V Holandsku sme prestali vyberať podľa ceny, hovorí expert na obstarávanie smart riešení

Ak obstarávate inovácie a smart riešenia, sú podstatne dôležitejšie kritériá ako cena, hovorí Obbe Wassenaar. Odborník z holandského mesta Hilversum sa prišiel podeliť o svoje skúsenosti z budovania smart city na workshop slovenského Smart Cities Klubu.

Je už Hilversum smart city?

Je to proces, na ktorom stále pracujeme a stále sa vyvíja. Pred dvoma mesiacmi sme uzavreli zmluvy a prvé nápady sa stávajú skutočnosťou. Máme už napríklad riešenie, ktoré zlepšuje plynulosť premávky v meste, či aplikáciu, ktorá pomáha pomalším osobám pri prechode cez cestu.  Okrem toho sme zaviedli gigabitový internet – pri tej príležitosti sme na námestí usporiadali ukážku e-športov. Teraz sme vo fáze, že posilňujeme povedomie o možnostiach smart city v rámci komunity, usporadúvame stretnutia s občanmi a organizujeme ďalšie aktivity.

Vráťme sa ale na začiatok príbehu. Ako sa myšlienka smart city vyvíjala?

Na počiatku bolo politické, ale aj praktické a logické rozhodnutie. Hilversum je mesto, v ktorom sídli mnoho médií, je centrom zábavného priemyslu, televíznych staníc. Stavať na tom a budovať inovatívne riešenia preto bolo prirodzené. Spočiatku sme pracovali s myšlienkou siete senzorov, rozmiestnených po celom meste. Plánovali sme využiť dáta na nastavenie lepších politík a tým pádom na lepšie služby nielen pre komunitu a samosprávu, ale i pre komerčné účely.

Mali ste na toto riešenie od začiatku určený rozpočet?

Náš vlastný rozpočet mal zabezpečiť samotné merania, napríklad kvality ovzdušia, parkovania a ďalších bežných úloh samosprávy. Počas konzultácií s komerčnými partnermi sme však začali chápať, že takýto projekt potrebuje byť škálovateľný. O tom sme diskutovali. Zamýšľali sme aj, že by plánované komerčné aktivity mohli konečnom dôsledku zaplatiť náklady na vybudovanie siete senzorov. Celý projekt sme plánovali pokryť kombináciou oboch.

Zmenili ste teda názor?

Áno, viedli sme dlhé diskusie so zástupcami trhu, konzultovali sme možné riešenia a zistili sme, že mnohé z komerčných využití sú stále len v štádiu vývoja. Komerční partneri boli ochotní investovať do smart city riešení, pretože ide o inováciu, ktorú možno využiť v iných mestách. No samospráva ako prvá je najdôležitejšia. Preto sme sa rozhodli, že k celému projektu nepristúpime ako k výstavbe siete senzorov. Naopak, pozreli sme sa na jednotlivé možnosti praktického využitia. Prešli sme každý typ aplikácie a vyhodnotili sme, či má pridanú hodnotu.

Ako ste postupovali pri tvorbe rozpočtu?

V holandskom systéme je dôležité, aby bol každý kontrakt presne definovaný. Hoci existujú i opačné názory, podľa mňa stačí mať pri projekte špecifický cieľ a transparentné pravidlá nastavovania cien pre každú časť zmluvy. Aj my sme mali pre každý jeden prípad veľmi prehľadný, transparentný a objektívny spôsob, aby sme sa uistili, že výsledkom bude férová trhová cena.

Kto ju definoval?

Bolo to spoločné úsilie. Vychádza zo strany samosprávy, do procesu sa zapájajú kontraktori a samozrejme i externé strany, ktoré ho kontrolujú. Vedeli sme ako by mal vyzerať cieľ, poznali sme približne aj cestu. Vďaka tomu sme vedeli nastaviť efektívnu cenotvorbu.

Ako sa staviate k myšlienke, že zvíťaziť by mala najnižšia cena?

Je to jeden z prístupov, ktorý funguje napríklad vtedy, ak predmet obstarávania poznáte do poslednej skrutky a viete presne určiť čo potrebujete. No i v tomto prípade treba zohľadniť kvalitu. Pri projektoch ako je smart city, kde poznáte síce smer, ktorým sa chcete vydať, no neviete predpokladať, kam vás zavedie, to nejde. U nás v Hilversume preto cena nebola vôbec hlavným kritériom pri hodnotení. Nahradili sme ju kritériom potenciálne úspešného biznis prípadu a transparentnými mechanizmami stanovenia ceny v rámci zmluvy. Výsledná cena sa totiž vyvíja v debatách s komerčnými stranami. To, čo potrebujete, je absolútna transparentnosť v tom, ako ste sa k výslednej cene dopracovali. Tú dopredu neviete, pretože všetky podobné projekty sú špecifické. Každý prípad použitia však musí mať spracovanú aj svoju obchodnú štúdiu. Ak nemá komerčné využitie, ani ho neimplementujeme.

Ako v Holandsku funguje spolupráca s kontrolnými orgánmi?

To je otázka, týkajúca sa aj politickej stránky projektov. Všetky projekty sú kontrolované mestským právnikom, je tu prísna práca dozorného oddelenia i dohľad externých strán. Holandský kontrolný systém je založený na miere rizika a zatiaľ možno povedať, že funguje. V praxi to znamená, že ak komerčný partner a projektový tím pracujú presne podľa zmluvy, kontroly nemusia byť vôbec prísne. Ak sa však veci nedaria a objavujú sa riziká, tak kontrolóri i manažéri kontraktu omnoho prísnejšie a pozornejšie sledujú účtovníctvo, výkazy i všetko, čo obe strany robia. Závisí to teda prípad od prípadu.

Vysúťažili ste na celý projekt jednu spoločnosť alebo ste zákazku delili na časti?

Máme strategického partnera, ktorý nám pomôže s dátovou platformou a jej rozličnými časťami. Čiže ak napríklad budeme robiť  aplikáciu pre parkovanie, môžu nám pomôcť s vývojom. Ale základom, ktorý chceme, je otvorená platforma. Čiže ak sa objaví tretia strana, ktorá má zaujímavé nápady a záujem, musí mať k našej platforme prístup. To je vytesané do kameňa. Takto postavená zmluva je však i v záujme nášho strategického partnera, pretože čím väčšou sa platforma stane, tým lepšie i pre nich. Je teda našim spoločným úsilím zlepšovať ju a otvárať ju aj ostatným vývojárom.

Ak by ste mali na procese, ktorým ste prešli, zmeniť jednu vec, čo by to  bolo?

Ešte pred úplným začiatkom sme sa naozaj veľmi dlhé obdobie venovali príprave a trhovým konzultáciám. Takto by som určite postupoval znova. Možno sme však mali venovať viac pozornosti budovaniu povedomia o tom, čo chceme dosiahnuť, aj v rámci našej organizácie, aj smerom k verejnosti. Keď sme totiž boli takmer na konci obstarávania, niektorí ľudia si stále mysleli, že sa hneď automaticky staneme smart mestom. Takže paralelne s trhovými konzultáciami sme asi mali stráviť viac času aj komunikovaním projektu. Jediná možnosť, ako sa stať inteligentným mestom, je prekonať systém jednotlivých síl. Preto potrebujete v prvom rade zistiť, ako a prečo tie silá vznikajú a aká je ochota presunúť prostriedky z ich rozpočtu na iné, dôležitejšie časti.

Ako verejnosť tento projekt prijala?

Najväčšie obavy súviseli so spracovávaním dát. Začali sme vecami, ktoré nie sú príliš citlivé napríklad z pohľadu ochrany súkromia. Navyše sme od začiatku verejnosť zapájali do diskusií. Máme veľmi kritickú komunitu, ktorá pozorne sleduje naše kroky i to, či ich robíme dobre.

Na Slovensku verejné obstarávania často charakterizuje málo času a najnižšia cena. Môžeme sa v niečom poučiť z holandského modelu?

Cenu ako hlavné kritérium treba zmeniť, inak bude obstarávanie inovácií a smart riešení veľmi zložité. Čo sa týka času – nám sa podaril jeden z najkratších súťažných dialógov v Holandsku, keď sme ho zvládli za šesť mesiacov namiesto zvyčajných najmenej deviatich mesiacov. Najdôležitejšia je komunikácia s komerčnými stranami, ktoré sa na tendri zúčastnia už od úvodných štádií. Musí však byť veľmi transparentná, aby ostatné strany nemali pocit, že niekoho uprednostňujeme. Krátky tender má potom len výhody a pozdával sa i partnerom. Výrazne totiž znižuje náklady na celý proces.