Archív pre zančku: Zahraničie

Konferencia iDEME 2026 prepojí digitalizáciu verejnej správy s bezpečnosťou a umelou inteligenciou

Občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP), ktoré je organizátorom odbornej konferencie o informatizácii verejnej správy iDEME 2026, zverejnilo program podujatia na webe www.ideme.net a spustilo možnosť online registrácie pre účastníkov.

Konferencia iDEME sa uskutoční vo štvrtok 21. mája 2026 v bratislavskom hoteli NH GATE ONE. Podľa prezidenta PPP Milana Ištvána sa 17. ročníkom konferencie budú prelínať témy digitalizácie verejnej správy, využitia umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti. Popoludní sa uskutočnia aj tri panelové diskusie venované práve týmto témam.

Konferenciu iDEME 2026 prisľúbili otvoriť úvodnými vystúpeniami štátni tajomníci za MIRRI SR Martin Katriak a za MV SR Patrik Krauspe.

Konferencia sa bude konať vďaka podpore Európskej únie prostredníctvom Programu Slovensko a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré prevzalo záštitu nad podujatím. Na konferencii iDEME 2026 budú odprezentované tiež viaceré realizované projekty s podporou Programu Slovensko a Plánu obnovy a odolnosti. Záštitu nad konferenciou prevzalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Moderátorkou konferencie iDEME bude opäť Katrin Lengyelová. Pre účastníkov konferencie bude pripravené aj expo časť so stánkami partnerov podujatia.

Konferencia iDEME 2026 je spolufinancovaná Európskou úniou v rámci Programu Slovensko. Zlatými partnermi konferencie sú Ministerstvo vnútra SR, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES), spoločnosti Asseco Central Europe a Microsoft. Striebornými partnermi sú spoločnosti CISCO, FORTINET, Palo Alto Networks a SentinelOne. Partnermi sú spoločnosti Exclusive Networks, SYNCHRONIX a GOPAS. Mediálnymi partnermi sú euBrief, Happy Smart Cities, NEXTECH, PROMOSPRÁVY.sk, SITA a TOUCHIT.

Program iDEME 2026

 

Mesto sa netvorí budovami, ale priestorom medzi nimi

Keď sa hovorí o kvalite mesta, často sa spomínajú nové budovy a ikonická architektúra. Skúsenosti z európskych miest však ukazujú, že rozhodujúci je priestor medzi nimi. Ulice, parky a námestia dnes plnia omnoho viac funkcií než len estetickú – ochladzujú mesto, zadržiavajú vodu, podporujú pohyb a vytvárajú miesta pre komunitný život.

Práve tam sa rozhoduje o tom, či je mesto skutočne dobrým miestom na život.

Pre mestá aj developerov preto verejný priestor prestáva byť len doplnkom architektúry. Stáva sa základnou infraštruktúrou kvality života – rovnako dôležitou ako bývanie, doprava či technická vybavenosť.

Zároveň musí reagovať na viacero výziev naraz. Okrem kvality pobytu a sociálnej inklúzie slúži aj ako nástroj adaptácie miest na klimatickú zmenu. Pomáha zadržiavať dažďovú vodu, zmierňovať prehrievanie ulíc a podporovať mestskú biodiverzitu.

Najzaujímavejšie projekty posledných rokov ukazujú, že tieto funkcie sa nemusia vylučovať. Naopak – kvalitne navrhnutý verejný priestor dokáže spájať environmentálne riešenia s miestami stretávania, oddychu a každodenného života.

Keď infraštruktúra na vodu vytvára verejný priestor

Mnohé európske mestá dnes ukazujú, ako možno environmentálne a sociálne funkcie integrovať do jedného priestoru.

Jedným z najznámejších príkladov je Water Square Benthemplein v Rotterdame, ktorý navrhlo štúdio De Urbanisten. Projekt ukazuje, ako môže jeden mestský priestor plniť viacero funkcií naraz.

Počas bežných dní funguje ako športové a komunitné námestie s basketbalovým ihriskom a miestami na stretávanie. Pri intenzívnych dažďoch sa jeho nižšie položené časti zaplnia vodou a priestor sa dočasne zmení na retenčnú nádrž, ktorá pomáha mestu zvládať prívalové zrážky.

Podobný prístup systematicky rozvíja aj Kodaň, ktorá patrí medzi lídrov v prepájaní klimatickej adaptácie a verejného priestoru.

Projekt Grønningen-Bispeparken od architektonického štúdia SLA premenil približne 20 000 m² zanedbaného priestoru medzi bytovými domami na park schopný zachytiť viac než 3 000 m³ dažďovej vody.

Osemnásť vegetačných depresií – takzvaných bioswales – zachytáva dažďovú vodu a postupne ju infiltruje do pôdy. Tieto prvky však neslúžia len ako technické riešenie. V období bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia alebo neformálnu hru detí.

Takéto projekty ukazujú dôležitý posun v plánovaní miest: infraštruktúra na vodu nemusí zostať skrytá pod zemou. Môže sa stať viditeľnou súčasťou verejného priestoru a zároveň zvyšovať jeho kvalitu.

Water square Benthemplein

 

Zadržiavanie dažďovej vody integrované do verejného priestoru – Rotterdam ukazuje,mako môže klimatická adaptácia fungovať ako kvalitný mestský priestor

Zdroj: https://www.urbanisten.nl
Fotograf: Ossip van Duivenbode

 

 

 

 

Kodaň, Grønningen-Bispeparken

 

Navrhnutý, aby dokázal zachytiť 3 000 m3 dažďovej vody v terénnych depresiách, ktoré v čase bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia či neformálnu hru detí

Zdroj: https://www.sla.dk/

 

 

 

Kodaň, Mellemrummet

 

Charakteristické betónové formy v parku pripomínajú malé skalnaté ostrovčeky. Boli odliate priamo do zeme, ktorá slúžila ako forma, čím vznikol reliéf s prirodzenou textúrou a geologickou stopou miesta.

Zdroj: https://bogl.dk

 

Aj malé priestory môžu mať veľký význam

Kodaň zároveň ukazuje, že kvalitný verejný priestor nemusí byť vždy veľký alebo reprezentatívny. Aj menšie susedské priestory dokážu výrazne ovplyvniť každodennú kvalitu života.

Príkladom je Mellemrummet Park v štvrti Ørestad Syd, ktorý vznikol na bývalom brownfielde medzi novými bytovými domami.

Jeho návrh vychádza z geológie územia, ktoré bolo kedysi morským dnom. Priestor formujú betónové „ostrovy“ odliate priamo do terénu. Slúžia ako sedenie, herné prvky aj mestský mobiliár.

Koncept parku podporuje pohyb, objavovanie a spontánnu hru, ktorá sa na tradičných ihriskách objavuje čoraz menej.

V horúcich dňoch park ochladzuje jemná vodná hmla zo zabudovaných rozprašovačov. Počas dažďa sa jeho stred môže dočasne zaplniť vodou, čím pripomína historickú podobu územia.

Verejný priestor ako súčasť developerských projektov

Podobný prístup sa postupne objavuje aj v projektoch súkromných developerov. Tí si čoraz viac uvedomujú, že kvalita verejného priestoru výrazne ovplyvňuje atraktivitu bývania.

V Bratislave vznikol v projekte Guthaus od developera Corwin vnútroblokový park, ktorý kombinuje zelené plochy, herné prvky a komunitné priestory pre obyvateľov.

„Reakcia na klimatickú zmenu nie je len o ekológii a udržateľnosti, ale aj o konkrétnych benefitoch pre ľudí, ktorí v nových budovách bývajú, pracujú alebo navštevujú ich verejné priestranstvá,“ vysvetľuje Igor Bubeník, Head of Business Strategy v spoločnosti Corwin.

Dažďová záhrada v projekte Guthaus ukazuje, ako môže fungovať modro-zelená infraštruktúra. Zdroj: Corwin

Podľa jeho slov zelené strechy a dažďová záhrada v projekte Guthaus vytvárajú príjemnú mikroklímu. Zachytávajú dažďovú vodu priamo v lokalite, čím znižujú zaťaženie kanalizácie, a zároveň ochladzujú okolie.

„Trávnaté plochy Guthausu boli počas minulého leta podľa termovíznych meraní až o 22 °C chladnejšie než asfalt parkoviska neďalekého supermarketu,“ dodáva Bubeník.

Od klimatickej adaptácie k sociálnej kvalite mesta

Kvalita verejného priestoru však nesúvisí iba s klimatickou odolnosťou alebo biodiverzitou. Rovnako dôležité je, aby tieto priestory reagovali na potreby rôznych skupín obyvateľov – detí, tínedžerov, seniorov či ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Mnohé mestá preto pripravujú stratégie, ktoré systematicky riešia, ako má verejný priestor podporovať každodenný život komunity.

Jedným z príkladov je Barcelona, ktorá rozvíja koncept hravého mesta (Ciutat Jugable). Program sa snaží začleniť hru a spontánnu aktivitu detí do ulíc, parkov a námestí.

Pri návrhu týchto priestorov mesto testuje rôzne riešenia – od nových herných prvkov a mobiliáru až po vegetačné úpravy či organizáciu dopravy.

Barcelona často využíva pilotné projekty, v ktorých najprv overuje nové riešenia v praxi a až následne ich zavádza vo väčšom rozsahu.

Mestský mobiliár v superbloku v Barcelone, ktorý je súčasťou stratégie mesta vytvárať viac priestoru na pobyt, pohyb a hru v uliciach. Zdroj: Foto: RdA Suisse / Flickr (CC BY 2.0)

Podobný prístup uplatňuje aj Flámsko v Belgicku, kde organizácia Kind & Samenleving rozvíja koncept hernej siete (Speelweefsel / Kindweefsel). Tento model pomáha mestám plánovať priestory pre deti ako prepojený systém miest pre rôzne vekové skupiny.

Metodika zdôrazňuje, že kvalitné prostredie pre deti nevzniká len budovaním ihrísk. Rovnako dôležité sú bezpečné ulice, dostupná zeleň a možnosť samostatného pohybu po meste.

Bezpečný verejný priestor ako základ mobility detí

Podobnú filozofiu postupne zavádzajú aj slovenské mestá.

Sandra Štasselová, urbanistka a vedúca projektu Mesto pre deti na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, zdôrazňuje význam bezpečného verejného priestoru pre samostatnú mobilitu detí:

„Deti sú najzraniteľnejší návštevníci verejného priestoru a nebezpečné ulice ich oberajú o nárok na samostatnú mobilitu. Autom chodí dnes do školy 44 % žiakov druhého stupňa základných škôl. Rodičia ako hlavný dôvod uvádzajú strach z nebezpečnej dopravy.“

Podľa nej mesto vyzerá úplne inak z pohľadu trojročného dieťaťa, seniora alebo človeka so zdravotným znevýhodnením. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny obyvateľov.

Podobný prístup uplatňuje aj Dubnica nad Váhom, ktorá sa systematicky venuje plánovaniu priestorov pre deti a mladých ľudí.

„Pri tvorbe verejného priestoru premýšľame v širších súvislostiach – nie iba o jednotlivých ihriskách, ale o celom systéme priestorov pre deti, tínedžerov aj rodiny,“ vysvetľuje primátor Peter Wolf.

Living Labs ako spôsob hľadania lepších riešení

Skúsenosti z miest ako Rotterdam, Kodaň či Barcelona ukazujú, že kvalitný verejný priestor nevzniká náhodou. Je výsledkom dlhodobého experimentovania, testovania a spolupráce medzi samosprávou, odborníkmi, developermi aj obyvateľmi.

Účastníci workshopu v rámci projektu Urban Imprint v Grazi využívajú metódu LEGO® Serious Play na vizualizáciu vzťahu medzi technológiami, udržateľnosťou a mestským prostredím. Zdroj: https://arqus-alliance.eu/

Práve tento prístup stojí za konceptom Living Labs – mestských živých laboratórií.

V týchto prostrediach mestá, univerzity, firmy aj obyvatelia spoločne testujú nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Overujú, či sú bezpečné, inkluzívne a či skutočne zlepšujú kvalitu života.

V čase klimatickej zmeny, demografických premien a rastúcich nárokov na kvalitu života sa tak verejný priestor stáva jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými mestá formujú svoju budúcnosť.

Autorka: Jana Adamková
Odborný garant: Studio 21

AI v územnej samospráve: Technológia nestačí – rozhodujú procesy, dáta a ľudia

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi kľúčové trendy moderného riadenia miest a regiónov. V posledných rokoch sa pozornosť samospráv čoraz viac sústreďuje na využívanie umelej inteligencie (AI), ktorá môže zefektívniť komunikáciu s občanmi, zvýšiť dostupnosť verejných služieb a zlepšiť transparentnosť verejnej správy.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov sú chatboty integrované do webových stránok miest a verejných inštitúcií. Umožňujú automatizovanú komunikáciu s občanmi a poskytovanie informácií v reálnom čase.

Chatboty vo verejnej správe predstavujú významný krok smerom k digitálnej transformácii verejných služieb. Občania vďaka nim môžu získavať informácie o administratívnych postupoch, službách alebo kompetenciách samosprávy nepretržite – bez ohľadu na úradné hodiny.

Zároveň dokážu znížiť administratívnu záťaž zamestnancov verejnej správy. Automatizujú odpovede na rutinné otázky občanov a umožňujú pracovníkom úradu sústrediť sa na komplexnejšie úlohy (Onlim, 2024; BetterServ, 2024).

Skúsenosť zo Slovenska: chatbot v Žiline

Význam chatbotov potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s Fakultou verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výskumný tím analyzoval fungovanie AI nástroja implementovaného v prostredí vybranej územnej samosprávy na Slovensku. Chatbot začalo mesto Žilina využívať v júli 2025.

Analýza používateľských otázok ukázala, že tento nástroj dokáže výrazne šetriť čas pracovníkov mestského úradu. Ak by každú otázku riešil zamestnanec úradu a jej vybavenie by trvalo v priemere päť minút, chatbot ušetril približne 668 hodín pracovného času.

Chatbot ako zdroj dát o potrebách občanov

Chatboty však neplnia iba komunikačnú funkciu. Predstavujú aj cenný analytický nástroj.

Interakcie občanov so systémom generujú veľké množstvo dát, ktoré umožňujú identifikovať:

  • najčastejšie otázky verejnosti,

  • oblasti s nedostatočnou informačnou podporou,

  • bariéry v prístupe k verejným službám.

Výskum v oblasti digitálnej verejnej správy poukazuje na to, že práve tieto údaje môžu výrazne prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb, transparentnosti rozhodovania a participácie občanov (Zhou et al., 2025).

Zdroj: www.cdp.sk

Aké otázky kladú občania najčastejšie

V sledovanom období chatbot zaznamenal 11 490 otázok od obyvateľov mesta Žilina.

Najväčší podiel otázok sa týkal zberu, nakladania a odvozu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Táto téma predstavovala 16,8 % všetkých otázok.

Celková úspešnosť odpovedí chatbota dosiahla:

  • 75,29 % vyriešených otázok,

  • 23,81 % presmerovaných otázok na pracovníka mestského úradu,

  • 0,9 % nezodpovedaných otázok, pri ktorých systém nedisponoval dostatočnými informáciami.

Otázky, ktoré chatbot nedokázal vyriešiť

Chatbot si nevedel poradiť najmä s konkrétnymi situáciami alebo špecifickými otázkami občanov. Typické príklady zahŕňali napríklad:

  • „Kde odovzdať objemný alebo nebezpečný odpad v Žiline?“

  • „Ako funguje separovaný zber s QR kódmi v Považskom Chlmci?“

  • „Môžem odpad odovzdať, aj keď nie som obyvateľom Žiliny?“

  • „Je separovaný zber odpadu stále dobrovoľný?“

Objavili sa aj otázky mimo oblasti odpadového hospodárstva, napríklad:

  • parkovanie pre návštevy zo zahraničia,

  • termíny platenia dane z nehnuteľnosti pri kúpe bytu.

Relatívne často sa občania pýtali aj na kontakty na jednotlivé oddelenia mestského úradu, stavebné konania, územné plánovanie alebo kolaudácie.

Najnižšiu úspešnosť zaznamenal chatbot pri témach súvisiacich s investíciami a rozvojom infraštruktúry mesta, kde dokázal samostatne vyriešiť približne 68,2 % otázok.

Implementácia AI nie je jednorazový projekt

Praktické skúsenosti ukazujú, že samotné nasadenie technológie automaticky nezaručuje jej efektívne fungovanie.

AI riešenia vyžadujú priebežnú správu, aktualizáciu a vyhodnocovanie. Chatboty fungujú najlepšie vtedy, keď pracujú s aktuálnymi databázami a ich znalostná báza sa pravidelne dopĺňa podľa nových otázok občanov.

Bez kontinuálnej správy môže postupne klesať presnosť odpovedí a systém môže prestať reagovať na nové informačné potreby verejnosti (Xu et al., 2025).

Výskum zároveň poukazuje na význam iteratívneho prístupu k digitálnym riešeniam. Ten zahŕňa pravidelné monitorovanie systému, analýzu používateľských interakcií a postupné zlepšovanie jeho funkčnosti na základe reálnych skúseností.

Implementáciu umelej inteligencie vo verejnej správe preto nemožno vnímať ako jednorazový technologický projekt. Ide o dlhodobý proces organizačného učenia, ktorý si vyžaduje systematickú prácu s dátami a používateľskou skúsenosťou.

Kľúčovú úlohu zohrávajú ľudia a procesy

Jedným z najdôležitejších faktorov úspešnej implementácie AI v samosprávach je pripravenosť organizácie pracovať s novými technológiami.

Aj keď informačné systémy dokážu automatizovať časť administratívnych procesov, zamestnanci musia vedieť interpretovať analytické výstupy a preniesť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Výskum v oblasti verejnej správy ukazuje, že digitálne nástroje prinášajú najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa prepoja s organizačnými procesmi a rozhodovaním v rámci inštitúcie (Zhou et al., 2025).

Bez tohto prepojenia môže technologické riešenie zostať nevyužité alebo sa jeho potenciál nevyužije naplno.

Pre samosprávy to znamená, že digitalizácia verejnej správy nie je iba technologickou transformáciou. Ide aj o organizačnú a procesnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové kompetencie zamestnancov, pravidelné školenia a systematickú prácu so spätnou väzbou od občanov.

Living Labs ako nástroj testovania inovácií

Jedným z prístupov, ktorý môže podporiť zavádzanie inovácií vo verejnej správe, je koncept Living Labs – živých laboratórií.

Tento model umožňuje testovať nové technologické riešenia priamo v reálnom prostredí miest a obcí. Do procesu sa zapájajú:

  • odborníci,

  • technologické firmy,

  • výskumné inštitúcie,

  • samotní občania.

Výhodou tohto prístupu je možnosť testovať riešenia v praxi, identifikovať ich nedostatky a postupne ich zlepšovať na základe skúseností používateľov.

Zároveň podporuje prenos poznatkov medzi samosprávami a vytvára priestor na vznik riešení využiteľných aj v ďalších mestách a regiónoch (Xu et al., 2025).

Zdroj: Freepik.com

Diskusia o budúcnosti AI v samosprávach

Téma umelej inteligencie v územnej samospráve bude jednou z hlavných tém pripravovaného summitu inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026.

Súčasťou programu bude aj 11. ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities, ktorú organizuje Smart Cities klub (13. mája 2026).

Podujatie prinesie skúsenosti zo Slovenska aj zo zahraničia a otvorí diskusiu o príkladoch dobrej praxe zavádzania umelej inteligencie v podmienkach miest a obcí.

Umelá inteligencia nie je zázračné riešenie všetkých problémov. Ak ju však samosprávy využijú rozumne, môže výrazne pomôcť aj v každodennej komunálnej praxi. Slovenské mestá a obce tak získavajú príležitosť modernizovať svoju správu a priblížiť verejné služby občanom.

Autor: PhDr. Milan Douša, PhD.

Zdroje

  1. BETTERSERV. BetterServ Chatbot for Local Government.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://betterserv.ai/2024/12/03/betterserv-chatbot-for-local-government/

  2. BRAUN, D., SCHMIDT, L. a kol. The Impact of Chatbots on Public Service Provision: A Qualitative Interview Study with Citizens and Public Service Providers.
    Online.
    Dostupné na:
    https://www.bohrium.com/paper-details/the-impact-of-chatbots-on-public-service-provision-a-qualitative-interview-study-with-citizens-and-public-service-providers/978837030022676482-11095

  3. ROVČANIN, M. Ako môžu mestá a obce na Slovensku využiť AI.
    Online. 2025.
    Dostupné na:
    https://www.cdp.sk/aktuality/2025/ako-mozu-mesta-a-obce-na-slovensku-vyuzit-ai

  4. XU, J., WANG, J., LEUNG, J., GU, J. GRASP: Municipal Budget AI Chatbots for Enhancing Civic Engagement.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2503.23299

  5. ZHOU, J., SHEN, R., YOU, Y., DISALVO, C., DOMBROWSKI, L., MACLELLAN, C.
    Improving Public Service Chatbot Design and Civic Impact.
    arXiv, 2025.
    Dostupné na: https://arxiv.org/abs/2506.12259

  6. ONLIM. Chatbots for the Public Service.
    Online. 2024.
    Dostupné na: https://onlim.com/en/chatbots-for-the-public-service/

Čo sa stane, keď mesto prestane plánovať a začne experimentovať?

Helsinki to skúsili – a zmenili spôsob, akým európske mestá rozmýšľajú o inováciách. Fínska metropola premenila bývalý priemyselný prístav Kalasatama na jedno z najznámejších Urban Living Lab prostredí v Európe.

Urban Living Lab je mestské prostredie, v ktorom sa nové služby a technológie testujú priamo v reálnom živote – spolu s obyvateľmi, firmami a mestom.

Projekt Smart Kalasatama ukázal, že aj samosprávy môžu testovať odvážne riešenia bez veľkých finančných investícií. Typický pilot stál 1 000 až 8 000 eur, teda rádovo menej než bežná mestská štúdia.

Plánovaná študijná cesta Smart Cities klubu – Letná škola Smart Cities do Fínska umožní účastníkom vidieť výsledky tohto prístupu priamo na mieste.

Z priemyselného prístavu inovačná štvrť

Kalasatama bola desaťročia priemyselnou a prístavnou štvrťou vo východnej časti centra Helsínk. Po roku 2008 sa z nej stal typický brownfield – prázdne územie s veľkým potenciálom, ale bez jasnej vízie.

Mesto mohlo územie zastavať tradičným urbanistickým plánom. Rozhodlo sa však pre iný prístup.

V roku 2013 Helsinki spolu s inovačnou organizáciou Forum Virium Helsinki spustili projekt Smart Kalasatama. Cieľ bol jednoduchý: vytvoriť mestský Living Lab, kde sa nové služby testujú priamo v reálnom prostredí.

Mesto, firmy, univerzity aj obyvatelia tu spolupracovali na hľadaní riešení, ktoré môžu zlepšiť každodenný život. Namiesto vopred napísaného scenára vznikali riešenia prostredníctvom živých experimentov.

Vízia: o hodinu viac času denne

Celý projekt spájala vízia “One more hour a day” – O hodinu viac času denne.

Nešlo o presný merateľný cieľ, ale o návrhársky princíp. Organizátori si pri každom pilotnom projekte kládli rovnakú otázku:

Pomôže toto riešenie ľuďom ušetriť čas v každodennom živote?

Či už pri doprave, mestských službách alebo fungovaní domácnosti.

Program agilných pilotov zahŕňal 25 štruktúrovaných experimentov. V širšom ekosystéme projektu však vzniklo viac než 50 rôznych projektov a testovaní.

Model sa ukázal ako veľmi inšpiratívny. Následne vzniklo viac než 60 ďalších pilotov v Helsinkách aj v iných fínskych mestách.

Počas trvania projektu navštívilo Kalasatamu viac ako 1 500 odborníkov zo 100 krajín.

Projekt sa oficiálne skončil v júni 2021, no jeho princípy sa stali súčasťou širšej stratégie mesta. Helsinki sa vďaka podobným iniciatívam dlhodobo radia medzi najinovatívnejšie mestá sveta.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Inovácia v myslení, nielen v technológiách

Kalasatama nie je len technologický projekt. Je súčasťou veľkej transformácie mesta.

Do roku 2035 by tu malo žiť približne 25 000 obyvateľov a vzniknúť asi 10 000 pracovných miest.

Najväčšia inovácia pritom nebola technologická. Spočívala v zmene spôsobu myslenia samosprávy.

Mestá zvyčajne postupujú takto:

  1. identifikujú problém

  2. pripravia projekt

  3. vypíšu verejné obstarávanie

  4. až po rokoch zistia, či riešenie funguje

V Kalasatame tento proces obrátili.

Najprv umožnili malé experimenty prostredníctvom agilného pilotovania a až následne rozhodovali, či má zmysel riešenie rozšíriť.

Mesto ako testovacie laboratórium

Toto je základný princíp Living Labu – mesto funguje ako testovacia plocha v reálnom prostredí.

Niektoré riešenia uspejú, iné zlyhajú. Obe situácie sú však rovnako cenné.

Skutočná hodnota experimentov nespočívala v peniazoch, ale v možnosti testovať priamo v meste – s infraštruktúrou aj s reálnymi používateľmi.

Organizácia Forum Virium Helsinki pravidelne vyhlasovala otvorené výzvy pre startupy a firmy. Tie mohli prichádzať s vlastnými návrhmi riešení.

Vybrané projekty získali malý grant (1 000 – 8 000 €) a niekoľko mesiacov na testovanie v štvrti.

  • ak experiment fungoval → mesto získalo cenné dáta

  • ak nefungoval → mesto získalo rovnako cenné poučenie

Organizátori to vystihli presne:

Aj zlyhania môžu priniesť dôležitú inšpiráciu pre budúce služby mesta.

Čo sa v Kalasatame testovalo

V Kalasatame sa testovalo viacero typov riešení.

Flexi Space – nové využitie spoločných priestorov

Jedným z najznámejších projektov bol Flexi Space.

Projekt umožnil lepšie využívať spoločné priestory v bytových domoch. Pomocou inteligentných zámkov a jednoduchej aplikácie si obyvatelia mohli rezervovať priestory aj mimo vlastného domu.

Miesta, ktoré sa predtým využívali len príležitostne, začali fungovať ako:

  • komunitné miestnosti

  • malé coworkingové priestory

Program získal niekoľko tisíc registrovaných používateľov a jeden z priestorov zaznamenal viac než 600 rezervácií za prvých 12 mesiacov.

Zdroj fotografie: https://fiksukalasatama.fi/en/

Mobilita ako služba (MaaS)

Startup Tuup testoval aplikáciu, ktorá spájala:

  • verejnú dopravu

  • zdieľané bicykle

  • zdieľané autá

do jedného digitálneho rozhrania.

Pilot bol úspešný, no firma v roku 2022 ukončila činnosť kvôli nedostatku financovania.

Aj to prinieslo dôležitú lekciu:

Úspešný pilot ešte nezaručuje dlhodobú udržateľnosť produktu.

Autonómna mobilita a robotické doručovanie

Kalasatama slúžila aj ako testovacie prostredie pre autonómnu dopravu.

Od roku 2016 Helsinki testovali autonómne minibusy v projektoch:

  • Sohjoa

  • mySMARTLife

Niektoré piloty prebiehali práve v oblasti Kalasatamy.

V nákupnom centre REDI testovali aj robotického kuriéra ASUM-1, ktorý doručoval potraviny z obchodného centra do susednej výškovej budovy Majakka.

Nešlo o plne komerčné služby, ale o experimenty zbierajúce dáta a skúsenosti.

Spolupráca mesta, firiem a obyvateľov

Projekt Smart Kalasatama stál na spolupráci viacerých aktérov:

  • mesto vytváralo podmienky a koordinovalo piloty

  • firmy a startupy prinášali technologické riešenia

  • univerzity (napr. Aalto University) analyzovali výsledky

  • obyvatelia fungovali ako aktívni partneri

Pri prvých pilotoch žilo v oblasti približne 3 000 až 5 000 obyvateľov a mnohí sa do experimentov aktívne zapájali.

Fungoval aj Innovators’ Club – pravidelné stretnutia developerov, škôl a obyvateľov.

Dôležitú úlohu zohrával aj participatívny rozpočet OmaStadi, ktorý umožňuje obyvateľom navrhovať projekty pre celé mesto.

Čo si z projektu môžu vziať iné mestá

Smart Kalasatama nie je len príbehom úspechov. Projekt otvorene pomenoval aj svoje limity.

Ukázalo sa napríklad, že:

  • škálovanie riešení je náročnejšie než samotné testovanie

  • zmena kultúry samosprávy trvá dlhšie než pilot

  • úspešný experiment ešte nezaručuje úspešný produkt

Zároveň sa ukázalo, že zapojenie obyvateľov je systematická práca. Nestačí otvoriť výzvu a čakať. Projekt aktívne oslovoval rôzne skupiny – seniorov, rodiny či prisťahovalcov.

Prečo je to inšpirácia pre slovenské mestá

Najdôležitejšia inovácia Kalasatamy nestála veľké peniaze.

Bola ňou zmena spôsobu myslenia.

Namiesto otázky:

„Aké riešenie máme obstarať?“

si mesto kládlo inú otázku:

„Aký malý experiment môžeme otestovať a čo sa z neho naučíme?“

Pilot s rozpočtom niekoľko tisíc eur je často dostupnejší než veľká štúdia alebo technologický projekt.

Takýto prístup umožňuje mestám:

  • učiť sa rýchlejšie

  • znižovať riziko

  • spolupracovať priamo s obyvateľmi

Študijná cesta Smart Cities klubu do Fínska umožní účastníkom stretnúť ľudí, ktorí Smart Kalasatamu budovali, vidieť štvrť naživo a odniesť si konkrétne inšpirácie pre slovenské mestá.

Kalasatama totiž nie je len príbeh o technológiách.

Je to príbeh o odvahe experimentovať, dôvere v obyvateľov a ochote učiť sa aj z neúspechov.

A presne to dnes mestá potrebujú.

Autor: Jaroslav Kacer

Fínsky prístup k smart mestám: najskôr dôvera, potom technológie

Silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie – to je fínska DNA komunálnej správy. „Hlavná otázka nie je, čo vyzerá najpôsobivejšie, ale čo najlepšie funguje pre obyvateľov,“ vysvetľuje fínske princípy budovania smart miest Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky pre Slovensko.

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Pasi Tuominen, veľvyslanec Fínskej republiky, Zdroj Ambasáda Fínskej republiky v Prahe

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť, aby lepšie pochopili fínsky prístup k smart a udržateľným mestám?

Smart Cities klub tento rok organizuje študijnú cestu pre primátorov, starostov a odborníkov zo Slovenska do fínskych miest Helsinki a Espoo. Čo by ste im odporučili navštíviť?

Ak chce mesto fungovať smart a udržateľne, musí k nemu samospráva pristupovať ako ku každodennej práci. Ide o spoločné riešenie bežných mestských výziev, nie o zavádzanie technológií len preto, že sú aktuálne „smart“.

Myslím si, že helsinský región to robí veľmi dobre. Skvelým príkladom je praktické využívanie otvorených dát. V celom metropolitnom regióne mestá sprístupňujú rozsiahle dátové súbory. Nie sú len symbolom transparentnosti – reálne sa využívajú. Vedci, firmy, startupy aj občianske iniciatívy na nich stavajú nové služby a zlepšujú tie existujúce.

Tento prístup možno najlepšie vidieť v Helsinkách v štvrti Kalasatama. Je to známy príklad toho, ako sa nové nápady testujú v reálnom mestskom prostredí od úplného začiatku spolu s obyvateľmi aj firmami. Kalasatama je menšia štvrť, no názorne ukazuje prístup „Living Labu“ – skúšať veci v praxi, v konkrétnej štvrti, a rýchlo sa učiť z toho, čo funguje.

V Espoo by som určite odporučil vyhradiť si čas na štvrť Otaniemi. Mesto tu úzko spolupracuje s Aaltovou univerzitou a širším výskumným prostredím. Tento klaster dobre ukazuje, ako mestá, univerzity a firmy spolupracujú v praxi a ako výskumníci premieňajú nápady na konkrétne riešenia.

Otaniemi - unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Otaniemi – unikátny inovačný hub, zdroj espoo.fi

Dá sa pri inováciách hovoriť o kľúčových princípoch alebo hodnotách, ktoré tvoria základ fínskeho systému? Čo stojí za jeho úspechom?

Neexistuje žiadny tajný recept. Skôr sa držíme niekoľkých pevných princípov, ktoré budujeme dlhodobo.

Tým hlavným je určite dôvera. Väčšina Fínov verí, že verejné inštitúcie fungujú pomerne férovo a predvídateľne. Vďaka tomu sa nové spôsoby fungovania zavádzajú oveľa ľahšie. Nemusia sa pritom meniť na konflikty.

Druhým princípom je dlhodobé uvažovanie. Vo Fínsku už desiatky rokov výrazne investujeme do vzdelávania, výskumu a verejnej infraštruktúry. Vytvára to zručnosti, stabilitu a sebavedomie, ktoré inovácie potrebujú.

Je ťažké stavať niečo nové, keď sa stále opravujú základy. Vo Fínsku sa snažíme základy udržiavať silné a konzistentné.

Treťou hodnotou je spolupráca. Sme pomerne malá krajina. V takýchto podmienkach sa rýchlo naučíte, že ak sa majú nápady pretaviť do reálnych služieb, pracovných miest a rastu, mestá, univerzity, firmy a verejný sektor musia ťahať za jeden povraz.

Hoci nás ľudia často vnímajú ako odmeraný národ, v skutočnosti sme vo všeobecnosti otvorení a zakladáme si na dialógu. Naša spoločnosť je pomerne málo hierarchická. Očakáva sa, že každý dostane priestor a porady bývajú priamočiare. Dobrý nápad môže jednoducho prísť odkiaľkoľvek.

Dá sa pri fungovaní samospráv hovoriť o vyslovene „fínskej ceste“, alebo sú aj u vás veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi, najmä ak ide o inovácie?

Vo Fínsku rozhodne nemáme jeden jednotný model. Každé mesto aj menšia obec má svoj charakter a reaguje na vlastnú realitu a potreby.

Zároveň však existuje rozpoznateľná „fínska DNA“ v komunálnej správe: silný dôraz na verejné služby a veľmi praktické uvažovanie. Hlavná otázka znie skôr „čo funguje pre obyvateľov“ než „čo vyzerá najpôsobivejšie“.

Veľké mestá majú väčšiu kapacitu investovať a rozbiehať viac pilotných projektov. Menšie obce však často dokážu konať rýchlejšie a byť kreatívne v tom, ako využijú svoje lokálne silné stránky.

Helsinki a Espoo sú často vnímané ako technologicky vyspelé mestá. Čím sú výnimočné v otázke správy, zapojenia obyvateľov a praktickej implementácie inovácií?

Helsinki a Espoo sú dôležitými ťahúňmi, no nie sú jedinými pokrokovými mestami vo Fínsku. Ja pochádzam z Tampere, ktoré má silný inovačný ekosystém a dlhú tradíciu v tom, ako meniť technológie na praktické riešenia. Podobne je na tom aj Turku alebo Oulu.

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Tampere región ako Living Lab, zdroj tuni.fi

Pri výraze „výnimočné“ som však opatrný. Helsinki aj Espoo riešia úplne bežné mestské problémy – bývanie, dopravu, sociálnu súdržnosť či životné náklady. Nemáme dokonalé odpovede na všetko.

Návštevníci však často vidia schopnosť systematicky prevádzať stratégiu do praxe. Zapájanie ľudí nie je len o zbieraní názorov. Obyvatelia majú reálny vplyv. Dobrým príkladom je participatívny rozpočet, v ktorom ľudia navrhujú projekty a hlasujú o tom, čo sa podporí.

Fínsko je zároveň už dlho „doma“ v moderných technológiách. Fíni sú zvedaví, technologicky zdatní a ochotní skúšať nové veci, pokiaľ im zjednodušia život. Veľkú úlohu v tom zohrala aj éra spoločnosti Nokia. Výrazne ovplyvnila náš vzťah k digitálnym službám a konektivite.

Kľúčovou témou v diskusiách o smart mestách je využitie dát a digitálne verejné služby. To úzko súvisí s dôverou verejnosti. Čo je podľa vás za úspechom Fínska pri spájaní pokročilých technologických riešení s vysokou úrovňou dôvery vo verejné inštitúcie?

Pre mňa je najdôležitejšie, že dôvera nevzniká cez technológie, ale zo spôsobu spravovania vecí verejných. Vo Fínsku sme vybudovali silnú kultúru, v ktorej verejné inštitúcie konajú predvídateľne a zodpovedne.

Ľudia prijímajú digitálne služby vo chvíli, keď cítia, že systém je spoľahlivý, transparentný a jasne nastavený tak, aby z neho mali úžitok. Keď služba šetrí čas, funguje zakaždým rovnako a znižuje byrokraciu, ľudia začnú digitalizáciu vnímať ako niečo, čo skutočne zlepšuje každodenný život.

Myslím si, že rolu zohráva aj orientácia na budúcnosť. Máme dlhú tradíciu strategického premýšľania o tom, čo príde. Každá zvolená vláda napríklad pripravuje vlastnú Správu o budúcnosti. V našom parlamente existuje aj Výbor pre budúcnosť, ktorý je, pokiaľ viem, vôbec prvý svojho druhu na svete.

Keď politici berú budúcnosť ako serióznu tému, prirodzene investujú do dlhodobých digitálnych základov a služby zlepšovať krok za krokom, než sa naháňať za krátkodobými trendmi.

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Tamk E-MobilityLab, zdroj www.tuni.fi

Spolupráca medzi samosprávami, súkromným sektorom, startupmi a výskumnými inštitúciami sa často uvádza ako jedna z fínskych silných stránok. Aká je štruktúra tohto ekosystému a akú rolu v ňom hrajú mestá?

Rád hovorím, že fínske mestá dnes čoraz menej fungujú ako poskytovatelia služieb a viac ako platformy. V mestách najlepšie vidíme skutočné výzvy – mobilitu, energetiku, vzdelávanie či zástavbu.

Mesto často zohráva úlohu iniciátora – pomenuje potrebu, vytvorí podmienky na testovanie riešení v reálnom prostredí a prepojí verejný a súkromný sektor. Riešenia tak nevznikajú izolovane „v laboratóriu“.

Fínske mestá fungujú ako ekosystém spolupráce. Pomáhajú inovácie previesť do reality tým, že im poskytujú priestor, účel aj cestu na zavedenie do praxe.

Autor: Miloslav Surgoš

Slovenská delegácia miest smeruje na Smart City Summit & Expo 2026 v Taipei

V polovici marca sa Taiwan opäť stane jedným z najdôležitejších miest globálnej diskusie o budúcnosti miest. V metropole Taipei sa uskutoční Smart City Summit & Expo 2026, jedno z najväčších podujatí na svete venovaných inteligentným mestám, digitálnej transformácii a udržateľnému rozvoju.

Na podujatie tento rok opäť vycestuje slovenská delegácia zástupcov miest a samospráv, ktorú koordinuje Smart Cities klub. Účasť slovenských miest sa uskutočňuje aj vďaka spolupráci s Taipei Representative Office in Bratislava, ktoré dlhodobo podporuje rozvoj spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom v oblasti inovácií, technológií a mestského rozvoja.

Pre Smart Cities klub ide už o druhú organizovanú cestu na toto prestížne podujatie, ktoré patrí medzi najväčšie a najdôležitejšie smart city výstavy na svete.

Najväčšie smart city podujatie v Ázii

Smart City Summit & Expo vznikol v roku 2014 a postupne sa vyprofiloval na najväčší smart city veľtrh v Ázii. Ročník 2026 sa uskutoční 17. – 20. marca v Taipei Nangang Exhibition Center a paralelne aj v meste Kaohsiung. Hlavnou témou tohto ročníka je „Digital & Green Transformation“, teda prepojenie digitalizácie a udržateľnosti ako základu moderného mestského rozvoja. Summit každoročne priťahuje desaťtisíce účastníkov z celého sveta. V minulých ročníkoch ho navštívilo viac ako 140 000 účastníkov, stovky miest a vyše 1 000 vystavovateľov, ktorí prezentujú najnovšie technologické riešenia pre mestá – od umelej inteligencie cez smart mobilitu až po energetickú transformáciu.

Program presahuje samotnú výstavu

Účasť na podujatí však nie je len o návšteve výstavných stánkov. Slovenská delegácia absolvuje počas pobytu aj množstvo odborných workshopov, panelových diskusií a networkingových stretnutí. Súčasťou programu budú aj stretnutia s predstaviteľmi Čínskej medzinárodnej asociácie pre hospodársku spoluprácu na Taiwane, ktorá patrí medzi najaktívnejšie platformy prepájajúce mestá, technologické firmy a inovátorov na Taiwane a v Európe. Práve takéto diskusie umožňujú zástupcom miest lepšie pochopiť, ako sa nové technológie reálne implementujú v mestskom prostredí.

Delegáciu tvorí 14 zástupcov slovenských samospráv. Cieľom pracovnej cesty je najmä nadviazanie partnerstiev so zahraničnými mestami, získanie skúseností s implementáciou smart riešení a identifikácia technologických partnerov pre slovenské mestá a obce.

Inšpirácie zo sveta ako súčasť práce klubu

Organizovanie podobných pracovných ciest patrí medzi dôležité aktivity Smart Cities klubu. Klub sa dlhodobo snaží prepájať slovenské mestá s medzinárodným prostredím a takmer každý rok organizuje aspoň jednu pracovnú cestu za inšpiráciami do niektorého z európskych miest pre svojich členov. Takéto návštevy umožňujú zástupcom samospráv vidieť konkrétne projekty priamo v praxi – od digitálnych služieb pre občanov až po moderné riešenia v doprave, energetike či správe verejných priestorov.

Networking a získavanie good practices (osvedčených postupov) patria medzi najdôležitejšie prínosy podobných stretnutí. Aj keď nie všetky riešenia je možné preniesť do slovenského prostredia v rovnakej podobe, často prinášajú nové pohľady, inšpirácie a nápady, ktoré môžu mestá prispôsobiť vlastným potrebám.

Budúcnosť miest sa tvorí aj v dialógu

Smart City Summit & Expo tak predstavuje nielen výstavu technológií, ale aj priestor, kde sa stretávajú mestá, inovátori a odborníci z celého sveta, aby spoločne diskutovali o budúcnosti mestského života.

Pre slovenské mestá je účasť na podobných podujatiach príležitosťou vidieť najnovšie trendy skôr, než sa stanú štandardom, nadviazať nové partnerstvá a priniesť domov inšpirácie, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom rozvoji inteligentných a udržateľných miest.

Viac informácií o konkrétnych stretnutiach a inšpiráciách zo summitu prinesieme po návrate slovenskej delegácie z Taiwanu.

Autorka: Petra Rummelová

Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy

Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.

Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete

Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.

Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.

Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology

Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.

Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.

Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.

Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.

Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo

Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.

Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.

Diskusie sa sústreďujú najmä na:

  • vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
  • prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
  • zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.

Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.

Kľúčové oblasti spolupráce

Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.

Dôležitú úlohu zohráva najmä:

  • práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
  • zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
  • odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
  • energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.

Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:

  • riadení kvality ovzdušia,
  • hospodárení s vodou,
  • rozvoji zelenej infraštruktúry.

Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.

Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce

Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:

  • medzinárodnej expertíze,
  • overeným riešeniam,
  • novým projektovým príležitostiam.

Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.

Autor: Jaroslav Kacer