Archív pre zančku: Inšpirácie

AI v územnej samospráve: Technológia nestačí – rozhodujú procesy, dáta a ľudia

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi kľúčové trendy moderného riadenia miest a regiónov. V posledných rokoch sa pozornosť samospráv čoraz viac sústreďuje na využívanie umelej inteligencie (AI), ktorá môže zefektívniť komunikáciu s občanmi, zvýšiť dostupnosť verejných služieb a zlepšiť transparentnosť verejnej správy.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov sú chatboty integrované do webových stránok miest a verejných inštitúcií. Umožňujú automatizovanú komunikáciu s občanmi a poskytovanie informácií v reálnom čase.

Chatboty vo verejnej správe predstavujú významný krok smerom k digitálnej transformácii verejných služieb. Občania vďaka nim môžu získavať informácie o administratívnych postupoch, službách alebo kompetenciách samosprávy nepretržite – bez ohľadu na úradné hodiny.

Zároveň dokážu znížiť administratívnu záťaž zamestnancov verejnej správy. Automatizujú odpovede na rutinné otázky občanov a umožňujú pracovníkom úradu sústrediť sa na komplexnejšie úlohy (Onlim, 2024; BetterServ, 2024).

Skúsenosť zo Slovenska: chatbot v Žiline

Význam chatbotov potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výskumný tím analyzoval fungovanie AI nástroja implementovaného v prostredí vybranej územnej samosprávy na Slovensku. Chatbot začalo mesto Žilina využívať v júli 2025.

Analýza používateľských otázok ukázala, že tento nástroj dokáže výrazne šetriť čas pracovníkov mestského úradu. Ak by každú otázku riešil zamestnanec úradu a jej vybavenie by trvalo v priemere päť minút, chatbot ušetril približne 668 hodín pracovného času.

Chatbot ako zdroj dát o potrebách občanov

Chatboty však neplnia iba komunikačnú funkciu. Predstavujú aj cenný analytický nástroj.

Interakcie občanov so systémom generujú veľké množstvo dát, ktoré umožňujú identifikovať:

  • najčastejšie otázky verejnosti,

  • oblasti s nedostatočnou informačnou podporou,

  • bariéry v prístupe k verejným službám.

Výskum v oblasti digitálnej verejnej správy poukazuje na to, že práve tieto údaje môžu výrazne prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb, transparentnosti rozhodovania a participácie občanov (Zhou et al., 2025).

Zdroj: www.cdp.sk

Aké otázky kladú občania najčastejšie

V sledovanom období chatbot zaznamenal 11 490 otázok od obyvateľov mesta Žilina.

Najväčší podiel otázok sa týkal zberu, nakladania a odvozu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Táto téma predstavovala 16,8 % všetkých otázok.

Celková úspešnosť odpovedí chatbota dosiahla:

  • 75,29 % vyriešených otázok,

  • 23,81 % presmerovaných otázok na pracovníka mestského úradu,

  • 0,9 % nezodpovedaných otázok, pri ktorých systém nedisponoval dostatočnými informáciami.

Otázky, ktoré chatbot nedokázal vyriešiť

Chatbot si nevedel poradiť najmä s konkrétnymi situáciami alebo špecifickými otázkami občanov. Typické príklady zahŕňali napríklad:

  • „Kde odovzdať objemný alebo nebezpečný odpad v Žiline?“

  • „Ako funguje separovaný zber s QR kódmi v Považskom Chlmci?“

  • „Môžem odpad odovzdať, aj keď nie som obyvateľom Žiliny?“

  • „Je separovaný zber odpadu stále dobrovoľný?“

Objavili sa aj otázky mimo oblasti odpadového hospodárstva, napríklad:

  • parkovanie pre návštevy zo zahraničia,

  • termíny platenia dane z nehnuteľnosti pri kúpe bytu.

Relatívne často sa občania pýtali aj na kontakty na jednotlivé oddelenia mestského úradu, stavebné konania, územné plánovanie alebo kolaudácie.

Najnižšiu úspešnosť zaznamenal chatbot pri témach súvisiacich s investíciami a rozvojom infraštruktúry mesta, kde dokázal samostatne vyriešiť približne 68,2 % otázok.

Implementácia AI nie je jednorazový projekt

Praktické skúsenosti ukazujú, že samotné nasadenie technológie automaticky nezaručuje jej efektívne fungovanie.

AI riešenia vyžadujú priebežnú správu, aktualizáciu a vyhodnocovanie. Chatboty fungujú najlepšie vtedy, keď pracujú s aktuálnymi databázami a ich znalostná báza sa pravidelne dopĺňa podľa nových otázok občanov.

Bez kontinuálnej správy môže postupne klesať presnosť odpovedí a systém môže prestať reagovať na nové informačné potreby verejnosti (Xu et al., 2025).

Výskum zároveň poukazuje na význam iteratívneho prístupu k digitálnym riešeniam. Ten zahŕňa pravidelné monitorovanie systému, analýzu používateľských interakcií a postupné zlepšovanie jeho funkčnosti na základe reálnych skúseností.

Implementáciu umelej inteligencie vo verejnej správe preto nemožno vnímať ako jednorazový technologický projekt. Ide o dlhodobý proces organizačného učenia, ktorý si vyžaduje systematickú prácu s dátami a používateľskou skúsenosťou.

Kľúčovú úlohu zohrávajú ľudia a procesy

Jedným z najdôležitejších faktorov úspešnej implementácie AI v samosprávach je pripravenosť organizácie pracovať s novými technológiami.

Aj keď informačné systémy dokážu automatizovať časť administratívnych procesov, zamestnanci musia vedieť interpretovať analytické výstupy a preniesť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Výskum v oblasti verejnej správy ukazuje, že digitálne nástroje prinášajú najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa prepoja s organizačnými procesmi a rozhodovaním v rámci inštitúcie (Zhou et al., 2025).

Bez tohto prepojenia môže technologické riešenie zostať nevyužité alebo sa jeho potenciál nevyužije naplno.

Pre samosprávy to znamená, že digitalizácia verejnej správy nie je iba technologickou transformáciou. Ide aj o organizačnú a procesnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové kompetencie zamestnancov, pravidelné školenia a systematickú prácu so spätnou väzbou od občanov.

Living Labs ako nástroj testovania inovácií

Jedným z prístupov, ktorý môže podporiť zavádzanie inovácií vo verejnej správe, je koncept Living Labs – živých laboratórií.

Tento model umožňuje testovať nové technologické riešenia priamo v reálnom prostredí miest a obcí. Do procesu sa zapájajú:

  • odborníci,

  • technologické firmy,

  • výskumné inštitúcie,

  • samotní občania.

Výhodou tohto prístupu je možnosť testovať riešenia v praxi, identifikovať ich nedostatky a postupne ich zlepšovať na základe skúseností používateľov.

Zároveň podporuje prenos poznatkov medzi samosprávami a vytvára priestor na vznik riešení využiteľných aj v ďalších mestách a regiónoch (Xu et al., 2025).

Zdroj: Freepik.com

Diskusia o budúcnosti AI v samosprávach

Téma umelej inteligencie v územnej samospráve bude jednou z hlavných tém pripravovaného summitu inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026.

Súčasťou programu bude aj 11. ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub (13. mája 2026).

Podujatie prinesie skúsenosti zo Slovenska aj zo zahraničia a otvorí diskusiu o príkladoch dobrej praxe zavádzania umelej inteligencie v podmienkach miest a obcí.

Umelá inteligencia nie je zázračné riešenie všetkých problémov. Ak ju však samosprávy využijú rozumne, môže výrazne pomôcť aj v každodennej komunálnej praxi. Slovenské mestá a obce tak získavajú príležitosť modernizovať svoju správu a priblížiť verejné služby občanom.

Autor: PhDr. Milan Douša, PhD.

Zdroje

  1. BETTERSERV. BetterServ Chatbot for Local Government.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://betterserv.ai/2024/12/03/betterserv-chatbot-for-local-government/

  2. BRAUN, D., SCHMIDT, L. a kol. The Impact of Chatbots on Public Service Provision: A Qualitative Interview Study with Citizens and Public Service Providers.
    Online.
    Dostupné na:
    https://www.bohrium.com/paper-details/the-impact-of-chatbots-on-public-service-provision-a-qualitative-interview-study-with-citizens-and-public-service-providers/978837030022676482-11095

  3. ROVČANIN, M. Ako môžu mestá a obce na Slovensku využiť AI.
    Online. 2025.
    Dostupné na:
    https://www.cdp.sk/aktuality/2025/ako-mozu-mesta-a-obce-na-slovensku-vyuzit-ai

  4. XU, J., WANG, J., LEUNG, J., GU, J. GRASP: Municipal Budget AI Chatbots for Enhancing Civic Engagement.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2503.23299

  5. ZHOU, J., SHEN, R., YOU, Y., DISALVO, C., DOMBROWSKI, L., MACLELLAN, C.
    Improving Public Service Chatbot Design and Civic Impact.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2506.12259

  6. ONLIM. Chatbots for the Public Service.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://onlim.com/en/chatbots-for-the-public-service/

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Otaniemi - unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Otaniemi – unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš

Taipei 2026: Mesto, kde AI zachraňuje životy – a čo si z toho môžu odniesť slovenské mestá

Predstavte si kritický stav na urgentnom príjme. Ešte skôr, než sa k pacientovi dostane lekár, systém už pozná diagnózu. Vyhodnotil vitálne funkcie, porovnal ich s tisíckami historických záznamov a personál upozornil v zlomku sekundy. Nie o desať minút, ani o päť. Okamžite. Toto nie je scéna z futuristického filmu, ale realita, ktorú na Smart City Summit & Expo 2026 v Taipei sledovala delegácia slovenských primátorov a zástupcov miest.

Taipei sa v marci 2026 stalo epicentrom technologického pokroku. Slovenská výprava sem neprišla len obdivovať neóny ázijskej metropoly, ale hľadať odpovede na otázku, ako transformovať naše mestá na odolnejšie, efektívnejšie a najmä ľudskejšie miesta pre život.

AI, ktorá skracuje čas medzi životom a smrťou

Jedným z najsilnejších momentov summitu bola prezentácia systému AI triage – inteligentného triedenia pacientov. V preťaženom zdravotníctve ide o revolúciu. Systém v reálnom čase zbiera údaje o tepe, tlaku a symptómoch, vyhodnocuje riziká infarktu či sepsy a určuje prioritu ošetrenia skôr, než lekár vôbec vojde do dverí.

V Taipei tieto systémy skracujú čas diagnostiky v priemere o 6 minút. V kritických momentoch je to večnosť, ktorá rozhoduje o prežití. Ako trefne poznamenal primátor Taipei, Chiang Wan-an, počas stretnutia so slovenskou delegáciou: „AI už nie je luxus, AI zachraňuje životy.“ Pre slovenské mestá to nie je sci-fi, ale výzva k správnemu nastaveniu priorít.

Primátor Taipei, Chiang Wan-an, to zhrnul jednoducho: „AI zachraňuje životy.“

Primátor mesta Taipei Chiang Wan-an so zástupcami slovenskej delegácie počas Smart City Summit & Expo 2026

Primátor mesta Taipei Chiang Wan-an so zástupcami slovenskej delegácie počas Smart City Summit & Expo 2026

Koniec doby „tendrovej“? Budujme ekosystém

Na summite zaznela veta, ktorá by mala rezonovať na každom slovenskom mestskom úrade: „Otázka už nie je, či budeme používať AI, ale ako.“

Taipei ukazuje, že úspech smart riešení nestojí na nákupe drahého softvéru, ale na vytvorení tzv. City governance ecosystem. Ide o prepojenie verejného sektora, firiem, startupov a univerzít. Taiwanský model zahŕňa viac ako 600 partnerov, pričom polovicu tvoria dravé startupy.

Tento prístup mení paradigmu: namiesto zdĺhavého procesu „najprv tender, potom možno riešenie“, Taipei volí rýchle testovanie v reálnom prostredí. Dobrou správou je, že tento model začína klíčiť aj u nás. Príkladom je slovenský projekt STICS, ktorý spája 24 odborných členov do konzorcia s cieľom vytvoriť podobne funkčný ekosystém spolupráce medzi akademickým, súkromným a neziskovým sektorom.

Motýlia transformácia: Dve krídla pokroku

Hlavnou myšlienkou aj logom summitu v roku 2026 sa stala tzv. „motýlia transformácia“. Metafora je jednoduchá – aby mesto mohlo letieť vpred, potrebuje dve silné a zladené krídla:

🟢 Zelená transformácia (Green transformation): Udržateľná energia, doprava a ekologické budovy.

🔵 Digitálna transformácia (AI): Dáta, umelá inteligencia a automatizácia.

Bez jedného krídla mesto padá. Delegáti si odniesli jasný odkaz: „Smart nie je smart, ak nie je sustainable (udržateľné).“Udržateľné mesto rozvíja ekonomiku bez toho, aby ničilo kvalitu života budúcich generácií.

Energetika ako krvný obeh mesta

Ak je AI mozgom mesta, energia je jeho krvným obehom. Taiwan predstavil dva kľúčové smery, ktoré sú extrémne relevantné aj pre slovenskú energetickú bezpečnosť:

🔌 Virtuálne elektrárne (Virtual Power Plant – VPP)

Digitálne prepojenie viacerých zdrojov energie – domácností, firiem a solárnych panelov, ktoré sa navonok správajú ako jeden stabilný zdroj. AI tu riadi spotrebu tak, aby sa sieť nepreťažovala. Stabilizuje sieť a znižuje odberné „špičky“.

⚡ Mikrosiete (Microgrid)

Lokálna energetická sieť (napr. pre nemocnice, školy alebo mestské časti), ktoré dokážu fungovať nezávisle od hlavnej siete. V čase krízy či výpadku ostávajú „ostrovom stability“.

  • Kombinujú:
    • obnoviteľné zdroje
    • batérie
    • inteligentné riadenie

Smart city vs. sustainable city: konečne jasno

Na prvý pohľad podobné pojmy. V skutočnosti zásadný rozdiel.

Smart city

👉 „ako“ – technológie, AI, IoT – Internet of Things, teda prepojené zariadenia zbierajúce dáta.

Sustainable city

👉 „prečo“ – kvalita života, životné prostredie, budúcnosť.

Skutočné mestá budúcnosti spájajú tri piliere:

  • 🌱 Environment – ekologická kapacita
  • 👥 Society – férovosť a inklúzia
  • 💶 Economy – dlhodobý rast

Dáta sú nová infraštruktúra

Možno najdôležitejšou lekciou z Taipei je zmena vnímania dát. Dáta nie sú produkt, dáta sú infraštruktúra. Sú rovnakou nevyhnutnosťou ako cesty, vodovody či elektrické vedenie.

Vďaka technológiám ako:

  • IoT (Internet vecí – zariadenia zbierajúce dáta v reálnom čase)
  • Digital twin (digitálne dvojča – virtuálny model mesta alebo systému)
  • AI (umelá inteligencia – systémy schopné analyzovať dáta a rozhodovať),

dokážu mestá simulovať dopady svojich rozhodnutí skôr, než do zeme kopne prvý bager. Výsledkom je lepšie plánovanie, predchádzanie dopravným kolapsom a optimalizácia mestských zdrojov.

Čo si slovenské mestá vezú domov?

Taipei neukázalo víziu vzdialenej budúcnosti, ale funkčné riešenia dneška. Pre slovenské samosprávy z toho vyplývajú štyri jasné kroky:

  1. Začať pilotmi, nie stratégiami: Malé projekty s rýchlymi výsledkami vhodné pre škálovanie, sú lepšie než stostranové dokumenty v zásuvke.

  2. Prepojiť aktérov: Mesto musí prestať byť „izolovaným ostrovom“ a stať sa ekosystémom pre startupy a univerzity, firmy a neziskový sektor.

  3. Zamerať sa na dopad: Technológia musí riešiť konkrétny problém – či už je to preťažený urgent na poliklinike (AI triage) alebo neefektívne osvetlenie (mikrosiete) či doprava (riadenie dátami).

  4. Myslieť systémovo: Nekupovať „technologické hračky“, ale meniť spôsob, akým mesto funguje.

Taipei neukazuje „čo by mohlo byť“. Ukazuje čo už funguje. Pre samosprávy, firmy aj univerzity na Slovensku z toho vyplýva niekoľko jasných krokov:

Budúcnosť nie je vzdialená

Taipei 2026 ukázal jednu zásadnú vec:

👉 budúcnosť miest sa nedeje v roku 2035
👉 deje sa teraz

A Slovensko má šancu byť jej súčasťou. Nie kopírovaním. Ale adaptáciou.

Záver: Inteligentné mestá potrebujú odvahu

Technológie existujú. Riešenia existujú. To, čo často chýba, je:

  • odvaha experimentovať
  • ochota spolupracovať
  • schopnosť myslieť dlhodobo.

Ako zaznelo na summite:

„Smart nie je smart, ak nie je sustainable.“

A možno ešte dôležitejšie:

👉 Mesto nie je smart kvôli technológiám. Mesto je smart vtedy, keď lepšie slúži ľuďom.

 

Pripravujeme pre vás reportáž z návštevy Smart City Summit & Expo 2026 a zaujímavé rozhovory s účastníkmi slovenskej delegácie. Viac v pripravovanom aprílovom čísle magazínu Happy Smart Cities.

Slovenská delegácia miest smeruje na Smart City Summit & Expo 2026 v Taipei

V polovici marca sa Taiwan opäť stane jedným z najdôležitejších miest globálnej diskusie o budúcnosti miest. V metropole Taipei sa uskutoční Smart City Summit & Expo 2026, jedno z najväčších podujatí na svete venovaných inteligentným mestám, digitálnej transformácii a udržateľnému rozvoju.

Na podujatie tento rok opäť vycestuje slovenská delegácia zástupcov miest a samospráv, ktorú koordinuje Smart Cities klub. Účasť slovenských miest sa uskutočňuje aj vďaka spolupráci s Taipei Representative Office in Bratislava, ktoré dlhodobo podporuje rozvoj spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom v oblasti inovácií, technológií a mestského rozvoja.

Pre Smart Cities klub ide už o druhú organizovanú cestu na toto prestížne podujatie, ktoré patrí medzi najväčšie a najdôležitejšie smart city výstavy na svete.

Najväčšie smart city podujatie v Ázii

Smart City Summit & Expo vznikol v roku 2014 a postupne sa vyprofiloval na najväčší smart city veľtrh v Ázii. Ročník 2026 sa uskutoční 17. – 20. marca v Taipei Nangang Exhibition Center a paralelne aj v meste Kaohsiung. Hlavnou témou tohto ročníka je „Digital & Green Transformation“, teda prepojenie digitalizácie a udržateľnosti ako základu moderného mestského rozvoja. Summit každoročne priťahuje desaťtisíce účastníkov z celého sveta. V minulých ročníkoch ho navštívilo viac ako 140 000 účastníkov, stovky miest a vyše 1 000 vystavovateľov, ktorí prezentujú najnovšie technologické riešenia pre mestá – od umelej inteligencie cez smart mobilitu až po energetickú transformáciu.

Program presahuje samotnú výstavu

Účasť na podujatí však nie je len o návšteve výstavných stánkov. Slovenská delegácia absolvuje počas pobytu aj množstvo odborných workshopov, panelových diskusií a networkingových stretnutí. Súčasťou programu budú aj stretnutia s predstaviteľmi Čínskej medzinárodnej asociácie pre hospodársku spoluprácu na Taiwane, ktorá patrí medzi najaktívnejšie platformy prepájajúce mestá, technologické firmy a inovátorov na Taiwane a v Európe. Práve takéto diskusie umožňujú zástupcom miest lepšie pochopiť, ako sa nové technológie reálne implementujú v mestskom prostredí.

Delegáciu tvorí 14 zástupcov slovenských samospráv. Cieľom pracovnej cesty je najmä nadviazanie partnerstiev so zahraničnými mestami, získanie skúseností s implementáciou smart riešení a identifikácia technologických partnerov pre slovenské mestá a obce.

Inšpirácie zo sveta ako súčasť práce klubu

Organizovanie podobných pracovných ciest patrí medzi dôležité aktivity Smart Cities klubu. Klub sa dlhodobo snaží prepájať slovenské mestá s medzinárodným prostredím a takmer každý rok organizuje aspoň jednu pracovnú cestu za inšpiráciami do niektorého z európskych miest pre svojich členov. Takéto návštevy umožňujú zástupcom samospráv vidieť konkrétne projekty priamo v praxi – od digitálnych služieb pre občanov až po moderné riešenia v doprave, energetike či správe verejných priestorov.

Networking a získavanie good practices (osvedčených postupov) patria medzi najdôležitejšie prínosy podobných stretnutí. Aj keď nie všetky riešenia je možné preniesť do slovenského prostredia v rovnakej podobe, často prinášajú nové pohľady, inšpirácie a nápady, ktoré môžu mestá prispôsobiť vlastným potrebám.

Budúcnosť miest sa tvorí aj v dialógu

Smart City Summit & Expo tak predstavuje nielen výstavu technológií, ale aj priestor, kde sa stretávajú mestá, inovátori a odborníci z celého sveta, aby spoločne diskutovali o budúcnosti mestského života.

Pre slovenské mestá je účasť na podobných podujatiach príležitosťou vidieť najnovšie trendy skôr, než sa stanú štandardom, nadviazať nové partnerstvá a priniesť domov inšpirácie, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom rozvoji inteligentných a udržateľných miest.

Viac informácií o konkrétnych stretnutiach a inšpiráciách zo summitu prinesieme po návrate slovenskej delegácie z Taiwanu.

Autorka: Petra Rummelová

Základom úspešného riešenia je dostatok korektných dát a poctivá práca

Kým sa má realizovať nová cyklotrasa alebo bezpečný chodník do školy, obyvatelia mesta zväčša tlieskajú. Je predsa v záujme všetkých rodičov, aby sa ich deti dostali do a zo školy bez ohrozenia motorovými vozidlami. Keď sa však začne rozprávať o plánovaných trasách, eufóriu vystrieda rácio a nadšenie vyprchá. Bude trasa smerovať cez moju ulicu a pôjde tadiaľ húf detí každé ráno? Zrušia nám parkovanie pred domom? Zjednosmerní sa cesta na našom sídlisku?

Dôležitosť dát pri plánovaní

Základným kameňom správneho rozhodnutia sú spoľahlivé dáta. Kľúčové sú informácie odkiaľ žiaci dochádzajú, akou formou dopravy a aké trajektórie majú zaužívané. Pri analýze existujúcich chodníkov, cyklotrás, existujúcich ciest aj plánovaných prepojení môžeme začať pripravovať návrh. Na vyhodnotenie potenciálne najviac využiteľných trás slúžia priestorové analýzy, ktoré umožňujú moderné GIS nástroje. Výpočty najkratšej trasy na základe matematických modelov sa však v praxi nedajú použiť. Treba zohľadniť najmä reálne možnosti každého úseku, vlastnosti komunikácie, dopravné vzťahy aj súčasné zvyklosti ľudí.

Prekážky na trase

Najkratšia trasa v tomto prípade neznamená najlepšia. A už vôbec nesúvisí s jej bezpečnosťou. Tu je najdôležitejší pohľad samotného školáka, ktorému neprekáža prejsť na kolobežke či bicykli pár metrov navyše. Prekážkou sú skôr vysoké obrubníky, nebezpečný priechod cez frekventovanú cestu, riziko stretu s chodcami alebo parkovanie áut v križovatkách.

Pohľad rodičov a žiakov

Parkovacie autá často bránia vo výhľade. Dospelí sa na situáciu pozerajú inak ako školák s výškou 140 cm. Rodičov zaujíma, do ktorého bodu sa ich dieťa dostane do školy bez možnosti stretnúť sa s motorovým vozidlom. Musí prejsť popri bráne školy, kde sa však nedá dostať autom? Alebo stačí, keď sa rozlúči na záchytnom parkovisku, resp. vykladacom mieste, odkiaľ už dôjde bezpečne samo?

Využitie moderných nástrojov

Pri vyhodnocovaní optimálnych plôch na parkovanie alebo vykladanie opäť pomáhajú mapové vrstvy, ktorých prienik otvára nové možnosti. Fyzický stav trás predstavuje kľúčový faktor pre plánovanie a udržateľnosť využívania alternatívnych foriem dochádzania. Skutočný stav infraštruktúry musíme poznať presne, pretože plánovanie vychádza z reálneho rozpočtu a efektívne opatrenia môžeme navrhnúť len na základe presných údajov.

Zber dát v teréne

Najpraktickejšou pomôckou je mobilná aplikácia ArcGIS QuickCapture. Pomocou nej môžeme pohybom zaznamenávať a fotografovať problematické miesta. Dôležité je aj zapojenie verejnosti. Vďaka aplikácii dokážu ľudia zbierať dáta priamo v teréne – napríklad jednoduchým kliknutím v mobile, ktorý zároveň zaznamená GPS súradnice.

 

Vyhodnotenie a plánovanie

Takto získané údaje následne analyzujeme v GIS a vytvárame presnú mapu problémov. Ak chceme plánované trasy bezpečne využívať, musíme ich pravidelne udržiavať. Preto treba dáta analyzovať a vyhodnotiť aj z pohľadu nákladov ešte pred samotnou realizáciou.

Komunikácia s verejnosťou

Obhajovať navrhované zmeny vo verejných priestoroch pred zástupcami mesta, dopravnou políciou, učiteľmi a rodičmi nie je jednoduché. Každá strana si bráni vlastné záujmy, no nikto nepopiera zmysel celého projektu. Mapy s príbehom, tzv. Storymaps, umožňujú prezentovať návrhy architekta priamo na mestských výstupoch v kontexte celého mesta.

Zainteresované strany tak rýchlo získajú prehľad, kde sa nachádza kritická situácia, aké konkrétne riešenia ju môžu zlepšiť a koľko takéto riešenia stoja. Navyše je možné v mape merať a získať hrubý odhad nákladov.

Autor: Martin Mikúš