Dôležitosť správneho navrhnutia a budovania bezpečných ciest do školy z pohľadu projektanta

3. marca 2026

V rámci projektu sa zameriavame na najviac ohrozenú skupinu účastníkov mestskej premávky – deti a mládež. Hlavným cieľom je bezpečná cesta do školy. Všetci poznáme rannú situáciu pred školami. Motorové vozidlá ich doslova obkľúčia. Vzniká chaos, nervozita a nebezpečné situácie. Dôvodom je najmä vozenie detí do školy, hoci mnohé z nich by cestu zvládli aj bez auta. Preto je nevyhnutné zlepšiť organizáciu dopravy aj jej spoločenské vnímanie.

Analýza a príprava návrhu

Na začiatku sme rokovali s vedením mesta o možnostiach analýzy ulice. Nešlo len o formálnu diskusiu. Naopak, základom návrhu bolo kritické zhodnotenie existujúceho stavu. Mesto vytvorilo riadiace výbory, v ktorých sa stretli kompetentní zástupcovia samosprávy. Spoločne si uvedomovali význam rozhodnutí pre bezpečnosť detí.

Následne sme vybrali konkrétne školy, ktoré sa stali súčasťou riešenia. Získali sme dáta o dopravných tokoch a analyzovali ich pomocou GIS (Geografických informačných systémov). Vďaka tomu sme presne identifikovali najviac zaťažené úseky aj miesta konfliktov medzi účastníkmi premávky.

Návrh bezpečných trás

Na základe analýzy sme navrhli bezpečné trasy pre cyklistov aj chodcov. Zároveň sme pripravili opatrenia na upokojenie dopravy v okolí škôl. Navrhli sme fyzické prvky, ktoré prirodzene znižujú rýchlosť vozidiel – napríklad zúženie jazdných pruhov, zvýšené priechody či vyvýšené križovatky.

Okrem toho sme vytvorili vizualizácie návrhu. Tie pomáhajú obyvateľom lepšie pochopiť plánované zmeny. Vďaka nim sa verejnosť dokáže s riešením ľahšie stotožniť.

Podpora cyklodopravy

Dôležitou súčasťou návrhu bolo aj vytvorenie priestoru pre bezpečný pohyb detí na bicykloch. Navrhli sme cyklotrasy oddelené od automobilovej dopravy a bezpečné parkovanie bicyklov v blízkosti škôl. Týmto spôsobom podporujeme samostatnosť detí aj ich každodenný pohyb.

Konkrétne opatrenia

Navrhované riešenia zahŕňajú najmä:

prvky upokojenia dopravy (spomaľovacie prahy, zúženia jazdných pruhov),
bezpečné priechody pre chodcov,
oddelenie cyklistickej dopravy,
výsadbu stromov ako prirodzenú bariéru medzi chodníkom a vozovkou,
kvalitné osvetlenie priechodov a križovatiek.

Realizácia a financovanie

Na základe spracovanej štúdie môže mesto pripraviť projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a následnú realizáciu. Následne môže požiadať o financovanie z ministerstiev alebo iných dotačných schém.

Bezpečná cesta do školy preto nie je len technickým projektom. Predstavuje investíciu do zdravia, bezpečnosti a samostatnosti detí.

Autor: Boris Aresta

ZMOS: Slovensko potrebuje aspoň dvesto dopravných ihrísk

3. marca 2026

Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

O dopravné ihriská je na Slovensku veľký záujem, no situácia vôbec nie je priaznivá. „Potrebujeme naštartovať cielený proces a v priebehu piatich či desiatich rokov ihriská dobudovať,“ hovorí Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Naznačuje aj možné riešenia problému.

Má Združenie miest a obcí Slovenska prehľad o tom, v akom stave sú dnes detské dopravné ihriská na Slovensku?

Situácia s dopravnými ihriskami nie je dobrá. V minulosti, najmä v 90. rokoch, mnohé z nich zanikli po kapitalizácii. Takýto prípad nastal napríklad aj u nás v Partizánskom. V bývalých priestoroch dnes sídli autoškola a dopravné ihrisko zaniklo. Záujem o túto službu je pritom veľký. Preto sme sa s Ústredným automotoklubom Slovenska dohodli na príprave návrhu grantového systému. Cieľom je, aby samosprávy pri výstavbe takého ihriska pokryli aspoň polovicu nákladov z grantu pod gesciou ministerstva vnútra.

Týka sa takýto stav len Slovenska alebo ide o cezhraničný problém? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Slovensko zaostáva za zahraničím vo viacerých parametroch. Keď si vezmeme hoci len Česko a problematiku financovania samospráv – podielové dane na občana sú v Česku trikrát vyššie ako na Slovensku. Zo skúseností partnerských samospráv viem, že Slovensko zaostáva za Českom aj pri detských dopravných ihriskách.

Na Slovensku vzniklo v posledných rokoch moderné dopravné ihrisko v Žiline. Vybudované bolo s podporou Nadácie KIA Slovakia. Je spolupráca miest so súkromným sektorom reálnou a udržateľnou cestou?

Na Slovensku máme viacero automobiliek. Každá z nich má nadáciu, ktorá sa zameriava na svoje najbližšie okolie. Neviem si preto veľmi predstaviť, že by tieto nadácie financovali výstavbu viacerých detských dopravných ihrísk naprieč Slovenskom. V Žiline sa to podarilo, čo je pekné a správne. Na Slovensku však akútne potrebujeme aspoň dve stovky dopravných ihrísk. Kto napríklad zafinancuje ich výstavbu v 18 mestách Trenčianskeho samosprávneho kraja? Či chceme alebo nechceme, štát musí poskytnúť podporu. Téma dopravnej bezpečnosti je totiž naliehavá. Dopravné nehody sa týkajú všetkých vekových kategórií a práve deti patria medzi najviac ohrozené. Potrebujeme naštartovať cielený proces na päť až desať rokov. Samozrejme, otázka znie, či na to dostaneme zelenú a či nám štát vytvorí podmienky. Hovoril som o tom už osobne aj s ministrom vnútra a verím, že sa v dohľadnom čase v tejto téme posunieme.

Vidíte priestor na spoločný postup viacerých samospráv? Je reálne, aby sa mestá v rámci regiónov dohodli a budovali zdieľané dopravné ihriská alebo vzdelávacie centrá, ktoré by slúžili širšiemu územiu?

Myslieť si, že vybudujeme jedno kvalitné krajské dopravné ihrisko, kde sa vystrieda päťtisíc či osemtisíc detí, je naivné. To je ako povedať, že na kraj stačí jedno futbalové ihrisko. Futbal pritom všetky deti ani nehrajú, ale dopravnou výchovou by mali prejsť všetci žiaci – a to nie jednorazovo, ale opakovane v rámci školského roka. Máme približne 180 mestských samospráv vrátane mestských častí. Ak štát nepodporí vybudovanie 180 dopravných ihrísk pre státisíce detí, potom sa pýtam, čo vlastne dokážeme.

ZMOS v minulosti prišiel s iniciatívou financovať dopravné ihriská z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Nastal v tejto téme nejaký posun?

O tom práve diskutujeme s ministerstvom vnútra, zatiaľ sme sa však nedohodli. Bavíme sa o ôsmich percentách povinných odvodov, ktoré štát získava z povinného zmluvného poistenia. Navrhujeme, aby štvrtina, teda 2 percentá, smerovala na systematickú podporu budovania dopravných ihrísk. Moderné, kvalitné dopravné ihrisko stojí približne 200-tisíc eur. S týmito prostriedkami ich dokážeme v samosprávach vybudovať za päť, maximálne desať rokov.

Ak hovoríme o systémovom riešení bezpečnosti detí v cestnej premávke, má podľa vás priestor aj širšia spolupráca – napríklad s organizáciami, ktoré sa venujú udržateľnej mobilite, verejnému priestoru alebo inteligentným mestám?

Toto musí byť spoločný cieľ všetkých organizácií. Napríklad Smart Cities Klub združuje tie isté mestá, ktoré pôsobia v Združení miest a obcí Slovenska, únii miest či regionálnych združeniach. Všetci spoločne by sme mali presadzovať toto riešenie a začať dopravné ihriská na Slovensku systematicky budovať.

Autor: Miloslav Surgoš

Záujem o naše dopravné ihrisko výrazne prevyšuje jeho kapacitu

25. februára 2026

Žilina vybudovala moderné dopravné ihrisko, no nedokáže pokryť všetok záujem o jeho využívanie. Mesto svoju skúsenosť vníma ako dôkaz potreby systematickej a dlhodobej podpory praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. „Prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať,“ hovorí žilinský primátor Peter Fiabáne.

Detské dopravné ihrisko v Žiline je pravdepodobne jediné profesionálne riadené dopravné ihrisko na Slovensku, ktoré systematicky poskytuje služby školám. Ako sa tento projekt zrodil?

Projekt detského dopravného ihriska na ulici Nantereská 29 v Žiline iniciovala Mestská polícia Žilina ako reakciu na dlhodobú potrebu systematickej dopravnej výchovy detí a mládeže. Cieľom bolo vytvoriť odborné a bezpečné prostredie, v ktorom si deti pod odborným vedením osvojujú pravidlá cestnej premávky a zásady bezpečného správania.

Akú úlohu pri jeho vzniku zohrala samospráva?

Mesto Žilina ako zriaďovateľ vytvorilo podmienky na jeho realizáciu, zabezpečuje jeho fungovanie a dlhodobo podporuje jeho rozvoj. Vďaka tejto spolupráci mesto dopravné ihrisko nielen uviedlo do prevádzky, ale ho aj opakovane modernizovalo.

Čím je toto dopravné ihrisko špecifické v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku?

Dopravné ihrisko v Žiline ako jediné na Slovensku prepája dopravnú výchovu s praktickým výcvikom na autotrénažéroch pre študentov stredných škôl.

V čom spočíva jeho „modernosť“ – je to najmä infraštruktúra, metodika výučby, zapojenie odborníkov alebo prepojenie s reálnou dopravou v meste?

Mesto realizovalo dve etapy renovácie a modernizácie dopravného ihriska prostredníctvom projektov podporených Nadáciou KIA Slovakia. Počas poslednej modernizácie v roku 2023 vybavilo učebne dopravnej výchovy interaktívnou tabuľou, čím zvýšilo odbornú úroveň výučby. Zakúpením autotrénažérov rozšírilo výučbu aj pre študentov stredných škôl. Výsledkom je profesionálne riadené dopravné ihrisko, ktoré systematicky spolupracuje so školami a výrazne prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti detí v cestnej premávke. Úroveň edukácie detí a mládeže v oblasti dopravnej výchovy tak patrí medzi najvyššie na Slovensku.

Pre koho je dopravné ihrisko primárne určené? Pracujete okrem žiakov aj s rodičmi alebo verejnosťou?

Detské dopravné ihrisko využívajú predovšetkým základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina, no záujem prejavujú aj školy z celého okresu Žilina a Kysucké Nové Mesto. Ihrisko funguje od apríla do konca októbra. Počas letných prázdnin ho využívajú najmä detské letné tábory a verejnosť. V popoludňajších hodinách a počas víkendov je sprístupnené verejnosti.

Počas celého školského roka tvorí súčasť výučby praktickej dopravnej výchovy pre študentov stredných škôl. Cez letné prázdniny mesto poskytuje výučbu na autotrénažéroch verejnosti na základe online registračného systému.

Ihrisko sa podarilo vybudovať aj vďaka finančnej podpore Nadácie KIA Slovakia. Ako konkrétne sa do projektu zapojilo mesto Žilina? A ako je nastavené jeho dlhodobé fungovanie a financovanie?

Projekty podporené Nadáciou KIA Slovakia výrazne prispeli k renovácii a modernizácii dopravného ihriska. Mesto Žilina však od začiatku vystupuje ako kľúčový zriaďovateľ a garant jeho fungovania. Financovanie, personálne aj organizačné zabezpečenie zabezpečuje mesto prostredníctvom oddelenia prevencie Mestskej polície Žilina.

Čo by ste poradili iným mestám a obciam, ktoré by sa chceli podobným projektom inšpirovať? Je podľa vás možné vybudovať kvalitné dopravné ihrisko aj bez silného externého partnera, alebo je spolupráca so súkromným sektorom dnes nevyhnutná?

Z pohľadu mesta Žilina a Mestskej polície Žilina má budovanie dopravného ihriska pod odborným dohľadom jasné opodstatnenie. Realizácia takýchto projektov je finančne náročná a podpora zo strany štátu formou dotačných schém nie je vždy dostupná. Zdroje zo súkromného sektora preto často predstavujú dôležitý doplnok financovania.

Ako vnímate celkovo dopravnú výchovu na Slovensku?

Vzhľadom na náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu sa mesto Žilina prikláňa k názoru, že túto povinnosť by mal prevziať štát. Záujem škôl o výučbu na detskom dopravnom ihrisku Nantereská 29 v Žiline výrazne prevyšuje možnosti mesta a policajného zboru. Praktické skúsenosti z každodennej prevádzky potvrdzujú, že prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať.

Čo by ste odporučili štátu (napr. ministerstvu dopravy alebo školstva) v oblasti podpory bezpečnosti detí v cestnej premávke v mestách?

Štát dnes vytvára základný legislatívny rámec a metodické usmernenia, no priestor na zlepšenie je najmä v systematickej a dlhodobej podpore praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. Prax ukazuje, že zážitkové a reálne učenie v kontrolovanom prostredí dopravných ihrísk má na deti výrazne väčší dopad než výlučne teoretická výučba. Odporúčame preto vytvoriť stabilné finančné mechanizmy na prevádzku a modernizáciu dopravných ihrísk, nielen projektové výzvy. Pomohlo by aj užšie prepojenie rezortu dopravy, školstva a vnútra pri tvorbe jednotného koncepčného rámca dopravnej výchovy na národnej úrovni. Praktická dopravná výchova s dôrazom na mestské prostredie by mala byť jasne zakotvená v školských osnovách. Väčšiu podporu by mali získať aj samosprávy a obecné polície, ktoré majú s deťmi prirodzený kontakt a poznajú miestne riziká.

Aké sú vaše skúsenosti?

Skúsenosti z nášho prostredia ukazujú, že systematická a dlhodobá podpora dopravnej výchovy výrazne zvyšuje dopravnú gramotnosť detí a ich schopnosť bezpečne sa správať v cestnej premávke. Tento model preto vnímame ako funkčný a vhodný na ďalší rozvoj na celoslovenskej úrovni.

Okrem dopravného ihriska má mesto Žilina aj nejaké projekty „navyše“ pre zvýšenie bezpečnosti detí na cestách?

Mesto Žilina v spolupráci s Útvarom hlavného architekta realizuje projekt „Bezpečné ulice“, ktorý sa systematicky venuje dopravnej bezpečnosti v okolí škôl a materských škôl. V septembri 2025 zrealizovalo projekt ZŠ Jarná. V príprave sú ďalšie projekty ZŠ Hájik a ZŠ Kráľovnej pokoja.

Autor: Miloslav Surgoš

Kvalitný verejný priestor budujte už s ohľadom na deti

19. februára 2026

Kvalitný verejný priestor budujte už s ohľadom na deti

Cesta do školy a zo školy, inšpiratívne ihriskové zastávky, ale aj bezpečné „zákutia“ na stretnutia školákov a mladých ľudí prispievajú k ich správnemu a zdravému psychomotorickému vývoju a potrebnej socializácii.

Nielen bytové priestory, ale celý verejný priestor by mal byť v centre pozornosti developerov aj miest a obcí. Práve kvalitný verejný priestor dokáže prispieť k vytvoreniu spokojného bývania, kde chcú obyvatelia tráviť voľný čas a kde sa z nich stávajú dobrí susedia a priatelia. Ide o priestor, ktorý so svojimi obyvateľmi rastie.

Deti potrebujú prostredie, ktoré podporuje ich zdravý psychomotorický vývoj aj socializáciu. Verejný priestor preto treba od začiatku plánovať a budovať s ohľadom na ne.

Od ihriska po školu

Väčšina developerov už v rámci bytovej výstavby ponúka ako „samozrejmosť“ ihrisko, no zväčša len pre najmenších. Osvietenejší developeri pridávajú aj priestor pre športové vyžitie. Tým by sa však tvorba kvalitného verejného priestoru nemala končiť.

„Kvalitný verejný priestor by mal rásť a meniť sa s obyvateľmi a ich potrebami. Ihriská nemusia byť len pre najmenších. Naopak, kvalitné herné prvky a zariadenia dokážu poskytnúť inšpiratívny priestor aj pre staršie deti a tínedžerov,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Studio 21 Miloslav Jurík.

Popri ihriskách a športoviskách by verejný priestor mal zahŕňať aj oddychové zóny. Tie by mali reflektovať vekové zloženie obyvateľov. Nejde len o mobiliár pre starších, ale aj o bezpečný priestor pre tínedžerov, kde môžu mať väčšie súkromie.

Súčasťou kvalitného verejného priestoru by mala byť vhodná zeleň, riešenie nárazových zrážok, cykloriešenia a prepojenia lokality s ďalšími atraktívnymi miestami bicyklom alebo integrovanou dopravou. Práve tu je potrebná výraznejšia aktivita miest a obcí. Verejný priestor by mal deťom a školákom poskytovať bezpečný, kvalitný a podnetný presun z bydliska do školy, na krúžky a podobne.

Rýchlejšie? Hlavne zdravo a bezpečne

Cesta do školy a zo školy býva pre deti zdĺhavá. Rodičia ich preto často vozia autom, a to aj na kratšie vzdialenosti. Je to rýchlejšie a pohodlnejšie. Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie však ukazujú, že deti staršie ako 4 roky by sa mali denne aktívne hýbať aspoň 180 minút, z toho 60 minút v strednom tempe.

Realita je iná. Pred obrazovkami trávia deti 7 až 8 hodín denne. Už viac ako 2 hodiny takéhoto sedenia zvyšujú riziko nadváhy o 67 %.

„Naplniť denných 180 minút bez toho, aby v tom bola aj mobilita do obchodu, do školy alebo na krúžky, je náročné. Ak sa nám podarí, aby sa deti hýbali aspoň cestou do školy a z nej, už sa blížime k odporúčaným 60 minútam aktívneho pohybu,“ hovorí urbanistka a krajinná architektka Studio 21 Jana Adamková.

Holandské deti napríklad vďaka využívaniu bicyklov pri doprave do školy patria k najzdatnejším v Európe. Pohyb zároveň rozvíja zodpovednosť, schopnosť riešiť krízové situácie a správne reagovať.

Opatrenia miest a obcí

Od miest a obcí si to vyžaduje zvýšenú aktivitu. Nestačia len bezpečné cyklotrasy.

„V čase od 7.30 do 8.30 hod. by mal byť pred školami obmedzený prejazd vozidiel na maximálne 30 km/hod., čo znižuje počet nehôd s fatálnymi následkami. Pomôžu aj parkovacie politiky a tzv. drop off zóny. V niektorých prípadoch by bolo vhodné v čase 7.30 až 8.00 dopravu úplne vylúčiť,“ vysvetľuje Jana Adamková.

Školy môžu podporiť správny prístup kvalitnou cykloinfrastruktúrou. Studio 21 ponúka napríklad jednoduché aj pochôdzne cyklostojany značky Falco. Stojany chránia rám bicykla a umožňujú bezpečné uzamknutie. Môžu byť zastrešené a osvetlené. Poschodové stojany efektívne využívajú priestor a vďaka hydraulickej vzpere ich zvládne obsluhovať aj dieťa.

Navigáciu môžu podporiť farebné značenia. DecoMark® od spoločnosti Geveko ponúka protišmykové a farebne stále riešenia, pomocou ktorých možno na trase do školy vytvárať hravé obrazce podporujúce pohyb.

Vždy je priestor pre herné prvky

Ani cesta späť zo školy nemusí byť nudná. Na trase alebo v blízkosti školy môže vzniknúť malé ihrisko či herný prvok, kde sa deti zastavia, vybijú energiu a rozvíjajú svoje zručnosti.

Spoločnosti ako HAGS, Berliner Seilfabrik či Eurotramp ponúkajú prvky, ktoré unesú tínedžerov aj dospelých. Ide o lanové konštrukcie, hojdačky pre viacerých používateľov, pavúčie siete či zapustené trampolíny. Podporujú pohyb aj socializáciu a zároveň pôsobia ako architektonický prvok.

Prvky by mali zohľadňovať rôzny vek používateľov. Oddychovú funkciu plní aj nadčasový mobiliár, napríklad modulárne sedenie pre viacerých. Takýchto miest na oddych školákov, krátke stretnutia a podporu pohybu je vo verejnom priestore stále málo. Je čas to zmeniť.

Autor: Slávka Boldocká

Odborný garant článku: Studio 21

Mesačník Happy Smart Cities 2/2026

13. februára 2026

Čítať ďalej

Budúcnosť Žiliny nie je v algoritmoch, ale v odpovediach pre občanov

13. februára 2026

Budúcnosť Žiliny nie je v algoritmoch, ale v odpovediach pre občanov

Tlak na neustále zlepšovanie a inovovanie procesov územnej samosprávy pri poskytovaní efektívnych, rýchlych a kvalitných verejných služieb prináša množstvo nových výziev. Jednou z kľúčových výziev je zmysluplné využitie nástrojov umelej inteligencie vo verejnej správe. Týka sa to najmä automatizácie administratívnych procesov a aktívneho zapájania občanov prostredníctvom digitálnych nástrojov, ako sú chatboty či prediktívne analytické modely.

Prečo je umelá inteligencia témou pre samosprávu

Umelá inteligencia patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce technologické oblasti. Má významný potenciál pre modernizáciu ekonomiky, verejnej správy aj vzdelávania. Jej prínos však nie je len ekonomický. Podľa údajov spoločnosti McKinsey už v roku 2018 analýzy naznačovali, že až 13,5 % inkrementálneho rastu HDP členských štátov Európskej únie do roku 2030 môže súvisieť práve s využívaním technológií umelej inteligencie.

Digitálne technológie zásadne menia spôsob, akým komunikujeme, pracujeme a žijeme. Ich spoločenský dopad má transformačný charakter. Preto je nevyhnutné systematicky rozvíjať digitálne zručnosti jednotlivcov aj organizácií verejnej správy. Rovnako dôležité je sledovať aktuálne trendy a pripraviť sa na nové príležitosti aj výzvy, ktoré AI prináša.

Umelá inteligencia dnes vstupuje priamo do prostredia mestských úradov. Otázkou už nie je, či sa tak stane, ale ako k tomuto procesu pristúpime.

Žilina ako Living Lab

„V Žiline veríme, že AI môže prispieť k tomu, aby sa mestský úrad stal dostupnejším a „ľudskejším“. Aj preto vás pozývame na sériu workshopov a podujatí v rámci trojdňovej iniciatívy inDays, ktoré sa uskutočnia v termíne 12. – 14. mája 2026 v Žiline. Spoločne chceme búrať mýty o „chladnej technológii“ a ukázať, že umelá inteligencia môže byť praktickým nástrojom lepšej komunikácie medzi mestom a jeho obyvateľmi.” Peter Fiabáne, primátor mesta Žilina.

Predstavte si mesto, v ktorom otázky o parkovaní, odpadoch či nových cyklotrasách nečakajú dni v e-mailových schránkach úradníkov. Žilina sa postupne stáva živým laboratóriom – Living Labom. AI tu pomáha mestu komunikovať rýchlejšie, zrozumiteľnejšie a efektívnejšie.

Výsledky implementácie AI chatbota

Tento prístup potvrdzujú aj výsledky výskumu, ktorý realizovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy, v období od 1. júla 2025 do 1. januára 2026.

Počas šiestich mesiacov položili občania prostredníctvom AI chatbota na webových stránkach mesta Žilina spolu 8 603 otázok. Odhadovaný počet obslúžených používateľov predstavoval približne 1 850 občanov. Výpočet vychádzal z predpokladu priemerne dvoch konverzácií na jedného občana za mesiac.

Až 47,3 % všetkých konverzácií prebehlo mimo štandardnej pracovnej doby, teda od 17:00 do 8:00 a počas víkendov. Tento údaj jasne poukazuje na vysokú pridanú hodnotu digitálnych nástrojov v čase, keď nie sú k dispozícii ľudskí operátori.

Z celkového počtu relevantných dopytov smerovalo 28 % (2 363 otázok) na ľudského operátora. Išlo najmä o prípady, keď chatbot nenašiel odpoveď v dostupnom obsahu webových stránok mesta. Nezodpovedaných zostalo len 3,1 % dopytov (261 otázok), čo poukazuje na vysokú mieru funkčnosti a relevantnosti implementovaného riešenia. Priemerný počet konverzácií za deň dosahoval hodnotu 779.

Najčastejšie témy otázok

Analýza tematického zamerania dopytov ukázala, že občanov najviac zaujímala problematika zberu, nakladania a odvozu tuhého komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. V tejto oblasti evidovalo mesto 1 577 dopytov. Chatbot úspešne vyriešil 74,64 % z nich a 24,35 % presmeroval na ľudského operátora.

Medzi ďalšie významné oblasti patrila agenda občianskych preukazov (vydávanie a strata). Tu chatbot vyriešil 68,61 % dopytov. Pri otázkach o poplatkoch za pasy (aktuálne sadzby, spôsoby platby, dane) dosiahol úspešnosť až 96,78 %.

Mimoriadne vysokú úspešnosť zaznamenala agenda stavebného úradu, ktorá zahŕňa stavebné povolenia, územné plánovanie a kolaudácie. Chatbot tu úspešne zodpovedal 98,8 % dopytov.

V oblasti poskytovania kontaktov (telefónne čísla a e-mailové adresy) vyriešil chatbot priamo 63,53 % otázok a 29,75 % presmeroval na človeka. Témy zaradené do kategórie „iné“ dosiahli úspešnosť riešenia 71,76 %, pričom 24,81 % dopytov si vyžiadalo zásah operátora. Otváracie hodiny úradu a jednotlivých odborov zodpovedal chatbot úspešne v 62,61 % prípadov.

Najväčší priestor na zlepšenie sa ukázal v oblasti kultúry, teda pri otázkach o kultúrnych podujatiach, divadlách, kinách, múzeách a galériách. Chatbot tu vyriešil 44,42 % dopytov, zatiaľ čo 53,05 % otázok smerovalo na ľudského operátora. Hlavným dôvodom bola absencia alebo nedostatočná aktuálnosť informácií na oficiálnom webovom sídle mesta.

Čo si z dát môže samospráva zobrať

Výsledky výskumu poskytujú samospráve cennú spätnú väzbu. Jasne ukazujú, ktoré informačné oblasti je potrebné doplniť alebo systematicky aktualizovať.

Cieľom mesta je znížiť potrebu presmerovania na ľudských operátorov, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a posilniť dôveru občanov vo verejnú správu. Implementácia AI chatbota sa tak ukazuje ako efektívny nástroj racionalizácie interných procesov. Zároveň predstavuje konkrétny spôsob, ako zvyšovať kvalitu života obyvateľov.

Bez kontinuálnej modernizácie a racionalizácie procesov riskuje územná samospráva v SR stratu schopnosti efektívne reagovať na potreby občanov. Implementácia AI nástrojov preto nie je len technologickým trendom. Predstavuje bazálny nástroj pre udržateľný výkon verejnej správy, ktorý zvyšuje komfort obyvateľov a efektivitu inštitúcie.

inDays: od vízie k praxi

Iniciatívy ako inDays prinášajú sériu prakticky orientovaných workshopov. Ukazujú, ako môže umelá inteligencia reálne pomáhať verejnej správe – nie v rovine teórie, ale v každodennej praxi miest a obcí.

Príklad zo Žiliny demonštruje, ako AI dokáže odpovedať na otázky občanov nepretržite, jednotne a zrozumiteľne. Zároveň odbremeňuje administratívu a prináša mestu úspory.

Nebuďte len pasívnymi pozorovateľmi zmien. Staňte sa aktívnou súčasťou premeny Žiliny. Kapacita odborných workshopov a exkurzií je limitovaná. Zabezpečte si účasť registráciou na www.indays.sk a staňte sa súčasťou komunity, ktorá premieňa vízie na realitu.

Umelá inteligencia mení spôsob, akým mestá a regióny fungujú. Posúva ich od reaktívneho prístupu k prediktívnemu modelu riadenia, v ktorom samospráva plánuje na základe dát, nie odhadov.

Autor článku: PhDr. Milan Douša, PhD.

INOVAČNÉ CENTRUM VS. LIVING LAB: Ktorý nástroj potrebuje vaše mesto?

7. februára 2026

Na stretnutiach s vedením miest sa často opakuje otázka: „Aký je v tom rozdiel? Potrebujeme oboje, alebo nám stačí jedno?“ Rozdiel je pritom zásadný, a zároveň je pre rozvoj miest strategicky mimoriadne dôležitý.

Inovačné centrum (IC): Liaheň nápadov

Primárnym cieľom Inovačného centra je predovšetkým vývoj nových technológií, produktov a služieb a to najmä v oblasti výskumu a vývoja. IC sa zameriava najmä na výskum, prototypovanie a testovanie riešení v kontrolovanom odbornom prostredí, pričom dôraz kladie na technologickú odbornosť. Do aktivít IC sa zapájajú predovšetkým odborníci, vývojári, technologické firmy a akademická sféra.

Čo: vývoj
Kto: Vedci, vývojári, startupy, študenti.
Prostredie: Laboratóriá, kancelárie, technologické parky.
Výstup: Hotový produkt, softvér alebo patent, ktorý je pripravený na testovanie.

Living Lab (LL): Živé laboratórium mesta

Living Lab nie je budova, ale predovšetkým ekosystém. Primárnym cieľom Living Labu je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí, pričom sa kladie dôraz na aktívnu účasť obyvateľov. LL prepájajú občanov, samosprávy, podnikateľov, výskumníkov a inovátorov, čím vytvárajú miestne a regionálne inovačné ekosystémy. Ide totiž o veľmi efektívny nástroj, ktorý dokáže aj za relatívne nízke náklady prinášať reálne, merateľné a aplikovateľné výsledky.

Čo: overovanie a testovanie
Kto: Samospráva, občania, firmy a akademický sektor
Prostredie: Ulice mesta, námestia, školy, MHD alebo digitálny priestor mesta.
Výstup: Dáta z reálnej prevádzky, spätná väzba od ľudí a overená efektivita riešenia.

Prečo je to pre mestá kľúčové

Pri tvorbe mestských inovácií je dôležité, aby mestá spolupracovali s Inovačnými centrami, no zároveň aby boli tvorcami vlastných zadaní. Nikto nepozná problémy mesta lepšie ako samotné mesto či obec, a preto zadanie musia definovať profesionálni pracovníkci samosprávy. Práve preto platí, že

„Inovácie v mestách nie sú o technológiách, ale o ľuďoch. Living Lab mení obyvateľov z pasívnych prijímateľov služieb na aktívnych spolutvorcov svojho prostredia. Bez tohto prepojenia riskujeme investície do riešení, ktoré nikto nechce a nepoužíva.“ — Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub.

Na overovanie navrhnutých riešení formou projektov sú práve Living Laby ideálnym nástrojom. Umožňujú mestu:

overiť návratnosť investície,
minimalizovať riziko,
získať merateľné výsledky,
pripraviť kvalitné podklady pre financovanie z eurofondov a iných zdrojov.

V budúcom programovom období už nebude postačovať len „čerpať“, pretože mestá budú musieť preukazovať prínosy, efektívnosť a návratnosť investícií merateľným spôsobom.
Práve Living Laby sú nástrojom, ktorý na túto novú realitu systematicky pripravuje mestá, regióny aj štát.

Mesto by nemalo byť len pasívnym nákupcom technológií. Musí byť tvorcom zadania. Inovačné centrum vám dodá nástroje, ale Living Lab vám povie, či tieto nástroje skutočne fungujú v kopcovitom teréne vášho mesta alebo pri špecifickom správaní vašich seniorov.

Living Lab je poistka vašej investície. Pripravuje vás na realitu, kde bude musieť mesto obhájiť každé euro z verejných zdrojov tvrdými dátami o prínose pre komunitu.

Autor článku: Vladimír Jurík, zakladateľ Smart Cities klub

Chcem získať viac informácií o Living Laboch a možnosti zapojiť sa.

← Back

Your message has been sent

Globálne ekosystémy inovácií: Living Laby a ich význam v digitálnej transformácii EÚ

26. januára 2026

Prečo sú Living Laby kľúčové pre digitálnu transformáciu

V dobe akcelerujúcej digitálnej transformácie sa totiž tradičné modely výskumu a vývoja (VaV) posúvajú smerom k otvoreným inovačným ekosystémom. Kľúčovými nástrojmi tohto posunu sú pritom Living Labs (živé laboratóriá) a Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH).

Tieto laboratóriá tak predstavujú kľúčový nástroj podpory technologického rozvoja. Zároveň tým posilňujú konkurencieschopnosť a udržateľný rast v globálnom meradle. Koncept Living Labov totiž prepája výskum, podnikateľské prostredie a verejný sektor. Zároveň pritom zapája aj samotných používateľov do jedného otvoreného inovačného ekosystému. Tento prístup umožňuje testovanie a zavádzanie inovácií v reálnych podmienkach. Vďaka tomu sa výrazne zvyšuje ich praktická využiteľnosť a spoločenský dopad.

Living Laby tak vznikli ako odpoveď na potrebu rýchlejšieho a efektívnejšieho vývoja inovácií orientovaných na používateľa. Využívajú pritom princípy otvorených inovácií (open innovation) a participatívneho výskumu. Koncoví používatelia tak nie sú len pasívnymi príjemcami riešení, ale naopak aktívnymi spolutvorcami.

Globálne príklady úspešných Living Labov

Vo svete tak možno nájsť úspešné príklady Living Labov v oblastiach:

smart cities (Barcelona, Amsterdam),
digitálne zdravotníctvo (Fínsko, Švédsko),
mobilita a autonómne systémy (Nemecko, Japonsko),
udržateľná energetika a klimatické inovácie (Holandsko, Kanada).

Tieto centrá pritom často fungujú v úzkej spolupráci s univerzitami, technologickými parkami a startupovými inkubátormi. Vďaka tomu tak vytvárajú prostredie podporujúce rýchly transfer poznatkov do praxe. Jedným z úspěšných príkladov dobrej praxe môže být Utrecht University Campus Living Lab (Holandsko). Ide pirtom o príklad úspešného prepojenia akademického prostredia s mestom. Na kampuse sa testujú riešenia pre udržateľnú energiu a cirkulárnu ekonomiku, ktoré sa následne zavádzajú do celého mesta.

Platforma Aveiro Tech City Living Lab (Portugalsko), ktorá so sieťou IoT zariadení, komunikácie a senzorov rozmiestnených v meste podporuje experimentovanie s inteligentnými systémami. Citilab Cornellà (Španielsko) digitálne centrum, ktoré funguje ako Living Lab spojenia občanov, výskumu a technológie, podporuje testovanie nových digitálnych riešení, vrátane AI aplikácií, v spolupráci s podnikateľmi, komunitnými skupinami a akademickými pracovníkmi.

Úloha EDIH v digitálnej transformácii

Moderné inovačné centrá sa čoraz viac tiež zameriavajú na oblasti ako umelá inteligencia, veľké dáta, kybernetická bezpečnosť, digitálne zručnosti či automatizácia.

“Významnú úlohu zohrávajú aj Európske centrá digitálnych inovácií (EDIH), ktoré slúžia ako „one-stop-shop“ pre firmy a verejné inštitúcie pri zavádzaní digitálnych riešení. Ich úlohou nie je len vývoj technológií, ale aj budovanie kapacít, vzdelávanie odborníkov a podpora malých a stredných podnikov pri digitálnej transformácii.”

konštatuje PhDr. Milan Douša, PhD., vedecký pracovník na Katedre ekonomiky a riadenia verejnej správy Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Podpora zo strany Európskej únie

V tomto kontexte Európska únia aktívne podporuje rozvoj inovačných centier a Living Labov. Robí tak prostredníctvom strategických finančných nástrojov. Významným príkladom je program Digitálna Európa, v rámci ktorého Európska komisia spustila nový balík výziev s celkovou alokáciou 204 miliónov eur.

Pre Slovensko predstavujú tieto iniciatívy významnú príležitosť zapojiť sa do európskych inovačných ekosystémov a rozvíjať vlastné Living Laby a inovačné centrá. Národným kontaktným bodom pre program Digitálna Európa je Sekcia digitálnej agendy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktorá poskytuje odborné konzultácie záujemcom o financovanie.

Prepojenie Living Labov, špecializovaných centier pre AI a masívnych investícií do dátovej infraštruktúry vytvára predpoklady pre to, aby Európa nielen držala krok s globálnymi lídrami, ale definovala štandardy v etickej a efektívnej digitalizácii verejného aj súkromného sektora.

Autor článku: PhDr. Milan Douša, PhD.

Spoločne tvoríme inovačné srdce Slovenska

25. januára 2026

Projekt STICS (Smart transformačné a inovačné konzorcium Slovensko) totiž predstavuje ambicióznu odpoveď na potrebu modernizácie našich miest a regiónov. Ako kľúčový partner tohto medzinárodného konzorcia pritom Smart Cities klub prináša svoje dlhoročné skúsenosti. Zároveň tak prepája svet vedy, biznisu a samospráv do jedného fungujúceho ekosystému.

Prečo je Smart Cities klub súčasťou STICS?

Smart Cities Klub preto vstúpil do projektu ako partner pre mestá a obce. Z pohľadu svojho postavenia ide o mimovládnu organizáciu uznávanú v oblasti inteligentných miest (Smart Cities) na Slovensku. Jej úlohou je pritom pôsobiť ako prirodzený most medzi akademickým sektorom, inovatívnymi firmami a samosprávami. Okrem toho prinášame do slovenských miest kľúčové testovacie prostredia – tzv. Living Laby.

V konzorciu, ktoré združuje celkovo 24 medzinárodných partnerov, pritom Smart Cities klub navyše zastáva strategickú pozíciu vedúceho pracovníka pre komunikáciu a disemináciu. Naším poslaním je preto zabezpečiť, aby výsledky výskumu a vytvorené Living Laby nezostali len na papieri. Zároveň sa musia premeniť na praktické riešenia, ktoré reálne zlepšia kvalitu života obyvateľov v regiónoch.

Myšlienky a projekty, ktoré prinášame

Smart Cities klub tak zároveň cielene vniesol do projektu STICS inovatívny prístup k zapájaniu verejnosti a odborníkov, a to prostredníctvom troch nových funkčných rolí:

STICS Follower: Rola určená pre samosprávy, ktoré chcú získať inšpiráciu a prístup k overeným inováciám.

STICS Collaborator: Priestor pre expertov, firmy a akademikov na spoločné prototypovanie riešení.

STICS Explorer: Možnosť pre študentov a aktívnu verejnosť získať prax a rozvíjať vlastné nápady v inovačnom prostredí.

Okrem týchto rolí sme navyše navrhli dynamické formáty podujatí, ktoré prenášajú inovácie priamo do terénu. Patria sem napríklad Road Tripy po slovenských mestách, regionálne konferencie InDays či Slovensko na ceste k Smart Cities, ako aj medzinárodné výmeny skúseností v rámci Letnej školy, ktoré umožňujú samosprávam „ošahať si“ úspešné riešenia zo zahraničia priamo v praxi.

Za čo zodpovedáme?

Zodpovednosť Smart Cities klub v projekte STICS je preto rozsiahla a zameriava sa na stratégiu, budovanie dôvery a rozširovanie dopadu projektu:

Kompletná komunikácia a PR: Tvoríme jednotnú identitu projektu a staráme sa o to, aby sa o vytvorených inováciách dozvedeli všetky cieľové skupiny zrozumiteľným jazykom.
Diseminácia a participácia: Navrhujeme cesty, ako dostať výstupy projektu k používateľom a ako do inovačného procesu zapojiť čo najviac relevantných hráčov.
Inovatívne verejné obstarávanie: Pripravujeme špeciálnu príručku, ktorá má samosprávam dodať odvahu a právnu istotu pri nákupe moderných technológií prostredníctvom verejného obstarávania..
Škálovanie Living Labov): Zodpovedáme za prípravu metodiky ako úspešné pilotné projekty z obcí ako Horné Srnie alebo miest ako Kežmarok preniesť do ďalších kútov Slovenska.

Prvé výsledky našej práce

Počas úvodnej fázy projektu sme pritom úspešne nastavili, a tým posilnili, základné piliere, na ktorých STICS stojí:

Vytvorili sme stratégie pre komunikáciu a disemináciu, ktoré sú kľúčom k viditeľnosti projektu.
Spustili sme profily na sociálnych sieťach a zároveň pracujeme na aktualizácii webovej stránky pre projekt.