Dánsko je malá krajina s veľkými cieľmi

Rozhovor s Jacobom Lundgardom, zakladateľom dánskej organizácie Gate 21.

Gate 21 je úspešnou organizáciou s projektmi, ktoré majú celosvetový dosah. Ako sa to všetko začalo? Čo boli kľúčové faktory vášho úspechu?

Na začiatku Gate 21 bola iniciatíva zameraná na obnovu obecného bývania v Albertslunde. Investovalo sa tam veľmi veľa peňazí a mesto bolo zrenovované s veľkou ambíciou dosiahnuť prechod na zelené hospodárenie. Celý projekt stál 10 miliárd dánskych korún (1,3 miliardy eur). V meste vzniklo testovacie laboratórium pre firmy a výskumníkov zameriavajúcich sa na obnovu domov a úspory energií. V ňom sme spojili zamestnancov mesta, výskumníkov a súkromné spoločnosti a takto sme hľadali najlepšie možné riešenia. Tento koncept nás viedol k tomu, aby sme prišli s myšlienkou organizácie Gate 21. O desať rokov neskôr už Gate 21 spolupracovala so 45 mestami a obcami, s množstvom firiem a s univerzitami, ktoré sa delia o svoje skúsenosti a názory na inovatívne riešenia pre mestá. Gate 21 je miesto, kde sa všetci títo hráči môžu stretnúť, ale tiež nájsť pomoc s financovaním a riadením svojich projektov. My pripravujeme projekty, vybavujeme financie a vedieme ich.

Oblasť širšej Kodane je jedným z najprogresívnejších regiónov v Európe. Ako ste k tomu svojimi aktivitami prispeli vy?

Región širšej Kodane sa sformoval na základe politického rámca na spoluprácu miest, obcí a regiónov. Gate 21 je primárne organizáciou, ktorá do tohto rámca uviedla obsah – špecifické projekty a iniciatívy.

Čo by ste na základe vlastnej skúsenosti poradili iným regiónom, ktoré by chceli prejsť podobným vývojom?

Musíte byť schopní zanechať niektoré vaše predstavy o širšej kooperácii so subjektmi, ktoré vás obklopujú. Je dôležité podporovať a vytvárať spoluprácu, pri ktorej má každý jasne definovanú svoju rolu a benefity z nej. Napríklad Dánsko má dobré skúsenosti pri vytváraní vysokej kvality života v mestách. Spolupráca je dôležitá, ale zároveň treba i definovať, v čom je každé dánske mesto unikátne, rešpektovať jeho identitu. Každý sme iný a práve v tom vidíme silu tohto regiónu.

Ak by ste sa mysľou preniesli o desiatky rokov dopredu, ako podľa vás budú aktivity Gate 21 schopné ovplyvniť váš život v porovnaní so súčasnosťou?

Verím, že si uchováme svoju podstatu, to znamená, že obyčajní ľudia budú môcť naďalej viesť hodnotný a spokojný život. Musíme si udržať dôveru ľudí, relatívne vysokú kvalitu života a zamedziť tomu, aby vznikli nejaké sociálne a kultúrne bariéry alebo deliace čiary medzi ľuďmi. Dánsko môže byť referenčným miestom pre celý svet – ukázať ostatným, ako byť inovatívny a moderný, ale zároveň zabezpečiť harmonický život pre obyčajných ľudí. Sme napríklad veľmi silní v oblasti digitalizácie, ale musíme vedieť využiť tieto znalosti na vytvorenie lepších a bezpečnejších životných podmienok pre obyčajných ľudí, nielen pre časť spoločnosti, ktorá dokáže digitálne riešenia získať či využívať aj bez zvláštnej podpory.

Oblasť okolo Kodane leží v dvoch štátoch – v Dánsku a vo Švédsku. Medzi nimi existujú odlišnosti (politika, dane, zákony atď.), ako ich prekonávate?

Tých rozdielov nie je až tak veľa a navonok sme si skôr veľmi podobní. Obe krajiny si stanovili ambiciózne ciele zvyšovať kvalitu života, obe sú veľmi silné v digitalizácii. Ak sa však so Švédmi dostanete do bližšej spolupráce, tak zistíte, že v porovnaní s Dánmi sú odlišní v tom, ako rozmýšľajú. Vo Švédsku sa na stratégii pracuje dlhší čas. V Dánsku začnú ľudia spolu na niečom robiť prakticky ihneď a až neskôr si definujú nejakú stratégiu. Spojenie oboch kultúr funguje veľmi dobre, aj keď niekedy zaberie dosť času dohodnúť sa na tom, ako sa pohnúť dopredu.

Ako veľmi je na presadenie zelených projektov v Dánsku dôležité, že zmysel pre udržateľnosť či ochranu prírodného bohatstva je hlboko zakorenený v mysliach ľudí? Ako sa toto povedomie v Dánsku sformovalo?

Všetko to súvisí s ropnými krízami v 70-tych rokoch. Sme malá krajina, nemáme nedotknutú prírodu, máme trochu ropných ložísk, ale žiadne iné prírodné zdroje. Preto sme nútení optimalizovať to, čo máme. Takže sme sa zamerali na obnoviteľné zdroje energie – veterné, solárne elektrárne, na čistotu vody. V súčasnosti už Dánsko má v tejto oblasti veľmi silné firmy. Tento pokrok iniciovali politici a bol pretlačený aj podporou priemyslu, čo neskôr inšpirovalo všetkých ostatných. Na toto však potrebujete stabilnú ekonomickú klímu. Ak by ste menili smer každé dva roky, nikto by nevedel, čo má očakávať. To je podstatný faktor, na ktorý nemožno zabúdať.

Podarilo sa vám zhromaždiť takmer všetky dánske firmy z oblasti osvetlenia vo vašom živom laboratóriu DOLL. Na Slovensku by to sotva bolo možné, či už z obáv zo straty pozície na trhu, alebo zo straty know-how. Ako ste to dosiahli?

Ani u nás to nebolo jednoduché. Firmy z oblasti osvetlenia boli v minulosti zvyknuté, že dodajú celú objednávku samy. V súčasnosti, keď osvetlenie je súčasťou oveľa širšieho konceptu, potrebujú pracovať otvorenejšie a s mnohými partnermi. Toto inak platí aj pre mnohé iné oblasti, ale, samozrejme, každá z firiem musí byť pri takejto širokej spolupráci zároveň dosť opatrná na to, aby si ochránila svoje know-how.

Vy ste navštívili Slovensko ako spíker na konferencii organizovanej Smart Cities klubom v spolupráci s kanceláriou podpredsedu vlády. Čo by ste navrhli Slovensku a slovenským mestám, aby sa urýchlil proces rozvoja konceptu Smart Cities?

Mám pocit, že máte možnosť rásť, ale potrebujete nájsť spôsoby, akými spoločnosť modernizovať. Verejný sektor nie je naklonený inováciám, takže kľúčové bude vytvoriť partnerstvo medzi mestami, aby sa navzájom informovali o riešeniach a o know-how, ktoré získali. Potom môžete prizvať súkromný sektor a nájsť legálne cesty, ako spolupracovať. Mali by ste tiež zavolať najlepších odborníkov, aby ste mali v celej rovnici rovnováhu. Keď to porovnám s našim živým laboratóriom DOLL – namiesto toho, aby si každé mesto postavilo svoju vlastnú predvádzaciu zónu, máme výstavisko pre celú krajinu. Jedno mesto môže prezentovať mobilitu, iné osvetlenie… Peniaze môžete zmysluplne minúť aj na to, aby ste propagovali mesto a jeho znalosť, ktorú nadobudlo v nejakom špecifickom projekte. Ďalší sa tak môžu inšpirovať.

Čo je DOLL?

Živé laboratórium DOLL ponúka neutrálne prostredie na stretnutia nákupcov a výrobcov inteligentného pouličného osvetlenia a riešení Smart Cities. Potenciálni zákazníci tak môžu vidieť najpokročilejšie technické riešenia v prirodzenom prostredí. Tí, čo rozhodujú o nákupe nového osvetlenia alebo produktov Smart Cities, tak dostanú komplexnejšie informácie. Lepšie tieto produkty pochopia, čo robí celý proces precíznejším a efektívnejším. Všetky riešenia sú riadené z návštevníckeho centra, kde prebieha zber dát a ich analýza. Pilotná oblasť je 12 kilometrov dlhá a zahŕňa cesty a cyklistické chodníky. DOLL má 49 testovacích a predvádzacích miest, každé z nich je 200 – 300 metrov dlhé. V tomto živom laboratóriu ponúka svoje produkty 50 spoločností.

Zhovárali sa: Juraj Kantorík a Miloslav Jurík