Viedeň školí svetové mestá v kvalite života

Viedeň je najlepším miestom na svete pre každodenný život. Domov vynikajúcej umeleckej scény, úžasných reštaurácií, oddychových zón a bezchybnej zdravotnej starostlivosti či verejnej dopravy. Takto hodnotí rakúske hlavné mesto poradenská spoločnosť Mercer, ktorá každý rok zostavuje rebríček kvality života vo svetových metropolách. O tom, že nejde o žiadnu náhodu, svedčí aj fakt, že sa Viedeň dostala na úplný vrchol už deviaty raz za sebou.

Čiastočnú zásluhu na tejto pozícii už má aj stratégia Smart City Wien. Zrod tejto myšlienky sa datuje niekde do roku 2011. Neskôr, v roku 2013, sa do jej tvorby postupne zapojili nielen všetky výkonné zložky mesta, ale aj početná skupina odborníkov. Viedenská stratégia tiež čerpala z intenzívnej výmeny informácií s ostatnými európskymi mestami. Ako jej autori pripomínajú – byť „smart“ nie je pre rakúske hlavné mesto ničím novým. Premyslené rozhodnutia s výhľadom ďaleko dopredu sa nebáli podstupovať už predchádzajúce generácie. Aj dokument Smart City Wien má dlhodobý výhľad do roku 2050 predovšetkým vzhľadom na zásadné zmeny v oblasti energetiky, mobility a výstavby.

Očakáva sa, že 21. storočie bude viac ako kedykoľvek predtým „storočím miest“. Tradičná úloha miest ako urýchľovača vedeckých, technologických, kultúrnych a sociálnych inovácií bude narastať. Aj rakúske hlavné mesto si samé seba približne o 30 rokov predstavuje ako centrum  výskumu a biznisu, ktoré si zároveň bude schopné udržať všetky dôležité výdobytky v sociálnej oblasti. To znamená maximálnu kvalitu života pre svojich obyvateľov a ich bezpečnosť. Popritom Viedeň chce výrazne znížiť spotrebu svojich zdrojov.

Energetika

Konkrétnejšie – v roku 2030 by malo viac ako 20 percent spotrebovanej energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov a v roku 2050 by to už malo byť viac ako 50 percent. V roku 2050 by sa v motorizovanej individuálnej doprave v rámci mesta nemali používať tradičné spaľovacie motory. Jeden konkrétny príklad: hlavná čistiareň odpadových vôd by sa v roku 2020 mala stať energeticky sebestačnou, namiesto toho, aby ostala veľkým spotrebiteľom energie. Ročne sa tak do ovzdušia uvoľní o 40 000 ton CO₂ menej. Tento projekt je zároveň príkladom takmer hotovej investície, ktorá sa začala v roku 2010 štúdiou uskutočniteľnosti. V súčasnosti sa spotreba energie čističky odpadových vôd znížila o 11 percent. Vďaka projektu optimalizácie spracovania kalov, firma ebswien bude v roku 2020 už 100 percent energie získavať z plynu z kanalizácie.

Efektívne hospodárenie s budovami

Stratégia Smart City Wien si dala za cieľ, aby komplexná obnova existujúcich domov prinášala každoročne pokles spotreby energie na obyvateľa v oblasti vykurovania, klimatizácie a ohrevu vody o jeden percentuálny bod. Mesto presadzuje zavedenie stavebných štandardov s nulovou spotrebou energie, ktoré sú nákladovo optimalizované pre všetky nové budovy a na obnovu starších domov. Konkrétnejšie, Viedeň je presvedčená, že stavebná suť zo zbúraných domov by sa dala ďalej spracovať a použiť na stavbách nových domov. Tento zámer nazvala mestskou ťažbou (urban mining). Aký je potenciál? Vo Viedni pripadá na jedného obyvateľa 4,5 tony ocele, 340 kilogramov hliníka, 200 kilogramov medi, 210 kilogramov olova a 40 kilogramov zinku. Približne 7,5 tony kovov sa dá nájsť v jednom byte s rozlohou 100 metrov štvorcových.

Tieto druhotné suroviny sa môžu recyklovať, ale to samo o sebe nestačí. Viedeň ráta s tým, že takýto prístup si žiada inteligentný dizajn budov, ktorý už ráta s použitím „vyťažených“ surovín. Mesto takisto plánuje vytvoriť katastrálnu mapu zdrojov vytvorených človekom, ktoré sú vyznačené podobne ako ložiská surovín na územných mapách. Bude potrebné vyvinúť metódy na vyhľadávanie, sprístupnenie a vyťaženie surovín zo zdrojov vytvorených človekom a tiež nové technológie na obnovu surovín, ktoré sú používané iba v malých objemoch a zatiaľ nie sú možnosti ich recyklovať so ziskom.

Inovatívna ekonomika

Pri ekonomike mesta je nevyhnutný najskôr pohľad o 30 rokov späť. Nie je totiž veľa miest, ktoré by v nedávnej minulosti tak profitovali z pádu socializmu vo východoeurópskych krajinách. Bolo to Rakúsko, ktoré sa nikdy nestavalo chrbtom k tomu, keď emigranti z vtedajších komunistických krajín potrebovali pomôcť, ale takisto v 90-tych rokoch v čase vojen na Balkáne prijímalo utečencov. Vzhľadom na geografickú blízkosť, ak ľudia z východného bloku mali pred sebou bezprostrednú vidinu západného sveta, tak bola prezentovaná práve Rakúskom a jeho hlavným mestom. Toto taktiež pomohlo rakúskym firmám, keď boli v Česku, na Slovensku, v Maďarsku a aj v ďalších postkomunistických krajinách veľmi aktívnymi investormi. Stačí spomenúť Erste Bank, Raiffeisen, Uniqu, Vienna Insurance Group, výrobcov stavebných materiálov Wienerberger alebo Baumit, stavebnú firmu Strabag či sieť supermarketov Billa, ktoré získali významné podiely na rýchlo rastúcich a blízkych trhoch. A Viedeň si myslí, že napriek jednorazovému prianiu osudu jej šťastným dňom nemusí byť koniec.

Rakúska metropola chce aj v roku 2050 ostať jedným z desiatich regiónov v Európe s najvyššou kúpnou silou meranou výškou HDP na obyvateľa. Viedeň si posilní svoju pozíciu preferovaného sídla pre centrály veľkých firiem v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Očakáva tiež, že priame investície z a do Viedne by sa mali oproti roku 2013 zdvojnásobiť.

V roku 2050 sa Viedeň chce stať jedným z piatich rozhodujúcich európskych miest vo výskume a inováciách a podiel technologicky vyspelých výrobkov na vývoze by mal narásť zo 60 percent v roku 2012 na 80 percent do roku 2050. Autori dokumentu Smart City Wien tiež predpokladajú, že o 12 rokov by sa inovačný trojuholník Viedeň-Brno-Bratislava mal stať jedným z najviac do budúcnosti orientovaných cezhraničných regiónov v Európe.

Môže to vyzerať ako suchý výpočet cieľov v čase dlho dopredu, ktoré ktovie, či vyjdú. Ale v jednom si je Viedeň istá – určite vie, o čom sú inovácie. Nebojí sa riskovať a do svojich plánov si dáva ciele, o ktorých ešte presne nevie, ako ich dosiahne, ale pokúša sa o to a investuje do vývoja nových riešení.

Mesto Viedeň napríklad stavilo na to, že technológia Blockchain má potenciál udržateľne zmeniť energetiku. Obchodovanie s energiami, akými sú elektrina alebo zemný plyn, je veľmi komplexný proces. Transakcie, ktoré si dodávateľ a odberateľ dohodli, musia byť zaznamenané v obchodnom systéme, takisto musia byť oznámené špeciálnym zúčtovacím centrám, operátorom sietí (akým je na Slovensku SEPS – Slovenská elektrizačná a prenosová sústava) a regulátorovi E-Control. Pomocou novej platformy Enerchain by sa všetky byrokratické kroky mali odstrániť. Projekt Enerchain vznikol ako spoločná snaha 33 spoločností vrátane Wien Energie. Spoločnosť Wien Energie už uskutočnila niekoľko transakcií, pri ktorých využila novú technológiu a v súčasnosti testuje komplexnú aplikáciu v mestskej rozvojovej oblasti Viertel Zwei, aby zistila jej možnosti a výhody v oblasti možnej optimalizácie procesov či znižovania nákladov.

Zeleň

Zeleň je jedna z vecí, ktoré predávajú mesto navonok a jej viac ako polovičný podiel na celkovej rozlohe mesta vzbudzuje rešpekt. Pre mesto je prioritou, aby sa podiel zelených plôch nad polovicou udržal aj naďalej. Predovšetkým v rýchlo sa rozširujúcom meste musia byť dodatočné rekreačné plochy zabezpečené tak, aby boli v rovnako vysokom pomere k dispozícii aj novým obyvateľom Viedne. Rozumné plánovanie mesta je v tomto ohľade prvoradé, ale Viedeň skúša aj iné spôsoby, ako rozšíriť zeleň v meste, a to napríklad zelenými fasádami. Pestovať zeleň na veľkých plochách fasád domov zlepšuje klímu v budovách, ako aj v ich najbližšom okolí. Zelené fasády ponúkajú dodatočnú ochranu proti vetru a dažďu a majú pozitívny vplyv na zvukovú a tepelnú izoláciu stavby. Pilotný projekt na overenie vlastností zelených fasád sa uskutočnil v roku 2017 na budove Oddelenia pre odpadové hospodárstvo mesta Viedeň a vedecky ho monitorovala viedenská Univerzita pre prírodné zdroje a spoločenské vedy, Meteorologický inštitút a súkromné spoločnosti. Univerzita dokumentovala mikroklimatické zmeny, akými sú teplota vzduchu a vlhkosť pred a za fasádou, vlhkosť pôdy a vyžarované teplo. K týmto projektom by sa mali vzťahovať tieto otázky: Aký potenciál ponúkajú zelené fasády v husto osídlených oblastiach Viedne? Čo by ich osadenie znamenalo pre mestskú mikroklímu a dobrý pocit obyvateľov? Akú štruktúru musia mať zelené fasády, aby zachovali pôvodný vzhľad existujúcich budov? Mal by sa vôbec zachovať?

Zdravotníctvo a vzdelávanie

Oba sektory sú prepojené viac, ako by sa mohlo zdať. V zdravotníctve je dosť vzdelávania a vzdelávaním, ktoré vedie k výberu vhodného zamestnania sa zasa môžu obmedziť negatívne vplyvy na duševné či fyzické zdravie človeka. V oblasti zdravotnej starostlivosti sa mesto snaží ochoreniam predchádzať napríklad tým, že posilňuje propagáciu zdravého životného štýlu a tiež vzdelávania o spôsoboch, ako si udržať zdravie vo všetkých populačných ročníkoch. Takisto cieľom mesta je, aby obyvatelia Viedne boli spokojní s kvantitou a kvalitou svojho voľného času. „Nech sú pacienti radšej mimo nemocnice ako v nej.“ To je organizačný princíp ošetrovateľských služieb – nechať pacientov naďalej doma tak dlho, ako je to možné a poskytnúť im najvyššiu možnú ošetrovateľskú pomoc.

Vzdelávanie by sa malo stať podobne adresné a intenzívne. Viedeň presadzuje zabezpečenie celodenných a integrovaných škôl a ďalšie zvýšenie úrovne vysoko kvalitných škôlok. Aj po roku 2020 bude pre Viedeň dôležité udržať si dobré podmienky na dokončenie povinnej školskej dochádzky, napríklad vzdelávaním v rámci tzv. druhej šance či uznaním zahraničných dokladov o absolvovaní štúdia. Maximálna podpora tiež bude smerovať ľuďom, ktorí si dokončili základné vzdelanie, aby si ho rozšírili o nejaký vyšší stupeň vzdelania.

Jedným z projektov, ktoré Viedeň rozbehla, sú prakticky orientované workshopy „Pracovné miesta budúcnosti“, určené 13 – 14 ročným deťom. V nich sa prezentujú pracovné miesta, ktoré sú neznáme, ostávajú mimo hlavného prúdu záujmu, ale sú perspektívne. Poradenstvo na školách, kde deti študujú, sa totiž obmedzuje len na tradičné povolania a testy záujmu a mladí ľudia poznajú väčšinou povolania zo svojho najbližšieho kruhu rodiny a známych, čím sa ich možnosti výberu zužujú.

Vo workshope si mladí ľudia skúsia rôzne profesie a sústreďujú myšlienky na rôzne aplikácie, roboty, riešenia pre obnoviteľné zdroje energie v spolupráci s ľuďmi, ktorí v týchto odvetviach pracujú. Každá zo skupín je podporovaná expertom, ktorý študuje konkrétnu oblasť a pre deti vystupuje ako vzor. Špeciálna pozornosť sa v rámci workshopov venuje prekonaniu predsudkov voči technickým profesiám a najmä tomu, aby boli inšpiratívne aj pre dievčatá. Objavením vlastnej kreativity, ktorú študenti uplatnia v malých projektoch, sa nedôvera voči technickému vzdelávaniu výrazne znižuje. Workshopy, ktoré sa začali v roku 2016, mali veľký úspech a je záujem zvýšiť ich počet.

Na správnej ceste

Poradenská spoločnosť Roland Berger preverovala strategické dokumenty veľkých svetových miest v oblasti smart cities a na základe nich zostavila Smart City Strategy Index, prvý svojho druhu s dôrazom na digitalizáciu. Spomedzi 87 hodnotených miest sa najvyššie umiestnila práve Viedeň. Tesne za ňou nasledujú Chicago a Singapur. Podľa Roland Berger rakúske hlavné mesto má veľmi dobre štruktúrovanú stratégiu, ktorá sa zameriava aj na okrajovejšie oblasti, akým sú dopravné plány či územné plánovanie. Má vypracované jasné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, čo v praxi znamená, že napríklad hodlá investovať do optických sietí a do poslednej generácie wifi sietí, aby udržala vysokú úroveň infraštruktúry. Mesto aktívne vyhľadáva súkromné spoločnosti s pilotnými ICT projektmi, ako aj firmy, ktoré by sponzorovali jeho smart cities aktivity. Tieto projekty majú slúžiť ako príklady rozvoja ekonomiky nielen mesta, ale aj celej krajiny.

Autor: Juraj Kantorík