Mesto sa netvorí budovami, ale priestorom medzi nimi

Keď sa hovorí o kvalite mesta, často sa spomínajú nové budovy a ikonická architektúra. Skúsenosti z európskych miest však ukazujú, že rozhodujúci je priestor medzi nimi. Ulice, parky a námestia dnes plnia omnoho viac funkcií než len estetickú – ochladzujú mesto, zadržiavajú vodu, podporujú pohyb a vytvárajú miesta pre komunitný život.

Práve tam sa rozhoduje o tom, či je mesto skutočne dobrým miestom na život.

Pre mestá aj developerov preto verejný priestor prestáva byť len doplnkom architektúry. Stáva sa základnou infraštruktúrou kvality života – rovnako dôležitou ako bývanie, doprava či technická vybavenosť.

Zároveň musí reagovať na viacero výziev naraz. Okrem kvality pobytu a sociálnej inklúzie slúži aj ako nástroj adaptácie miest na klimatickú zmenu. Pomáha zadržiavať dažďovú vodu, zmierňovať prehrievanie ulíc a podporovať mestskú biodiverzitu.

Najzaujímavejšie projekty posledných rokov ukazujú, že tieto funkcie sa nemusia vylučovať. Naopak – kvalitne navrhnutý verejný priestor dokáže spájať environmentálne riešenia s miestami stretávania, oddychu a každodenného života.

Keď infraštruktúra na vodu vytvára verejný priestor

Mnohé európske mestá dnes ukazujú, ako možno environmentálne a sociálne funkcie integrovať do jedného priestoru.

Jedným z najznámejších príkladov je Water Square Benthemplein v Rotterdame, ktorý navrhlo štúdio De Urbanisten. Projekt ukazuje, ako môže jeden mestský priestor plniť viacero funkcií naraz.

Počas bežných dní funguje ako športové a komunitné námestie s basketbalovým ihriskom a miestami na stretávanie. Pri intenzívnych dažďoch sa jeho nižšie položené časti zaplnia vodou a priestor sa dočasne zmení na retenčnú nádrž, ktorá pomáha mestu zvládať prívalové zrážky.

Podobný prístup systematicky rozvíja aj Kodaň, ktorá patrí medzi lídrov v prepájaní klimatickej adaptácie a verejného priestoru.

Projekt Grønningen-Bispeparken od architektonického štúdia SLA premenil približne 20 000 m² zanedbaného priestoru medzi bytovými domami na park schopný zachytiť viac než 3 000 m³ dažďovej vody.

Osemnásť vegetačných depresií – takzvaných bioswales – zachytáva dažďovú vodu a postupne ju infiltruje do pôdy. Tieto prvky však neslúžia len ako technické riešenie. V období bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia alebo neformálnu hru detí.

Takéto projekty ukazujú dôležitý posun v plánovaní miest: infraštruktúra na vodu nemusí zostať skrytá pod zemou. Môže sa stať viditeľnou súčasťou verejného priestoru a zároveň zvyšovať jeho kvalitu.

 

Zadržiavanie dažďovej vody integrované do verejného priestoru – Rotterdam ukazuje,mako môže klimatická adaptácia fungovať ako kvalitný mestský priestor

Zdroj: https://www.urbanisten.nl
Fotograf: Ossip van Duivenbode

 

 

 

 

 

Navrhnutý, aby dokázal zachytiť 3 000 m3 dažďovej vody v terénnych depresiách, ktoré v čase bez dažďa fungujú ako miesta na oddych, stretnutia či neformálnu hru detí

Zdroj: https://www.sla.dk/

 

 

 

 

Charakteristické betónové formy v parku pripomínajú malé skalnaté ostrovčeky. Boli odliate priamo do zeme, ktorá slúžila ako forma, čím vznikol reliéf s prirodzenou textúrou a geologickou stopou miesta.

Zdroj: https://bogl.dk

 

Aj malé priestory môžu mať veľký význam

Kodaň zároveň ukazuje, že kvalitný verejný priestor nemusí byť vždy veľký alebo reprezentatívny. Aj menšie susedské priestory dokážu výrazne ovplyvniť každodennú kvalitu života.

Príkladom je Mellemrummet Park v štvrti Ørestad Syd, ktorý vznikol na bývalom brownfielde medzi novými bytovými domami.

Jeho návrh vychádza z geológie územia, ktoré bolo kedysi morským dnom. Priestor formujú betónové „ostrovy“ odliate priamo do terénu. Slúžia ako sedenie, herné prvky aj mestský mobiliár.

Koncept parku podporuje pohyb, objavovanie a spontánnu hru, ktorá sa na tradičných ihriskách objavuje čoraz menej.

V horúcich dňoch park ochladzuje jemná vodná hmla zo zabudovaných rozprašovačov. Počas dažďa sa jeho stred môže dočasne zaplniť vodou, čím pripomína historickú podobu územia.

Verejný priestor ako súčasť developerských projektov

Podobný prístup sa postupne objavuje aj v projektoch súkromných developerov. Tí si čoraz viac uvedomujú, že kvalita verejného priestoru výrazne ovplyvňuje atraktivitu bývania.

V Bratislave vznikol v projekte Guthaus od developera Corwin vnútroblokový park, ktorý kombinuje zelené plochy, herné prvky a komunitné priestory pre obyvateľov.

„Reakcia na klimatickú zmenu nie je len o ekológii a udržateľnosti, ale aj o konkrétnych benefitoch pre ľudí, ktorí v nových budovách bývajú, pracujú alebo navštevujú ich verejné priestranstvá,“ vysvetľuje Igor Bubeník, Head of Business Strategy v spoločnosti Corwin.

Podľa jeho slov zelené strechy a dažďová záhrada v projekte Guthaus vytvárajú príjemnú mikroklímu. Zachytávajú dažďovú vodu priamo v lokalite, čím znižujú zaťaženie kanalizácie, a zároveň ochladzujú okolie.

„Trávnaté plochy Guthausu boli počas minulého leta podľa termovíznych meraní až o 22 °C chladnejšie než asfalt parkoviska neďalekého supermarketu,“ dodáva Bubeník.

Od klimatickej adaptácie k sociálnej kvalite mesta

Kvalita verejného priestoru však nesúvisí iba s klimatickou odolnosťou alebo biodiverzitou. Rovnako dôležité je, aby tieto priestory reagovali na potreby rôznych skupín obyvateľov – detí, tínedžerov, seniorov či ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Mnohé mestá preto pripravujú stratégie, ktoré systematicky riešia, ako má verejný priestor podporovať každodenný život komunity.

Jedným z príkladov je Barcelona, ktorá rozvíja koncept hravého mesta (Ciutat Jugable). Program sa snaží začleniť hru a spontánnu aktivitu detí do ulíc, parkov a námestí.

Pri návrhu týchto priestorov mesto testuje rôzne riešenia – od nových herných prvkov a mobiliáru až po vegetačné úpravy či organizáciu dopravy.

Barcelona často využíva pilotné projekty, v ktorých najprv overuje nové riešenia v praxi a až následne ich zavádza vo väčšom rozsahu.

Podobný prístup uplatňuje aj Flámsko v Belgicku, kde organizácia Kind & Samenleving rozvíja koncept hernej siete (Speelweefsel / Kindweefsel). Tento model pomáha mestám plánovať priestory pre deti ako prepojený systém miest pre rôzne vekové skupiny.

Metodika zdôrazňuje, že kvalitné prostredie pre deti nevzniká len budovaním ihrísk. Rovnako dôležité sú bezpečné ulice, dostupná zeleň a možnosť samostatného pohybu po meste.

Bezpečný verejný priestor ako základ mobility detí

Podobnú filozofiu postupne zavádzajú aj slovenské mestá.

Sandra Štasselová, urbanistka a vedúca projektu Mesto pre deti na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, zdôrazňuje význam bezpečného verejného priestoru pre samostatnú mobilitu detí:

„Deti sú najzraniteľnejší návštevníci verejného priestoru a nebezpečné ulice ich oberajú o nárok na samostatnú mobilitu. Autom chodí dnes do školy 44 % žiakov druhého stupňa základných škôl. Rodičia ako hlavný dôvod uvádzajú strach z nebezpečnej dopravy.“

Podľa nej mesto vyzerá úplne inak z pohľadu trojročného dieťaťa, seniora alebo človeka so zdravotným znevýhodnením. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny obyvateľov.

Podobný prístup uplatňuje aj Dubnica nad Váhom, ktorá sa systematicky venuje plánovaniu priestorov pre deti a mladých ľudí.

„Pri tvorbe verejného priestoru premýšľame v širších súvislostiach – nie iba o jednotlivých ihriskách, ale o celom systéme priestorov pre deti, tínedžerov aj rodiny,“ vysvetľuje primátor Peter Wolf.

Living Labs ako spôsob hľadania lepších riešení

Skúsenosti z miest ako Rotterdam, Kodaň či Barcelona ukazujú, že kvalitný verejný priestor nevzniká náhodou. Je výsledkom dlhodobého experimentovania, testovania a spolupráce medzi samosprávou, odborníkmi, developermi aj obyvateľmi.

Práve tento prístup stojí za konceptom Living Labs – mestských živých laboratórií.

V týchto prostrediach mestá, univerzity, firmy aj obyvatelia spoločne testujú nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Overujú, či sú bezpečné, inkluzívne a či skutočne zlepšujú kvalitu života.

V čase klimatickej zmeny, demografických premien a rastúcich nárokov na kvalitu života sa tak verejný priestor stáva jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými mestá formujú svoju budúcnosť.

Autorka: Jana Adamková
Odborný garant: Studio 21