Košíky, vrecká a osveta: Prednosta z Beluše vysvetľuje, ako úspešne rozbehli zber kuchynského odpadu
Obec Beluša patrí k dobrým príkladom toho, ako úspešne rozbehnúť triedenie a zber kuchynského odpadu bez toho, aby občanom zvýšila poplatky za odpad. Sami sme zostali príjemne prekvapení, ako to ľudia uvítali a koľko odpadu vytriedili, hovorí prednosta obecného úradu PATRIK ŠTRBÁK.
Povinnosť zavedenia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pre samosprávy platí od januára 2021. Neskôr sa to ešte posúvalo a niektoré obce na to aj tak načas nenabehli. Vy ste sa do prípravy pustili v predstihu. Prečo?
Príprava u nás začala v lete 2020. Motiváciou bola zmena zákona, keďže legislatíva mala byť účinná od 1. januára 2021. No taktiež sme chceli zvýšiť kvalitu služieb v odpadovom hospodárstve u nás v obci, keďže odpady boli a stále sú nosnou témou. Zákon sa síce zmenil, odložil, ale my už sme tie procesy mali natoľko rozbehnuté, že sme chceli, aby sme od 1. januára 2021 k tomu pristúpili, aby mali občania z toho benefit.
Bol dopyt po triedení aj u vašich obyvateľov?
Áno, boli otázky, či a akým spôsobom sa to zavedie. Nám pomohlo, že sme zber pripravovali s firmou, ktorá s tým má živú skúsenosť. Mali sme praktické príklady zo slovenských miest, ale aj zo zahraničia, kde to dobre funguje. Vďaka tomu sme vedeli od začiatku vychytať niektoré muchy. Môžem skromne skonštatovať, že na zber kuchynského odpadu za tri roky neevidujeme zásadné nedostatky alebo sťažnosti ľudí. To práve tkvie v praktickej skúsenosti či už zo Slovenska alebo zo zahraničných samospráv.
Ako vyzeral proces prípravy triedeného zberu bioodpadu?
Musíme rozlišovať rodinné a bytové domy. Každý rodinný dom má k dispozícii kompostér, čiže tam tento odpad riešime týmto spôsobom.
Zber kuchynského odpadu sa priamo týka bytových domov. V obci Beluša hovoríme zhruba o 650 domácnostiach. Proces sme nastavili tak, že každý byt dostane desaťlitrový prevetrávaný, kompostovateľný košík spolu so sadou kompostovateľných vreciek zdarma. Rozdali sme to všetkým bytovým jednotkám a v nadväznosti na to sme na odpadové stojiská pri bytových domoch umiestnili 120-, respektíve 240-litrové hnedé nádoby.
V nádobách sú tiež kompostovateľné vrecká, čím sme trochu zabránili nepríjemným arómam alebo znečisteniam. Na to nadväzovala značná osvetová činnosť. Masívne sme informovali občanov o obsahu, čo môže a čo nemôže ísť do kuchynského odpadu. Distribuovali sme do každej jednej domácnosti letáky, využili sem videá a všetky sociálne komunikačné kanály obce.
Do dnešného dňa zbierame kuchynský odpad raz týždenne, kde nám odvoz zabezpečuje odpadová spoločnosť vysúťažená klasickým verejným obstarávaním. Zo stojísk zbiera odpad každý pondelok na obed. Ten čas sme vybrali zámerne, pretože je faktický predpoklad, že počas víkendu sú ľudia viac v domácnostiach, viac varia, trávia čas doma.
Nezachytili ste sťažnosti od ľudí, či už v samotných začiatkoch, alebo možno aj dnes? Nie je niečo, čo na tom systéme ľuďom prekáža?
Ten systém sme do dnešného dňa nemenili, pretože ľudia ho doteraz chválili. V začiatkoch sme museli ľudí troška usmerňovať, čo do kuchynského odpadu patrí. Pravidelne sme robili okružnú jazdu, kde sme sami kontrolovali nádoby na bioodpad. Asi v dvoch prípadoch sa stalo, že sme tam našli aj sklenenú fľašu. Ľuďom sme sa snažili vysvetliť, že tým škodíme sami sebe. Boli sme príjemne prekvapení, že ľudia to uvítali, aj to začali intenzívne využívať a tiež nás prekvapilo aj to množstvo, ktoré sa začalo zbierať.
Z čoho ste systém zberu zafinancovali?
Všetko sme financovali z obecného rozpočtu. Prvotný nákup nádob, 650 košíkov a vreciek nás vyšiel na zhruba desaťtisíc eur. Z obecného rozpočtu platíme tiež následný odvoz, ktorý realizujeme cez externú spoločnosť. Vďaka zavedeniu tohto systému sa nám podarilo získať príspevok z envirofondu, čo za rok 2022 bolo okolo päťtisíc eur.
Práve z týchto prostriedkov financujeme aj nákup ďalších vreciek. Vďaka tomu stále vieme kompostovateľné vrecká do košíkov občanom rozdávať bezplatne. Vypočítali sme to na jedno vrecko na týždeň, čiže dostanú okolo 52 vreciek, čo je postačujúce.
Ako sa prejavilo zavedenie systému na poplatkoch obyvateľov za odpady?
Priemerne vyzbierame nad 50 ton kuchynského odpadu ročne. To nám pomohlo, pretože sme sa v miere separácie dostali nad 50 percent, čo nám znížilo zákonné poplatky. Všetci vidia, že vo všeobecnosti idú náklady za odpady hore. No vďaka triedeniu bioodpadu sme zdvihli poplatky len na nevyhnutnú mieru, ktorá odzrkadľovala infláciu.
Žiaľ, do toho nám vstúpila mechanicko-biologická úprava odpadov (MBÚ). O odklade povinnosti zaviesť MBÚ exminister životného prostredia Ján Budaj informoval neskoro, a tak sme museli prijať v predstihu všeobecne záväzné nariadenie. Preto sme museli aj v roku 2022 zdvihnúť poplatky za odpad. Tým, že nastal nakoniec odklad MBÚ, sa nám uvoľnili peniaze na investície do modernizácie zberného dvora, nákup kontajnera či odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemok pod kompostárňou.
Aké je zapojenie domácností do zberu bioodpadu?
Zo 650 domácností sa do aktívneho triedenia nezapojilo len zopár. Nemáme presné čísla, ale svedčí o tom aj počet rozdaných košíkov, a tiež to, ako si občania chodia opätovne pre kompostovateľné vrecká. Drvivá väčšina domácností aktívne participuje, no je už na nich v akom rozsahu.
Ako presne sa to prejavilo na znížení množstva komunálneho odpadu?
Začali sme zhruba na tri a pol až štyroch tonách mesačne, čiže prvý rok sa vytriedilo približne 45 až 50 ton bioodpadu. Teraz už jednoznačne môžeme hovoriť minimálne o štyroch a pol až piatich tonách mesačne. Čiže predpokladáme, že za rok 2023 vyzbierame okolo 55 až 60 ton.
Na Slovensku jeden obyvateľ ročne vytvorí zhruba 200 kilogramov komunálneho odpadu. Z neho bioodpad tvorí približne 45 až 50 percent. Vám sa teda podarilo bioodpad znížiť zhruba o štvrtinu. Máte v pláne túto mieru ešte zvyšovať?
Nemáme dané, či chceme vytriediť štvrtinu, tretinu alebo polovicu. Pre nás je hlavné, aby sa počet domácností ešte navyšoval, respektíve, aby sa zlepšovala aj kvalita triedenia. A myslím, že sa to zatiaľ darí, lebo tony idú stále hore. To vnímame pozitívne, lebo tým pádom vieme, že ľudia využívajú službu a separácie bioodpadu.
Vedia u vás ľudia triediť? Vyhodnocujete si to nejako, sledujete, či je v bioodpade iba to, čo tam má byť?
Máme kontroly, prechádzame jednotlivé stojiská nádob a máme pocit, že ľudia vedia, čo tam patrí a čo nie. Samozrejme, stále sa nájde nejaká chyba, ale nie je to nič významné. Napriek tomu sa snažíme občanov vzdelávať. Je to neustále sa opakujúci a potrebný cyklus. Myslím si, že to prináša ovocie.
Považujete váš systém za hotový alebo ešte plánujete niečo zlepšovať?
Myslím, že ho môžeme považovať za hotový. Je to hlavne vďaka tomu, že sme spolupracovali s firmou, ktorá mala praktické skúsenosti. Vychytali sme veľa múch a v praxi bol celý proces relatívne hladký. Ale z dlhodobejšieho hľadiska uvažujeme, či do zberu zapojiť aj ďalšie ulice rodinných domov, prípadne či pri nich vybudovať nejaké stojiská.
Na čo by si iné samosprávy pri zavádzaní zberu bioodpadu mali dať pozor? Ktoré faktory boli rozhodujúce pre úspešné nastavenie systému vo vašej obci?
Vo všeobecnosti v odpadoch vnímam ako najdôležitejšie vytvoriť občanovi čo najpohodlnejšie podmienky na využívanie služieb, napríklad separácie. Či chceme, alebo nie, ľudia sú veľmi pohodlní. Akonáhle má niekto odniesť odpad čo i len sto metrov, tak si radšej povie, že to nespraví. U nás občan pohodlne dostal košík, ktorý si dá niekde do špajze alebo do kuchyne, dostáva bezplatne vrecká každý rok. To je veľmi dôležité, lebo hneď ako si už má vrecká kupovať a zainvestovať desiatky eur, môže ho to odradiť.
Dôležité tiež bolo, že sme nádoby na kuchynský odpad umiestnili na existujúce odpadové stojiská s kontajnermi. Pre ľudí sa tým pádom nič nezmenilo. Keď idú vyniesť sklo, plasty alebo komunál, tak ani nie meter vedľa majú nádobu na kuchynský odpad.
Prispeli k tomu aj vrecia v nádobách na stojiskách, pretože za tie tri roky sme nemali zrejme ani jednu sťažnosť na zápach alebo vytekanie odpadu. Náš systém je kultúrny a kultivovaný. To ľudí neodrádza, práve naopak, motivuje.
Čo robíte s vytriedeným bioodpadom?
Spoločnosť, ktorá nám robí zber, to zváža do kompostárne neďaleko Trenčína, kde si to následne biologicky spracujú.
Neuvažovali ste nad vlastným spracovaním bioodpadu? Napríklad na kompost pre vašich obyvateľov?
Máme obecnú kompostáreň, ale len v malom rozsahu. Dnes do nej ľudia vozia zelený odpad prevažne z rodinných domov, ako konáre, haluzoviny a podobne.
Skôr sa z dlhodobého hľadiska zamýšľame nad jej profesionalizáciou. To je náš ďalší menší sen, ak by napríklad na to boli k dispozícii eurofondy. Potom môže byť aktuálna aj výroba a následné využitie kompostu.
V Ponitrianskom združení obcí vybudovali spoločnú kompostáreň pre niekoľko samospráv. Spojením síl je pre nich odpadové hospodárstvo lacnejšie. Nad takýmto postupom ste neuvažovali?
Riešime to aj spoločne. Rozprávali sme sa o tom so starostami z okolitých obcí, no zatiaľ nie je nič dané. Ak by to dávalo zmysel, určite sa na tom budeme podieľať. Sme v okrese Púchov, kde sa nachádza 20 samospráv, z toho jedno mesto a zvyšok obce. V Púchove by mali v najbližších mesiacoch z eurofondov sprevádzkovať mestskú kompostáreň. Uvidíme, aký bude dopyt v regióne a v okrese, je to otvorená otázka.
