Vlastníctvo auta sa môže stať prežitkom
Budúcnosťou mestskej mobility môžu byť flexibilné systémy prenájmu osobných áut v kombinácii s inými druhmi dopravy. Viaceré európske mestá sa už teraz snažia obmedzovať osobnú dopravu.
Sektor osobnej automobilovej dopravy je jedným z mála v Európe, ktorý nezaznamenal pokles emisií skleníkových plynov. Nové automobily musia plniť prísnejšie emisné normy. Problémom je však rastúci počet áut, ich intenzívne využívanie a popularita typov so silnými motormi.
Európska komisia navrhla, aby sa po roku 2035 na jednotnom trhu mohli predávať len nové autá s bezemisným motorom. Európsky parlament návrh podporil, v Rade sú však niektoré členské krajiny proti. Ak by aj legislatíva prešla bez zmien, environmentálne problémy spôsobené osobnou automobilovou dopravou nerieši.
V prvom rade, zákaz sa bude týkať len nových áut. Po cestách budú ďalej chodiť staršie vozy, budú sa predávať na trhu ojazdených automobilov. Osobná automobilová doprava spôsobuje aj ďalšie problémy, špecificky v mestách.
Počet registrovaných osobných aut na 1000 obyvateľ v európskych mestách:
https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/URB_CTRAN__custom_4909021/default/table?lang=en
V čom je problém
Rozširovanie a údržba dopravnej infraštruktúry – cesty, parkoviská, signalizačné systémy – sú nákladné a málokedy dokážu držať krok s rastúcimi požiadavkami motoristov. Výsledkom sú dopravné zápchy, znížená kvalita života, vytláčanie zelene a verejného priestoru určeného pre chodcov.
K tomu sa pridružujú sekundárne následky. Betónové a asfaltové plochy ciest a parkovísk sa prehrievajú. Vyššia prašnosť je zdravotným rizikom. Dažďová voda sa nevsakuje do pôdy ale končí v kanalizácii.
Na riešenie týchto problémov nestačí prechod k elektromobilom či iným udržateľným pohonom. Je potrebné zmeniť podobu a organizáciu miest, ktoré sa už minimálne jedno storočie prispôsobujú potrebám motorizmu.
Vytlačiť autá z miest
Jednou z možností je začať vnímať osobnú mobilitu ako službu, ktorá môže byť poskytovaná rôznymi spôsobmi dopravy a ich kombináciou. Namiesto ustupovaniam potrebám automobilizmu budú mestá investovať do alternatívnych spôsobov dopravy a ich koordinácie: verejnej, cyklo či pešej dopravy.
Pomôže tiež nový prístup k mestskému plánovaniu. Martin Jerguš, zástupca hlavného architekta mesta Košice, na diskusii o budúcnosti mestskej mobility priblížil koncept „pätnásťminútového mesta“. Namiesto rozdelenia mesta na obytné, pracovné či voľnočasové zóny, často navzájom vzdialené, by mali byť všetky základné služby dostupné v rámci menších okruhov dostupných udržateľnými formami dopravy do pätnástich minút. Zníži sa tým potreba osobnej automobilovej dopravy.
Podľa Martina Jerguša mestské plánovanie dopravy potrebuje zásadný obrat: nie premýšľať, ako rozširovať automobilovú infraštruktúru, ale automobily postupne vytlačiť z miest. Viacero európskych veľkomiest sa už touto cestou vydalo. Amsterdam napríklad plánuje postupné znižovanie počtu parkovacích miest.
Pre niektoré mestá bola príležitosťou na zmenu pandémia COVID-19. Írske mesto Cork počas pandémie vylúčil dopravu z 18 ulíc a vyhradil ich na stravovanie pod holým nebom. Tieto ulice ostali pešou zónou aj po konci pandémie.
Brusel dal počas pandémie v doprave právo prednosti chodcom a cyklistom. V najbližších mesiacoch ho plánuje ešte rozšíriť.
Starostka Paríža Anne Hidalgo chce zo svojho mesta urobiť svetovú cyklistickú metropolu. Výrazne sa zníži priestor určený motoristom, na jeho úkor bude budovaná cyklistická infraštruktúra.
