Smart city riešenia nie sú len doménou veľkých firiem

Ministerstvo hospodárstva SR podporilo sumou takmer 500 000 eur spolu 10 smart city projektov, ktoré by mali pomôcť zlepšiť život v mestách. Na základe výzvy dotáciu získali malé a stredné podniky na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a zavedenie jej výsledkov do praxe. Firmy pri projekte musia spolupracovať s mestom. Podporené projekty by mali pomôcť v Bratislave, Banskej Bystrici, Hlohovci, Trenčíne, Banskej Štiavnici, Trnave, Poprade, Dolnom Kubíne, Nitre a Senci. Okrem iného ponúkajú riešenia pre inteligentné osvetlenie, parkovanie, monitoring ovzdušia, spotrebu energie či zber a spracovanie dát pri demografickom správaní sa obyvateľstva. Tieto projekty musia byť realizované do konca marca 2020. O pilotnej výzve a očakávaných prínosoch pre slovenské mestá a inovatívne firmy sme sa rozprávali s generálnou riaditeľkou Sekcie podnikateľského prostredia a inovácií MHSR Miriam Letašiovou.

 

Ako ste spokojná s počtom projektov, ktoré sa do výzvy prihlásili a tiež s ich kvalitou?

Na výzvu zareagovalo 23 malých a stredných firiem. Takmer u všetkých je cítiť progres v prístupe podnikov k spolupráci s mestami a v mnohých prípadoch tento progres smeruje k efektívnejšiemu riadeniu a rozhodovaniu samospráv. O podporu MH SR prejavilo záujem pomerne veľa firiem, čo považujeme za dobrý signál. Projekty sa týkali širokej škály miest, od tých najväčších, až po najmenšie. S výnimkou Žiliny máme vo forme žiadostí zastúpené všetky krajské mestá, no pridal sa napríklad aj Senec, Poprad, Šaľa, Dolný Kubín či Ružomberok.

 

Keď si rozoberiete dôvody, prečo niektoré projekty neuspeli, čím to najčastejšie bolo? V čom by sa mali zlepšiť?

Naším hlavným cieľom je vytvárať podmienky pre začínajúce inovatívne podniky, aby mohli svoje riešenie otestovať v prostredí miest a následne ponúknuť trhu. Spoločnosti, ktoré neuspeli, väčšinou nesplnili podmienku inovatívnosti. Medzi ďalšie dôvody prečo neuspeli patrila napríklad minimálna uplatniteľnosť v iných mestách či malá prepojenosť na už existujúce riešenia v meste, nízka budúca konkurenčná výhoda navrhovaného riešenia projektu oproti iným dostupným riešeniam na trhu.

 

Až 60 percent miest vo vašom prieskume uviedlo, že potrebuje riešiť dopravné projekty. V zozname schválených aj neschválených projektov je ich z oblasti dopravy len 5 či 6 z 23, čo dáva len 27 percent. V čom vidíte príčinu?

Urbanizácia na Slovensku spôsobuje problémy mestskej infraštruktúre, ktorá bola vo veľkej miere vybudovaná pre účely menšej mestskej populácie a teda vyžaduje zásadné zmeny. Z pozície zástupcu MH SR je pomerne ťažké pomenovať príčinu tzv. nedostatku “dopravných projektov“ v rámci našej výzvy. Môžeme len predpokladať, že niektorí primátori nedostatočne formulovali občanom a odbornej verejnosti priority a smerovanie mesta, čo by umožnilo podnikateľskej obci adresovať svoje riešenia vedeniu mesta v súlade s jej reálnymi potrebami.

 

Keď to zoberieme z druhej strany (spomína sa to aj vo vašom materiáli „Podpora inovatívnych riešení v slovenských mestách“)  – sú podľa Vás projektovo dostatočne pripravené mestá? Najmä z dôvodu, že ide o dlhodobé projekty, ktorých výsledky sa naplno hneď neprejavia. Špeciálne tento rok sa do toho primátorom nemuselo chcieť pre voľby do samospráv. Dá sa očakávať, že do ďalšej podobnej výzvy sa zapojí väčší počet firiem spolupracujúcich s mestami?

Byť „smart“ je dnes veľmi moderné, ale dôležité je „stáť nohami pevne na zemi“. V tejto oblasti sa momentálne otvára veľa nových možností, no paradoxne pri osvojovaní si princípov Smart Cities je väčšina slovenských miest stále na začiatku. Za ovplyvňujúci faktor možno považovať aj štvorročný cyklus zmien vo vedení miest, počas ktorého častokrát nedokážu predstavitelia samospráv svoje návrhy pre dlhodobejšie projekty presadiť a presvedčiť o ich prospešnosti aj ostatných obyvateľov.  To, či sa do ďalšej výzvy zapojí väčší počet uchádzačov, závisí nielen od miest, ale aj od iniciatívy firiem a tlaku verejnosti. Napomôcť tomu môže aj efektívna osveta.

 

Aké budú nasledujúce kroky a kedy môžeme očakávať prvé príklady zrealizovaných pilotných riešení?

Úspešní žiadatelia momentálne vypracúvavajú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorej cieľom je zhodnotiť a analyzovať potenciál projektu a pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj potreby identifikovať zdroje na realizáciu a udržateľnosť. Po odovzdaní a schválení štúdie uskutočniteľnosti budú jednotlivé riešenia testované priamo v mestách. Prvé príklady zrealizovaných pilotných riešení predpokladáme začiatkom roku 2020.

 

Malé a stredné podniky sú podľa ministerstva hospodárstva kľúčové preto, že poznajú špecifické miestne potreby. Je ich však dosť, aby tento dopyt pokryli? V čom vidíte ďalšie možnosti podpory zo strany Ministerstva hospodárstva, ale aj samotných miest?

Smart cities riešenia sú doménou veľkých firiem, ktoré si môžu mnohokrát jednoduchšie dovoliť financovať pilotné inovatívne projekty. Nepotrebujú podporu ako malé a stredné podniky. Práve preto chceme finančným mechanizmom pomôcť začínajúcim inovatívnym podnikom, aby nadviazali partnerstvo s mestom a spoločne hľadali čo najlepšie riešenie pre mesto. Z doterajšej skúsenosti možno konštatovať, že takýchto firiem je čoraz viac.  Chceme ich aj v budúcnosti podporovať a motivovať k efektívnej spolupráci s mestami. Našou úlohou je v prvom rade vyhodnotiť úspešnosť a efektívnosť projektov podporených v rámci našej pilotnej výzvy. To nám do budúcna umožní prispôsobiť podmienky poskytovania dotácií na obdobný typ projektov tak, aby bol pre žiadateľov z radov MSP, ale aj miest, čo najprospešnejší. V tejto oblasti stále neexistuje koordinátor. Napriek tomu dúfame, že aj naša snaha podporovať inovatívne riešenia v slovenských mestách motivuje ostatných hráčov a zodpovedné subjekty k vytvoreniu či už priamo podporných mechanizmov alebo iných nástrojov, ktoré budú nápomocné v rozvoji, pochopení a udomácnení témy Smart Cities v slovenských podmienkach celým socio-ekonomickým spektrom.

 

Aká je podľa Vás úloha miest v podpore podnikateľského prostredia a je to podľa Vás vôbec ich úloha?

Úloha miest v podpore podnikateľského prostredia je nezastupiteľná a tento fakt potvrdzuje aj Štatistický úrad SR. Viac ako 80 % firiem na Slovensku vzniká práve v mestách a 79 % ľudí v mestách pracuje. Aby však bolo mesto skutočne smart, musí sa v ňom aj dobre podnikať. Minulý rok sme realizovali projekt so Svetovou bankou v rámci prípravy hodnotenia Subnational Doing business, ktorý monitoroval podmienky podnikania v piatich mestách. Najlepšie spomedzi miest vyšlo napr. v začatí podnikania a získavaní stavebných povolení mesto Prešov. Každému primátorovi by malo záležať na tom, aby zatraktívnil svoje mesto a vytváral prostredie priaznivé aj pre podnikanie. Podnikatelia stimulujú totiž rozvoj nových produktov a služieb, podporujú zavádzanie inovácií a mestám môžu priniesť súkromné zdroje financovania.

 

Táto výzva stála na projektoch, ktorých súčasťou na počiatku sú experimenty. Sú slovenské mestá ochotné riskovať? Keďže pri skúšaní nových riešení je riziko nezdaru vysoké.  

Smart agenda so sebou prináša nevyhnutnú zmenu myslenia a prístupu. Tomuto novodobému trendu by sa mali prirodzene prispôsobiť všetci aktéri vrátane miest. Je potrebné pochopiť, že nesie v sebe prvok vzájomnej spolupráce, komunikácie a zdieľania. Môžeme konštatovať, že počet miest, ktoré prejavili záujem o výzvu rovnako ako aj počet podporených projektov je dôkazom toho, že nemalej časti miest je pojem smart city známy. Vidia v ňom príležitosť pre svoj rozvoj, nie iba riziko. Verím, že aj ostatné mestá postupne nabehnú na tento trend v záujme zlepšenia kvality života občanov.

 

Výzva tak, ako bola koncipovaná, bola ideálna aj pre startupy. Vnímate nárast záujmu zo strany startupov o problematiku Smart Cities? Vidíte ich potenciál aj v medzinárodnom merítku?

Nárast existencie startupov, ktoré ponúkajú smart riešenia, je výrazný. Je preto dôležité, aby mestá a regióny s nimi spolupracovali. Mali by využiť priestor aj na testovanie a nasadenie pilotných riešení s určitou zvýšenou mierou rizika.

 

A posledná osobná otázka – ktoré riešenie alebo riešenia zo schválených projektov Vás osobne najviac zaujali?

Viaceré projekty boli zaujímavé. Smart City je jeden zo spôsobov, ktorý dokáže kvalitatívne zlepšiť život všetkých ľudí. Dôležité sú riešenia, ktoré prinesú praktické prínosy pre ich občanov.  Napr. inteligentné lampy, meteostanice aj nabíjačky elektromobilov, ktoré bude mesto spravovať integrovane v prehľadnom systéme, ktorý poskytuje vybrané informácie aj priamo občanom mesta. Alebo projekt monitorovania environmentálnych veličín ako je teplota, vlhkosť, atmosférický tlak, hluk, či CO2, pričom namerané hodnoty by sa vyhodnocovali a sprostredkovali obyvateľom pomocou webovej stránky a mobilnej aplikácie v reálnom čase. Mňa osobne však zaujal projekt, ktorý bude nahrádzať používanie klasických „papúč“.

Zhováral sa: Juraj Kantorík