnom hospodárstve (2018)
  • Energetická tranzícia (2019)
  • Prispôsobenie sa zmene klímy (2018)
  • Inovatívne a zodpovedne verejné obstarávanie (2018)
  • Trvalo udržateľné využívanie územia a riešenia inšpirované prírodou (2018)
  • Bezpečnosť na mestských verejných priestranstvách (2020)
  • Kultúra vo verejnom priestore (2020)

Aktualizácia Mestskej agendy pre EÚ podľa Ľubľanskej dohody prijatej v novembri 2021 navrhla vznik dvoch nových tematických partnerstiev v roku 2022, jedno pre Udržateľný cestovný ruch a jedno pre Zelenejšie mestá.

  • Udržateľný cestovný ruch (2022)
  • Zelenejšie mestá (2022)

Financovanie udržateľných mestských projektov

Udržateľné mestské projekty možno financovať rôznymi spôsobmi. Od grantového financovania zo zdrojov EÚ po nástroje zahŕňajúce súkromné financovanie ako je PPP či EPC.

Rok 2021 so sebou priniesol začiatok nového programového obdobia EÚ a tým spojené i nové možnosti dotačných programov. Ďalej sú od nového desaťročia k dispozícii ďalšie nástroje ako Modernizačný fond, Mechanizmus spravodlivej transformácie alebo Facilita na podporu oživenia a odolnosti. Okrem týchto európskych nástrojov sa ponúka aj ďalšie formy financovania, či už od privátnych alebo verejných poskytovateľov vrátane Európskej investičnej banky. V neposlednom rade, žiadatelia – mestá môžu využiť technickú asistenciu pri príprave infraštruktúrnych projektov.

Grantové financovanie

  • Od roku 2021 je možné čerpať z 5 ti hlavných grantových zdrojov:
  • Modernizačný fond;
  • Operačný program Kvalita životného prostredia;
  • Integrovaný regionálny operačný program;
  • Facilita na podporu oživenia a odolnosti;
  • Fond spravodlivej transformácie.

Negrantové financovanie

Negrantové financovanie projektov môže mať mnoho podôb, medzi tie hlavné patria:

  • PPP (Public Private Partnership – Partnerstvo verejného a súkromného sektora);
  • EPC (Energy Performance Contracting / energetické služby so zárukou);
  • Financovanie EIB (Európska investičná banka);
  • Slovenská záručná a rozvojová banka a Slovenský Rozvojový Fond;
  • Komerčné banky;
  • Zelené dlhopisy.

Technická asistencia

Technická asistencia ponúka možnosť expertného poradenstva na pomoc pri príprave a implementácii projektov vďaka národným a medzinárodným programom. Medzi tieto programy patria:

  • Európske centrum investičného poradenstva (v rámci EIB);
  • Technická pomoc v rámci Facility na podporu oživenia a odolnosti (RRF).

Ďalšie možnosti

Ďalšie možnosti podpory rozvoja zelenej agendy, akokoľvek nepriame, je regulatórne a daňové nastavenie. V SR je cena na podporu výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Slovenská republika sa zaviazala tento typ výroby podporovať s ohľadom na jeho ekologický prínos. V iných krajinách, nie zatiaľ v SR, existuje aj celá škála potenciálnych daňových zvýhodnení naviazaných na ekologickosť výstavby.

Zdroj: Douša 2023, the Ljubljana Agreement 2021, European Commission 2022