Nadšenie je cennejšie ako peniaze

Terje Christensen je podnikateľ, ktorý vybudoval viacero firiem, pôsobí ako mentor pre startupy, posledné roky však venoval svoj čas vytvoreniu Smart Cities Norway – Network. Ide o otvorenú, neformálnu sieť, ktorá spája verejnú sféru, samosprávy, startupy, vývoj, podnikateľov a vládne organizácie. Má 185 členov a 1400 občanov, ktorí ju podporujú. Terje je správna osoba, s ktorou sa dá diskutovať o tom, ako je možné prepojiť konzervatívny svet samospráv s inovatívnym a agilným prístupom startupov v jeho Smart Cities Norway – Network.    

Je koncept Smart Cities dobrou príležitosťou aj pre startupy?

Áno, ale musia sa zamerať na drobných zákazníkov, nie na samosprávy. Uber alebo Airbnb sú toho dobrým príkladom a startupy sú veľmi dobré vo vytváraní systémov a riešení, ktoré ľudia žiadajú. Práca so samosprávami je časovo náročná a komplikovaná, v rozhodovaní sú veľmi pomalé a vy ako startup ste v podstate stále v stave keď máte málo peňazí. Takže by sa vám mohlo stať, že skrachujete skôr, ako sa samospráva vyjadrí, či vaše riešenie berie alebo nie. To je dôvod prečo so samosprávami môžu pracovať len veľké firmy. Majú dosť peňazí a času, aby si počkali na konečné rozhodnutie.

Existuje teda len malá šanca na spoluprácu startupov a samospráv?

Je to samozrejme možné. Na konferencii sme počuli (Konferencia V4 – Slovensko na ceste k Smart Cities – 5.3.2019) o príklade z Maďarska, kde mesto potrebovalo počítadlá na sčítanie tranzitujúcich nákladných áut. Keď ste startup a viete dodať tento systém, tak v poriadku, samospráva môže byť vaším klientom, ale mesto musíte presvedčiť aj tým, že prídete s najlepšou ponukou vo verejnej súťaži. A to je pre startup veľmi tvrdé prostredie, pretože najťažšou úlohou pri vývoji akejkoľvek služby alebo produktu je zistiť, čo to má byť a ako to má fungovať.  V momente keď to zistíte je veľmi jednoduché to vyrobiť. To je presne podstata tej výzvy. Startupy sú veľmi dobré v testovaní riešení vhodných do reálnych podmienok, pretože neustále používajú slučku: vytvor, meraj, pouč sa, až sa dostanú ku konečnému výsledku. Keď ho potom ponúknu mestu, tak mesto musí vyhlásiť verejnú súťaž a v podmienkach tendra veľmi podrobne uviesť, čo musí byť súčasťou riešenia. Ak to mesto urobí, tak startup prichádza o veľkú časť svojej konkurenčnej výhody a ostatní súťažiaci si môžu upraviť svoje ponuky. Z dokumentácie totiž vedia tú podstatnú vec: čo urobiť.

Existuje nejaký iný spôsob ako organizovať tendre a zároveň nezabiť kreativitu?

Testujeme novú formu obstarávania, ktorej hovoríme “inovatívne obstarávanie“. Znamená to, že samosprávy uvedú v tendrovej dokumentácii len všeobecnú charakteristiku toho, čo potrebujú. Napríklad: potrebujeme odvodňovací systém pre prípad prívalových dažďov. Nijako to nerozvádzajú a neposkytujú žiadne podrobné informácie. Mesto potom počká na nápady od súkromných firiem, analyzuje ich a následne sa rozhodne ktorých vybraných päť firiem posunie do ďalšieho kola. To znamená, že im všetkým vyplatí istú malú sumu na vytvorenie prototypu. Nechá ich pracovať a potom si ich ponuky znovu vyhodnotí a rozhodne sa len pre tri firmy a znovu im dá peniaze na ďalšie rozpracovanie ich nápadu. Nakoniec si vyberie víťazný návrh firmy, ktorý mu najviac vyhovuje. Veľmi pozitívnym efektom je, že inovačný proces je zapracovaný do procesu obstarávania. Toto v súčasnosti skúšame v Nórsku a vláda už vypracovala program, ktorý učí samosprávy, ako organizovať podobné tendre. Myslím si, že to je veľmi dobrá myšlienka.

Je tento prístup efektívny?

Niektoré samosprávy už tento spôsob obstarávania používajú a ich skúsenosti sú pozitívne, ale neštudoval som to podrobnejšie. Štruktúra tohto obstarávania mi dáva zmysel práve tým, že aj menším firmám umožňuje reálne sa zúčastniť verejných súťaží a konkurovať ostatným. Ak by ste sa rozhodli príliš špecifikovať podmienky tendra, môže vzniknúť problém. Napríklad, potrebujete zrekonštruovať pouličné osvetlenie, takže si zadáte: potrebujem x kusov oceľových stĺpov, takejto hrúbky, v takejto farbe a na nich inštalované svietidlá s takouto svietivosťou. To nie je dobrý prístup. Skôr by ste mali povedať: ,,Potrebujem osvetliť ulicu.“ Potom sa môžu so svojimi nápadmi prihlásiť ľudia s úplne odlišným zameraním a pomôcť vám čo najlepšie osvetliť ulicu. Podľa niektorých návrhov by to mohlo byť dokonca aj dronom, hoci normálne by ste nad tým ani neuvažovali, ale dostali ste takýto návrh, pretože ste sa otvorili inovácii. V súčasnosti organizujeme tréningy pre samosprávy, aby vedeli vhodne komunikovať a volá sa to “reverse pitching“ (vychádza to z tzv. elevator pitch – rýchle a hutnej obchodnej prezentácie startupu potenciálnemu investorovi), len nejde o predstavenie firmy, ale o rýchlu a relevantnú prezentáciu problémov mesta, ktoré chce tendrom riešiť.

Ako sa to pozdáva úradníkom?

Sme na úplnom začiatku, zatiaľ sme tieto školenia zorganizovali iba dvakrát. Nie je to pre nich ľahké, pretože ide o nový spôsob myslenia, na ktorý treba čas, ale zaúčinkuje to. Verím tomu, ide to totiž v ústrety základnej potrebe startupov. Startup bežne skrachuje vtedy, ak vytvorí niečo, čo nikto nechce. Jeho zakladatelia si síce myslia, že pre ich produkt existuje trh, ale v skutočnosti ich produkt nikoho nezaujíma. Keď samospráva povie, čo by potrebovala, tak pre startup je pomerne jednoduché dodať im, čo potrebujú. Takže učíme samosprávy komunikovať presne: toto je problém, toto robíme teraz, s takýmito nákladmi, povedzte nám ako sa to dá robiť lepšie. Potom môže startup prísť a povedať: ,,nemusíte to robiť takto, skúste toto, bude to pre vás oveľa lacnejšie a efektívnejšie.“ Takto dostanete inováciu do procesu nákupu.

Vidíte nejaké sľubné startupy z oblasti Smart Cities v Nórsku?

Zaujali ma dva. Samosprávy vlastnia mnohé budovy, ktoré nevyužívajú večer, v noci alebo cez víkendy. Ľudia odídu o štvrtej poobede a ostane tam z veľkej časti prázdna nevyužívaná budova. My všetci to platíme ako platitelia daní, takže by nám to nemalo byť jedno. V našej organizácii máme startup, ktorý sa pokúša o prenájom nevyužitých miestností šachovému klubu alebo organizátorom konferencií a iných eventov počas večerov. Druhá myšlienka je tiež riešením pre veľké budovy, pretože v nich je vždy problém s manažmentom kľúčov od miestností. Ich prístup je založený na tom, že si nainštalujete aplikáciu do mobilu a ja ako správca  budovy vám zašlem SMS s prístupovým kódom. V každých dverách je zabudované bluetooth zariadenie takže stačí ak nim priložíte telefón s kódom a dvere sa otvoria. Administrácia všetkých kľúčov sa výrazne zjednoduší a sprehľadní, inak to býva skutočná nočná mora.

Pre mňa bolo prekvapením zistiť, že ste sa do tohto konzervatívneho biznisu pustili a zorganizovali sieť so startupovým spiritom…

Myslím, že slovenský Smart Cities klub je postavený tým istým spôsobom. Takisto nemáte peniaze od vlády, hoci pri týchto organizáciách vo svete je to bežné, a rovnako nezávisle postupujeme aj my. Sme hnaní našim vlastným nadšením, dobrým úmyslom, pretože ak nemáte peniaze, ktorými by ste platili zamestnancov, tak k nim musíte byť milý. Tiež som sa počas pôsobenia v startup komunite naučil, že z 10 startupov prežije len jeden, preto je dôležité, aby ste boli motivovaní niečím silnejším než sú peniaze. A pekná vec je, viete čo? Mnohí ľudia k nám prídu a povedia: ,,Chcel by som s vami pracovať na Smart Cities.“ A ja na to: ,,Ale ja vám nemôžem dať plat.“ A oni: ,,Fajn, chcem s vami pracovať, vidím, že vás to naozaj baví a napĺňa.“ Sú ľudia, ktorí chcú robiť presne toto. To je až bláznivé.

Čo ich teda motivuje?

U nás pracuje niekoľko študentov vo veku 25 až 26 rokov, niektorí z nich sú študenti PhD. a niektorí z nich sú dokonca astrofyzici. Sú veľmi znalí a všetci sú presvedčení, že koncept Smart Cities je veľmi zaujímavá myšlienka. Spolupracovali sme s jedným dievčaťom – novinárkou. V predchádzajúcej práci sa jej veľmi nepáčilo, keďže k žurnalistike sa prakticky nedostala a nemohla písať články.

My sme potrebovali niekoho s jej znalosťami a tak začal pracovať u nás. Pomohla nám tým, že písala dobré, zaujímavé články a zároveň druhým ukázala, čo dokáže. Na základe toho získala novú prácu. Študenti využívajú našu organizáciu ako stupienok, kde sa dostanú k istej odbornosti, referencii a prenesie sa na nich aj naše nadšenie pre túto prácu a potom sa posunú vyššie aj v pracovnej oblasti. To je moment, ktorý si obaja užijeme, pretože ide o situáciu, v ktorej sme si obaja navzájom pomohli. A aj keď odišla z nášho tímu, veríme, že myšlienka Smart Cities si ju získala a bude ju naďalej podporovať vo svojom okolí.

Zhováral sa: Juraj Kantorík