Vážení členovia Smart Cities klubu, milí priatelia,

Dovoľujeme si Vás pozvať na záverečnú konferenciu projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia s názvom „ČO a AKO so získanými skúsenosťami“. Konferencia sa uskutoční 27.9.2023 o 9:00 hod. (Registrácia – 8:30 – 9:00) v hoteli NH Bratislava Gate One a je určena pre zástupcov členských miest SCK a tiež širokú verejnosť.

Konferenciu slávnostne otvorí predseda ZMOS, doc. PaedDr. Jozef Božik PhD. a bude tematicky zameraná na doterajšie zhodnotenie výsledkov projektu, ako aj skúseností zástupcov miest, ktorí sa zúčastnili niektorej zo zahraničných študijných ciest (Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko).

So súčasným stavom kvality ovzdušia, vrátane informácií o priamych dôsledkoch zlej kvality ovzdušia na zdravie obyvateľov, vplyvov na počasie v mestách a regiónoch na Slovensku a s príkladmi riešení nás oboznámi aj Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ.

V rámci konferencie budeme tiež diskutovať o tom, ako tieto nové poznatky a skúsenosti zmenili uvažovanie a plánovanie v slovenských mestách a aké sú ich aktuálne potreby.

Na záver sa pozrieme na odporúčania, na čo sa zamerať alebo implementovať na Slovensku pri jeho ceste k trvalo udržateľnému mestskému rozvoju.

Podujatie bude moderovať Jaroslav Kacer, expert Smart Cities Klubu.

Registrácia: https://forms.gle/9ixapbmpLZespUaSA

Program: Program záverečnej konferencie 2023

Samosprávy na Slovensku majú vážne finančné problémy. 108 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, o ktorých sa v súčasnej dobe hovorí a ktoré im majú byť poskytnuté na kompenzácie energií, budú iba malou náplasťou. Mnohé mestá a obce tak budú musieť opäť znižovať výdavky, zastavovať projekty a zvyšovať poplatky, čo bude mať negatívny vplyv najmä na občanov. Nedostatok financií bude mať vplyv aj na možnosť žiadať o eurofondy, čo zabráni rozvoju v nasledujúcich rokoch. Ako je na tom mesto Žiar nad Hronom, sme sa rozprávali s primátorom Petrom Antalom.

„Nič pozitívne vo vzťahu k samosprávam nie je počuť. Nedostávame žiadnu spätnú väzbu od štátu,“ hovorí na úvod dlhoročný žiarsky primátor a ako podotýka: „Od začiatku roka hovoríme, že ak sa štát nezačne správať k samosprávam inak ako doteraz, každá jedna samospráva bude mať problém fungovať. Jedna viac, druhá menej. Všetko záleží od toho, ako majú samosprávy rozložený príjem z podielových daní a príjem z daní z nehnuteľností. Ak je mesto alebo obec, ktorá nemá nejaké väčšie podnikateľské objekty, príjem z dane z nehnuteľností je do rozpočtu malý. A podielové dane, ktoré nám dnes chodia, sú oveľa nižšie, ako chodili rok dozadu. Už niekoľko mesiacov máme podstatne nižší príjem z podielových daní, ako tomu bolo predtým.“

Štát síce obciam a mestám deklaroval, že bude kompenzovať výpadok podielových daní, ktoré chodia mestám, obciam a VÚC a ktorý je spôsobený minuloročným schválením vyššieho daňového bonusu pre pracujúcich rodičov  cez dane z príjmu právnických osôb, ale to zďaleka nepostačuje na výpadok, ktorý reálne v dôsledku daňového bonusu nastal. „Dnes je témou iba spomínaných 108 miliónov eur za kompenzácie na energiách, ktoré sú však veľmi malou náplasťou oproti tomu, čo v rozpočtoch samospráv reálne chýba. Ak to vôbec bude vyplatené,“ neskrýva pesimizmus žiarsky primátor, podľa ktorého si zrejme štát dosť dobre neuvedomuje, že ohrozuje základné funkcie štátu, ktoré sú prenesené cez mestá a obce. „Tie budú oslabené a môže sa stať, že budú obce, ktoré nedokážu vôbec fungovať. Jednoducho ich to dostane do situácie, že budú na kolenách. Starosta, ktorý dnes vykonáva svoju funkciu, sa svojho mandátu môže vzdať. Povie si, že ak nie je ani na jeho výplatu, aké funkcie má ešte zabezpečovať?,“ pýta sa primátor Žiaru.

Mesto prijíma úsporné opatrenia už niekoľko mesiacov

V Žiari nad Hronom žije aktuálne vyše 17 000 obyvateľov. Našťastie, mesto prijíma úsporné opatrenia už od jari, resp. od minulého roka v súvislosti s vysokými energiami. Občania tak dnes môžu vidieť, že sa nerealizujú žiadne súvislé opravy komunikácií a projekty sa robia iba tie, ktoré už boli dlhšie rozbehnuté. „Potrebujeme dokončiť plaváreň, kde sme sústredili všetky financie. Našťastie sa nám to podarilo. Ale rozvoj, pokiaľ sa nič nestane, bude aj v našom meste vo výraznej miere obmedzený. A to napriek tomu, že máme priemyselný park a veľký výber daní z nehnuteľností,“ približuje zložitú situáciu samosprávy Peter Antal a ako ďalej vysvetľuje: „Znamená to, že budeme musieť zvažovať, do akých eurofondových projektov, kde sú určité spoluúčasti, sa zapojíme. A už vôbec nepôjdeme do nejakých projektov, ktoré by sme mali financovať sami, ako to bolo v prípade plavárne či zimného štadióna. Budeme sa však snažiť zabezpečiť to, aby sme mali dostatok financií na prevádzku všetkých zariadení, ktoré máme otvorené. Aby nedošlo k zatvoreniu zimného štadióna, ako tomu bolo niekoľko rokov dozadu, alebo aby sme nezatvárali plaváreň. Budeme musieť dokázať hospodáriť tak, aby sme prevádzku všetkých športovísk zachovali. A nie len športovísk, ale aj kultúry v rozsahu, ako sú u nás obyvatelia zvyknutí. Neviem si predstaviť, že by sme pristúpili k tomu, čo sa stalo napr. vo Zvolene a iných mestách, kde obmedzili dotácie športovým klubom.“

Ako Peter Antal zdôrazňuje, je rád, že rodičia dostávajú podstatne vyššie finančné prostriedky cez daňový bonus. Treba ale tiež povedať, že to všetko išlo z peňazí obcí a miest, ktoré cez zvýšené dane a poplatky postihnú aj takých, ktorí nemajú nárok na daňový bonus, lebo sú rodičmi, ktorí majú už odrastené detí, ale rovnako aj najslabšie skupiny – dôchodcov. Preto takéto nesystémové riešenia sú zlé. „Samosprávy však nie sú len úradníci a ich výplaty. V prvom rade je to zabezpečenie služieb pre našich obyvateľov. V Žiari nechceme pristúpiť k tomu, že budeme ako mnohé iné samosprávy, ktoré čerpajú kontokorent. Pretože raz ho bude potrebné vrátiť. A dnes tie samosprávy ani netušia, z čoho ho budú vracať.“

Antal dnes nevidí ani priestor na zvyšovanie daní podnikateľským subjektom. Zvýšenie, ktoré tu prebehlo pred niekoľkými rokmi, sa tak v našom meste drží na rovnakej úrovni. A ak by mesto zvýšilo dane z nehnuteľností obyvateľom, ide iba o veľmi malú čiastku, ktorá by sa prejavila v rozpočte. „Ak sa dnes bavíme o výpadku státisícov eur, tak 50-tisíc eur, ktoré by sme zvýšením daní občanom priniesli do rozpočtu, nám nepomôže. Oni by to pocítili, ale mestský rozpočet nie až v takej miere. Touto cestou nechceme ísť,“ zdôrazňuje ďalej žiarsky primátor s tým, že vedenie mesta bude v prvom rade hľadať rezervy, kde by sa ešte dalo tých pomyselných 50-tisíc eur v mestskom rozpočte radšej ušetriť, ako dvíhať dane. Pravdaže, v rozpočte však chýbajú podstatne väčšie peniaze.

Projekty, ktoré dnes žiarska samospráva pripravuje, sa týkajú energetických úspor (napr. fotovoltické panely na objektoch mesta), ale aj do nich sa púšťa len veľmi opatrne. Na financovanie, ktoré bolo prisľúbené, však protimonopolný úrad povedal, že to nie je možné, lebo samospráva nemôže fotovoltikou vyrobenú elektrinu predávať. A taký projekt je pre mesto zbytočný. Primátor Antal sa však nevzdáva a ako prízvukuje: „Budeme aj naďalej hľadať rôzne spôsoby financovania, ktoré by nám ušetrili peniaze v rozpočte.“

Aj keď je dnes ťažké povedať, koľko reálne v mestskej kase chýba, čísla hovoria jasne. Cez podielové dane vypadlo Žiaru približne 1 100 000 eur, oproti plánovanému rozpočtu. „Štát síce povedal, že 700-tisíc eur nám sanuje, ale ani tie do dnešného dňa na účet neprišli a ani nevieme, či prídu. Pritom nárast všetkých nákladov oproti ostatným rokom je enormný. Týka sa to energií, platov, materiálov, služieb…,“ vymenúva primátor s tým, že 1 100 000 eur by bol pre mestskú kasu akurát taký, že mesto dokáže normálne fungovať a zabezpečiť potrebný rozvoj: „Pritom sa tu bavíme o sto miliónoch pre celý štát, čiže pre nás to bude len veľmi malá suma. Je naozaj smutné, že sa tu háda samospráva so štátom o tom, či áno, alebo nie a či vôbec nejaké kompenzácie budú. Spomínaných približne sto miliónov eur nám vyrieši možno najbližší mesiac, alebo dva, ale nie budúcnosť.“

Mestu síce už prišli nejaké finančné prostriedky z dane z príjmu právnických osôb ešte v prvom polroku, stále to ale nie je taká suma, aká by mala byť podľa schváleného rozpočtu. Čo teda mestám zostáva? „Situácia je taká, že táto vláda sa k tomu stavia tak, že už za chvíľu končí a na zásadné zmeny nie je čas. Nie je ani podpora v parlamente. Musí prísť nová vláda, ktorá nastaví jasné pravidlá fungovania samospráv. Pravidlá, ktoré tu roky boli a podľa ktorých sme vedeli, koľko v danom mesiaci dostaneme finančných prostriedkov. Dnes sa, bohužiaľ, absolútne nedá nič plánovať dopredu. Preto ideme iba krok po kroku. My nemáme reálnu šancu, odkiaľ by k nám mohli prísť finančné prostriedky, ako z daní, ktoré dnes dostávame. A to sú dane z nehnuteľností v kompetencii mesta alebo podielové dane, čo je úplne v rukách štátu,“ dodáva na záver Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom.

Zdroj: https://www.ziar.sk/peter-antal-budeme-aj-nadalej-hladat-rozne-sposoby-financovania-ktore-by-nam-usetrili-peniaze-v-rozpocte/?f=

Prednosť chodcov

Zástupca primátora Tallinnu Vladimír Svet povedal, že hoci v uliciach musí byť priestor pre každého, prednosť by mali mať chodci. „S pomocou firiem budeme vedieť nájsť riešenia, ktoré zabezpečia bezpečný pohyb chodcov“. „Skútre neopatrne zaparkované na chodníkoch znepokojujú najmä ľudí so zníženou pohyblivosťou, starších ľudí a rodičov s kočíkmi.

„Výsledky zmien zanalyzujeme a zvážime rôzne potenciálne lokality na vytvorenie ďalších parkovacích miest v budúcnosti s pomocou spoločností, ktoré tieto služby poskytujú. Verím, že spoluprácou môžeme zvýšiť bezpečnosť ľudí na cestách s nízkou premávkou a zlepšiť kvalitu nášho spoločného priestoru na ulici.“

Tallinn si stanovil cieľ znížiť do roku 2035 emisie súvisiace s dopravou o 40 percent a zároveň zvýšiť využívanie verejnej dopravy, chôdze a bicyklovania o 70 percent.