Aj pozemky pod cyklotrasami možno vyvlastniť vo verejnom záujme

Cyklistika sa v mestách a okolí v ostatných troch rokoch aj vďaka eurofondom stala významným faktorom zlepšenia dopravnej situácie. Ekologický a bezuhlíkový spôsob presunu si ľudia obľúbili a mnohí tak už pravidelne dochádzajú napríklad do zamestnania. „Dobrá správa je, že na budovanie cyklotrás teraz okrem eurofondov už budú vo väčšej miere prúdiť aj peniaze zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Peter Klučka, národný cyklokoordinátor, ktorý pôsobí na ministerstve dopravy a výstavby SR. Pripomína aj to, že legislatíva už dnes obciam umožňuje vyriešiť prekážky, s ktorými sa pasujú.

Zriadenie funkcie cyklokoordinátora vníma odborná verejnosť ako významný prínos k rozvoju a podpory témy cyklodopravy. Dlhé roky však bola obmedzujúcim faktorom nedostatočná finančná pripravenosť miest na budovanie cyklotrás. Zmenilo sa niečo?

Cyklistov určite poteší, že okrem financovania výstavby cykloinfraštruktúry zo zdrojov fondov EÚ sme v roku 2019 na tento účel uvoľnili aj finančné prostriedky z verejných zdrojov štátneho rozpočtu vo výške 13,1 milióna eur. V súlade so zákonom 151/2019 Z. z. o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky získalo podiel z tejto sumy 61 oprávnených žiadateľov – obcí, VÚC, občianske združenia – z celkového počtu 99 žiadateľov.

Rozvoj cyklodopravy vyžaduje aj politických lídrov. Foto z cyklojazdy na začiatku Workshopu, ktorý v roku 2018 organizoval Smart Cities klub v Trnave.

Kam tieto prostriedky smerovali?

Išlo najmä o prípravu projektovej dokumentácie, samotnú výstavbu cykloinfraštruktúry ako aj na osadenie a montáž cykloprístreškov a cyklostojanov. V trende využívania finančných zdrojov štátneho rozpočtu chceme aj naďalej pokračovať so zámerom, aby išlo o stabilný, pravidelný a trvalý prístup s cieľom podporiť efektívnu a systémovú prípravu cykloprojektov.

Existujú už mestá, obce či kraje, ktoré s tým majú reálne investorské skúsenosti?

Všetky obce, vyššie územné celky či občianske združenia, ktoré uspeli pri získaní predmetnej dotácie, prípadne dotácie z eurofondov alebo ktoré už stavali cyklistickú infraštruktúru z vlastných finančných zdrojov.

Holandský premiér používa bicykel ako bežný dopravný prostriedok.

Dôvodom, pre ktorý cyklodoprava na Slovensku zaostáva za okolitými krajinami, je aj problém obcí s majetkovoprávnym riešením cyklotrás. Koncepčnému riešeniu bráni aj súčasná legislatíva. Má tento problém riešenie?

V tejto oblasti sa už blýska na lepšie časy. Jednotlivé organizácie, či už sú to Slovenský pozemkový fond, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice Slovenskej republiky či Lesy SR vychádzajú jednotlivým žiadateľom pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov v ústrety. Zvyšujúci sa záujem o využívanie bicykla ako štandardného dopravného prostriedku prináša svoje ovocie.

Predsa len, mnohokrát sú problémom malé úseky, niekoľko metrov štvorcových. Obce často musia rokovať s majiteľmi, ktorí ich nezriedka získali zo špekulatívnych dôvodov. Dá sa s tým niečo robiť?

V súlade s platnou legislatívou je v tomto prípade aj „krajné riešenie“. Podľa zákona 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva možno vyvlastniť aj pozemky pod plánovanými cyklotrasami, podobne ako sa to deje pri diaľniciach.

Sú tam nejaké obmedzenia?

Vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom. Verejný záujem treba preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za vyvlastnené pozemky prináleží majiteľovi primeraná náhrada, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť zároveň v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa preukazujú územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. O prechode vlastníckeho práva nemožno rozhodnúť tam, kde stačí jeho obmedzenie.

Aký je postup?

Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje stavebný úrad podľa miesta, kde sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Stavebným úradom je v zásade obec, o odvolaní rozhoduje potom krajský stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa, ktorý musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.

Mestá však pri plánovaní svojich projektov potrebujú túto informáciu aj ako oficiálne stanovisko ministerstva. Na ktorý odbor sa môžu obrátiť?

Môžu sa obrátiť priamo na mňa –  národného cyklokoordinátora, Inštitút dopravnej politiky, Odbor harmonizácie verejnej osobnej dopravy na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Jednoduchšie povedané – stačí napísať priamo na e-mail peter.klucka@mindop.sk

Rozvoj cyklotrás sa stal významným faktorom zvýšenia bezpečnosti detí a starších ľudí na cestách. Ako však riešiť situáciu, keď nemožno fyzicky oddeliť cyklodopravu od automobilovej?

Niekde z priestorových, dopravných, finančných, časových či iných dôvodov nemožno postaviť samostatné a oddelené cyklocesty. Stále je tu však možnosť spraviť finančne nenáročné drobné úpravy, ktoré upokoja dopravu najmä v centrách miest, respektíve v obytných zónach tak, aby doprava na bicykli bola pre zraniteľnejšieho účastníka cestnej dopravy bezpečná.

Kodaň, Dánsko – Pokiaľ bude infraštruktúra bezpečná pre tých najzraniteľnejších, bude bezpečná pre každého.

Dá sa bezpečnosti ešte viac pomôcť?

S budovaním bezpečnej cyklistickej infraštruktúry úzko súvisí aj otázka vzájomného rešpektovania jednotlivých účastníkov cestnej premávky – napríklad dodržiavanie 1,5 metrovej vzdialenosti pri obchádzaní cyklistov vodičmi, upokojovanie dopravy v obytných zónach či školských zónach s maximálnou povolenou rýchlosťou 20 km/hodinu a s povoleným pohybom chodcov po celej šírke vozovky, zavedením najvyššej povolenej rýchlosti 30 km/h na väčšine ostatných komunikácií v meste či obci, pomocou obmedzovačov rýchlosti či spomaľovačov. Vo všeobecnosti platí, že by obce mali pripravovať a budovať cyklistickú infraštruktúru v rámci možností čo najbezpečnejšie s ohľadom na tých najzraniteľnejších – cyklistov, najmä však deti a seniorov. Pokiaľ bude infraštruktúra bezpečná pre tých najzraniteľnejších, bude bezpečná pre každého. V takom trende treba pokračovať.

Má cyklistika ako forma bežnej dopravy na Slovensku budúcnosť?

Určite áno, a nielen cyklistika. Veľmi dôležité je však začať zvyšovať povedomie o správnych dopravných návykoch už u detí – predškolákov a školákov. Treba sa zamerať na popularizáciu využívania iných dopravných prostriedkov, ako sú len autá – napríklad bicykle, kolobežky, kolieskové korčule, skateboardy, ale i verejná doprava či jednoduchá chôdza. To by nemalo platiť len pri ceste do a zo školy či škôlky, ale aj vo voľnom čase. Má to len pozitíva – deti sa budú viac hýbať, budú samostatnejšie a rodičia im nebudú musieť robiť taxikárov.

Uzamykateľné cykloboxy so zelenou strechou umiestnené pri železničnej a autobusovej stanici v Liptovskom Mikuláši.

Dôležité je tiež, aby okrem bezpečných cyklotrás vznikala aj rovnako bezpečná a kvalitná doplnková infraštruktúra, najmä z dôvodu stále častých krádeží bicyklov – prístrešky s vhodnými typmi cyklostojanov, cykloboxy pre ešte bezpečnejšie uzamknutie bicyklov, doplnkový mobiliár, smetné koše, lavičky, odpočinkové miesta, či napríklad infraštruktúra pre monitoring a plánovanie ďalšieho rozvoja cyklotrás, t.j. sčítače cyklistov, smart kamery s analytikou dopravy a pod. S rozvojom elektrobicyklov, ktoré sú zároveň riešením aj pre hornatejšie mestá, je vhodné myslieť tiež na nabíjaciu infraštruktúru.