Maroš Šefčovič: Európska Komisia podporuje inteligentné mestá

Začiatkom februára sa v Bratislave uskutočnil 4. ročník konferencie „Slovensko na ceste k Smart cities“. Stretli sa na nej primátori slovenských miest s predstaviteľmi štátnej správy, významnými domácimi a zahraničnými odborníkmi. Spoločne hľadali spôsoby a modely, ako vytvoriť inteligentné mestá na Slovensku a nadviazať tak na celoeurópsky trend.

Na to, akým spôsobom podporuje EK tvorbu inteligentných miest a akým spôsobom z toho môžu profitovať slovenské mestá sme sa opýtali jej podpredsedu pre oblasť energetiky eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Účastníkov februárovej 4. konferencie „Slovensko na ceste k Smart Cities“ ste pozdravili prostredníctvom video príhovoru. V ňom ste zmienili, že téma Smart Cities je pre vás témou veľmi významnou. Prečo je pre vás táto téma taká dôležitá?

V rámci svojho turné po energetickej únii prirodzene prichádzam do kontaktu s aktérmi na regionálnej a miestnej úrovni. Videl som silný apetít po takpovediac priložení ruky k dielu, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov, čo neskôr prerástlo práve do takých iniciatív akými sú modernizácia miest, zdravšie ovzdušie, energeticky efektívnejšie budovy či inovatívne a čistejšie dopravné riešenia. Z našej úrovne sa snažíme podporiť dve veci. Po prvé, aby si primátori a starostovia vymieňali skúsenosti, inšpirovali a motivovali sa navzájom. A po druhé, aby mali prístup k financovaniu, ktoré im umožní realizovať inovatívne riešenia. Ja spolu s bývalým primátorom New Yorku M. Bloombergom predsedám takzvanému Globálnemu konventu primátorov, ktorý v súčasnosti združuje vyše 7 500 miest. Nedávno sme vyčíslili a prezentovali vlastný spoločný záväzok k znižovaniu CO2 – prevyšuje celkové ročné emisie Japonska alebo Brazílie a dopad sa vyrovná stiahnutiu zhruba 260 miliónov áut so spaľovacím motorom z našich ciest. Ide teda o enormný potenciál a enormnú silu lokálnej úrovne. Tento trend je pritom absolútne prirodzený, pretože mestá sú čoraz atraktívnejšie pre život. Očakáva sa, že do roku 2050 v nich bude žiť každý ôsmy z desiatich Európanov.

Spomínaná konferencia, ktorú organizoval Smart Cities klub spolu s Úradom podpredsedu vlády mala veľmi dobrý ohlas v médiách a takisto u primátorov slovenských miest – ktorým bola predovšetkým určená. Primátori ocenili najmä silný informačný prínos a črtajúcu sa podporu témy Inteligentných miest zo strany štátnej správy. Ako môže EK pomôcť mestám na ceste k Smart Cities?

Veľmi konkrétne. Ako som spomínal, primátori a starostovia majú chuť prijímať opatrenia, vďaka ktorým sa mestá stanú inteligentnejšie, modernejšie a zelenšie, respektíve udržateľnejšie. Často však zápasia s nedostatkom financií alebo úverovými limitmi, pretože ich projekty môžu byť pre trh buď príliš rizikové, alebo príliš malé. Aj preto sme vlani v novembri spustili službu URBIS, ktorá im uľahčí prístup k investíciám, a to vďaka poradenstvu šitému na mieru a vďaka dostupnosti tých najvhodnejších finančných prostriedkov. Európska komisia tu úzko spolupracuje s Európskou investičnou bankou a zapája aj technickú pomoc v rámci nástroja JASPERS. Môžem povedať, že už evidujeme záujem.

Na konferencii sa diskutovala aj téma EŠIF – európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zo strany Centrálneho koordinačného orgánu bola zreteľná snaha “zachrániť“ aj časť zdrojov zo súčasného programového obdobia na podporu tvorby inteligentných miest – z jestvujúcich operačných programov, prípadne cestou re-alokácií v polovici programového obdobia. Ako vidíte možnosť horizontálneho prepojenia týchto zdrojov aj s inými zdrojmi na vytváranie smart cities?

Práve to je podstata URBIS, o ktorej som hovoril – snaha vyhnúť sa rozdrobovaniu aktivít a cez jednu „vstupnú bránu“ sa dostať k tým správnym prostriedkom. Na národnej úrovni si to žiada vytvorenie investičnej platformy, ktorá umožní skombinovať verejné zdroje (napríklad Horizont 2020, COSME, URBAN) s tými súkromnými.

Len pripomeniem, že v rámci súčasného rozpočtu únie na roky 2014-2020 je mestská politika v centre európskej politiky zameranej na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi. Približne 10 miliárd EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja má smerovať priamo do stratégií pre udržateľný mestský rozvoj.

No chcem ešte spomenúť nedávne usmernenie zo strany Eurostatu k účtovným pravidlám, ktoré sa týkajú zmlúv o energetickej efektívnosti. Otvára dvere pre ambicióznejšie investície do energetickej efektívnosti verejných budov, pretože objasňuje podmienky, za ktorých takéto investície nebudú mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Je to určite dobrá správa pre primátorov a starostov, pretože môžu s väčšou istotou získať financie pre renováciu škôl či nemocníc a ďalšej verejnej infraštruktúry. Efekt je pritom mnohostranný – vyššie úspory na energiách, nižšie prevádzkové náklady či pozitívny vplyv na zdravie občanov.

Z prostredia Smart Cities klubu zaznel návrh zamerať sa už teraz na prípravou financovania nového programového obdobia nielen z formálneho hľadiska, ale zamerať sa predovšetkým na komunálne témy, na to čo sa v príprave na toto programové obdobie neurobilo a tiež na témy inteligentných miest a regiónov. Čo si myslíte o zapojení odborných subjektov – a napokon aj samotných miest – do prípravy návrhu nového programového obdobia?

Môžem povedať, že už sa to deje. Európska komisia spustila verejné konzultácie o prioritách budúceho finančného rámca na roky 2021-2027, v rámci ktorých Výbor regiónov pripravil svoj vstup týkajúci sa miest a regiónov. Európska komisia predstaví oficiálny návrh tohto viacročného rozpočtu únie začiatkom mája, čím sa odštartujú formálne rokovania členských štátov. Čiže ďalší priestor vzniká počas tohto obdobia, keď – verím – primátori a starostovia komunikujú aj na národnej úrovni. My však podčiarkujeme, že by bolo dobré dohodnúť sa na finančnom rámci pre sedemročné obdobie po roku 2020 do budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu. V opačnom prípade existuje riziko, že sa zopakuje starý scenár, keď dohoda trvala dlhých 29 mesiacov. To následne oddialilo reálne čerpanie európskych prostriedkov v členských štátoch, čo je na škodu všetkých.

V predchádzajúcej otázke som zmienil smart regióny. U nás sme ich zaznamenali zatiaľ skôr ako formu politického marketingu. Viacerí kandidáti v nedávnych voľbách na predsedov samosprávnych krajov sa s ňou “pohrali“ – čím samotnej téme trocha ublížili. V našom ponímaní Smart regiónu ide o zapojenie nielen krajských miest ale aj miest a obcí v rámci regiónu, alebo mestskej oblasti. Sú témy, doprava, životné prostredie, ktoré nevyrieši samotné mesto bez zapojenia svojho okolia…. Aké skúsenosti s touto témou sú v rámci EÚ, aké by ste dali odporúčania našim mestám a regiónom?

Jednoznačne podporujeme spájanie, združovanie sa. Nielen z hľadiska odovzdávania si skúseností, ale aj z finančného hľadiska, keďže väčšie projekty dokážu ľahšie pritiahnuť napríklad podporu zo strany Európskej investičnej banky. Často spomínam príklad Holandska, kde sa mestá Rotterdam, Hág a 21 ďalších municipalít spojilo, vytvorilo spoločnú víziu modernizácie a pretavilo ju do úverovateľného projektu. Čiže práve cez spájanie možno pritiahnuť potrebné investície rýchlejšie.

Smart Cities klub vznikol ako platforma na výmenu názorov a skúseností pre tých, ktorí chcú postupne vytvoriť „Smart komunitu“. Záujem miest je čoraz silnejší. Cítime, že teraz je čas, kedy je potrebné zadefinovať aká je v tomto procese úloha štátu, úloha krajov a úloha miest. Aká je podľa vás možnosť získať inšpiráciu v zahraničí, či priamo v Európskej komisii?

Ako som spomenul, výmena skúseností je niečo, k čomu Európska komisia intenzívne nabáda. Spomeniem nielen Globálny konvent primátorov a starostov, ale aj Európsky konvent, ktorý si nedávno v Bruseli pripomenul svoju desaťročnicu. Teší ma, že slovenské mestá sú tiež jeho súčasťou. A aj takýmto spôsobom posúvam pozvánku na ďalšie podujatie miest, ktoré sa uskutoční 23. mája vo Švédsku v rámci Mission Innovation a Clean Energy Ministerial. Ja osobne zvyknem apelovať na primátorov a starostov, aby boli naďalej odvážni. Som presvedčený, že teraz je čas investovať do nových technológií, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť budov či infraštruktúru pre čistú mobilitu.

Zhováral sa: Vladimír Jurík