Mesačník Happy Smart Cities 5/2026

Čítať ďalej

Mesačník Happy Smart Cities 4/2026

Čítať ďalej

Mesto sa netvorí budovami, ale priestorom medzi nimi

Keď sa hovorí o kvalite mesta, často sa spomínajú nové budovy a ikonická architektúra. Skúsenosti z európskych miest však ukazujú, že rozhodujúci je priestor medzi nimi. Ulice, parky a námestia dnes plnia omnoho viac funkcií než len estetickú – ochladzujú mesto, zadržiavajú vodu, podporujú pohyb a vytvárajú miesta pre komunitný život.

Práve tam sa rozhoduje o tom, či je mesto skutočne dobrým miestom na život.

Pre mestá aj developerov preto verejný priestor prestáva byť len doplnkom architektúry. Stáva sa základnou infraštruktúrou kvality života – rovnako dôležitou ako bývanie, doprava či technická vybavenosť.

Zároveň musí reagovať na viacero výziev naraz. Okrem kvality pobytu a sociálnej inklúzie slúži aj ako nástroj adaptácie miest na klimatickú zmenu. Pomáha zadržiavať dažďovú vodu, zmierňovať prehrievanie ulíc a podporovať mestskú biodiverzitu.

Najzaujímavejšie projekty posledných rokov ukazujú, že tieto funkcie sa nemusia vylučovať. Naopak – kvalitne navrhnutý verejný priestor dokáže spájať environmentálne riešenia s miestami stretávania, oddychu a každodenného života.

Keď infraštruktúra na vodu vytvára verejný priestor

Mnohé európske mestá dnes ukazujú, ako možno environmentálne a sociálne funkcie integrovať do jedného priestoru.

Jedným z najznámejších príkladov je Water Square Benthemplein v Rotterdame, ktorý navrhlo štúdio De Urbanisten. Projekt ukazuje, ako môže jeden mestský priestor plniť viacero funkcií naraz.

Počas bežných dní funguje ako športové a komunitné námestie s basketbalovým ihriskom a miestami na stretávanie. Pri intenzívnych dažďoch sa jeho nižšie položené časti zaplnia vodou a priestor sa dočasne zmení na retenčnú nádrž, ktorá pomáha mestu zvládať prívalové zrážky.

Podobný prístup systematicky rozvíja aj Kodaň, ktorá patrí medzi lídrov v prepájaní klimatickej adaptácie a verejného priestoru.

Projekt Grønningen-Bispeparken od architektonického štúdia SLA premenil približne 20 000 m² zanedbaného priestoru medzi bytovými domami na park schopný zachytiť viac než 3 000 m³ dažďovej vody.

Osemnásť vegetačných depresií – takzvaných bioswales – zachytáva dažďovú vodu a postupne ju infiltruje do pôdy. Tieto prvky však neslúžia len ako technické riešenie. V období bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia alebo neformálnu hru detí.

Takéto projekty ukazujú dôležitý posun v plánovaní miest: infraštruktúra na vodu nemusí zostať skrytá pod zemou. Môže sa stať viditeľnou súčasťou verejného priestoru a zároveň zvyšovať jeho kvalitu.

Water square Benthemplein

 

Zadržiavanie dažďovej vody integrované do verejného priestoru – Rotterdam ukazuje,mako môže klimatická adaptácia fungovať ako kvalitný mestský priestor

Zdroj: https://www.urbanisten.nl
Fotograf: Ossip van Duivenbode

 

 

 

 

Kodaň, Grønningen-Bispeparken

 

Navrhnutý, aby dokázal zachytiť 3 000 m3 dažďovej vody v terénnych depresiách, ktoré v čase bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia či neformálnu hru detí

Zdroj: https://www.sla.dk/

 

 

 

Kodaň, Mellemrummet

 

Charakteristické betónové formy v parku pripomínajú malé skalnaté ostrovčeky. Boli odliate priamo do zeme, ktorá slúžila ako forma, čím vznikol reliéf s prirodzenou textúrou a geologickou stopou miesta.

Zdroj: https://bogl.dk

 

Aj malé priestory môžu mať veľký význam

Kodaň zároveň ukazuje, že kvalitný verejný priestor nemusí byť vždy veľký alebo reprezentatívny. Aj menšie susedské priestory dokážu výrazne ovplyvniť každodennú kvalitu života.

Príkladom je Mellemrummet Park v štvrti Ørestad Syd, ktorý vznikol na bývalom brownfielde medzi novými bytovými domami.

Jeho návrh vychádza z geológie územia, ktoré bolo kedysi morským dnom. Priestor formujú betónové „ostrovy“ odliate priamo do terénu. Slúžia ako sedenie, herné prvky aj mestský mobiliár.

Koncept parku podporuje pohyb, objavovanie a spontánnu hru, ktorá sa na tradičných ihriskách objavuje čoraz menej.

V horúcich dňoch park ochladzuje jemná vodná hmla zo zabudovaných rozprašovačov. Počas dažďa sa jeho stred môže dočasne zaplniť vodou, čím pripomína historickú podobu územia.

Verejný priestor ako súčasť developerských projektov

Podobný prístup sa postupne objavuje aj v projektoch súkromných developerov. Tí si čoraz viac uvedomujú, že kvalita verejného priestoru výrazne ovplyvňuje atraktivitu bývania.

V Bratislave vznikol v projekte Guthaus od developera Corwin vnútroblokový park, ktorý kombinuje zelené plochy, herné prvky a komunitné priestory pre obyvateľov.

„Reakcia na klimatickú zmenu nie je len o ekológii a udržateľnosti, ale aj o konkrétnych benefitoch pre ľudí, ktorí v nových budovách bývajú, pracujú alebo navštevujú ich verejné priestranstvá,“ vysvetľuje Igor Bubeník, Head of Business Strategy v spoločnosti Corwin.

Dažďová záhrada v projekte Guthaus ukazuje, ako môže fungovať modro-zelená infraštruktúra. Zdroj: Corwin

Podľa jeho slov zelené strechy a dažďová záhrada v projekte Guthaus vytvárajú príjemnú mikroklímu. Zachytávajú dažďovú vodu priamo v lokalite, čím znižujú zaťaženie kanalizácie, a zároveň ochladzujú okolie.

„Trávnaté plochy Guthausu boli počas minulého leta podľa termovíznych meraní až o 22 °C chladnejšie než asfalt parkoviska neďalekého supermarketu,“ dodáva Bubeník.

Od klimatickej adaptácie k sociálnej kvalite mesta

Kvalita verejného priestoru však nesúvisí iba s klimatickou odolnosťou alebo biodiverzitou. Rovnako dôležité je, aby tieto priestory reagovali na potreby rôznych skupín obyvateľov – detí, tínedžerov, seniorov či ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Mnohé mestá preto pripravujú stratégie, ktoré systematicky riešia, ako má verejný priestor podporovať každodenný život komunity.

Jedným z príkladov je Barcelona, ktorá rozvíja koncept hravého mesta (Ciutat Jugable). Program sa snaží začleniť hru a spontánnu aktivitu detí do ulíc, parkov a námestí.

Pri návrhu týchto priestorov mesto testuje rôzne riešenia – od nových herných prvkov a mobiliáru až po vegetačné úpravy či organizáciu dopravy.

Barcelona často využíva pilotné projekty, v ktorých najprv overuje nové riešenia v praxi a až následne ich zavádza vo väčšom rozsahu.

Mestský mobiliár v superbloku v Barcelone, ktorý je súčasťou stratégie mesta vytvárať viac priestoru na pobyt, pohyb a hru v uliciach. Zdroj: Foto: RdA Suisse / Flickr (CC BY 2.0)

Podobný prístup uplatňuje aj Flámsko v Belgicku, kde organizácia Kind & Samenleving rozvíja koncept hernej siete (Speelweefsel / Kindweefsel). Tento model pomáha mestám plánovať priestory pre deti ako prepojený systém miest pre rôzne vekové skupiny.

Metodika zdôrazňuje, že kvalitné prostredie pre deti nevzniká len budovaním ihrísk. Rovnako dôležité sú bezpečné ulice, dostupná zeleň a možnosť samostatného pohybu po meste.

Bezpečný verejný priestor ako základ mobility detí

Podobnú filozofiu postupne zavádzajú aj slovenské mestá.

Sandra Štasselová, urbanistka a vedúca projektu Mesto pre deti na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, zdôrazňuje význam bezpečného verejného priestoru pre samostatnú mobilitu detí:

„Deti sú najzraniteľnejší návštevníci verejného priestoru a nebezpečné ulice ich oberajú o nárok na samostatnú mobilitu. Autom chodí dnes do školy 44 % žiakov druhého stupňa základných škôl. Rodičia ako hlavný dôvod uvádzajú strach z nebezpečnej dopravy.“

Podľa nej mesto vyzerá úplne inak z pohľadu trojročného dieťaťa, seniora alebo človeka so zdravotným znevýhodnením. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny obyvateľov.

Podobný prístup uplatňuje aj Dubnica nad Váhom, ktorá sa systematicky venuje plánovaniu priestorov pre deti a mladých ľudí.

„Pri tvorbe verejného priestoru premýšľame v širších súvislostiach – nie iba o jednotlivých ihriskách, ale o celom systéme priestorov pre deti, tínedžerov aj rodiny,“ vysvetľuje primátor Peter Wolf.

Living Labs ako spôsob hľadania lepších riešení

Skúsenosti z miest ako Rotterdam, Kodaň či Barcelona ukazujú, že kvalitný verejný priestor nevzniká náhodou. Je výsledkom dlhodobého experimentovania, testovania a spolupráce medzi samosprávou, odborníkmi, developermi aj obyvateľmi.

Účastníci workshopu v rámci projektu Urban Imprint v Grazi využívajú metódu LEGO® Serious Play na vizualizáciu vzťahu medzi technológiami, udržateľnosťou a mestským prostredím. Zdroj: https://arqus-alliance.eu/

Práve tento prístup stojí za konceptom Living Labs – mestských živých laboratórií.

V týchto prostrediach mestá, univerzity, firmy aj obyvatelia spoločne testujú nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Overujú, či sú bezpečné, inkluzívne a či skutočne zlepšujú kvalitu života.

V čase klimatickej zmeny, demografických premien a rastúcich nárokov na kvalitu života sa tak verejný priestor stáva jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými mestá formujú svoju budúcnosť.

Autorka: Jana Adamková
Odborný garant: Studio 21

AI v územnej samospráve: Technológia nestačí – rozhodujú procesy, dáta a ľudia

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi kľúčové trendy moderného riadenia miest a regiónov. V posledných rokoch sa pozornosť samospráv čoraz viac sústreďuje na využívanie umelej inteligencie (AI), ktorá môže zefektívniť komunikáciu s občanmi, zvýšiť dostupnosť verejných služieb a zlepšiť transparentnosť verejnej správy.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov sú chatboty integrované do webových stránok miest a verejných inštitúcií. Umožňujú automatizovanú komunikáciu s občanmi a poskytovanie informácií v reálnom čase.

Chatboty vo verejnej správe predstavujú významný krok smerom k digitálnej transformácii verejných služieb. Občania vďaka nim môžu získavať informácie o administratívnych postupoch, službách alebo kompetenciách samosprávy nepretržite – bez ohľadu na úradné hodiny.

Zároveň dokážu znížiť administratívnu záťaž zamestnancov verejnej správy. Automatizujú odpovede na rutinné otázky občanov a umožňujú pracovníkom úradu sústrediť sa na komplexnejšie úlohy (Onlim, 2024; BetterServ, 2024).

Skúsenosť zo Slovenska: chatbot v Žiline

Význam chatbotov potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výskumný tím analyzoval fungovanie AI nástroja implementovaného v prostredí vybranej územnej samosprávy na Slovensku. Chatbot začalo mesto Žilina využívať v júli 2025.

Analýza používateľských otázok ukázala, že tento nástroj dokáže výrazne šetriť čas pracovníkov mestského úradu. Ak by každú otázku riešil zamestnanec úradu a jej vybavenie by trvalo v priemere päť minút, chatbot ušetril približne 668 hodín pracovného času.

Chatbot ako zdroj dát o potrebách občanov

Chatboty však neplnia iba komunikačnú funkciu. Predstavujú aj cenný analytický nástroj.

Interakcie občanov so systémom generujú veľké množstvo dát, ktoré umožňujú identifikovať:

  • najčastejšie otázky verejnosti,

  • oblasti s nedostatočnou informačnou podporou,

  • bariéry v prístupe k verejným službám.

Výskum v oblasti digitálnej verejnej správy poukazuje na to, že práve tieto údaje môžu výrazne prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb, transparentnosti rozhodovania a participácie občanov (Zhou et al., 2025).

Zdroj: www.cdp.sk

Aké otázky kladú občania najčastejšie

V sledovanom období chatbot zaznamenal 11 490 otázok od obyvateľov mesta Žilina.

Najväčší podiel otázok sa týkal zberu, nakladania a odvozu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Táto téma predstavovala 16,8 % všetkých otázok.

Celková úspešnosť odpovedí chatbota dosiahla:

  • 75,29 % vyriešených otázok,

  • 23,81 % presmerovaných otázok na pracovníka mestského úradu,

  • 0,9 % nezodpovedaných otázok, pri ktorých systém nedisponoval dostatočnými informáciami.

Otázky, ktoré chatbot nedokázal vyriešiť

Chatbot si nevedel poradiť najmä s konkrétnymi situáciami alebo špecifickými otázkami občanov. Typické príklady zahŕňali napríklad:

  • „Kde odovzdať objemný alebo nebezpečný odpad v Žiline?“

  • „Ako funguje separovaný zber s QR kódmi v Považskom Chlmci?“

  • „Môžem odpad odovzdať, aj keď nie som obyvateľom Žiliny?“

  • „Je separovaný zber odpadu stále dobrovoľný?“

Objavili sa aj otázky mimo oblasti odpadového hospodárstva, napríklad:

  • parkovanie pre návštevy zo zahraničia,

  • termíny platenia dane z nehnuteľnosti pri kúpe bytu.

Relatívne často sa občania pýtali aj na kontakty na jednotlivé oddelenia mestského úradu, stavebné konania, územné plánovanie alebo kolaudácie.

Najnižšiu úspešnosť zaznamenal chatbot pri témach súvisiacich s investíciami a rozvojom infraštruktúry mesta, kde dokázal samostatne vyriešiť približne 68,2 % otázok.

Implementácia AI nie je jednorazový projekt

Praktické skúsenosti ukazujú, že samotné nasadenie technológie automaticky nezaručuje jej efektívne fungovanie.

AI riešenia vyžadujú priebežnú správu, aktualizáciu a vyhodnocovanie. Chatboty fungujú najlepšie vtedy, keď pracujú s aktuálnymi databázami a ich znalostná báza sa pravidelne dopĺňa podľa nových otázok občanov.

Bez kontinuálnej správy môže postupne klesať presnosť odpovedí a systém môže prestať reagovať na nové informačné potreby verejnosti (Xu et al., 2025).

Výskum zároveň poukazuje na význam iteratívneho prístupu k digitálnym riešeniam. Ten zahŕňa pravidelné monitorovanie systému, analýzu používateľských interakcií a postupné zlepšovanie jeho funkčnosti na základe reálnych skúseností.

Implementáciu umelej inteligencie vo verejnej správe preto nemožno vnímať ako jednorazový technologický projekt. Ide o dlhodobý proces organizačného učenia, ktorý si vyžaduje systematickú prácu s dátami a používateľskou skúsenosťou.

Kľúčovú úlohu zohrávajú ľudia a procesy

Jedným z najdôležitejších faktorov úspešnej implementácie AI v samosprávach je pripravenosť organizácie pracovať s novými technológiami.

Aj keď informačné systémy dokážu automatizovať časť administratívnych procesov, zamestnanci musia vedieť interpretovať analytické výstupy a preniesť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Výskum v oblasti verejnej správy ukazuje, že digitálne nástroje prinášajú najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa prepoja s organizačnými procesmi a rozhodovaním v rámci inštitúcie (Zhou et al., 2025).

Bez tohto prepojenia môže technologické riešenie zostať nevyužité alebo sa jeho potenciál nevyužije naplno.

Pre samosprávy to znamená, že digitalizácia verejnej správy nie je iba technologickou transformáciou. Ide aj o organizačnú a procesnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové kompetencie zamestnancov, pravidelné školenia a systematickú prácu so spätnou väzbou od občanov.

Living Labs ako nástroj testovania inovácií

Jedným z prístupov, ktorý môže podporiť zavádzanie inovácií vo verejnej správe, je koncept Living Labs – živých laboratórií.

Tento model umožňuje testovať nové technologické riešenia priamo v reálnom prostredí miest a obcí. Do procesu sa zapájajú:

  • odborníci,

  • technologické firmy,

  • výskumné inštitúcie,

  • samotní občania.

Výhodou tohto prístupu je možnosť testovať riešenia v praxi, identifikovať ich nedostatky a postupne ich zlepšovať na základe skúseností používateľov.

Zároveň podporuje prenos poznatkov medzi samosprávami a vytvára priestor na vznik riešení využiteľných aj v ďalších mestách a regiónoch (Xu et al., 2025).

Zdroj: Freepik.com

Diskusia o budúcnosti AI v samosprávach

Téma umelej inteligencie v územnej samospráve bude jednou z hlavných tém pripravovaného summitu inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026.

Súčasťou programu bude aj 11. ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub (13. mája 2026).

Podujatie prinesie skúsenosti zo Slovenska aj zo zahraničia a otvorí diskusiu o príkladoch dobrej praxe zavádzania umelej inteligencie v podmienkach miest a obcí.

Umelá inteligencia nie je zázračné riešenie všetkých problémov. Ak ju však samosprávy využijú rozumne, môže výrazne pomôcť aj v každodennej komunálnej praxi. Slovenské mestá a obce tak získavajú príležitosť modernizovať svoju správu a priblížiť verejné služby občanom.

Autor: PhDr. Milan Douša, PhD.

Zdroje

  1. BETTERSERV. BetterServ Chatbot for Local Government.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://betterserv.ai/2024/12/03/betterserv-chatbot-for-local-government/

  2. BRAUN, D., SCHMIDT, L. a kol. The Impact of Chatbots on Public Service Provision: A Qualitative Interview Study with Citizens and Public Service Providers.
    Online.
    Dostupné na:
    https://www.bohrium.com/paper-details/the-impact-of-chatbots-on-public-service-provision-a-qualitative-interview-study-with-citizens-and-public-service-providers/978837030022676482-11095

  3. ROVČANIN, M. Ako môžu mestá a obce na Slovensku využiť AI.
    Online. 2025.
    Dostupné na:
    https://www.cdp.sk/aktuality/2025/ako-mozu-mesta-a-obce-na-slovensku-vyuzit-ai

  4. XU, J., WANG, J., LEUNG, J., GU, J. GRASP: Municipal Budget AI Chatbots for Enhancing Civic Engagement.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2503.23299

  5. ZHOU, J., SHEN, R., YOU, Y., DISALVO, C., DOMBROWSKI, L., MACLELLAN, C.
    Improving Public Service Chatbot Design and Civic Impact.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2506.12259

  6. ONLIM. Chatbots for the Public Service.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://onlim.com/en/chatbots-for-the-public-service/

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Otaniemi - unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Otaniemi – unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš

Štvrtá a posledná výzva Európskej urbánnej iniciatívy je spustená

Európska urbánna iniciatíva spustila štvrtú a zároveň poslednú výzvu na podporu inovatívnych projektov miest (EUI-IA Call 4). Európske mestá majú k dispozícii 60 miliónov eur, ktoré môžu využiť na testovanie nových riešení mestských výziev.

Cieľom výzvy je podporiť mestá pri experimentovaní s inovatívnymi prístupmi priamo v miestnom prostredí. Projekty majú priniesť konkrétne riešenia, ktoré zlepšia kvalitu života obyvateľov a zároveň majú potenciál rozšíriť sa aj do ďalších miest.

Výzva v kocke

Základné parametre výzvy:

  • Oprávnené sú mestá od 25-tisíc obyvateľov alebo formálne či neformálne skupiny miest nad 25-tisíc obyvateľov.

  • Maximálna alokácia na jeden projekt je 2 milióny eur (80 % financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja).

  • Partneri projektu zabezpečujú 20 % spolufinancovanie, takže celkový rozpočet projektu môže dosiahnuť až 2,5 milióna eur.

  • Financovanie umožňuje zálohové platby a zjednodušený systém vykazovania nákladov.

  • Výzva má široké tematické zameranie pod hlavným motívom Driving innovation at the local level.

  • Projekty sa realizujú bez povinnosti medzinárodného partnerstva – stačia lokálni partneri.

  • Projekty sa monitorujú a reportujú v anglickom jazyku prostredníctvom sekretariátu EUI vo Francúzsku.

  • Európska urbánna iniciatíva plánuje podporiť minimálne 30 projektov z celej Európy.

  • Uzávierka výzvy je 15. júna 2026.

Aké témy môžu mestá riešiť

Tematické zameranie výzvy vychádza z Agendy EÚ pre mestá. Projekty môžu riešiť napríklad:

  1. Konkurencieschopnosť, digitalizáciu, inovácie a investície

  2. Sociálne začlenenie a rovnosť

  3. Bezpečnosť, ochranu a pripravenosť miest

  4. Cenovo dostupné a udržateľné bývanie

  5. Klimatické opatrenia, životné prostredie a čistú energiu

  6. Mestskú mobilitu

Agenda EÚ pre mestá predstavuje strategický rámec udržateľného rozvoja miest. Jej cieľom je zlepšiť politiky, ktoré ovplyvňujú mestá, posilniť dialóg medzi rôznymi aktérmi a uľahčiť mestám prístup k podpore Európskej únie.

Mestá zároveň musia zabezpečiť súlad projektových cieľov s vlastnými stratégiami a rozvojovými dokumentmi.

Čo znamená inovácia vo výzve

V rámci výzvy znamená inovácia úspešnú implementáciu nových nápadov v praxi.

Mestá môžu navrhovať experimentálne riešenia testované priamo v reálnom mestskom prostredí. Projekty by mali mať potenciál priniesť merateľný prínos pre obyvateľov a zároveň vytvoriť pridanú hodnotu pre mesto.

Projektový zámer musí jasne vysvetliť:

  • prečo je riešenie vhodné pre konkrétne mesto,

  • aké problémy rieši,

  • aké výsledky prinesie.

Riešenie musí byť realistické a realizovateľné v časovom horizonte 24 mesiacov. Zároveň musí existovať jasná väzba medzi cieľmi projektu, plánovanými aktivitami, výstupmi a očakávanými výsledkami.

Dôležitou súčasťou projektov je zapojenie obyvateľov, občianskej spoločnosti, podnikov a miestnych inovačných ekosystémov.

Zapojenie partnerov do projektu

Okrem mesta ako hlavného riešiteľa sa očakáva zapojenie tzv. delivery partners – partnerov na realizáciu projektu.

Títo partneri aktívne podporujú mestské orgány pri navrhovaní a implementácii inovatívnych riešení a každý z nich má vlastnú časť projektového rozpočtu.

Partnermi môžu byť napríklad:

  • mestské organizácie,

  • univerzity a výskumné inštitúcie,

  • organizácie tretieho sektora,

  • súkromné firmy.

Projekt by mal vytvoriť lokálny inovačný ekosystém a zapojiť partnerov, ktorí prinesú odborné znalosti v danej oblasti.

Odporúčaný počet partnerov je maximálne šesť, pričom dôležitejšia než počet je ich relevantnosť.

Partnerstvá by mali odrážať princíp štvoritej špirály – spoluprácu verejného sektora, akademickej sféry, podnikateľského prostredia a občianskej spoločnosti.

Ako funguje financovanie projektov

Jedným zo zjednodušení výzvy je systém paušálnych súm.

Po schválení projektu mesto získa paušálnu sumu 47 500 eur, ktorá pokrýva úvodnú prípravnú fázu projektu aj záverečné administratívne uzavretie.

Počas implementácie sa využíva systém zálohových platieb:

  • 50 % rozpočtu na začiatku projektu,

  • 30 % po priebežnom vyúčtovaní,

  • 20 % po ukončení projektu formou refundácie.

Rozpočet projektu môže obsahovať tieto kategórie výdavkov:

  • personálne náklady,

  • administratívne náklady,

  • cestovanie a ubytovanie,

  • externé služby a vybavenie,

  • infraštruktúru a stavebné práce.

Výzva zároveň umožňuje zjednodušené vykazovanie nákladov prostredníctvom fixných sadzieb.

Harmonogram výzvy a realizácie projektov

Výzvu Európska urbánna iniciatíva vyhlásila 25. februára 2026. Žiadosti môžu mestá podávať do 15. júna 2026.

Vyhodnotenie projektov sa očakáva v novembri 2026. Následne začne trojmesačná iniciačná fáza, počas ktorej sa uzatvoria zmluvy a nastavia partnerské vzťahy.

Samotná implementačná fáza projektov potrvá dva roky – od 1. marca 2027 do februára 2029.

Žiadosti sa podávajú prostredníctvom elektronického formulára, ktorý je možné prepnúť aj do slovenského jazyka.

Zdroj foto: Mesto Košice

Príklad úspešného projektu zo Slovenska

Inšpiráciu možno nájsť aj medzi projektmi z predchádzajúcich výziev. Jediným úspešným slovenským mestom je zatiaľ Košice.

Projekt SAM-SUD (Smart Asset Management for Sustainable Urban Development) sa dostal medzi 20 najlepších projektov zo 120 návrhov z celej Európy.

Projekt realizuje mesto Košice spolu s partnermi:

  • Creative Industry Košice

  • K13 – Košické kultúrne centrá

  • Východné pobrežie

  • Technická univerzita v Košiciach

  • Geodetica

  • Kajo s. r. o.

Jedným z hlavných výstupov bude digitálny nástroj na správu verejných budov, ktorý pomôže systematicky vyhodnocovať stav mestského majetku a jeho energetickú efektívnosť.

Projekt zároveň využije inteligentné senzory a zelené technológie, ktoré otestuje pri renovácii budovy na Hlavnej ulici 57 v Košiciach.

Celkový rozpočet projektu dosahuje 6,09 milióna eur, z čoho 4,87 milióna eur pochádza z grantu EÚ. Projekt potrvá 42 mesiacov – od októbra 2025 do marca 2029.

Kde nájsť viac informácií

Podrobnosti o výzve nájdete na stránke Európskej urbánnej iniciatívy:

https://www.urban-initiative.eu/calls-proposals/fourth-call-proposals-innovative-actions

Slovenská podstránka EUI:

https://www.urban-initiative.eu/urban-contact-points/slovakia

Sociálne siete:

Autorka:

Ing. Veronika Čevelová
Kontaktný bod pre Európsku urbánnu iniciatívu na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

urban@mirri.gov.sk
+421 2 20 92 8547

Prečo sa Smart Cities Klub už niekoľko rokov zaujíma o živé laboratóriá? A prečo ich chceme mať aj v našich mestách?

Living Labs: inovácie testované v reálnom prostredí

Živé laboratóriá (Living Labs) predstavujú dynamické, otvorené inovačné ekosystémy. Výskum a inovácie v nich prebiehajú priamo v reálnom prostredí, nie v izolovaných laboratóriách.

Systematický prístup spolutvorby stavia občanov a koncových používateľov do centra pozornosti. Vďaka tomu nové riešenia nevznikajú len ako technologické inovácie, ale reagujú aj na reálne potreby.

Inšpirácia z Dánska

Je to už takmer desať rokov, čo sme sa začali zaujímať o Living Labs v Dánsku. Veľkou inšpiráciou pre nás bola Letná škola Smart Cities v Kodani. Navštívili sme tam Living Lab DOLL nášho partnera – spoločnosti Gate 21.

V roku 2018 sme následne podpísali Memorandum o spolupráci medzi Gate 21 a Smart Cities klubom.

Living Lab nášho partnera DOLL sa zameriava na verejné osvetlenie. Dnes tam prichádzajú záujemcovia z celého sveta.

Na jednej ploche si môžu pozrieť verejné osvetlenie od takmer všetkých výrobcov vrátane funkcií, ktoré dnes označujeme ako smart. Záujemcovia si ich pritom vyberajú nezávisle od obchodných ponúk a podľa vlastných potrieb.

Living Labs ako nástroj pre inovácie miest

Living Labs dnes patria medzi najefektívnejšie formy overovania inovácií v praxi miest a obcí. Rozšírili sa po celej Európe a postupne sa objavujú aj na Slovensku.

Ich tematické zameranie je veľmi široké. Pri našich diskusiách s MIRRI aj s Ministerstvom životného prostredia v rámci Mayors Café sme preto navrhovali, aby sa téma Living Labs stala jednou z priorít pri príprave výziev aj nového programového obdobia eurofondov.

Mestá a obce by si v takomto prostredí mohli overovať komunálne inovácie. Tie najefektívnejšie riešenia by sa následne šírili do ďalších miest a obcí.

Nové programové obdobie už nebude len o rozdeľovaní financií. Projekty budú musieť prinášať ekonomické alebo mimoekonomické prínosy, ktoré sa dajú jasne preukázať. Zároveň veríme, že vznikne viac priestoru aj pre praktické experimentovanie.

Living Labs ako základ regionálnych inovačných ekosystémov

Living Labs chápeme ako používateľsky orientované otvorené inovačné ekosystémy. Využívajú systematický prístup spolutvorby a prepájajú výskumné a inovačné procesy s reálnymi komunitami a prostrediami.

Takýto prístup vytvára základ regionálnych inovačných ekosystémov.

Dôležitú úlohu zohráva zapojenie koncových používateľov. V Living Labs nevystupujú ako pasívni príjemcovia, ale ako spolutvorcovia riešení.

Vďaka tomu vznikajú produkty, služby aj verejné politiky, ktoré sú praktické, relevantné a vychádzajú z potrieb komunity.

Model štvoritej špirály

Living Labs fungujú ako kolaboratívne ekosystémy založené na modeli inovácií so štvoritou špirálou.

Občania a občianska spoločnosť prinášajú životné skúsenosti a reálne potreby. Najlepšie poznajú problémy mesta a komunity.

Akademická sféra a inovačné centrá poskytujú výskum a vedecké dôkazy.

Súkromný sektor prináša trhové perspektívy a schopnosť škálovať riešenia. Často ide o budúcich investorov a partnerov miest a obcí.

Verejné inštitúcie zabezpečujú súlad s politickými rámcami a spoločenskými prioritami.

Prepojenie týchto štyroch skupín vytvára neutrálne prostredie založené na dôvere. V takomto prostredí môžu partneri spoločne experimentovať, testovať nové riešenia a učiť sa z výsledkov.

Práve týmto spôsobom postupne vzniká regionálny inovačný ekosystém. Aj preto sa Smart Cities klub téme Living Labs dlhodobo venuje a snaží sa podporovať jej rozvoj.

Autor: Vladimír Jurík

Našou úlohou je zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii

Problém nie je v nedostatku nápadov, chýbajú skôr kapacity a metodiky. Aj to by malo zmeniť Oddelenie smart agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„Chceme sa sústrediť na praktické veci,“ hovorí Ján Chudý, ktorý od marca vedie toto oddelenie.

Po vašom nástupe má oddelenie smart agendy ešte intenzívnejšie riešiť tému Smart Cities. Pôjde primárne o tvorbu politík, metodickú podporu samospráv, koordináciu financovania alebo aj o realizáciu pilotných projektov?

Naším cieľom nie je vytvoriť ďalšiu vrstvu byrokracie. Chceme nastaviť systém, ktorý pomôže mestám a obciam zavádzať moderné riešenia rýchlejšie a efektívnejšie.

Oddelenie preto zameriame na tri oblasti.

Prvou je tvorba rámca a metodík. Samosprávy tak získajú jasné odporúčania, ako smart riešenia pripravovať a implementovať.

Druhou je koordinácia financovania. Dnes sú zdroje rozptýlené medzi rôzne programy a iniciatívy.

Treťou je podpora pilotných projektov. Tie ukážu, ako konkrétne riešenia fungujú v praxi a následne sa môžu rozšíriť aj do ďalších miest.

Čo môžu mestá a obce očakávať? Aké budú prvé kroky nového vedenia?

V prvej fáze sa chceme sústrediť na praktické kroky. Najskôr zmapujeme existujúce projekty a potreby samospráv. Potrebujeme vedieť, kde už dobré riešenia existujú a kde naopak chýbajú.

Zároveň pripravujeme jednoduchý metodický rámec pre smart projekty. Pomôže mestám pri príprave projektov – od definovania problému až po výber technológie a financovania.

Dôležitou prioritou bude aj vytvorenie komunity miest. Mestá si budú môcť navzájom zdieľať skúsenosti. Často sa totiž stáva, že jedno mesto už riešenie má, no iné o tom vôbec nevie.

Samosprávy dokážu veľmi rýchlo prinášať reálne výsledky, doteraz však na to nemali veľa príležitostí. Znamená táto zmena, že sa situácia zlepší?

Samosprávy majú veľký potenciál inovovať verejné služby. Sú totiž najbližšie k občanom a presne vedia, aké problémy potrebujú riešiť.

Problém často nespočíva v nedostatku nápadov. Mestám skôr chýbajú kapacity alebo jasné metodiky. Našou úlohou je preto zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii. Pomôžeme metodikou, financovaním aj prepájaním miest, ktoré riešia podobné problémy.

Ako bude oddelenie pod vaším vedením pristupovať k téme smart miest? Bude orientované skôr technologicky alebo systémovo?

Smart city nie je primárne o technológiách. Technológia je len nástroj.

Preto chceme vychádzať z konkrétnych problémov miest – dopravy, energetickej efektívnosti, správy verejného priestoru alebo digitálnych služieb.

Najskôr musíme jasne definovať, čo chceme zlepšiť a aký prínos to prinesie obyvateľom. Technologické riešenie prichádza až v ďalšom kroku.

Smart riešenia bývajú investične náročné. Ako chce MIRRI mestám pomôcť preklenúť investičnú bariéru?

Financovanie patrí medzi najväčšie výzvy. Na smart projekty sa preto snažíme pozerať ako na investície s ekonomickým efektom.

Mnohé riešenia – napríklad v energetike alebo riadení dopravy – dokážu mestám dlhodobo šetriť náklady. Dôležité je však správne nastaviť projekt aj jeho financovanie.

MIRRI chce mestám pomôcť najmä prepájaním rôznych zdrojov financovania – od eurofondov až po nové finančné nástroje alebo partnerstvá so súkromným sektorom.

Neobávate sa, že po vyčlenení prostriedkov na smart agendu bude zrazu príliš veľa záujemcov, vrátane takých, ktorí budú chcieť financie využiť jednorazovo alebo nekoncepčne?

Je prirodzené, že nové zdroje pritiahnu veľký záujem. Naším cieľom však nie je financovať jednotlivé technologické experimenty. Chceme podporovať projekty, ktoré majú jasný prínos a zapadajú do dlhodobej stratégie mesta.

Preto chceme podporovať najmä projekty, ktoré sú súčasťou širšej koncepcie rozvoja mesta a majú potenciál priniesť dlhodobý efekt.

Viete byť vo výzvach spravodliví k tým, ktorí v tejto veci dlhodobo pracujú a doručujú výsledky?

Určite áno. Jedným z princípov, ktoré chceme posilniť, je práve kontinuita a kvalita projektov. Mestá, ktoré už majú skúsenosti, stratégiu alebo pilotné projekty, by mali mať prirodzene výhodu v tom, že dokážu projekty rýchlejšie a efektívnejšie realizovať. Zároveň však nechceme zatvárať dvere ani menším mestám, ktoré s témou začínajú. Aj preto bude dôležitá metodická podpora a zdieľanie skúseností.

Akú pridanú hodnotu dá ministerstvo výzvam?

Najväčšou pridanou hodnotou by mala byť práve koordinácia a systémový prístup. Chceme sa vyhnúť situácii, keď každé mesto implementuje úplne iné riešenie bez možnosti prepojenia alebo škálovania. Ak sa podarí vytvoriť spoločné štandardy a podporiť riešenia, ktoré sa dajú aplikovať vo viacerých mestách, efekt investícií bude výrazne vyšší.

Ako bude fungovať spolupráca MIRRI s akademickým sektorom, odbornými organizáciami ako Smart Cities klub a so súkromnou sférou?

Smart agenda bez spolupráce rôznych sektorov jednoducho nefunguje. Akademický sektor prináša výskum a nové prístupy. Odborné organizácie, ako Smart Cities klub, majú skúsenosti z praxe. Súkromný sektor často prináša technologické riešenia.

Našou úlohou bude tieto svety prepájať a vytvárať platformu spolupráce. Chceme, aby sa dobré nápady dokázali pretaviť do reálnych projektov v mestách.

Autor: Miloslav Surgoš

Petržalka: Vieme prispieť skúsenosťami, ktoré môžu byť užitočné aj pre iné mestá

Vyššia efektivita, automatizácia, využívanie dát – to všetko si Petržalka sľubuje od zavádzania inteligentných riešení. Čerpať chce aj zo skúsenosti Smart Cities klubu – mestská časť Bratislavy je jeho novým členom. „Môžeme sa inšpirovať, ale i sami zdieľať naše poznatky,“ hovorí petržalský starosta Ján Hrčka.

Čo očakávate od členstva v Smart Cities klube? 

Smart Cities klub nám poskytne široké spektrum možností, ako sa nielen inšpirovať, ale aj zdieľať naše skúsenosti s implementáciou smart riešení v samospráve. Aktuálne sa pomerne úspešne venujeme energetickej efektívnosti budov, sprístupňovaniu športovísk na diaľku či revitalizácii verejných priestranstiev s ohľadom na potreby miestnych obyvateľov a dlhodobú udržateľnosť. Verím, že vďaka tejto spolupráci budú všetky tieto agendy na našom zelenom sídlisku „smart“.

Aké smart riešenia už v Petržalke využívate? Viete povedať príklad úspešnej implementácie? 

Smart riešenia dokážu v čase klesajúcej pôrodnosti a starnutia obyvateľstva výrazne zefektívniť prácu samosprávy. V Petržalke napríklad postupne inštalujeme kamerové a ďalšie inteligentné systémy, ktoré sú dôležité nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj pre potreby dátovej analýzy a automatizácie.

Tam, kde boli v minulosti potrební napríklad dvaja ľudia len na otváranie dverí a registráciu pri vstupe do bazéna, dnes už všetko prebieha online.  Kolegovia sa tak môžu venovať iným dôležitým činnostiam, ktoré predtým – vzhľadom na limitované rozpočty a náklady na pracovnú silu – nebolo možné vykonávať vôbec alebo v požadovanej kvalite.

Turnikety na miestnom úrade, zdroj Petržalka

Viete podobnú automatizáciu využiť aj v iných oblastiach?

Podobný problém sa v budúcnosti bude stále častejšie objavovať napríklad v zariadeniach sociálnych služieb. Ľudské kapacity budú čoraz vyťaženejšie v samotnej starostlivosti o seniorov. Budeme preto musieť vo väčšej miere automatizovať administratívne a ďalšie podporné činnosti.

Aké ďalšie inteligentné riešenia plánujete priniesť do Petržalky v najbližších rokoch?

Máme rozpracovaných viacero projektov. Radi by sme ďalej zvyšovali efektivitu údržby pri správe verejných priestranstiev. Petržalka je počtom obyvateľov de facto tretie najväčšie slovenské mesto. Aj preto musíme kapacity našej údržby využívať rozumne. Denne riešime stovky podnetov, takže si potrebujeme určovať priority. Aj z toho dôvodu sme všetky vozidlá vybavili GPS systémami.

Počas ostatnej zimnej sezóny sme začali v teréne využívať aj tablety. Vieme tak v reálnom čase označovať úseky chodníkov, ciest a parkovísk, ktoré už boli odhrnuté či posypané.

Tento rok plánujeme podobné inovácie zaviesť aj do ďalších činností, ako je odvoz odpadu, kosenie, či orezy stromov. Získané dáta navyše chceme analyzovať, aby sme mohli tieto procesy optimalizovať.

Keď vieme, koľko jednotlivé činnosti zvyčajne trvajú a kde je náš zásah potrebný najčastejšie, dokážeme sa na problémy pozerať komplexnejšie. Vyhneme sa tak duplicitám a šetríme čas. Okrem toho dokážeme identifikovať a riešiť nielen akútne problémy, ale prinášať aj dlhodobé riešenia.

Viete uviesť konkrétny príklad?

Keď vidíme, že nejaký chodník nie je počas zimy dlhodobo udržiavaný napríklad kvôli zlému stavu asfaltu, na jar dostane prioritu v rámci opráv povrchov. Dlhoročný problém tak môže zmiznúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

S akými hlavnými problémami sa Petržalka dlhodobo stretáva?

Veľkým problémom je, samozrejme, parkovanie. V Bratislave však existuje dvojúrovňová samospráva a hlavné mesto sa rozhodlo, že túto agendu bude riešiť primárne samo.

Petržalka ako mestská časť už preto už nemá potrebné kompetencie ani rozpočty na to, aby sa tejto problematike venovala. Vidím však veľký priestor na to, aby sa napríklad na magistráte pozreli na dáta z nášho dočasného parkovacieho systému, ktorý prevádzkujeme už viac ako päť rokov. Tieto dáta by mohli pomôcť identifikovať kľúčové poznatky, vďaka ktorým by bolo možné vyhnúť sa podobným chybám pri zavádzaní trvalého parkovacieho systému. Zároveň by mohli priniesť potrebné vylepšenia pre celomestské riešenie už vopred, nie až reaktívne po kritike zo strany obyvateľov.

Aj v tomto ohľade môže byť Smart Cities klub užitočný – vieme prispieť skúsenosťami z Petržalky, z ktorých môžu benefitovať aj iné mestá.

Kolektory ZŠ Dudova, zdroj Petržalka

Autorka článku: Petra Rummelová