Budúcnosť Žiliny nie je v algoritmoch, ale v odpovediach pre občanov
Budúcnosť Žiliny nie je v algoritmoch, ale v odpovediach pre občanov
Tlak na neustále zlepšovanie a inovovanie procesov územnej samosprávy pri poskytovaní efektívnych, rýchlych a kvalitných verejných služieb prináša množstvo nových výziev. Jednou z kľúčových výziev je zmysluplné využitie nástrojov umelej inteligencie vo verejnej správe. Týka sa to najmä automatizácie administratívnych procesov a aktívneho zapájania občanov prostredníctvom digitálnych nástrojov, ako sú chatboty či prediktívne analytické modely.
Prečo je umelá inteligencia témou pre samosprávu
Umelá inteligencia patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce technologické oblasti. Má významný potenciál pre modernizáciu ekonomiky, verejnej správy aj vzdelávania. Jej prínos však nie je len ekonomický. Podľa údajov spoločnosti McKinsey už v roku 2018 analýzy naznačovali, že až 13,5 % inkrementálneho rastu HDP členských štátov Európskej únie do roku 2030 môže súvisieť práve s využívaním technológií umelej inteligencie.
Digitálne technológie zásadne menia spôsob, akým komunikujeme, pracujeme a žijeme. Ich spoločenský dopad má transformačný charakter. Preto je nevyhnutné systematicky rozvíjať digitálne zručnosti jednotlivcov aj organizácií verejnej správy. Rovnako dôležité je sledovať aktuálne trendy a pripraviť sa na nové príležitosti aj výzvy, ktoré AI prináša.
Umelá inteligencia dnes vstupuje priamo do prostredia mestských úradov. Otázkou už nie je, či sa tak stane, ale ako k tomuto procesu pristúpime.
Žilina ako Living Lab
„V Žiline veríme, že AI môže prispieť k tomu, aby sa mestský úrad stal dostupnejším a „ľudskejším“. Aj preto vás pozývame na sériu workshopov a podujatí v rámci trojdňovej iniciatívy inDays, ktoré sa uskutočnia v termíne 12. – 14. mája 2026 v Žiline. Spoločne chceme búrať mýty o „chladnej technológii“ a ukázať, že umelá inteligencia môže byť praktickým nástrojom lepšej komunikácie medzi mestom a jeho obyvateľmi.” Peter Fiabáne, primátor mesta Žilina.
Predstavte si mesto, v ktorom otázky o parkovaní, odpadoch či nových cyklotrasách nečakajú dni v e-mailových schránkach úradníkov. Žilina sa postupne stáva živým laboratóriom – Living Labom. AI tu pomáha mestu komunikovať rýchlejšie, zrozumiteľnejšie a efektívnejšie.
Výsledky implementácie AI chatbota
Tento prístup potvrdzujú aj výsledky výskumu, ktorý realizovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy, v období od 1. júla 2025 do 1. januára 2026.
Počas šiestich mesiacov položili občania prostredníctvom AI chatbota na webových stránkach mesta Žilina spolu 8 603 otázok. Odhadovaný počet obslúžených používateľov predstavoval približne 1 850 občanov. Výpočet vychádzal z predpokladu priemerne dvoch konverzácií na jedného občana za mesiac.
Až 47,3 % všetkých konverzácií prebehlo mimo štandardnej pracovnej doby, teda od 17:00 do 8:00 a počas víkendov. Tento údaj jasne poukazuje na vysokú pridanú hodnotu digitálnych nástrojov v čase, keď nie sú k dispozícii ľudskí operátori.
Z celkového počtu relevantných dopytov smerovalo 28 % (2 363 otázok) na ľudského operátora. Išlo najmä o prípady, keď chatbot nenašiel odpoveď v dostupnom obsahu webových stránok mesta. Nezodpovedaných zostalo len 3,1 % dopytov (261 otázok), čo poukazuje na vysokú mieru funkčnosti a relevantnosti implementovaného riešenia. Priemerný počet konverzácií za deň dosahoval hodnotu 779.
Najčastejšie témy otázok
Analýza tematického zamerania dopytov ukázala, že občanov najviac zaujímala problematika zberu, nakladania a odvozu tuhého komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. V tejto oblasti evidovalo mesto 1 577 dopytov. Chatbot úspešne vyriešil 74,64 % z nich a 24,35 % presmeroval na ľudského operátora.
Medzi ďalšie významné oblasti patrila agenda občianskych preukazov (vydávanie a strata). Tu chatbot vyriešil 68,61 % dopytov. Pri otázkach o poplatkoch za pasy (aktuálne sadzby, spôsoby platby, dane) dosiahol úspešnosť až 96,78 %.
Mimoriadne vysokú úspešnosť zaznamenala agenda stavebného úradu, ktorá zahŕňa stavebné povolenia, územné plánovanie a kolaudácie. Chatbot tu úspešne zodpovedal 98,8 % dopytov.
V oblasti poskytovania kontaktov (telefónne čísla a e-mailové adresy) vyriešil chatbot priamo 63,53 % otázok a 29,75 % presmeroval na človeka. Témy zaradené do kategórie „iné“ dosiahli úspešnosť riešenia 71,76 %, pričom 24,81 % dopytov si vyžiadalo zásah operátora. Otváracie hodiny úradu a jednotlivých odborov zodpovedal chatbot úspešne v 62,61 % prípadov.
Najväčší priestor na zlepšenie sa ukázal v oblasti kultúry, teda pri otázkach o kultúrnych podujatiach, divadlách, kinách, múzeách a galériách. Chatbot tu vyriešil 44,42 % dopytov, zatiaľ čo 53,05 % otázok smerovalo na ľudského operátora. Hlavným dôvodom bola absencia alebo nedostatočná aktuálnosť informácií na oficiálnom webovom sídle mesta.
Čo si z dát môže samospráva zobrať
Výsledky výskumu poskytujú samospráve cennú spätnú väzbu. Jasne ukazujú, ktoré informačné oblasti je potrebné doplniť alebo systematicky aktualizovať.
Cieľom mesta je znížiť potrebu presmerovania na ľudských operátorov, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a posilniť dôveru občanov vo verejnú správu. Implementácia AI chatbota sa tak ukazuje ako efektívny nástroj racionalizácie interných procesov. Zároveň predstavuje konkrétny spôsob, ako zvyšovať kvalitu života obyvateľov.
Bez kontinuálnej modernizácie a racionalizácie procesov riskuje územná samospráva v SR stratu schopnosti efektívne reagovať na potreby občanov. Implementácia AI nástrojov preto nie je len technologickým trendom. Predstavuje bazálny nástroj pre udržateľný výkon verejnej správy, ktorý zvyšuje komfort obyvateľov a efektivitu inštitúcie.
inDays: od vízie k praxi
Iniciatívy ako inDays prinášajú sériu prakticky orientovaných workshopov. Ukazujú, ako môže umelá inteligencia reálne pomáhať verejnej správe – nie v rovine teórie, ale v každodennej praxi miest a obcí.
Príklad zo Žiliny demonštruje, ako AI dokáže odpovedať na otázky občanov nepretržite, jednotne a zrozumiteľne. Zároveň odbremeňuje administratívu a prináša mestu úspory.
Nebuďte len pasívnymi pozorovateľmi zmien. Staňte sa aktívnou súčasťou premeny Žiliny. Kapacita odborných workshopov a exkurzií je limitovaná. Zabezpečte si účasť registráciou na www.indays.sk a staňte sa súčasťou komunity, ktorá premieňa vízie na realitu.
Umelá inteligencia mení spôsob, akým mestá a regióny fungujú. Posúva ich od reaktívneho prístupu k prediktívnemu modelu riadenia, v ktorom samospráva plánuje na základe dát, nie odhadov.
Autor článku: PhDr. Milan Douša, PhD.
INOVAČNÉ CENTRUM VS. LIVING LAB: Ktorý nástroj potrebuje vaše mesto?
Na stretnutiach s vedením miest sa často opakuje otázka: „Aký je v tom rozdiel? Potrebujeme oboje, alebo nám stačí jedno?“ Rozdiel je pritom zásadný, a zároveň je pre rozvoj miest strategicky mimoriadne dôležitý.
Inovačné centrum (IC): Liaheň nápadov
Primárnym cieľom Inovačného centra je predovšetkým vývoj nových technológií, produktov a služieb a to najmä v oblasti výskumu a vývoja. IC sa zameriava najmä na výskum, prototypovanie a testovanie riešení v kontrolovanom odbornom prostredí, pričom dôraz kladie na technologickú odbornosť. Do aktivít IC sa zapájajú predovšetkým odborníci, vývojári, technologické firmy a akademická sféra.
- Čo: vývoj
- Kto: Vedci, vývojári, startupy, študenti.
- Prostredie: Laboratóriá, kancelárie, technologické parky.
- Výstup: Hotový produkt, softvér alebo patent, ktorý je pripravený na testovanie.
Living Lab (LL): Živé laboratórium mesta
Living Lab nie je budova, ale predovšetkým ekosystém. Primárnym cieľom Living Labu je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí, pričom sa kladie dôraz na aktívnu účasť obyvateľov. LL prepájajú občanov, samosprávy, podnikateľov, výskumníkov a inovátorov, čím vytvárajú miestne a regionálne inovačné ekosystémy. Ide totiž o veľmi efektívny nástroj, ktorý dokáže aj za relatívne nízke náklady prinášať reálne, merateľné a aplikovateľné výsledky.
- Čo: overovanie a testovanie
- Kto: Samospráva, občania, firmy a akademický sektor
- Prostredie: Ulice mesta, námestia, školy, MHD alebo digitálny priestor mesta.
- Výstup: Dáta z reálnej prevádzky, spätná väzba od ľudí a overená efektivita riešenia.
Prečo je to pre mestá kľúčové
Pri tvorbe mestských inovácií je dôležité, aby mestá spolupracovali s Inovačnými centrami, no zároveň aby boli tvorcami vlastných zadaní. Nikto nepozná problémy mesta lepšie ako samotné mesto či obec, a preto zadanie musia definovať profesionálni pracovníkci samosprávy. Práve preto platí, že
„Inovácie v mestách nie sú o technológiách, ale o ľuďoch. Living Lab mení obyvateľov z pasívnych prijímateľov služieb na aktívnych spolutvorcov svojho prostredia. Bez tohto prepojenia riskujeme investície do riešení, ktoré nikto nechce a nepoužíva.“ — Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub.
Na overovanie navrhnutých riešení formou projektov sú práve Living Laby ideálnym nástrojom. Umožňujú mestu:
- overiť návratnosť investície,
- minimalizovať riziko,
- získať merateľné výsledky,
- pripraviť kvalitné podklady pre financovanie z eurofondov a iných zdrojov.
V budúcom programovom období už nebude postačovať len „čerpať“, pretože mestá budú musieť preukazovať prínosy, efektívnosť a návratnosť investícií merateľným spôsobom.
Práve Living Laby sú nástrojom, ktorý na túto novú realitu systematicky pripravuje mestá, regióny aj štát.
Mesto by nemalo byť len pasívnym nákupcom technológií. Musí byť tvorcom zadania. Inovačné centrum vám dodá nástroje, ale Living Lab vám povie, či tieto nástroje skutočne fungujú v kopcovitom teréne vášho mesta alebo pri špecifickom správaní vašich seniorov.
Living Lab je poistka vašej investície. Pripravuje vás na realitu, kde bude musieť mesto obhájiť každé euro z verejných zdrojov tvrdými dátami o prínose pre komunitu.
Autor článku: Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub
Chcem získať viac informácií o Living Laboch a možnosti zapojiť sa.
Globálne ekosystémy inovácií: Living Laby a ich význam v digitálnej transformácii EÚ
Prečo sú Living Laby kľúčové pre digitálnu transformáciu
V dobe akcelerujúcej digitálnej transformácie sa totiž tradičné modely výskumu a vývoja (VaV) posúvajú smerom k otvoreným inovačným ekosystémom. Kľúčovými nástrojmi tohto posunu sú pritom Living Labs (živé laboratóriá) a Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH).
Tieto laboratóriá tak predstavujú kľúčový nástroj podpory technologického rozvoja. Zároveň tým posilňujú konkurencieschopnosť a udržateľný rast v globálnom meradle. Koncept Living Labov totiž prepája výskum, podnikateľské prostredie a verejný sektor. Zároveň pritom zapája aj samotných používateľov do jedného otvoreného inovačného ekosystému. Tento prístup umožňuje testovanie a zavádzanie inovácií v reálnych podmienkach. Vďaka tomu sa výrazne zvyšuje ich praktická využiteľnosť a spoločenský dopad.
Living Laby tak vznikli ako odpoveď na potrebu rýchlejšieho a efektívnejšieho vývoja inovácií orientovaných na používateľa. Využívajú pritom princípy otvorených inovácií (open innovation) a participatívneho výskumu. Koncoví používatelia tak nie sú len pasívnymi príjemcami riešení, ale naopak aktívnymi spolutvorcami.
Globálne príklady úspešných Living Labov
Vo svete tak možno nájsť úspešné príklady Living Labov v oblastiach:
- smart cities (Barcelona, Amsterdam),
- digitálne zdravotníctvo (Fínsko, Švédsko),
- mobilita a autonómne systémy (Nemecko, Japonsko),
- udržateľná energetika a klimatické inovácie (Holandsko, Kanada).
Tieto centrá pritom často fungujú v úzkej spolupráci s univerzitami, technologickými parkami a startupovými inkubátormi. Vďaka tomu tak vytvárajú prostredie podporujúce rýchly transfer poznatkov do praxe. Jedným z úspěšných príkladov dobrej praxe môže být Utrecht University Campus Living Lab (Holandsko). Ide pirtom o príklad úspešného prepojenia akademického prostredia s mestom. Na kampuse sa testujú riešenia pre udržateľnú energiu a cirkulárnu ekonomiku, ktoré sa následne zavádzajú do celého mesta.
Platforma Aveiro Tech City Living Lab (Portugalsko), ktorá so sieťou IoT zariadení, komunikácie a senzorov rozmiestnených v meste podporuje experimentovanie s inteligentnými systémami. Citilab Cornellà (Španielsko) digitálne centrum, ktoré funguje ako Living Lab spojenia občanov, výskumu a technológie, podporuje testovanie nových digitálnych riešení, vrátane AI aplikácií, v spolupráci s podnikateľmi, komunitnými skupinami a akademickými pracovníkmi.
Úloha EDIH v digitálnej transformácii
Moderné inovačné centrá sa čoraz viac tiež zameriavajú na oblasti ako umelá inteligencia, veľké dáta, kybernetická bezpečnosť, digitálne zručnosti či automatizácia.
“Významnú úlohu zohrávajú aj Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH), ktoré slúžia ako „one-stop-shop“ pre firmy a verejné inštitúcie pri zavádzaní digitálnych riešení. Ich úlohou nie je len vývoj technológií, ale aj budovanie kapacít, vzdelávanie odborníkov a podpora malých a stredných podnikov pri digitálnej transformácii.”
konštatuje PhDr. Milan Douša, PhD., vedecký pracovník na Katedre ekonomiky a riadenia verejnej správy Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Podpora zo strany Európskej únie
V tomto kontexte Európska únia aktívne podporuje rozvoj inovačných centier a Living Labov. Robí tak prostredníctvom strategických finančných nástrojov. Významným príkladom je program Digitálna Európa, v rámci ktorého Európska komisia spustila nový balík výziev s celkovou alokáciou 204 miliónov eur.
Pre Slovensko predstavujú tieto iniciatívy významnú príležitosť zapojiť sa do európskych inovačných ekosystémov a rozvíjať vlastné Living Laby a inovačné centrá. Národným kontaktným bodom pre program Digitálna Európa je Sekcia digitálnej agendy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktorá poskytuje odborné konzultácie záujemcom o financovanie.
Prepojenie Living Labov, špecializovaných centier pre AI a masívnych investícií do dátovej infraštruktúry vytvára predpoklady pre to, aby Európa nielen držala krok s globálnymi lídrami, ale definovala štandardy v etickej a efektívnej digitalizácii verejného aj súkromného sektora.
Autor článku: PhDr. Milan Douša, PhD.
Spoločne tvoríme inovačné srdce Slovenska
Projekt STICS (Smart transformačné a inovačné konzorcium Slovensko) totiž predstavuje ambicióznu odpoveď na potrebu modernizácie našich miest a regiónov. Ako kľúčový partner tohto medzinárodného konzorcia pritom Smart Cities klub prináša svoje dlhoročné skúsenosti. Zároveň tak prepája svet vedy, biznisu a samospráv do jedného fungujúceho ekosystému.
Prečo je Smart Cities klub súčasťou STICS?
Smart Cities Klub preto vstúpil do projektu ako partner pre mestá a obce. Z pohľadu svojho postavenia ide o mimovládnu organizáciu uznávanú v oblasti inteligentných miest (Smart Cities) na Slovensku. Jej úlohou je pritom pôsobiť ako prirodzený most medzi akademickým sektorom, inovatívnymi firmami a samosprávami. Okrem toho prinášame do slovenských miest kľúčové testovacie prostredia – tzv. Living Laby.
V konzorciu, ktoré združuje celkovo 24 medzinárodných partnerov, pritom Smart Cities klub navyše zastáva strategickú pozíciu vedúceho pracovníka pre komunikáciu a disemináciu. Naším poslaním je preto zabezpečiť, aby výsledky výskumu a vytvorené Living Laby nezostali len na papieri. Zároveň sa musia premeniť na praktické riešenia, ktoré reálne zlepšia kvalitu života obyvateľov v regiónoch.
Myšlienky a projekty, ktoré prinášame
Smart Cities klub tak zároveň cielene vniesol do projektu STICS inovatívny prístup k zapájaniu verejnosti a odborníkov, a to prostredníctvom troch nových funkčných rolí:
- STICS Follower: Rola určená pre samosprávy, ktoré chcú získať inšpiráciu a prístup k overeným inováciám.
- STICS Collaborator: Priestor pre expertov, firmy a akademikov na spoločné prototypovanie riešení.
- STICS Explorer: Možnosť pre študentov a aktívnu verejnosť získať prax a rozvíjať vlastné nápady v inovačnom prostredí.
Okrem týchto rolí sme navyše navrhli dynamické formáty podujatí, ktoré prenášajú inovácie priamo do terénu. Patria sem napríklad Road Tripy po slovenských mestách, regionálne konferencie InDays či Slovensko na ceste k Smart Cities, ako aj medzinárodné výmeny skúseností v rámci Letnej školy, ktoré umožňujú samosprávam „ošahať si“ úspešné riešenia zo zahraničia priamo v praxi.
Za čo zodpovedáme?
Zodpovednosť Smart Cities klub v projekte STICS je preto rozsiahla a zameriava sa na stratégiu, budovanie dôvery a rozširovanie dopadu projektu:
- Kompletná komunikácia a PR: Tvoríme jednotnú identitu projektu a staráme sa o to, aby sa o vytvorených inováciách dozvedeli všetky cieľové skupiny zrozumiteľným jazykom.
- Diseminácia a participácia: Navrhujeme cesty, ako dostať výstupy projektu k používateľom a ako do inovačného procesu zapojiť čo najviac relevantných hráčov.
- Inovatívne verejné obstarávanie: Pripravujeme špeciálnu príručku, ktorá má samosprávam dodať odvahu a právnu istotu pri nákupe moderných technológií prostredníctvom verejného obstarávania..
- Škálovanie Living Labov): Zodpovedáme za prípravu metodiky ako úspešné pilotné projekty z obcí ako Horné Srnie alebo miest ako Kežmarok preniesť do ďalších kútov Slovenska.
Prvé výsledky našej práce
Počas úvodnej fázy projektu sme pritom úspešne nastavili, a tým posilnili, základné piliere, na ktorých STICS stojí:
- Vytvorili sme stratégie pre komunikáciu a disemináciu, ktoré sú kľúčom k viditeľnosti projektu.
- Spustili sme profily na sociálnych sieťach a zároveň pracujeme na aktualizácii webovej stránky pre projekt.
Chcete sa dozvedieť viac alebo sa priamo zapojiť do pokroku? Navštívte náš web a staňte sa súčasťou inovačnej zmeny! Pridajte sa k nám!
🔗 Web projektu: www.stics.sk