Začiatkom februára 2018 sa konal už štvrtý ročník konferencie “Slovensko na ceste k Smart Cities“.

Konferencia “Slovensko na ceste k Smart Cities“ – 1.2.2018

Konferencia “Slovensko na ceste k Smart Cities“ svojim štvrtým ročníkom prirodzene gradovala. Všetkých záujemcov o účasť na konferencii sa podarilo uspokojiť len vďaka miernemu prekročeniu kapacity sály a silný dopyt bol aj po informáciách nielen zo strany primátorov, odbornej verejnosti, ale najmä novinárov.

To je známkou, že z témy Smart Cities, ktorá kedysi oslovovala hlavne expertné okruhy sa stala téma rezonujúca v širokej verejnosti.

 

Najčastejšie otázky, ktoré médiá a teda verejnosť zaujímali, išli priamo k podstate tejto témy. Ktoré mestá na Slovensku sú najviac Smart? Kedy už aj mestá na Slovensku budú Smart? Bude proces vytvárania Smart Cities dostatočne transparentný? Nezmení sa po komunálnych voľbách s prípadnou zmenou primátora aj prístup k tvorbe Smart City?

Konferencia im vedela poskytnúť odpovede z každej strany vďaka tomu, že jej organizátori získali skúsenosti z predchádzajúcich troch ročníkov. Preto sa na podujatí vo veľkom zúčastnili primátori slovenských miest, dôležitá bola aj účasť významných zahraničných partnerov, pracovníkov ministerstiev, odborníkov na problematiku inteligentných miest. Diskutovalo sa o prvých skúsenostiach slovenských miest s pilotnými projektmi, o možnostiach financovania z domácich a európskych zdrojov. V popoludňajšej časti bol program doslova „nabitý“ príspevkami zahraničných partnerov – špecialistov na tvorbu Smart Cities. Konferencia skončila v neskorých večerných hodinách, keď organizátori vytvorili aj priestor pre neformálne diskusie.

Na úvod účastníkov konferencie pozdravil prostredníctvom video príhovoru Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Maroš Šefčovič. Zdôraznil, že z hľadiska agendy, za ktorú je zodpovedný považuje tému vytvárania Inteligentných miest za tému číslo 1 a vyjadril konferencii svoju podporu.
Úvodné príspevky boli zamerané na možnosti financovania Inteligentných miest na Slovensku – či už prostredníctvom eurofondov – vystúpenie riaditeľky Centrálneho koordinačného orgánu Denisy Žilákovej, alebo podporou podnikateľského prostredia a inovácií cez ministerstvo hospodárstva vo vystúpení štátneho tajomníka Rastislava Chovanca.

Predseda Smart Cities klubu Miloslav Jurík sa zameral na praktickú realizáciu programov v jednotlivých mestách a ich zdieľanie v rámci spolupráce miest – záujemcov o Smart Cities témy. Bol predstavený úspešný návod – postup, ako mestá môžu okamžite pripravovať a realizovať projekty v konkrétnych oblastiach – a ako ich môžu zdieľať s inými mestami.

Pilotné projekty – zdieľané projekty

Úvodný tematický blok konferencie bol zameraný na prvé skúsenosti slovenských miest na ceste ku Smart Cities. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal predstavil zámery v oblasti Smart Cities v meste, ktorého životné prostredie bolo negatívne zasiahnuté výstavbou hlinikárne. V súčasnosti sa rozhodlo pre smart riešenie v odpadovom hospodárstvo s cieľom dosiahnuť úroveň škandinávskych miest a úplne vylúčiť skládky v meste. Dôvodom bolo triezve zhodnotenie, že v slovenských podmienkach sa nedajú zaviesť všetky prvky Smart Cities naraz, ale treba si určiť priority.

Mesto vybudovalo Centrum zhodnocovania odpadov, ktoré ich nielen lepšie pretriedi, ale ich aj energeticky zhodnotí. Plánom do budúcnosti je vybaviť zberové kontajnery senzormi monitorujúcimi naplnenosť odpadom, čo by znamenalo lepšie plánovanie zvozov a tiež možnosť správne nastaviť objem a umiestnenie zberných nádob. Žiar nad Hronom chce toto riešenie najskôr otestovať v malom, s nižšími nákladmi a nádoby vybavené senzormi presúvať po meste, aby sa sledovalo správanie obyvateľov pri zbere odpadu. Plošné zavedenie takéhoto riešenia by prinieslo ekonomické úspory najmä domácnostiam a podnikateľom, nie však až v takej miere mestu, v ňom sa prejaví predovšetkým priaznivý vplyv na životné prostredie. Preto ide o to, aby takéto projekty boli podporené cez rôzne dotačné schémy, o ktorých tiež bola na podujatí reč.

Michal Kaliňák zo ZMOS-u upozornil na dôležitý trend, ktorý by projekty Smart Cities mohli vytvoriť. Smart sú podľa neho inovatívne, komplexné a udržateľné riešenia. Z takmer 3000 samospráv na Slovensku tvoria obce 97 percent a nie veľmi mu sedí používanie termínu “Smart Cities“ pretože Slovensko má dohromady 140 miest a iba desať z nich má viac ako 50-tisíc obyvateľov. Smart sú podľa Kaliňáka inovatívne, komplexné a udržateľné riešenia. Obce sa preto budú musieť začať spájať a tvoriť riešenia pre celé regióny a zároveň prijímať strategické rozhodnutia, ktoré pôjdu cez niekoľko funkčných období starostov a primátorov a tí ich budú rešpektovať.

Je financovanie miest dostatočné?

Jedným z ťažiskových blokov konferencie, na ktorý najmä primátori najviac čakali bolo financovanie Smart Cities projektov. Tento blok sa zameral na to, ako môžu mestá efektívne využiť finančné zdroje na vytváranie Smart Cities. Jednak zo zdrojov z eurofondov, ale aj z návratných zdrojov. Jednak išlo o peniaze zo súčasného programového obdobia, ale treba myslieť tiež na prípravu budúceho programového obdobia. V tomto bloku postupne vystúpili zástupcovia Úradu podpredsedu vlády, MŽP, MPRV, SIEA. Vo svojich príspevkoch naznačili, ktoré výzvy z pripravovaných v sebe obsahujú prvky Smart Cities. V diskusii potom predstavitelia ministerstiev spolu s účastníkmi hľadali spôsoby, ako zlepšiť možnosti financovania Smart Cities na Slovensku.

Čo a ako bude možné financovať?

Nasledujúci blok konferencie ukázal, že rozvíjať myšlienku Smart Cities možno aj podporou podnikateľského prostredia. Na Slovensku dlho chýbal nejaký finančný nástroj, nejaká výzva, ktorá by umožnila predstaviteľom podnikateľského prostredia zapojiť sa do spolupráce s mestami. Výzva, ktorá by podporovala ich aktivity a umožnila im naštartovať zaujímavé inovačné programy pre mestá. Takúto výzvu vytvárali v minulom roku pracovníci Ministerstva hospodárstva SR, ktorého úlohou je podporovať podnikateľské prostredie. Metodickú brožúrku k výzve, ako aj výzvu samotnú predstavila generálna riaditeľka sekcie inovácií Miriam Letašiová, ktorá ju so svojím tímom v priebehu minulého roka pripravovala.

Zástupca SZRB Asset Management Peter Dittrich upriamil pozornosť na možnosti poskytnutia výhodných úverov, ktoré mestá potrebujú popri eurofondoch. Sú vhodné najmä na financovanie návratných projektov – tam, kde eurofondy takéto financovanie neumožňujú.

O tom, akým prínosom môže byť pre naše mestá ekonomická diplomacia sa vlani presvedčili účastníci Letnej školy Smart Cities, ktorú zorganizoval slovenský Smart Cities klub vo Švédsku a v Dánsku. Po úspešných desiatich ročníkoch Letnej školy tvorby verejných priestorov sa na novom formáte významnou mierou podieľalo Ministerstvo zahraničných vecí. Vo vystúpení zástupcu MZV veľvyslanca Jána Kuderjavého odznelo, že tento koncept sa u primátorov – účastníkov letnej školy stretol s veľkým ohlasom, preto táto spolupráca bude pokračovať aj v roku 2018.

Tento rok sa na Slovensku opäť rozbehnú projekty financované prostredníctvom Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu. O tom, že je tu zreteľná snaha nevynechať pri financovaní projektov aktivity vedúce k tvorbe inteligentných miest hovoril vo svojom príspevku veľvyslanec pre uvedené finančné mechanizmy František Kašický. Zároveň prisľúbil mestám sprostredkovanie konzultácií, aby sa na projekty mohli pripraviť včas a s efektívne vynaloženými nákladmi.

Zaujímavé boli prezentácie partnerov z Dánska, ktoré chce byť do roku 2050 nezávislé na energiách z fosílnych zdrojov. Dobrým príkladom na podporu tohto trendu bolo vystúpenie Jacoba Lundgaarda – riaditeľa ďalšej dánskej neziskovej spoločnosti Gate 21, ktorá je v Európe známa prevádzkovaním tzv. Living labov – akýchsi experimentálnych zariadení, na ktorých je možné demonštrovať, ako Smart City v jednotlivých oblastiach funguje.

Prínosom k téme Smart Cities bol aj príspevok Miku Hakosaleho, ktorý ponúkol svoje skúsenosti z budovania Inteligentného Štokholmu. Opäť s dôrazom na ekológiu, na široké využívanie informačných technológií, na zvyšovanie kvality života obyvateľov mesta. Internet vecí v službách cyklistom, užívateľsky komfortné riešenie odpadového hospodárstva, inteligentné metódy riadenie mestského parkovania a napokon – zásadné zmeny v spôsobe riadenia mesta, ktoré ide smerom k občanovi.

Cyklodoprava je možná aj v mestách, ktoré nie sú na rovine

Rozvojom cyklodopravy v meste Grenoble, ktoré si zvykneme spájať skôr so zimnými športmi, sa zaoberal príspevok Clausa Habfausta – podpredsedu metropolitnej rady. Zaviesť cyklodopravu do mesta tak, aby sa stala každodennou formou dopravy obyvateľov, nie je jednoduché. Chce to odvahu – upraviť cesty, znížiť rýchlosť, postaviť parkovacie garáže pre bicykle – to sú úpravy, ktorými si komunálni politici častokrát nezískajú sympatie motoristov, ale naplnenie vízie mesta je aj o občianskej statočnosti komunálnych politikov…..počty cyklistov každým rokom narastajú, doprava v meste sa upokojuje.

Bristol is open!

Aj pre toto mesto je podľa Barnieho Smitha charakteristická spolupráca akademickej sféry, výskumných a vedeckých centier a podnikateľov. Pričom nezabúdajú ani na predstaviteľov malých a stredných podnikov. Smart Cities – je oblasť, ktorá je pre uplatnenie aplikácie takýchto podnikov typická.
V príspevku Marka Gannona zo Sheffieldu sme sa dozvedeli niečo viac o úlohe verejného sektora v inteligentnom mestskom rozvoji. Zaujímavá na prístupe britských miest je skutočnosť, že pri vytváraní inteligentných miest nestavajú na prvé miesto peniaze, ale iniciatívnych a tvorivých ľudí, ktorí sú nositeľmi inovácií. Pokiaľ ide o získavanie peňazí, nehovoria o dotáciách, ale celkom prirodzene sa snažia do miest prilákať súkromných investorov. Výnimkou nie je ani Sheffield.

Príspevky prednášajúcich z nám najbližších susedských krajín – Česka a Maďarska nás oboznámili s tým, že České Ministerstvo pro místní rozvoj prijalo agendu Smart Cities definitívne za svoju a venuje sa jej programovo a intenzívne, čoho výsledkom je niekoľko metodických materiálov, ktoré môžu české mestá používať ako inšpiráciu pri výbere svojej cesty ku Smart city.
Maďarskí partneri nám ukázali, ako je spravované mesto Smart Debrecín, ktoré sa zameriava na uplatnenie informačných technológii v doprave a pri riadení mesta. Pre mestá v Maďarsku je charakteristický záujem nielen o zapojenie sa do medzinárodných projektov s prioritou na mestské inovácie, ale v súčasnosti už môžu poskytnúť skúsenosti aj slovenským mestám. Môžu byť nielen inšpiráciou, ale aj partnerom pri tvorbe inteligentného mesta.

-VJ-

4. konferencia “Slovensko na ceste k Smart Cities“ , ktorá sa konala 1. februára bola organizovaná Smart Cities klubom v spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR, Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou a s partnermi – s Ministerstvom hospodárstva SR, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a Združením miest a obcí Slovenska. Všetky príspevky, prezentácie, ako aj videozáznam jednotlivých blokov konferencie si môžete prezrieť na webovej stránke Smart Cities klubu www.smartcitiesklub.sk.