Petržalka: Vieme prispieť skúsenosťami, ktoré môžu byť užitočné aj pre iné mestá

Vyššia efektivita, automatizácia, využívanie dát – to všetko si Petržalka sľubuje od zavádzania inteligentných riešení. Čerpať chce aj zo skúsenosti Smart Cities klubu – mestská časť Bratislavy je jeho novým členom. „Môžeme sa inšpirovať, ale i sami zdieľať naše poznatky,“ hovorí petržalský starosta Ján Hrčka.

Čo očakávate od členstva v Smart Cities klube? 

Smart Cities klub nám poskytne široké spektrum možností, ako sa nielen inšpirovať, ale aj zdieľať naše skúsenosti s implementáciou smart riešení v samospráve. Aktuálne sa pomerne úspešne venujeme energetickej efektívnosti budov, sprístupňovaniu športovísk na diaľku či revitalizácii verejných priestranstiev s ohľadom na potreby miestnych obyvateľov a dlhodobú udržateľnosť. Verím, že vďaka tejto spolupráci budú všetky tieto agendy na našom zelenom sídlisku „smart“.

Aké smart riešenia už v Petržalke využívate? Viete povedať príklad úspešnej implementácie? 

Smart riešenia dokážu v čase klesajúcej pôrodnosti a starnutia obyvateľstva výrazne zefektívniť prácu samosprávy. V Petržalke napríklad postupne inštalujeme kamerové a ďalšie inteligentné systémy, ktoré sú dôležité nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj pre potreby dátovej analýzy a automatizácie.

Tam, kde boli v minulosti potrební napríklad dvaja ľudia len na otváranie dverí a registráciu pri vstupe do bazéna, dnes už všetko prebieha online.  Kolegovia sa tak môžu venovať iným dôležitým činnostiam, ktoré predtým – vzhľadom na limitované rozpočty a náklady na pracovnú silu – nebolo možné vykonávať vôbec alebo v požadovanej kvalite.

Turnikety na miestnom úrade, zdroj Petržalka

Viete podobnú automatizáciu využiť aj v iných oblastiach?

Podobný problém sa v budúcnosti bude stále častejšie objavovať napríklad v zariadeniach sociálnych služieb. Ľudské kapacity budú čoraz vyťaženejšie v samotnej starostlivosti o seniorov. Budeme preto musieť vo väčšej miere automatizovať administratívne a ďalšie podporné činnosti.

Aké ďalšie inteligentné riešenia plánujete priniesť do Petržalky v najbližších rokoch?

Máme rozpracovaných viacero projektov. Radi by sme ďalej zvyšovali efektivitu údržby pri správe verejných priestranstiev. Petržalka je počtom obyvateľov de facto tretie najväčšie slovenské mesto. Aj preto musíme kapacity našej údržby využívať rozumne. Denne riešime stovky podnetov, takže si potrebujeme určovať priority. Aj z toho dôvodu sme všetky vozidlá vybavili GPS systémami.

Počas ostatnej zimnej sezóny sme začali v teréne využívať aj tablety. Vieme tak v reálnom čase označovať úseky chodníkov, ciest a parkovísk, ktoré už boli odhrnuté či posypané.

Tento rok plánujeme podobné inovácie zaviesť aj do ďalších činností, ako je odvoz odpadu, kosenie, či orezy stromov. Získané dáta navyše chceme analyzovať, aby sme mohli tieto procesy optimalizovať.

Keď vieme, koľko jednotlivé činnosti zvyčajne trvajú a kde je náš zásah potrebný najčastejšie, dokážeme sa na problémy pozerať komplexnejšie. Vyhneme sa tak duplicitám a šetríme čas. Okrem toho dokážeme identifikovať a riešiť nielen akútne problémy, ale prinášať aj dlhodobé riešenia.

Viete uviesť konkrétny príklad?

Keď vidíme, že nejaký chodník nie je počas zimy dlhodobo udržiavaný napríklad kvôli zlému stavu asfaltu, na jar dostane prioritu v rámci opráv povrchov. Dlhoročný problém tak môže zmiznúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

S akými hlavnými problémami sa Petržalka dlhodobo stretáva?

Veľkým problémom je, samozrejme, parkovanie. V Bratislave však existuje dvojúrovňová samospráva a hlavné mesto sa rozhodlo, že túto agendu bude riešiť primárne samo.

Petržalka ako mestská časť už preto už nemá potrebné kompetencie ani rozpočty na to, aby sa tejto problematike venovala. Vidím však veľký priestor na to, aby sa napríklad na magistráte pozreli na dáta z nášho dočasného parkovacieho systému, ktorý prevádzkujeme už viac ako päť rokov. Tieto dáta by mohli pomôcť identifikovať kľúčové poznatky, vďaka ktorým by bolo možné vyhnúť sa podobným chybám pri zavádzaní trvalého parkovacieho systému. Zároveň by mohli priniesť potrebné vylepšenia pre celomestské riešenie už vopred, nie až reaktívne po kritike zo strany obyvateľov.

Aj v tomto ohľade môže byť Smart Cities klub užitočný – vieme prispieť skúsenosťami z Petržalky, z ktorých môžu benefitovať aj iné mestá.

Kolektory ZŠ Dudova, zdroj Petržalka

Autorka článku: Petra Rummelová

Technológie nie sú cieľom. Dôležité je reálne zlepšenie života

Štát nemá mestám diktovať konkrétne riešenia, mal by však vytvárať rámec, v ktorom sa darí spolupráci. Podporu má aj projekt Living Labov. „Inovácie najlepšie vznikajú v prostredí, kde sa majú používať. Takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať,“ hovorí Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

MIRRI a Smart Cities klub podpísali v októbri minulého roka memorandum o spolupráci. Podarilo sa ho už pretaviť do konkrétnych projektov?

Memorandum sme nepodpisovali preto, aby zostalo len na papieri. Od začiatku sme ho vnímali ako rámec na  lepšie prepojenie štátu, miest, technologických firiem aj odbornej komunity. Už dnes spolupracujeme na príprave viacerých konkrétnych aktivít – od zdieľania dát a skúseností až po projekty, ktoré majú pomôcť mestám zavádzať moderné digitálne riešenia. Dôležitou témou je napríklad práca s dátami v samosprávach a ich praktické využívanie pri rozhodovaní.

Smart Cities klub je pre nás partnerom, ktorý združuje silnú sieť miest a expertov. Pre ministerstvo je zároveň dôležité, aby takéto iniciatívy dokázalo podporiť systémovo – prostredníctvom programov, metodík a financovania z európskych zdrojov.

Jedným z príkladov spolupráce je pripravované Fórum pre smart agendu v polovici apríla, kde počítame so Smart Cities klubom.  Zároveň sa radi zúčastníme aj na summite InDays Žilina 2026.

Stretnutie so starostami a primátormi Trnavského kraja

Na Slovensku sa rozbieha projekt Living Labov – živých mestských laboratórií, ktorých cieľom je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí. Počíta s nimi MIRRI vo svojej stratégii?

Áno, koncept Living Labov považujeme za veľmi perspektívny. Inovácie totiž najlepšie vznikajú priamo v prostredí, kde sa majú používať – v mestách, medzi ľuďmi, ktorí budú ich výsledky využívať. Preto chceme podporovať projekty, v ktorých sa budú nové riešenia testovať v praxi – či už ide o mobilitu, energetiku, prácu s dátami alebo digitálne služby pre občanov. Takýto prístup zároveň umožňuje, aby sa dobré riešenia následne rýchlejšie šírili aj do ďalších miest a obcí.

Living Laby zároveň vytvárajú priestor na spoluprácu samospráv, univerzít, startupov aj technologických firiem. Presne takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať.

Regionálne stretnutia – Úcta k starším Dlhý Klčov

Mnohé malé a stredne veľké samosprávy by sa radi zapojili do smart projektov, no nemajú dostatočné inovačné kapacity. Existuje riešenie tohto problému?

Toto je realita, ktorú si veľmi dobre uvedomujeme. Menšie mestá a obce často nemajú vlastných odborníkov na inovácie, dáta alebo digitálne projekty. Preto je jedným z cieľov ministerstva vytvárať nástroje, ktoré samosprávam pomôžu – napríklad spoločné metodiky, zdieľané služby alebo platformy, ktoré umožnia využívať riešenia bez toho, aby si každé mesto muselo všetko vyvíjať samo.

Veľký potenciál vidíme aj vo vzájomnej spolupráci miest. Ak sa jedno riešenie osvedčí v jednom meste, malo by byť jednoduché preniesť ho aj do ďalších samospráv. Práve preto podporujeme platformy, ktoré umožňujú zdieľať skúsenosti a dobrú prax.

Zároveň by sme nemali zabúdať na malé obce, keďže ich máme na Slovensku najviac. Bol by som veľmi rád, keby sa smart riešenia implementovali aj v týchto sídlach. Jednoduchou cestou je sieťovanie s cieľom realizácie spoločných projektov.

Ako ešte môže ministerstvo pomôcť samosprávam v oblasti inovácií?

Najdôležitejšia je kombinácia troch vecí – financovania, metodickej podpory a prepájania partnerov. Ministerstvo má možnosť podporovať inovačné projekty prostredníctvom európskych fondov a národných programov. Zároveň však chceme samosprávam pomáhať aj pri príprave projektov, aby mali väčšiu šancu uspieť.

Rovnako dôležité je vytvárať priestor, kde sa budú stretávať mestá, technologické firmy, výskumné inštitúcie a startupy. Mnohé dobré riešenia totiž už existujú – ide len o to, aby sa k nim samosprávy vedeli dostať a efektívne ich využívať. Pracujeme aj na AI nástrojoch, ktoré majú starostom a primátorom pomôcť identifikovať relevantné výzvy a zapájať sa do nich.

Projekt geotermálnej energie na výrobu tepla pre Košice, Zdroj: IG Samuel Migaľ

Pripravuje ministerstvo centralizované metodiky pre zavádzanie smart riešení, alebo plánuje byť skôr koordinátorom iniciatív vychádzajúcich zdola?

Realita je niekde medzi týmito dvoma prístupmi. Štát by nemal mestám diktovať konkrétne riešenia, pretože každé mesto má svoje špecifiká a potreby. Zároveň je však veľmi dôležité, aby existovali spoločné štandardy, metodiky a kompatibilné technologické riešenia. Inak môže vzniknúť množstvo izolovaných projektov, ktoré spolu nebudú vedieť komunikovať. Úlohou ministerstva je preto vytvárať rámec, ktorý umožní mestám inovovať, ale zároveň zabezpečí, že tieto riešenia budú dlhodobo udržateľné a interoperabilné.

Plánujete do budúcnosti rozšíriť spoluprácu so Smart Cities klubom a podobnými odbornými občianskymi združeniami, ktoré už majú vybudovanú sieť kontaktov a prinášajú riešenia?

Určite áno. Štát nemôže a ani nemá robiť všetko sám. Organizácie ako Smart Cities klub majú veľkú výhodu v tom, že prepájajú mestá, firmy a expertov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo. Našou ambíciou je takúto spoluprácu rozvíjať a posilňovať. Slovensko má veľa šikovných ľudí, dobré technologické firmy aj univerzity – ak dokážeme tieto kapacity prepojiť so samosprávami, môže vzniknúť veľmi silný ekosystém inovácií.

Presne o to by malo ísť: aby moderné technológie neboli cieľom samy osebe, ale aby reálne zlepšovali život ľudí v našich mestách a obciach.

Autor: Miloslav Surgoš

Mesačník Happy Smart Cities 3/2026

Čítať ďalej

Inovácie v pohybe – inDays štartuje v Žiline

Slovensko má nápady, šikovných ľudí aj kvalitné projekty. Často mu však chýba prepojenie. Práve s touto ambíciou vznikla nová celoslovenská putovná iniciatíva inDays. Jej cieľom nie je pridávať ďalšiu izolovanú akciu do už aj tak nabitého kalendára, ale ponúknuť premyslený systém formátov, ktoré dávajú inováciám v regiónoch jasnú štruktúru, väčší zmysel a predovšetkým dlhodobý dopad.

Ako môže tento prístup fungovať v praxi, ukáže premiérový summit inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026. Registrácia je už teraz otvorená.

InDays prepája inovácie, ľudí a regióny

Iniciatíva inDays vychádza z dlhoročných skúseností Smart Cities klubu so zavádzaním inovácií do samospráv, podporou moderného riadenia a zvyšovaním kvality života obyvateľov.

Jej hlavným cieľom je prepájať ľudí, inštitúcie, projekty, mestá, obce aj kraje, nápady a zdroje, aby v jednotlivých regiónoch vznikali živé a funkčné inovačné ekosystémy. Práve tie dokážu priniesť skutočný rozvoj – nielen krátkodobú inšpiráciu, ale aj dlhodobé a konkrétne zmeny.

Otvorená spolupráca ako základ inovácie

InDays stojí na princípoch otvorenej spolupráce, zdieľania skúseností a zapojenia všetkých aktérov v území. V každom regióne dnes pôsobia samosprávy, univerzity, firmy, inovátori aj aktívni občania. Často však fungujú vedľa seba bez dlhodobého prepojenia a spoločnej vízie.

InDays chce túto roztrieštenosť prekonať a ukázať, že keď sa jednotlivé podujatia, iniciatívy a organizácie prepoja, ich efekt sa násobí a prínos pre región rastie aj v čase.

Flexibilný systém formátov

Iniciatíva zároveň reflektuje realitu slovenských samospráv. Každá obec alebo mesto má inú veľkosť, rozpočet, ambície aj výzvy. Preto inDays nevytvára jednu univerzálnu akciu, ale flexibilný systém vzájomne prepojených formátov.

Medzi ne patria napríklad:

  • inDays Meet-up – menšie lokálne stretnutia podporujúce dialóg a spätnú väzbu
  • inDays Mayor’s Café – exkluzívny formát pre primátorov a starostov
  • inDays Workshops – odborné a kreatívne pracovné stretnutia
  • inDays Ideas – priestor pre nové nápady a zapojenie odborníkov, študentov aj verejnosti

Cieľom je, aby sa do inDays mohol zapojiť každý, kto chce posúvať svoje mesto, obec alebo región dopredu.

inDays Summit – vlajková loď iniciatívy

Vlajkovou loďou celej iniciatívy je summit inDays, putovný niekoľkodňový formát, ktorý sa každý rok uskutoční v inej hostiteľskej samospráve. Tá sa na niekoľko dní stane centrom pozornosti odbornej verejnosti, médií aj partnerov.

Program summitu vždy reflektuje miestne témy a výzvy a jeho základným princípom zostáva prepájanie. Ak už v danom meste alebo obci existujú konferencie, semináre či komunitné iniciatívy, summit ich nenahrádza. Naopak, prepája ich pod jednu spoločnú strechu, dáva im jasný rámec a výrazne zvyšuje ich dosah.

Takéto prepojenie často pokračuje aj po skončení summitu v podobe nových partnerstiev a projektov.

Premiérový summit inDays Žilina 2026

Tento prístup sa naplno prejaví počas premiérového summitu inDays Žilina 2026. Organizátori prepojili tri významné podujatia:

Spoločne vytvoria logicky nadväzujúci trojdňový program.

Summit pripravujú v spolupráci:

  • Smart Cities klub
  • Inovačné centrum INOVIA
  • Žilinská univerzita v Žiline
  • Mesto Žilina

Už teraz predstavuje ukážkový príklad toho, ako môže prepájanie fungovať v praxi.

Program reaguje na aktuálne výzvy miest

Program summitu reaguje na aktuálne spoločenské výzvy, potreby samospráv aj podnety z akademického a podnikateľského prostredia. Už pred samotným začiatkom summitu sa inovácie predstavia formou výstavy vo verejnom priestore priamo v centre mesta. Počas summitu potom účastníci nájdu:

  • expozície technologických riešení
  • priestor pre odborný dialóg
  • networking medzi verejným sektorom, biznisom a akademickou sférou

Konferencia Slovensko na ceste k Smart Cities

Druhý deň summitu, 13. mája 2026, bude patriť 11. ročníku konferencie Smart Cities klubu – Slovensko na ceste k Smart Cities. Konferencia sa zameria na inovácie prostredníctvom Living Labov, ktoré umožňujú mestám testovať nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Program otvorí úvodný blok s prisľúbenou účasťou Samuela Migaľa, ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Nasledovať bude prakticky orientovaný program so zameraním na:

  • skúsenosti z Living Labov na Slovensku aj v zahraničí
  • konkrétne case studies
  • workshopy pre výkonných zástupcov miest a obcí

Významnou súčasťou dňa bude aj spoločná tvorba budúcej vízie Žiliny pomocou umelej inteligencie, ktorá prepojí strategické plánovanie s praktickými riešeniami.

Oficiálny štart iniciatívy

Oficiálny štart summitu inDays Žilina 2026 prebehol 28. januára 2026 v Žiline počas stretnutia s novinármi a primátorom mesta Petrom Fiabánem. Toto stretnutie symbolicky odštartovalo nielen komunikáciu summitu, ale aj širšiu regionálnu spoluprácu, ktorá má pokračovať aj po jeho skončení.

Inovácie ako nástroj rozvoja samospráv

Iniciatíva inDays chce rozhýbať slovenské samosprávy, posilniť ich konkurencieschopnosť a ukázať, že inovácie nie sú vzdialený pojem. Naopak, predstavujú praktický nástroj každodenného rozvoja miest a obcí. Po žilinskom štarte sa putovný formát bude každý rok presúvať do inej samosprávy a postupne sprístupní inovácie celému Slovensku.

Registrácia je otvorená

Registrácia na summit inDays Žilina 2026 je už otvorená.

Ak pôsobíte v:

  • samospráve
  • biznise
  • akademickej sfére
  • inovačnom prostredí

alebo ste súčasťou komunity, ktorá chce meniť veci k lepšiemu, teraz je ten správny čas zapojiť sa.

Organizátori zároveň radi privítajú partnerov podujatia aj rečníkov, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti a inšpirovať ostatných.

Žilina tento rok nebude len hostiteľom summitu. Stane sa miestom, kde sa ukáže, že keď sa prepoja ľudia, organizácie a inovácie, veci sa začnú skutočne posúvať dopredu.

Viac informácií nájdete na indays.sk.

Autor: Jaroslav Kacer

Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy

Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.

Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete

Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.

Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.

Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology

Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.

Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.

Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.

Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.

Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo

Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.

Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.

Diskusie sa sústreďujú najmä na:

  • vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
  • prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
  • zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.

Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.

Kľúčové oblasti spolupráce

Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.

Dôležitú úlohu zohráva najmä:

  • práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
  • zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
  • odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
  • energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.

Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:

  • riadení kvality ovzdušia,
  • hospodárení s vodou,
  • rozvoji zelenej infraštruktúry.

Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.

Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce

Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:

  • medzinárodnej expertíze,
  • overeným riešeniam,
  • novým projektovým príležitostiam.

Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.

Autor: Jaroslav Kacer

ESPON prináša znalosti

ESPON (Európska sieť na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti) je program Európskej únie, ktorý prepája výskum s tvorbou politík. Program vznikol v roku 2002, keď členské štáty Európskej únie a Európska komisia potrebovali systematicky sumarizovať, aktualizovať a vyhodnocovať informácie o územnom rozvoji a súdržnosti. Zameriava sa pritom na všetky úrovne – celoeurópsku, národnú, regionálnu aj lokálnu.

Čo ESPON robí

Hlavným cieľom programu je vytvárať dôkazy a vedomosti. ESPON ich poskytuje prostredníctvom výskumných projektov, štúdií, analýz, publikácií, máp, nástrojov, otvorených datasetov, seminárov a podujatí.

Tieto výstupy následne pomáhajú pri tvorbe a realizácii rozvojových politík na všetkých úrovniach Európskej únie. Ide napríklad o Kohéznu politiku alebo Územnú agendu 2030. Zároveň podporujú priority predsedníctiev v Rade EÚ prostredníctvom výskumu šitého na mieru. Okrem toho slúžia aj ako podklad pre politické diskusie a ako inšpirácia pri transformácii verejných politík.

Program zároveň pomáha verejným orgánom porovnávať regióny a mestá v rámci EÚ, identifikovať nové výzvy a potenciály a pripravovať úspešné rozvojové politiky do budúcnosti. Výskum má pritom územné zameranie, a preto reaguje na špecifiká a potreby ľudí a miest v konkrétnych regiónoch. Všetky výsledky sú verejne dostupné a využiteľné.

Ako sa zapojiť – návrhy na cielené analýzy

Výskumné projekty vznikajú na základe požiadaviek a potrieb orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach.

  • Návrhy na cielené analýzy možno podávať počas celého roka, pričom odborníci ich hodnotia dvakrát ročne.
  • Návrhy môžu predkladať zástupcovia národných, regionálnych alebo miestnych orgánov, rovnako aj samosprávy, riadiace orgány alebo orgány územnej spolupráce.
  • Výzvy na odborné vypracovanie konkrétnych analýz a projektov sú dostupné na webovej stránke programu ESPON. Záujemcovia sa následne prihlasujú prostredníctvom Luxemburského portálu verejného obstarávania.

Na aké tematické oblasti sa program zameriava

Program sa zameriava najmä na sociálne, územné a ekonomické disparity, technologické a environmentálne zmeny, riadenie a budovanie kapacít. Štúdie a podujatia preto organizátori rozdelili do ôsmich tematických akčných plánov:

  • Klimaticky neutrálne územia
  • Riadenie nových geografických území
  • Územia odolné voči krízam
  • Perspektíva pre všetkých ľudí a miesta
  • Život, práca a cestovanie cez hranice
  • Smart konektivita
  • Európske územia v globálnej interakcii
  • Adaptácia na zmenu klímy založená na prírodných riešeniach
  • Aký je rozpočet ESPON

Celkový rozpočet programu na obdobie 2021 – 2027 dosahuje 60 miliónov eur. Z tejto sumy 80 % financuje Európska únia a 20 % poskytuje 27 členských štátov EÚ.

Program riadi luxemburské Ministerstvo energetiky a priestorového plánovania, ktoré vystupuje ako riadiaci orgán. Samotnú implementáciu programu zabezpečuje ESPON EGTC (Európske zoskupenie územnej spolupráce), ktoré je jediným príjemcom.

ESPON na Slovensku a aktivity kontaktného bodu

Každá krajina Európskej únie má vlastné kontaktné miesto ESPON, ktoré pomáha implementovať aktivity programu na národnej úrovni. Na Slovensku túto úlohu plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Kontaktné miesto sa zameriava najmä na šírenie povedomia o aktuálnych štúdiách a výskumoch programu ESPON. Počas roku 2026 preto pripravuje sériu online webinárov, na ktorých predstaví výsledky šiestich vybraných projektov programu.

Napríklad posledný webinár sa venoval téme „Energetické komunity v praxi“. Účastníci sa oboznámili s najnovšími trendmi v oblasti rozvoja energetických komunít v Európe a zároveň spoznali príklady z rôznych regiónov EÚ – napríklad z Írska, Českej republiky (Opavsko) a Belgicka.

Prezentácia z webinára je dostupná na stránke ESPON.

Program a webináre sa primárne zameriavajú na tvorcov politík, podporovateľov politík (úradníkov a tematických expertov), vedcov a výskumníkov. Z výsledkov programu však profitujú aj študenti, novinári, podnikatelia či aktívni občania.

Najbližší seminár sa uskutoční na konci marca a organizátori na ňom predstavia tému „Dostupné bývanie“.

Kde hľadať informácie?

Všetky informácie nájdete na webovej stránke ESPON. 
Na slovenskej podstránke ESPON nájdete aktuálne pozvánky na slovenské webináre a preklady vybraných štúdií do slovenčiny.

Ing. arch. Zdenka Augustiničová
zdenka.augustinicova@mirri.gov.sk

Kontaktný bod ESPON na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
espon@mirri.gov.sk

NOVÝ EURÓPSKY BAUHAUS: príležitosť pre obce a mestá, ktoré chcú byť kvalitnejším miestom pre život

Nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obcí dnes stoja pred rovnakou výzvou: ako zlepšovať kvalitu života obyvateľov, posilňovať komunitu a zároveň reagovať na klimatické, sociálne a ekonomické zmeny. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus – NEB) ponúka praktický rámec aj konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na tieto výzvy zmysluplne a dlhodobo a zároveň ich pretaviť do konkrétnych projektov.

Čo je Nový európsky Bauhaus a prečo by mal zaujímať samosprávy

Nový európsky Bauhaus neoslovuje iba architektov alebo odborníkov. Predstavuje spôsob, ako sa pozerať na rozvoj obcí a miest tak, aby sa v nich ľuďom lepšie žilo. Spája tri jednoduché myšlienky:

  • obce a mestá majú byť šetrné k prírode,
  • verejné priestory majú byť pekné a funkčné,
  • rozhodovanie má zohľadňovať potreby ľudí.

Pre samosprávy to znamená príležitosť realizovať projekty, ktoré majú zmysel v každodennom živote. Môže ísť napríklad o obnovu námestí, parkov, komunitných priestorov, škôl, kultúrnych domov, bývania alebo verejných budov.

Tri základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu

Aby projekty zapadli do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, nemusia byť zložité ani drahé. Pri ich plánovaní však samosprávy myslia na tri základné hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre každodenný život v obciach a mestách.

1. Udržateľnosť

Udržateľnosť znamená premýšľať o rozvoji obce tak, aby riešenia fungovali dlhodobo, neplytvali zdrojmi a nezaťažovali obecný rozpočet ani životné prostredie. V praxi ide napríklad o rozumné využívanie energie, vody a materiálov, znižovanie prevádzkových nákladov verejných budov alebo lepšiu prípravu na dopady zmeny klímy, ako sú horúčavy, sucho či prívalové dažde.

Dôležitú úlohu zohráva aj obehové hospodárstvo. Obce sa snažia znovu využívať to, čo už majú – existujúce budovy, materiály alebo verejné priestory. Veľký dôraz patrí aj miestnym riešeniam, napríklad využívaniu lokálnych materiálov, remeselníkov a dostupných zdrojov energie. Takýto prístup podporuje miestnu ekonomiku a zároveň posilňuje vzťah obyvateľov k miestu, kde žijú.

2. Estetika

Estetika v Novom európskom Bauhause neznamená luxus ani drahé riešenia. Ide najmä o to, aby verejné priestory a budovy pôsobili príjemne, fungovali prakticky a prirodzene zapadali do prostredia obce alebo mesta. Kvalitný dizajn pomáha ľuďom cítiť sa dobre tam, kde žijú, a zvyšuje hrdosť na vlastné miesto.

Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrna identita – rešpektovanie histórie, miestnych tradícií a charakteru obce. Aj jednoduché zásahy, napríklad obnova námestia, zastávky, parku alebo obecného úradu, dokážu výrazne zlepšiť vzhľad aj fungovanie priestoru, ak sa pri návrhu myslí na ľudský rozmer, prehľadnosť a detaily. Pekné a dobre navrhnuté prostredie často vedie k tomu, že si ho obyvatelia viac vážia a starajú sa oň.

3. Inklúzia

Inklúzia znamená plánovať rozvoj obce alebo mesta pre všetkých obyvateľov, nie iba pre vybranú skupinu. Samospráva preto zapája ľudí už do prípravy projektov, počúva ich potreby, skúsenosti a nápady. Takéto projekty získavajú väčšiu podporu verejnosti a lepšie fungujú v praxi.

Zároveň ide o to, aby verejné priestory a služby zostali dostupné pre deti, seniorov, rodiny, osoby so zdravotným znevýhodnením aj ľudí s nižšími príjmami. Podpora komunitného života, stretávania a spolupráce posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi a prispieva k väčšej súdržnosti v obci. Nový európsky Bauhaus zdôrazňuje, že kvalitné prostredie má ľudí spájať, nie vytvárať bariéry.

Ako sa môže samospráva zapojiť

Zapojenie do iniciatívy Nový európsky Bauhaus nemusí začínať veľkým investičným projektom ani zložitou administratívou. Často stačia postupné kroky, ktoré si obec alebo mesto prispôsobí svojim možnostiam a kapacitám.

Prvým krokom býva inšpirácia a učenie sa. Mnohé obce v Európe už realizovali jednoduché, ale účinné riešenia – od úprav verejných priestranstiev až po komunitné projekty. Príklady dobrej praxe pomáhajú vyhnúť sa chybám a ukazujú, že kvalitné zmeny možno realizovať aj s obmedzeným rozpočtom.

Obce zároveň nemusia všetko riešiť samy. Spolupráca s architektmi, odborníkmi, univerzitami, neziskovými organizáciami, miestnymi podnikmi či aktívnymi obyvateľmi prináša nové nápady a pohľady. Takéto partnerstvá často zvyšujú kvalitu projektov a uľahčujú prístup k externému financovaniu.

Ďalším krokom môžu byť pilotné projekty – menšie zásahy alebo dočasné riešenia. Patria sem napríklad dočasné úpravy ulíc, verejných priestorov alebo komunitné aktivity, ktoré umožňujú otestovať nové prístupy v praxi. Pilotné projekty sú menej rizikové, finančne dostupnejšie a poskytujú cennú spätnú väzbu od obyvateľov.

Samosprávy sa môžu zapojiť aj prostredníctvom výziev a iniciatív Nového európskeho Bauhausu. Európske programy, siete alebo súťaže podporujú projekty založené na princípoch Bauhausu. Okrem finančných zdrojov tak samosprávy získavajú aj odbornú podporu, medzinárodné kontakty a väčšiu viditeľnosť.

Slovenská iniciatíva k Novému európskemu Bauhausu

Myšlienky New European Bauhaus sa na Slovensku premietajú nielen do projektov a výziev, ale aj do spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Iniciatíva prepája samosprávy, odbornú verejnosť aj občiansku spoločnosť okolo spoločnej vízie kvalitnejšieho prostredia pre život.

12. apríla 2024 sa v Bratislave stretli partneri NEB zo Slovenska a strednej Európy na podujatí festivalu Nového európskeho Bauhausu. Na záver konferencie prijali Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024. Deklarácia vyzýva široké spektrum aktérov – od miest a obcí cez verejné inštitúcie až po súkromný sektor – aby pri svojej práci uplatňovali princípy udržateľnosti, inklúzie a kvalitného verejného priestoru.

Táto iniciatíva vytvára príležitosť pre slovenské obce a mestá zapojiť sa do spoločného dialógu a zdieľať skúsenosti pri tvorbe lepších miest pre život.

Na čo sa oplatí pripraviť: témy a výzvy Nového európskeho Bauhausu

Princípy Nového európskeho Bauhausu sa postupne premietajú aj do konkrétnych výziev a možností financovania. Pre samosprávy preto zohráva dôležitú úlohu orientácia v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované.

Pracovný program Nový európsky Bauhaus na roky 2026 – 2027 sa zameriava na premenu susedstiev, budov a verejných priestorov tak, aby boli udržateľné, inkluzívne, kvalitné a pripravené na budúcnosť.

Rok 2026 – zameranie na aktuálne výzvy

Témy plánované na rok 2026 reagujú na problémy, s ktorými sa obce a mestá stretávajú už dnes. Dôraz patrí kvalite bývania, fungovaniu susedstiev a verejných priestorov a tiež tomu, ako prostredie ovplyvňuje zdravie, pohodu a vzťahy v komunite.

Spájanie zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a miestnej demokracie

Témy sa zameriavajú na riešenie bezdomovectva prostredníctvom dostupného bývania, lepšie navrhovanie obytných štvrtí a pochopenie vplyvu prostredia na zdravie a duševnú pohodu obyvateľov.

Obehové a regeneračné prístupy v zastavanom prostredí

Pozornosť smeruje na existujúce budovy a priestory. Mestá a obce hľadajú riešenia na zlepšenie tepelného komfortu, opravy budov namiesto ich búrania alebo efektívnejšie využitie priestoru, napríklad výstavbou smerom do výšky.

Inovatívne financovanie a nové obchodné modely

Rok 2026 prináša aj testovanie nových spôsobov financovania projektov v susedstvách, lepšie využívanie kapitálu a opätovné využitie prázdnych alebo zanedbaných budov a plôch.

Rok 2027 – zameranie na dlhodobú transformáciu

Témy roku 2027 sa zameriavajú viac na budúcnosť a dlhodobé zmeny v mestách a obciach. Dôraz patrí novým spôsobom spolupráce medzi samosprávou, obyvateľmi a ďalšími aktérmi a hľadaniu riešení, ktoré budú fungovať aj o desať či dvadsať rokov.

Spolupráca a komunitné riadenie

Pozornosť sa presúva na spolurozhodovanie medzi samosprávou a obyvateľmi, podporu medzigeneračných komunít a nové prístupy k riešeniu sociálnych výziev.

Inovatívne stavebné prístupy

Témy zahŕňajú nové stavebné materiály, kvalitu a bezpečnosť stavieb a obnovu území v okolí dopravnej infraštruktúry.

Nové modely financovania

Rok 2027 prináša aj témy ako modulárna výstavba, komunitné investovanie alebo spoločné vlastníctvo projektov.

Spoločná téma: ochrana pôdy

Naprieč všetkými oblasťami sa objavuje aj téma zníženia zastavovania pôdy a citlivého územného plánovania.

Dôležité termíny

Otvorenie výziev: 5. mája 2026
Uzatvorenie výziev 2026: 1. decembra 2026

Prečo je Nový európsky Bauhaus dôležitý pre samosprávy

Nový európsky Bauhaus ukazuje, že rozvoj miest a obcí nemusí stáť iba na technických riešeniach alebo veľkých investíciách. Dôležité sú najmä premyslené rozhodnutia, ktoré zlepšujú každodenný život ľudí, posilňujú komunitu a pripravujú územia na budúce výzvy.

Či už ide o menšiu obec alebo väčšie mesto, princípy udržateľnosti, estetiky a inklúzie možno uplatniť v rôznom rozsahu podľa miestnych možností.

Pre samosprávy predstavuje Nový európsky Bauhaus príležitosť premýšľať o projektoch komplexnejšie, prepájať verejný priestor, bývanie, komunitný život a životné prostredie do jedného celku. Zároveň pomáha orientovať sa v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované, a ukazuje, kde sa oplatí hľadať inšpiráciu, partnerstvá či finančné zdroje.

Aj malé kroky – napríklad pilotné projekty, zapojenie obyvateľov alebo spolupráca s partnermi – môžu viesť k veľkým zmenám. Nový európsky Bauhaus preto nepredstavuje cieľ, ale praktický rámec, ktorý pomáha obciam a mestám stať sa kvalitnejším, príjemnejším a odolnejším miestom pre život.

Erika Jankajová, Kontaktný bod Misie EÚ
Elena Žáková, Národný kontaktný bod – Klaster 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť, Nový európsky Bauhaus, CVTI SR

Spoločná zodpovednosť samospráv, štátu, škôl a rodičov

Bezpečnosť detí na ceste do školy je jednou z najdôležitejších komunálnych tém. Paradoxne sa ňou stala až v priebehu rokov, hoci by mala byť prirodzenou a systematickou zodpovednosťou nielen miest a obcí, ale aj štátu, škôl a rodičov. Otázka teda nestojí či, ale kto a ako môže prispieť k zmene správania účastníkov cestnej premávky – čo môžu urobiť samosprávy, čo štát a čo školy spolu s rodičmi.

Každodenné riziká pred školami

Zaoberáme sa bezpečnosťou cyklotrás, odstraňovaním bariér pri rozvoji cyklodopravy v mestách, venujeme sa ochrane chodcov, tvorbe parkovacích politík – a pritom nám často uniká, že každý deň tisíce detí riskujú zdravie, a niekedy aj život, na ceste do školy.

Najohrozenejšou skupinou sú žiaci prvého stupňa základných škôl. Nemajú ešte osvojené základy dopravnej výchovy, no už dnes sa do školy presúvajú na kolobežkách či bicykloch. Riziká sú zrejmé a rodičia si ich uvedomujú. Aj preto sa mnohí z nich ujali úlohy „taxikárov“. Každé ráno pred ôsmou hodinou to vidíme pred školami: chaos, hľadanie parkovacieho miesta, neprehľadné a nebezpečné kolízne situácie.

Čiastočné riešenia nestačia

Riešenia, ktoré sa dnes uplatňujú – pár nových parkovacích miest alebo dočasné obmedzenie dopravy v školskej ulici – sú síce krokom správnym smerom, no samy osebe systémový problém neriešia.

Projekt Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy

Smart Cities klub na túto situáciu reagoval už pred rokom projektom Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy. Ide o iniciatívu, ktorá prepája vzdelávanie, technologický rozvoj, moderné dopravné riešenia a komunitnú spoluprácu s cieľom reálne zvýšiť bezpečnosť na cestách. Prvé pilotné projekty nám priniesli cenné skúsenosti – a zároveň potvrdili, že univerzálna metodika neexistuje. Každá obec, každá škola má svoje špecifiká. Jediná cesta vedie cez poctivú prácu v teréne – s mestom, školou aj rodičmi.

Living Lab ako otvorená platforma pre bezpečné mestá

Práve tieto skúsenosti sústreďujeme do pripravovaného Living Labu, ktorý sa stane otvorenou platformou pre všetkých, ktorí chcú systematicky riešiť bezpečný pohyb detí v mestách a obciach. Ponúkne inšpiratívne projekty, nové technológie, organizačné postupy, podnikateľské nápady aj inovatívne prístupy. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bude príprava a realizácia vzdelávacích aktivít – pre deti, rodičov, pedagógov aj samosprávy. Veríme, že aj so spoluúčasťou štátu.

Medzinárodné skúsenosti a spoločná zodpovednosť

Našou výhodou je možnosť vyhodnocovať riešenia v spolupráci so zahraničným konzultantom z Holandska, ktorý má dlhoročné skúsenosti nielen s dopravnými opatreniami, ale aj so zapájaním škôl, rodičov a verejnosti. Úspech projektu však bude závisieť od podpory všetkých partnerov. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť, aby cesta do školy bola pre deti bezpečná – každý deň, v každej obci.

Autor: Vladimír Jurík

Prečo je dôležitý nový prístup k verejnému obstarávaniu inovácií?

Skúsenosti inovátorov so samosprávami

Aká je častá skúsenosť tvorivých ľudí a inovatívnych spoločností pri spolupráci so samosprávami? Úprimná odpoveď znie: inováciu si verejný investor zriedka vymyslí sám. Nápad, riešenie aj technické know-how prichádzajú zvonka – od firiem, odborníkov, startupov či výskumníkov. Tieto návrhy často konzultujú s mestom alebo obcou ešte skôr, než sa vôbec začne hovoriť o verejnom obstarávaní.

Inovatívna spoločnosť pritom spravidla navrhne aj cenu – realistickú, ktorá zohľadňuje technické parametre, prevádzku aj očakávané prínosy. Takto vznikne predbežná hodnota zákazky, ktorá následne vstúpi do súťaže.

Keď rozhoduje iba najnižšia cena

Problém nastane v momente, keď sa celý proces „zrazí“ na jedinom kritériu – najnižšej cene. Ak obstarávanie vedie pracovník, ktorý sa s inovatívnym riešením nevie alebo nechce vysporiadať inak než cez cenu, výsledok je často predvídateľný. Mesto tak nezíska pôvodne zamýšľanú inováciu, ale jej lacnejší „ekvivalent“. Ten síce formálne spĺňa podmienky súťaže, no kvalitatívne a prevádzkovo zaostáva za pôvodným zámerom.

Toto nie je hypotetický scenár. Ide o najčastejšiu skúsenosť s verejným obstarávaním inovatívnych projektov. Zlyhanie väčšinou nespôsobuje úmysel, ale nastavenie podmienok a hodnotiacich kritérií. V praxi sa jednoducho nedarí vytvoriť rámec, v ktorom by kvalita, funkčnosť a dlhodobá hodnota dokázali zvíťaziť nad najnižšou cenou.

Dôsledky pre inovátorov

Pre tých, ktorí ponúkajú invenciu a kvalitu, to znamená enormnú stratu energie, času a peňazí. Paradoxne „potrestáme“ práve tých, ktorí chcú mestu pomôcť lepším riešením. Referenciu za zrealizovaný projekt si napokon pripíše víťaz súťaže – nie autor pôvodnej myšlienky.

Znie to absurdne? Stačí si spomenúť na niektoré projekty financované z IROP-u alebo na environmentálne investície, kde mali projekty dosiahnuť konkrétne ekologické parametre, no realita po realizácii zaostala za očakávaniami.

Éra dôvery medzi mestami a inovátormi

Vstupujeme do éry, v ktorej sa mestá a obce budú uchádzať o dôveru inovátorov. Ak budú samosprávy chcieť, aby pre ne kvalitné firmy vyvíjali nové riešenia, budú musieť zmeniť pohľad na verejné obstarávanie. Nie cez optiku najnižšej ceny, ale cez najlepšiu hodnotu pre verejného investora.

Práve tu prichádza k slovu metóda Best Value. Nejde o experiment ani teóriu, ale o overený prístup používaný vo vyspelých západných krajinách. Tento prístup vedie k reálnym, nie iba nominálnym úsporám. Zohľadňuje totiž celý životný cyklus projektu – teda nielen obstarávaciu cenu, ale aj náklady na údržbu, prevádzku, modernizáciu a likvidáciu. Cena zostáva dôležitým faktorom, no nie jediným a nie rozhodujúcim.

Iniciatíva Smart Cities klubu

Smart Cities Klub už pred troma rokmi inicioval moderný spôsob obstarávania cyklotrás v spolupráci s odborníkmi z ÚVO, ZSPS, MDSR, ZMOS a SKA. Výsledkom je metodický materiál, ktorý dnes môžu mestá a obce reálne využívať v praxi.

Našou ďalšou ambíciou je posunúť sa ešte ďalej – k verejnému obstarávaniu projektov, ktorých podstatou je invencia a tvorivosť. V rámci Smart transformačného inovačného konzorcia Slovenska (STICS), projektu podporeného z Plánu obnovy, pripravujeme spolu s odborníkmi z konzorcia, externými partnermi a v úzkej spolupráci s ÚVO nový prístup k obstarávaniu inovatívnych riešení.

Prečo je zmena nevyhnutná

Nebude to jednoduchá téma – ani pre riešiteľov, ani pre obstarávateľov na mestách a obciach. Bude si vyžadovať hlbšie porozumenie projektu, jeho zmyslu a odvahu nastaviť kvalitné hodnotiace kritériá.

Ak sa však chceme v komunálnom prostredí skutočne pohnúť dopredu, ak chceme motivovať kvalitné inovatívne spoločnosti a rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy na Slovensku, iná cesta neexistuje.

Autor: Vladimír Jurík

Základom úspešného riešenia je dostatok korektných dát a poctivá práca

Kým sa má realizovať nová cyklotrasa alebo bezpečný chodník do školy, obyvatelia mesta zväčša tlieskajú. Je predsa v záujme všetkých rodičov, aby sa ich deti dostali do a zo školy bez ohrozenia motorovými vozidlami. Keď sa však začne rozprávať o plánovaných trasách, eufóriu vystrieda rácio a nadšenie vyprchá. Bude trasa smerovať cez moju ulicu a pôjde tadiaľ húf detí každé ráno? Zrušia nám parkovanie pred domom? Zjednosmerní sa cesta na našom sídlisku?

Dôležitosť dát pri plánovaní

Základným kameňom správneho rozhodnutia sú spoľahlivé dáta. Kľúčové sú informácie odkiaľ žiaci dochádzajú, akou formou dopravy a aké trajektórie majú zaužívané. Pri analýze existujúcich chodníkov, cyklotrás, existujúcich ciest aj plánovaných prepojení môžeme začať pripravovať návrh. Na vyhodnotenie potenciálne najviac využiteľných trás slúžia priestorové analýzy, ktoré umožňujú moderné GIS nástroje. Výpočty najkratšej trasy na základe matematických modelov sa však v praxi nedajú použiť. Treba zohľadniť najmä reálne možnosti každého úseku, vlastnosti komunikácie, dopravné vzťahy aj súčasné zvyklosti ľudí.

Prekážky na trase

Najkratšia trasa v tomto prípade neznamená najlepšia. A už vôbec nesúvisí s jej bezpečnosťou. Tu je najdôležitejší pohľad samotného školáka, ktorému neprekáža prejsť na kolobežke či bicykli pár metrov navyše. Prekážkou sú skôr vysoké obrubníky, nebezpečný priechod cez frekventovanú cestu, riziko stretu s chodcami alebo parkovanie áut v križovatkách.

Pohľad rodičov a žiakov

Parkovacie autá často bránia vo výhľade. Dospelí sa na situáciu pozerajú inak ako školák s výškou 140 cm. Rodičov zaujíma, do ktorého bodu sa ich dieťa dostane do školy bez možnosti stretnúť sa s motorovým vozidlom. Musí prejsť popri bráne školy, kde sa však nedá dostať autom? Alebo stačí, keď sa rozlúči na záchytnom parkovisku, resp. vykladacom mieste, odkiaľ už dôjde bezpečne samo?

Využitie moderných nástrojov

Pri vyhodnocovaní optimálnych plôch na parkovanie alebo vykladanie opäť pomáhajú mapové vrstvy, ktorých prienik otvára nové možnosti. Fyzický stav trás predstavuje kľúčový faktor pre plánovanie a udržateľnosť využívania alternatívnych foriem dochádzania. Skutočný stav infraštruktúry musíme poznať presne, pretože plánovanie vychádza z reálneho rozpočtu a efektívne opatrenia môžeme navrhnúť len na základe presných údajov.

Zber dát v teréne

Najpraktickejšou pomôckou je mobilná aplikácia ArcGIS QuickCapture. Pomocou nej môžeme pohybom zaznamenávať a fotografovať problematické miesta. Dôležité je aj zapojenie verejnosti. Vďaka aplikácii dokážu ľudia zbierať dáta priamo v teréne – napríklad jednoduchým kliknutím v mobile, ktorý zároveň zaznamená GPS súradnice.

 

Vyhodnotenie a plánovanie

Takto získané údaje následne analyzujeme v GIS a vytvárame presnú mapu problémov. Ak chceme plánované trasy bezpečne využívať, musíme ich pravidelne udržiavať. Preto treba dáta analyzovať a vyhodnotiť aj z pohľadu nákladov ešte pred samotnou realizáciou.

Komunikácia s verejnosťou

Obhajovať navrhované zmeny vo verejných priestoroch pred zástupcami mesta, dopravnou políciou, učiteľmi a rodičmi nie je jednoduché. Každá strana si bráni vlastné záujmy, no nikto nepopiera zmysel celého projektu. Mapy s príbehom, tzv. Storymaps, umožňujú prezentovať návrhy architekta priamo na mestských výstupoch v kontexte celého mesta.

Zainteresované strany tak rýchlo získajú prehľad, kde sa nachádza kritická situácia, aké konkrétne riešenia ju môžu zlepšiť a koľko takéto riešenia stoja. Navyše je možné v mape merať a získať hrubý odhad nákladov.

Autor: Martin Mikúš