Archív pre zančku: Fínsko

AI v územnej samospráve: Technológia nestačí – rozhodujú procesy, dáta a ľudia

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi kľúčové trendy moderného riadenia miest a regiónov. V posledných rokoch sa pozornosť samospráv čoraz viac sústreďuje na využívanie umelej inteligencie (AI), ktorá môže zefektívniť komunikáciu s občanmi, zvýšiť dostupnosť verejných služieb a zlepšiť transparentnosť verejnej správy.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov sú chatboty integrované do webových stránok miest a verejných inštitúcií. Umožňujú automatizovanú komunikáciu s občanmi a poskytovanie informácií v reálnom čase.

Chatboty vo verejnej správe predstavujú významný krok smerom k digitálnej transformácii verejných služieb. Občania vďaka nim môžu získavať informácie o administratívnych postupoch, službách alebo kompetenciách samosprávy nepretržite – bez ohľadu na úradné hodiny.

Zároveň dokážu znížiť administratívnu záťaž zamestnancov verejnej správy. Automatizujú odpovede na rutinné otázky občanov a umožňujú pracovníkom úradu sústrediť sa na komplexnejšie úlohy (Onlim, 2024; BetterServ, 2024).

Skúsenosť zo Slovenska: chatbot v Žiline

Význam chatbotov potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výskumný tím analyzoval fungovanie AI nástroja implementovaného v prostredí vybranej územnej samosprávy na Slovensku. Chatbot začalo mesto Žilina využívať v júli 2025.

Analýza používateľských otázok ukázala, že tento nástroj dokáže výrazne šetriť čas pracovníkov mestského úradu. Ak by každú otázku riešil zamestnanec úradu a jej vybavenie by trvalo v priemere päť minút, chatbot ušetril približne 668 hodín pracovného času.

Chatbot ako zdroj dát o potrebách občanov

Chatboty však neplnia iba komunikačnú funkciu. Predstavujú aj cenný analytický nástroj.

Interakcie občanov so systémom generujú veľké množstvo dát, ktoré umožňujú identifikovať:

  • najčastejšie otázky verejnosti,

  • oblasti s nedostatočnou informačnou podporou,

  • bariéry v prístupe k verejným službám.

Výskum v oblasti digitálnej verejnej správy poukazuje na to, že práve tieto údaje môžu výrazne prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb, transparentnosti rozhodovania a participácie občanov (Zhou et al., 2025).

Zdroj: www.cdp.sk

Aké otázky kladú občania najčastejšie

V sledovanom období chatbot zaznamenal 11 490 otázok od obyvateľov mesta Žilina.

Najväčší podiel otázok sa týkal zberu, nakladania a odvozu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Táto téma predstavovala 16,8 % všetkých otázok.

Celková úspešnosť odpovedí chatbota dosiahla:

  • 75,29 % vyriešených otázok,

  • 23,81 % presmerovaných otázok na pracovníka mestského úradu,

  • 0,9 % nezodpovedaných otázok, pri ktorých systém nedisponoval dostatočnými informáciami.

Otázky, ktoré chatbot nedokázal vyriešiť

Chatbot si nevedel poradiť najmä s konkrétnymi situáciami alebo špecifickými otázkami občanov. Typické príklady zahŕňali napríklad:

  • „Kde odovzdať objemný alebo nebezpečný odpad v Žiline?“

  • „Ako funguje separovaný zber s QR kódmi v Považskom Chlmci?“

  • „Môžem odpad odovzdať, aj keď nie som obyvateľom Žiliny?“

  • „Je separovaný zber odpadu stále dobrovoľný?“

Objavili sa aj otázky mimo oblasti odpadového hospodárstva, napríklad:

  • parkovanie pre návštevy zo zahraničia,

  • termíny platenia dane z nehnuteľnosti pri kúpe bytu.

Relatívne často sa občania pýtali aj na kontakty na jednotlivé oddelenia mestského úradu, stavebné konania, územné plánovanie alebo kolaudácie.

Najnižšiu úspešnosť zaznamenal chatbot pri témach súvisiacich s investíciami a rozvojom infraštruktúry mesta, kde dokázal samostatne vyriešiť približne 68,2 % otázok.

Implementácia AI nie je jednorazový projekt

Praktické skúsenosti ukazujú, že samotné nasadenie technológie automaticky nezaručuje jej efektívne fungovanie.

AI riešenia vyžadujú priebežnú správu, aktualizáciu a vyhodnocovanie. Chatboty fungujú najlepšie vtedy, keď pracujú s aktuálnymi databázami a ich znalostná báza sa pravidelne dopĺňa podľa nových otázok občanov.

Bez kontinuálnej správy môže postupne klesať presnosť odpovedí a systém môže prestať reagovať na nové informačné potreby verejnosti (Xu et al., 2025).

Výskum zároveň poukazuje na význam iteratívneho prístupu k digitálnym riešeniam. Ten zahŕňa pravidelné monitorovanie systému, analýzu používateľských interakcií a postupné zlepšovanie jeho funkčnosti na základe reálnych skúseností.

Implementáciu umelej inteligencie vo verejnej správe preto nemožno vnímať ako jednorazový technologický projekt. Ide o dlhodobý proces organizačného učenia, ktorý si vyžaduje systematickú prácu s dátami a používateľskou skúsenosťou.

Kľúčovú úlohu zohrávajú ľudia a procesy

Jedným z najdôležitejších faktorov úspešnej implementácie AI v samosprávach je pripravenosť organizácie pracovať s novými technológiami.

Aj keď informačné systémy dokážu automatizovať časť administratívnych procesov, zamestnanci musia vedieť interpretovať analytické výstupy a preniesť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Výskum v oblasti verejnej správy ukazuje, že digitálne nástroje prinášajú najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa prepoja s organizačnými procesmi a rozhodovaním v rámci inštitúcie (Zhou et al., 2025).

Bez tohto prepojenia môže technologické riešenie zostať nevyužité alebo sa jeho potenciál nevyužije naplno.

Pre samosprávy to znamená, že digitalizácia verejnej správy nie je iba technologickou transformáciou. Ide aj o organizačnú a procesnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové kompetencie zamestnancov, pravidelné školenia a systematickú prácu so spätnou väzbou od občanov.

Living Labs ako nástroj testovania inovácií

Jedným z prístupov, ktorý môže podporiť zavádzanie inovácií vo verejnej správe, je koncept Living Labs – živých laboratórií.

Tento model umožňuje testovať nové technologické riešenia priamo v reálnom prostredí miest a obcí. Do procesu sa zapájajú:

  • odborníci,

  • technologické firmy,

  • výskumné inštitúcie,

  • samotní občania.

Výhodou tohto prístupu je možnosť testovať riešenia v praxi, identifikovať ich nedostatky a postupne ich zlepšovať na základe skúseností používateľov.

Zároveň podporuje prenos poznatkov medzi samosprávami a vytvára priestor na vznik riešení využiteľných aj v ďalších mestách a regiónoch (Xu et al., 2025).

Zdroj: Freepik.com

Diskusia o budúcnosti AI v samosprávach

Téma umelej inteligencie v územnej samospráve bude jednou z hlavných tém pripravovaného summitu inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026.

Súčasťou programu bude aj 11. ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub (13. mája 2026).

Podujatie prinesie skúsenosti zo Slovenska aj zo zahraničia a otvorí diskusiu o príkladoch dobrej praxe zavádzania umelej inteligencie v podmienkach miest a obcí.

Umelá inteligencia nie je zázračné riešenie všetkých problémov. Ak ju však samosprávy využijú rozumne, môže výrazne pomôcť aj v každodennej komunálnej praxi. Slovenské mestá a obce tak získavajú príležitosť modernizovať svoju správu a priblížiť verejné služby občanom.

Autor: PhDr. Milan Douša, PhD.

Zdroje

  1. BETTERSERV. BetterServ Chatbot for Local Government.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://betterserv.ai/2024/12/03/betterserv-chatbot-for-local-government/

  2. BRAUN, D., SCHMIDT, L. a kol. The Impact of Chatbots on Public Service Provision: A Qualitative Interview Study with Citizens and Public Service Providers.
    Online.
    Dostupné na:
    https://www.bohrium.com/paper-details/the-impact-of-chatbots-on-public-service-provision-a-qualitative-interview-study-with-citizens-and-public-service-providers/978837030022676482-11095

  3. ROVČANIN, M. Ako môžu mestá a obce na Slovensku využiť AI.
    Online. 2025.
    Dostupné na:
    https://www.cdp.sk/aktuality/2025/ako-mozu-mesta-a-obce-na-slovensku-vyuzit-ai

  4. XU, J., WANG, J., LEUNG, J., GU, J. GRASP: Municipal Budget AI Chatbots for Enhancing Civic Engagement.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2503.23299

  5. ZHOU, J., SHEN, R., YOU, Y., DISALVO, C., DOMBROWSKI, L., MACLELLAN, C.
    Improving Public Service Chatbot Design and Civic Impact.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2506.12259

  6. ONLIM. Chatbots for the Public Service.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://onlim.com/en/chatbots-for-the-public-service/

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Otaniemi - unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Otaniemi – unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš